Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/31/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa odsek 1 písmeno d/ , o odvolaní obžalovaného A. B., proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/84/2024 zo dňa 03.04.2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa odsek 1 písmeno d/, odsek 2 z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o ochrannom opatrení. Podľa odsek 3 obžalovanému A. B., narodenému XX.XX.XXXX v C., bytom A., D. XXX/XX,

u k l a d á

podľa odsek 1 , nezistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v a zistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v písmeno m/ , postupom podľa odsek 2 trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov. Podľa odsek 2 písmena a/ sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa odsek 1, odsek 2 ukladá sa obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 (štyri) roky. Podľa odsek 2 písmeno b/, odsek 1 sa obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa odsek 1 písmeno d/ na tom skutkovom základe, že: napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senica č. k. ORPZ-SE-ODI2-2023/006286, ORPZ-SE-ODI2-2024/000092 zo dňa 29.01.2024, právoplatným dňa 20.02.2024, mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX h, v meste D. na B. ulici, ako vodič jazdil bez vodičského oprávnenia na osobnom motorovom vozidle značky D. E., F. G.: A..

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., pri nezistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do na výkon testu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň mu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 roky a podľa § 73 ods. 2 písm. c/, § 74 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol, že obžalovaný sa v prípravnom konaní priznal, že dňa XX.XX.XXXX riadil motorové vozidlo v meste D., kde ho zastavila hliadka polície a sám uviedol polícii, že vodičský preukaz nemá a má uložený zákaz činnosti. Bol si vedomý svojho pochybenia a konanie ho mrzelo. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že obžalovaný sa spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, pričom spáchanie skutku bolo preukázané okrem samotného priznania sa obžalovaného v prípravnom konaní, ktorá jeho výpoveď bola zákonným spôsobom prevzatá na hlavnom pojednávaní, aj listinnými dôkazmi. Poukázal na odpis registra trestov, kde má 9 záznamov, z toho 8 má odsúdenia v Českej republike, z evidenčnej karty vodiča mal preukázané, že obžalovaný má evidované tri zákazy činnosti, v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má evidovaných 6 záznamov a oboznámil sa aj s pripojeným spisom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/96/2022 z ktorého vyplýva, že trestným rozkazom zo dňa 20.09.2022, právoplatným dňa 20.09.2022 bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky, do XX.XX.XXXX. Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere súd I. stupňa vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák., pričom u obžalovaného neistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. avšak vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., t. j., že už bol za trestný čin odsúdený a nepodmienečný trest mu uložil vzhľadom na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/96/2022, keďže skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. u obžalovaného nevzhliadol z dôvodu, že sa síce priznal k spáchaniu trestného činu, ale jeho spáchanie úprimne neoľutoval, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne. Keďže sa v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný nachádzal vo výkone trestu, a to za odsúdenie Krajským súdom Brno sp. zn. 2 Tm 3/2012, zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok a výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, súd uložil obžalovanému aj ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou a to najmä s poukazom na skutočnosť, že sa obžalovaný evidentne nelieči u žiadneho psychiatra, kedy neliečená bipolárna afektívna porucha zvyšuje riziko vzniku akútnej fázy, ktorá predstavuje chorobný stav mysle. Súd uložil obžalovanému ochranné liečenie ústavnou formou v zmysle ustanovenia Tr. zák. i napriek tomu, že znalec navrhoval uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, keďže mu ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody a obžalovaný mal v roku XXXX uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, ktoré však vzhľadom na neskôr vypracovaný znalecký posudok bolo ukončené. Súd I. stupňa odôvodnil i to, že nevyhovel návrhu obhajoby na uloženie alternatívneho trestu a to trestu peňažného a to z dôvodu, že nevzhliadol splnenie podmienok a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný síce vo svojej výpovedi v prípravnom konaní deklaroval príjem 1300 eur, avšak podľa lustrácie A. H. zistil, že poberá invalidný dôchodok len vo výške 512,50 eur a tiež na skutočnosť, že obžalovaný bol opakovane postihovaný za páchanie priestupkov na úseku cestnej premávky, za ktoré mu boli ukladané aj zákazy činnosti viesť motorové vozidlá a tiež na skutočnosť, že v minulosti sa prestal podrobovať ochrannému liečeniu, pričom aktuálne znalec konštatoval v prípade neliečenia sa, zhoršenie jeho diagnózy až do stavu chorobnosti mysle. Záverom uviedol, že konanie obžalovaného posudzoval a trest ukladal podľa účinného od 06.08.2024 a to z dôvodu, že bol pre neho priaznivejší, s poukazom na skutočnosť, že v prípade aplikácie účinného v čase spáchania skutku, by vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností došlo k zvýšeniu dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom účinný od 06.08.2024 neustanovuje povinnosť zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby v prípade prevahy priťažujúcich okolností.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil sám, i prostredníctvom svojej obhajkyne a svoje odvolanie i dva-krát doplnil. V písomných dôvodoch uviedol, že plne nesúhlasí s uloženým trestom, ktorý je neprimerane prísny a Okresný súd Nové Zámky neurobil riadne dokazovanie a tým porušil jeho právo na spravodlivý proces. Namietal, že súd I. stupňa vychádzal iba z posudku znalca, ktorý ho videl v živote iba raz, vôbec si nezadovážil zdravotnú dokumentáciu a uznáva duševnú chorobu, ale píše v znaleckom posudku, že bola vo fáze remisie, vôbec si nezadovážil posudok zo A. H., kde jasne pri kontrolu posudkového lekára sa píše, že táto choroba sa nedá vyliečiť

