Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23T-160-2015.pdf
PDF · 95.61 KB
Case nature
Area
Subarea
23T/160/2015
Uznesenie
Okresný súd Martin v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Veroniky Pavlákovej a prísediacich A. B. a C. D. C. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.07.2025 v Martine takto
r o z h o d o l :
Podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 281 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku a s použitím § 87 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona
z a s t a v u j e
trestné stíhanie obžalovaného E. F. G., nar. XX.XX.XXXX v Levoči, trvale bytom H. XXX, I. C., pre zločin porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, J.
D. F. I. K. L. K. I. F. M. N. organizačná zložka, v tom čase so sídlom Kollárova 49, Martin, E.: XX XXX XXX, ktorej predmetom podnikania okrem iného bolo aj vykonávanie podzemných prác banským spôsobom, najmä hĺbenie jám a jamíc, razenie štôlní a tunelov, ako aj iných podzemných priestorov s objemom nad 500 m3, práce na zabezpečenie stability podzemných priestorov (podzemné sanačné práce), zemné práce vykonávané s použitím strojov a výbušnín, dňa 09.07.2008 v Bulharsku založil spoločnosť VH
- Tunely, Ltd. so sídlom O. P. X, N., Bulharsko UIC: 200275767, IČO DPH: Q., ktorej bol jediným konateľom s predmetom podnikania vykonávanie stavebných a montážnych činností na budovách, cestách, tuneloch, mostoch, inžinierska činnosť, následne dňa 01.10.2008 uzatvoril Zmluvu o dodávke prác a služieb medzi spoločnosťou F. M., N. - organizačná zložka ako dodávateľ so spoločnosťou VH - Tunely, Ltd. so sídlom O. P. X, N., Q. ako odberateľom, pričom zmluvu podpísal za obidve zmluvné strany, predmetom zmluvy bola spolupráca vo vysielaní zamestnancov na práce v Bulharsku vykonávané pre tretiu osobu na základe dohody o dodaní pracovnej sily zo dňa 19.01.2009 uzatvorenej medzi nájomcom spoločnosťou M. P. - Q. Q. L., Bulharsko a prenajímateľom spoločnosťou VH - Tunely Ltd. so sídlom O. P. X, N., Q., spoločnosť VH - Tunely, Ltd. následne dodané služby vyfakturovala spoločnosti M. P. - Q. Q. L., ktorá vyplatila N. F. - M., R. celkovo sumu 1,133.486,55 GBN (579.492,07 EUR), spoločnosť F. M., N. - organizačná zložka taktiež vyfakturovala spoločnosti F. - M., R. so sídlom v Bulharsku dodané služby, celkom v sume 284.462,60 EUR, pričom spoločnosť VH - Tunely, Ltd. spoločnosti F. M., N. organizačná zložka uhradila len sumu 116.947,90 EUR, o založení spoločnosti VH - M., R., ani o Zmluve o dodávke prác a služieb zo dňa 01.10.2008 neinformoval druhého konateľa a vedúceho spoločnosti F. M., N. organizačná zložka E. L. F., nar. XX.XX.XXXX, a teda aktivity týkajúce sa predmetnej obchodnej spolupráce vykonával v rozpore s konateľským oprávnením, nakoľko mal vedomosť, že je oprávnený samostatne uskutočňovať právne úkony v mene spoločností len do sumy 33.193,92 EUR, ako vedúci spoločnosti F. M., N. organizačná zložka, neuhradené finančné prostriedky od spoločnosti F.