a že je doživotná a na záver znalec dodáva, že je lepšie, keď mu bude uložená ambulantná liečba. Ďalej uviedol, že súd I. stupňa si vôbec nevyžiadal spisový materiál, kde ako mladistvý bol Okresným súdom v Senici oslobodený od trestnej zodpovednosti a bola mu uložená ambulantná ochranná liečba a tiež si súd I. stupňa nevyžiadal od A. H. v A. posudok na jeho osobu, ktorý tiež poukazuje na jeho duševnú chorobu a keby si tieto spisové materiály vyžiadal, tak by určite nariadil nový znalecký posudok od iného znalca. Namietal, že súd I. stupňa vôbec nevypočul jeho návrhy, aby bolo preverené dokazovanie a vyžiadal si spisový materiál z Okresného súdu v Senici a vôbec neakceptoval aj znalca, že navrhuje ambulantnú liečbu a nie ústavnú. Žiadal preto Krajský súd v Nitre, aby vrátil celú vec na Okresný súd Nové Zámky, aby dôkladne a spravodlivo vo veci znova rozhodol. Okresný súd vôbec neakceptoval, že má duševnú chorobu a že stačí, keď mu uloží trest miernejší, nie takýto prísny. Prosil pekne, aby krajský súd bol spravodlivý a vec vrátil naspäť okresnému súdu, aby urobili nový znalecký posudok, vypočuli pána doktora I., vyžiadali si posudok zo A. H. a vyžiadali si spisový materiál Okresného súdu Senica. Mal za to, že pokiaľ toto dokazovanie urobia, tak okresný súd v tento veci inak rozhodne. Odo dňa, keď ho pán sudca vypočul a prepustil z cely, sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti a ani priestupku, užíva riadne lieky na svoju chorobu.

Obžalovaný odvolanie doplnil, poukazujúc opakovane na to, že trest je neprimerane prísny, boli porušené jeho práva na spravodlivý proces a neboli vôbec prevedené jeho dôkazy, ktoré navrhoval, už od začiatku nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, nebol vôbec urobený druhý nezávislý, nebol vôbec vypočutý pán doktor C. H. I. zo Skalice, ktorý ho osobne liečil a nebol vyžiadaný spisový materiál Okresného súdu Senica, ktorý je veľmi dôležitý. Dodal, že súd I. stupňa mu vyčíta jeho trestnú minulosť, čo sa nemá, lebo na Slovensku bol iba raz súdne trestaný a to podmienkou. Verí, že krajský súd v tejto veci spravodlivo rozhodne a celú vec vráti Okresnému súdu Nové Zámky na nové rozhodnutie a hlavne na tie navrhované dôkazy, ktoré mu neboli vôbec umožnené.

V ďalšom doplnení odvolania opakovane uviedol, že okresný súd nevzal vôbec v úvahu jeho potlačujúce (správne poľahčujúce) okolnosti, že prejavil úprimnú ľútosť nad tým, čo urobil, toto oľutoval už na začiatku a to hneď o zápisnice a následne u pána sudcu a následne, aby dokázal, že naozaj ľutuje svoje konanie, tak neustále vedie riadny život, už sa ponaučil a nemá problém ani na úseku priestupkov a ani sa nedopustil žiadneho iného protiprávneho konania. Opakovane argumentoval, že okresný súd iba vyčíta jeho prehrešky, jeho minulosť, ale že sa z toho ponaučil svedčí to, že už 4 roky sa nedopustil žiadnej trestnej násilnej činnosti. Uviedol, že je ochotný zaplatiť peňažný trest alebo aby mu bola uložená veľká podmienka.

V odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne uviedol, že odvolanie podáva proti výrokom rozsudku, ktorými mu uložil súd trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov a ktorým mu uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, nakoľko sú nesprávne. Namietal, že došlo k porušeniu všeobecných zásad ukladania sankcií stanovených v § 33a Tr. zák., keď mu súd s prihliadnutím na povahu a závažnosť prečinu a na jeho osobu a pomery, uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom je názoru, že v jeho prípade je postačujúce uloženie sankcie, ktorá ho postihuje menej citeľne a účel sankcie je možné dosiahnuť aj sankciou, ktorá nie je spojená s ujmou na jeho osobnej slobode. Ďalej namietal, že súd nezistil u neho žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák., na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. neprihliadol, keďže nemal preukázané, že ku skutku sa nestačí len priznať, ale ho aj úprimne oľutovať, avšak zo zápisnice zo dňa 26.07.2024 vyplýva, že on sa ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval. Poukázal na to, že po spáchaní predmetného prečinu sa žiadneho iného trestného činu nedopustil a takisto nespáchal žiaden priestupok na úseku dopravy. Trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov považuje za neprimeraný a neprimerane prísny, nakoľko súd pri jeho ukladaní opakovane neprihliadol na to, že po spáchaní predmetného prečinu sa žiadneho iného trestného činu nedopustil a takisto nespáchal žiaden priestupok na úseku cestnej dopravy, teda už samotné vyšetrovanie a prejednanie veci malo na neho prevýchovný vplyv. Uviedol, že je síce pravdou, že sa predmetného prečinu dopustil 2 mesiace pred uplynutím trvania skúšobnej doby určenej trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/96/2022, avšak išlo o iný druh trestnej činnosti, ktorý sa ale netýkal vedenia motorových vozidiel. Podľa jeho názoru mal súd pri ukladaní trestu prihliadať aj na to, že žiaden škodlivý následok nespôsobil, ako aj na jeho ochorenie a to na bipolárnu afektívnu poruchu, ktorou trpí a pre ktorú je invalidným dôchodcom. Poukázal na to, že podľa znaleckého posudku jeho ochorenie bolo v čase spáchania skutku vo fáze remisie, pričom samotným príznakom tejto choroby môže byť zbytočne riskantné, ľahkomyseľné správanie (napr. aj jazda bez vodičského

oprávnenia), z tohto dôvodu sa preto uloženie nepodmienečného trestu javí byť ako neúčelné, pretože on potrebuje predovšetkým ochranné psychiatrické liečenie. Uviedol, že v minulosti sa takémuto liečeniu ambulantnou formou aj podroboval a v liečení nepokračoval, pretože vykonával trest odňatia slobody v Českej republike. Nesúhlasil tiež so závermi znaleckého posudku, nakoľko znalec MUDr. Ján Bernát, MPH, sa správal voči nemu zaujato a jeho vyšetreniu nevenoval dostatočný čas. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, d/, e/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie alebo zmenil napadnuté výroky súdu I. stupňa tak, že mu uloží peňažný trest a ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Verejné zasadnutie pred odvolacím súdom bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por., keďže boli splnené všetky zákonné podmienky (obžalovaný požiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti). Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že čo sa týka namietaného trestu má za to, že tento bol uložený správne, opodstatnene a primerane, a preto ho považuje za zákonný, čo súd I. stupňa aj riadne odôvodnil. K uloženému ochrannému opatreniu uviedol, že rozhodnutím súdu I. stupňa bolo porušené ustanovenie Tr. zák., keď súd I. stupňa nemal postupovať podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ale vzhľadom na závery znaleckého posudku mal obžalovanému uložiť ochranné liečenie ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. V konečnom návrhu navrhol, aby odvolací súd v časti týkajúcej sa výroku o treste, odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. a čo sa týka ochranného opatrenia, v tejto časti navrhol napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2, ods. 3 Tr. por. a rozhodnúť podľa § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodu porušenia ustanovenia Tr. zák. o ochrannom opatrení sám tak, že obžalovanému uloží ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a § 74 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., avšak ambulantnou formou, vzhľadom na závery znaleckého posudku. Obhajkyňa obžalovaného sa na verejnom zasadnutí pridržiavala písomných dôvodov odvolania, ktoré nechcela nijakým spôsobom zmeniť alebo doplniť. V konečnom návrhu uviedla, že trvá na podanom odvolaní, trest považuje za neprimerane prísny a navrhla, aby odvolací súd rozsudok I. stupňa zmenil tak, že obžalovanému uloží alternatívny trest a ochranné liečenie ambulantnou formou. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o treste a ochrannom opatrení, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného je zčasti dôvodné. Odvolanie obžalovaného smerovalo do výroku o treste a ochrannom opatrení, odvolací súd viazaný rozsahom tohto odvolania preskúmaval len napádanú časť. Čo sa týka uloženého trestu súd I. stupňa správne poukázal na osobu obžalovaného, keď v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, uvedených v § 36 a § 37 Tr. zák. Aj odvolací súd bol toho názoru, že v prípade obžalovaného nie je možné prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. Odvolací súd zdôrazňuje, že i keď sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal, nemožno jeho vyhlásenie považovať za úprimné oľutovanie - „účinnú ľútosť“, keďže sa ani jedného hlavného pojednávania súdu I. stupňa nezúčastnil, nezúčastnil sa ani verejného zasadnutia odvolacieho súdu, kde by spáchanie skutku úprimne oľutoval pred súdom. Správne súd I. stupňa prihliadol u obžalovaného na priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/ Tr. zák., keďže už bol za trestný čin odsúdený. Neobstojí tu ani námietka obžalovaného, že súd I. stupňa na túto priťažujúcu okolnosť nemal prihliadať, lebo mu vyčíta jeho trestnú minulosť. Keďže odsúdený bol odsúdený, okrem cudzozemských súdov, Okresným súdom Nové Zámky sp. zn. 0T/96/2022, bolo možné toto jeho predchádzajúce odsúdenie hodnotiť ako priťažujúcu okolnosť. Za nutné považoval odvolací súd zdôrazniť, že obžalovaný sa prejednávaného skutku dopustil necelé 2 mesiace pred uplynutím skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v predchádzajúcej odsudzujúcej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/96/2022. pri ustanovuje zákonnú sadzbu vo výmere až dva roky. Pokiaľ súd I. stupňa obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, nebolo ho možné považovať za neprimerane prísne, pretože ho ukladal v dolnej polovici trestnej sadzby a to predovšetkým vzhľadom na osobu páchateľa a všetky horeuvedené skutočnosti. Odvolací súd sa však nestotožnil s postupom súdu I. stupňa, keď obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do so stredným stupňom stráženia konštatujúc, že bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za odsúdenie