- M., R., nevymáhal, ich existenciu zatajil, takto svojim konaním porušil zákonom ustanovenú povinnosť zákazu konkurencie, ktorá vyplýva a je zakotvená v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v § 136 ods. 1, písm. a/, b/, c/, d/ a čiastočným neuhradením vyfakturovanej sumy spôsobil spoločnosti F. M., N. so sídlom 28. října 38/190, 702 00 Ostrava - Moravská Ostrava, IČO: XXXXXXXX, škodu v sume 167.462,60 EUR,
pretože nemožno pokračovať v trestnom stíhaní osoby, ak je trestné stíhanie premlčané.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin podala na obvineného E. F. G. dňa 07.12.2015 obžalobu zo dňa 01.12.2015, pôvodne č. 3Pv 385/14, neskôr č. 1Pv 8/19, aktuálne č. 1Pv 2/2025, a to pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (spôsobenie škody veľkého rozsahu; trestná sadzba v tom čase vo výmere od 2 rokov do 8 rokov trestu odňatia slobody) na tom skutkovom základe, ako je uvedené aj vo výroku tohto rozhodnutia súdu.
Po podaní obžaloby zákonný sudca vec preskúmal a nariadil hlavné pojednávanie na deň 29.04.2016. Vo veci boli vykonané štyri hlavné pojednávania - ostatné z nich odročené na neurčito a do konania na návrh obhajoby pribratý uznesením súdu znalec. Následne v rámci sťažnostného konania bola vec v júni 2018 Krajským súdom v Žiline vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Medzičasom ku dňu 04.09.2017 (po preložení pôvodného zákonného sudcu na iný súd) došlo Dodatkom č. 8 k Rozvrhu práce Okresného súdu Martin na rok 2017 k prideleniu veci inej samosudkyni. Po zistení nutnosti konať vo veci v senáte (z dôvodu predpokladu potreby ukladania súhrnného trestu s inou trestnou vecou obžalovaného prejednávanou v senáte) bolo potrebné vykonať dokazovanie na hlavnom pojednávaní od samého začiatku. Súd teda v ďalšom období vo veci nariadil celkovo 16 hlavných pojednávaní. Keďže bolo nutné vyčkať na právoplatnosť vyššie spomenutého iného rozhodnutia súdu napadnutého odvolaním obžalovaného (sp. zn. XXX/XXX/XXXX), vo vzťahu ku ktorému prichádzalo do úvahy uloženie mu súhrnného trestu, súd hlavné pojednávanie dňa 24.04.2024 odročil na neurčito. Keďže s účinnosťou od 06.08.2024 došlo k novelizácii Trestného zákona, súdu vznikla povinnosť vysporiadať sa dôsledne s prijatými legislatívnymi zmenami aj vo vzťahu k tejto trestnej veci obžalovaného.
Pri opätovnom preskúmaní veci po novele Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 musel súd zohľadniť skutočnosť, že konanie obžalovaného, pre ktoré na neho bola podaná predmetná obžaloba, už viac nie je možné kvalifikovať ako zločin porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a je potrebné právne ho posúdiť už len ako prečin porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1 Trestného zákona (pôvodne podaná obžaloba pre zločin s trestnou sadzbou vo výmere 2 až 8 rokov trestu odňatia slobody – po novelizácii právnej úpravy v odseku 1 už len ako prečin s trestnou sadzbou vo výmere až na 2 roky trestu odňatia slobody), účinnosť teda nadobudla právna úprava pre obžalovaného priaznivejšia, ktorú je súd podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona povinný na daný prípad aplikovať.
Predsedníčka senátu v zmysle § 290 ods. 1 Trestného poriadku nariadila vo veci neverejné zasadnutie za účelom rozhodnutia v súlade so skutočnosťami novo zistenými preskúmaním veci po novelizácii príslušnej právnej úpravy na termín 30.07.2025. V priebehu neverejného zasadnutia predsedníčka senátu podala správu o prejednávanej veci, pričom sa zamerala na otázky, ktoré je potrebné konajúcim súdom riešiť. Po zhodnotení všetkých relevantných okolností a úvah súd na neverejnom zasadnutí napokon dospel k záveru, že je potrebné trestné stíhanie obžalovaného zastaviť pre premlčanie podľa § 87 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona.