Krajským súdom Brno, sp. zn. 2 Tm 3/2012 zo dňa 25.04.2012, kde mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody o výmere 10 rokov 6 mesiacov, so zaradením na výkon trestu so zvýšenou ostrahou. Podľa odsek 2 právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní na účely trestného konania sa zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre prečin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.januára 2013) na posúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie podľa odsek 2 sa neprihliada, ak nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2013. Vzhľadom na uvedené ustanovenia nebolo možné prihliadnuť na odsúdenie Krajským súdom Brno, sp. zn. 2 Tm 3/2012 zo dňa 25.04.2012, kde bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov 6 mesiacov, so zaradením na výkon trestu so zvýšenou ostrahou. Dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2012, teda pred 01.01.2013 (viď vyššie citované prechodné ustanovenie Tr. zák.). Z uvedeného dôvodu odvolací súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s / Tr. zák.. Iný druh trestu ako trest nepodmienečný nebolo možné obžalovanému uložiť a to predovšetkým s poukazom na to, že prejednávaný skutok (zo dňa 25.07.2024) spáchal počas plynutia skúšobnej doby uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20.09.2022, sp. zn. 0T/96/2022, právoplatným dňa 20.09.2022, ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou do 20.09.2024. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou obžalovaného ohľadom uloženia alternatívneho trestu, a to trestu peňažného. Už samotný súd I. stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s tým, prečo daný trest obžalovanému neukladal. Na uloženie daného druhu trestu ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky, pretože obžalovaný je invalidným dôchodcom s mesačným príjmom 512,50 eur ( čo sám uviedol). Rovnako odvolací súd nemal námietky ani k zákonne uloženému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 roky, poukazujúc na výpis z evidenčnej karty vodiča s tým, že už v minulosti mu boli ukladané tresty zákazu činnosti, ktoré neviedli k jeho k náprave. Čo sa týka námietok obžalovaného k uloženému ochrannému liečeniu, tieto z časti odvolací súd pripustil, avšak iba z pohľadu uloženia ochranného liečenia ambulantnou formou. Odvolací dospel k záveru, že v prípade obžalovaného neboli splnené podmienky na postup súdu I. stupňa na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou. Uvedenú skutočnosť namietal i zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí. V tomto smere odvolací súd poukazuje na záver znaleckého posudku MUDr. Jána Bernáta, MPH, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorého vyplýva, že v čase spáchania trestného činu obžalovaný vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a vedel a mohol svoje konanie ovládať. V čase páchania trestného činu sa u neho nejednalo o prejav správania náhodný ani patologický, teda determinovaný duševnou poruchou v zmysle psychotického stavu (choromyseľnosti), jednalo sa o prejav povahových daností obžalovaného a taktiež, že vzhľadom na povahu komorbidity by mohol byť pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, pokiaľ sa nebude podrobovať liečbe, a preto znalec odporúčal nariadiť obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. S poukazom na závery znaleckého posudku odvolací súd zmenil formu ochranného liečenia na ambulantnú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.