Pri skúmaní trestnosti činu je potrebné zaoberať sa tak otázkou, či skutok, ktorého sa páchateľ dopustil, napĺňal v čase spáchania niektorú skutkovú podstatu trestného činu uvedeného v zákone, otázkou či jeho trestnosť nezanikla, ako aj otázkou, či nedošlo k premlčaniu trestného stíhania obžalovaného. Páchateľa je možné uznať vinným len za predpokladu, že skutok napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona a súčasného zistenia, že nedošlo k zániku trestnosti alebo k premlčaniu trestného stíhania. S prihliadnutím na zásadnú zmenu právnej úpravy v Trestnom zákone od 06.08.2024, dotýkajúcej sa aj predmetnej trestnej veci v priebehu trestného konania, bolo potrebné vysporiadať sa zvlášť dôsledne s otázkou prípadného premlčania daného trestného stíhania.
Podľa § 290 ods. 1 Tr. por. ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 1, 2 alebo 5, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.
Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.
Podľa § 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky.
Podľa § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch.
Podľa § 87 ods. 2 Tr. zák. do premlčacej doby sa nezapočítava a) doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku, b) doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu, c) skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania, d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo e) doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.
Podľa § 87 ods. 3 Tr. zák. premlčanie trestného stíhania sa prerušuje a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.
Podľa § 244 ods. 1 Tr. zák. (účinného od 06.08.2024) kto ako osoba povinná dodržiavať zákaz konkurencie podľa zákona, zákaz uvedený v takom zákone poruší a spôsobí tým inému väčšiu škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 244 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20.000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250.000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650.000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
V danej veci ide aktuálne o trestné stíhanie pre prečin, za ktorý Trestný zákon v jeho osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou tri roky, premlčacia doba je teda taktiež tri roky. Z obsahu spisu vyplýva, že trestné oznámenie v nej poškodený podal dňa 16.06.2014, toto písomne doplnil dňa 14.07.2014. Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Žiline vydal dňa 24.07.2014 pod ČVS:KRP-108/2-VYS-ZA-2014 uznesenie o začatí trestného stíhania v danej veci, a to pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Uznesením zo dňa 23.01.2015, pod rovnakým ČVS, vyšetrovateľka PZ zastavila trestné stíhanie v tejto trestnej veci z dôvodu, že dané konanie nie je trestným činom a nie je dôvod na jeho postúpenie inému orgánu. Následne uznesením zo dňa 31.03.2015 vyšetrovateľka formou autoremedúry zrušila toto svoje predchádzajúce uznesenie s tým, že vyhovela sťažnosti splnomocnenkyne poškodeného, keďže uvedenú jej sťažnosť považovala vo vzťahu
k trestnému činu porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 Trestného zákona za dôvodnú, a teda aby bolo možné v nej z procesného hľadiska – vzhľadom na zachovanie totožnosti skutku – ďalej konať.
Inštitút premlčania trestného stíhania je založený na predpoklade, že uplynutím času postupne slabne až celkom zaniká potreba trestnoprávnej reakcie na trestný čin, a to tak z hľadiska generálnej prevencie, ako aj z hľadiska individuálnej prevencie, čo upravuje ustanovenie § 87 Trestného zákona. Podmienkou zániku trestnosti je uplynutie zákonom ustanovenej premlčacej doby. Určuje sa podľa závažnosti trestného činu vyjadrenej v sadzbe za daný trestný čin. Súčasne sa zákonom upravujú dôvody, kedy premlčacia doba neplynie - premlčanie tzv. spočíva, premlčacia doba neplynie a nezapočítava sa, ale po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutie pokračuje - a tiež dôvody, ktoré premlčanie trestného stíhania prerušujú. Pri prečinoch, za ktoré Trestný zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou tri roky trestu odňatia slobody, zákon ustanovuje najkratšiu premlčaciu dobu, a to taktiež 3 roky. Premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď došlo k dokonaniu trestného činu. Pri pokračovacom trestnom čine je trestný čin dokonaný, keď sa vykonal posledný útok (čiastkový akt). K prerušeniu premlčania trestného stíhania môže dôjsť vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, prípadne sudcu pre prípravné konanie alebo súdu, smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené alebo ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. V prípade prerušenia premlčania dosiaľ uplynutá premlčacia doba stráca z hľadiska premlčania význam a premlčanie začína plynúť znova. Z hľadiska dĺžky premlčacej doby je rozhodujúci názor súdu na právnu kvalifikáciu konania obvineného, nie to, ako bol skutok kvalifikovaný obžalobou alebo pri vznesení obvinenia v predchádzajúcich štádiách trestného stíhania.
Trestnosť činu zaniká priamo zo zákona uplynutím doby uvedenej v zákone a súd musí na tieto okolnosti prihliadať ex offo, teda z úradnej povinnosti. Premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď došlo k dokonaniu trestného činu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že už v prípravnom konaní bol na základe vykonaného dokazovania preukázaný skutkový stav, o ktorom neboli dôvodné pochybnosti, oprávňujúci prokurátora na podanie predmetnej obžaloby na obvineného, ktorý mal ako osoba povinná dodržiavať zákaz konkurencie podľa zákona, takýto zákaz uvedený v zákone porušiť a spôsobiť tým inému škodu veľkého rozsahu. V záujme regulárnosti obchodných vzťahov a ochrany poctivosti podnikateľského prostredia, obžalovaný - poukazujúc na ustanovenia § 65 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka - ako konateľ spoločnosti F. M., N. a zároveň vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby (aj tu podľa § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka s postavením obdobným štatutárnemu orgánu), porušil zákaz vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľkou činnosťou spoločnosti, sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, či vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania (okrem prípadu, že by išlo o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa). Pod konkurenčným konaním treba pritom vo všeobecnosti rozumieť také konanie, ktorým členovia orgánov spoločnosti zneužívajú informácie získané na základe svojho postavenia alebo účasti v spoločnosti na ujmu spoločnosti, na úkor ktorej získavajú určité výhody. Takto zákonom definovaný zákaz pritom nemožno zúžiť, ale len prípadne spoločenskou zmluvou či stanovami rozšíriť, a teda sprísniť. Na trestnosť takéhoto konania sa zároveň vyžaduje spôsobenie škody väčšieho rozsahu. V konkrétnostiach daného prípadu obžalovaný svojim konaním vyššie opísaný zákaz konkurenčného konania porušil, pričom škoda spôsobená spoločnosti F. M., N. so sídlom 2 . října 38/190, Ostrava, E.: XX XXX XXX, bola na základe porovnania súm z faktúr vystavených v období február 2009 až august 2009 dodávateľom F. M., N. – OZ pre odberateľa F. - M., R. so sídlom O. P. X, N., Q., ustálená na základe ich čiastočného neuhradenia, a teda v sume najmenej 167.462,60 eur (posledná faktúra č. 290100047 je zo dňa 15.08.2009, a to so splatnosťou dňa 29.08.2009). Na tomto mieste sa žiada dodať aj to, že napriek tvrdeniu obhajoby ohľadom údajného zápočtu danej sumy, takáto skutočnosť vykonaným dokazovaním počas celého trestného konania preukázaná nebola. Podľa novelizovaného znenia § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20.000, a teda konanie obžalovaného je možné v tomto prípade subsumovať len pod ustanovenie § 244 ods. 1 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024). Na naplnenie všetkých zákonných znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 244 ods. 2 Trestného zákona by muselo dôjsť k spôsobeniu škody veľkého rozsahu, čím sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650.000 eur. Takéto posúdenie konania obžalovaného rešpektuje zásadu vyjadrenú v ustanovení § 2 ods. 1 Trestného zákona, keď trestnosť činu sa posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, a ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Relevantný úkon podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona, ktorý mal za následok prerušenie plynutia premlčacej doby a začatie plynutia lehoty novej, bol vykonaný dňa 29.06.2015, a bolo ním uznesenie vyšetrovateľky, ktorým podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesla vyššie menovanému obvinenie. Toto uznesenie obvinený prevzal dňa 13.07.2015. Zohľadňujúc splatnosť vyššie uvádzanej poslednej vystavenej faktúry č. 290100047, ktorá nebola poškodenému subjektu uhradená, dňom 29.08.2009, čím došlo k dokonaniu trestnej činnosti a dňom nasledujúcim ku začatiu plynutia v zmysle aktuálnej právnej úpravy trojročnej premlčacej lehoty, k premlčaniu trestného stíhania potom došlo najneskôr dňa 30.08.2012, teda takmer celé 3 roky pred predmetným vznesením obvinenia v danej veci.
Na základe uvedenej skutočnosti konajúci senát na neverejnom zasadnutí dospel jednomyseľne k záveru, že je na mieste v tejto veci rozhodnúť podľa § 244 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a trestné stíhanie obžalovaného zastaviť, pretože je tu daná okolnosť uvedená v § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku spočívajúca v tom, že nemožno pokračovať v trestnom stíhaní osoby, ak je trestné stíhanie premlčané. V dôsledku novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 došlo jednak k skráteniu premlčacích dôb upravených Trestným zákonom pre premlčanie trestného stíhania jednotlivých druhov trestných činov, ako aj k zmene právnej kvalifikácie skutku stíhaného v tejto veci. Keďže v prípade skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (či už zmenou ich trvania, alebo ako dôsledok zmeny inej časti zákona) účinky prerušenia premlčania trestného stíhania zostávajú zachované iba vtedy, ak k dôvodom tohto prerušenia došlo v skrátenej, a teda pre obžalovaného priaznivejšej premlčacej dobe (stanovisko vyslovené Najvyšším súdom SR vo veci sp. zn. M. XXX/XXXX zo dňa 28.11.2024). Súd mal objektívne preukázané, že obžalovanému bolo obvinenie ako prvý úkon trestného stíhania spôsobujúci prerušenie jeho premlčania vznesené až po uplynutí (skrátenej, pre obžalovaného priaznivejšej) premlčacej doby, trestnosť stíhaného činu teda zanikla v dôsledku premlčania trestného stíhania, v ktorom nebolo možné pokračovať a muselo byť zastavené.
Z uvedeného je teda zrejmé, že v dôsledku plynutia času, došlo po troch rokoch od spáchania žalovaného trestného činu k premlčaniu trestného stíhania, a tým k zániku trestnosti činu. Možno konštatovať, že nenastala žiadna z prekážok upravených v § 87 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ alebo e/ Tr. zák., ktorá by mala za následok spočívanie premlčacej doby, keď premlčacia doba neplynie a nezapočítava sa a rovnako počas premlčacej doby nedošlo ani ku žiadnej zo skutočností podľa § 87 ods. 3 písm. a/ alebo b/ Tr. por., pre ktorú by sa trestné stíhanie obžalovaného prerušilo a premlčacia doba by začala plynúť nanovo. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť najmä údaj vyplývajúci z aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného, podľa ktorého sa nikdy doposiaľ nedopustil žiadnej trestnej činnosti, pre ktorú by bol právoplatne odsúdený.
Keďže vyšla najavo okolnosť odôvodňujúca zastavenie trestného stíhania, na ktorú súd musí prihliadať priamo zo zákona, súd vzhľadom na to, a pre okolnosť uvedenú v § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku trestné stíhanie obžalovaného E. F. G. zastavil, nakoľko je neprípustné pokračovať v ďalšom trestnom stíhaní obžalovaného, ak je trestné stíhanie premlčané.
Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže prokurátor podať sťažnosť v lehote do 3 pracovných dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.