Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-61-2025.pdf
PDF · 112.34 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/61/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., IČO: 31 338 976, so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 1.141,16 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 31C/24/2023 – 111 zo dňa 24. januára 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.141,16 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.“
2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.141,16 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v rozhodnom období podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoCP“) viedol žalovanému účet majiteľa cenných papierov, ktorú službu mu poskytoval za odplatu v zmysle platného cenníka. Žalovanému bol fakturovaný poplatok za vedenie účtu majiteľa – služby „F. – XXXX“ v súlade s cenníkom platným ku dňu vystavenia faktúry. Za roky 2020 a 2021 boli žalovanému vystavené faktúry vo výške po 570,58 Eur, pričom žalovaný predmetné faktúry neuhradil.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia dospel k záveru, že žaloba bola opodstatnená, a preto jej v plnom rozsahu vyhovel. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako fyzická osoba bol vlastníkom zaknihovaných cenných papierov v celkovom počte 26.919 s menovitou hodnotou 10.000 SKK (331,94 Eur). Taktiež nebolo sporné ani to, že žalobca v rozhodnom období od 01.01.2020 do 31.12.2020 a následne od 01.01.2021 do 31.12.2021 v prospech žalovaného viedol účet majiteľa cenných papierov. Za obdobie roka 2020 vystavil faktúru na sumu vo výške 570,58 Eur so splatnosťou ku dňu 28.02.2021 a za obdobie roka 2021 vystavil faktúru taktiež na sumu 570,58 Eur so splatnosťou do 28.02.2022. Okresný súd nevychádzal len z predložených faktúr, ale aj cenníka spolu s výpočtom za rok 2020 a 2021. Námietku premlčania považoval za neopodstatnenú. Pri jej posúdení vychádzal zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Keďže splatnosť prvej najstaršej faktúry bola do 28.02.2021, tak premlčacia doba by podľa názoru okresného súdu uplynula dňa 28.02.2024. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 29.12.2023, tak bola podaná včas pred uplynutím premlčacej doby. Rovnako aj námietku žalovaného týkajúcu sa zmeny obchodného mena emitenta cenných papierov nepovažoval za dôvodnú, keďže nemala vplyv na existenciu knihovaných cenných papierov, ani na povinnosť vedenia účtu žalobcom pre majiteľa cenných papierov. Taktiež obranu žalovaného týkajúcu sa konkurzu na jeho majetok nepovažoval za dôvodnú, nakoľko konkurz na jeho majetok bol ukončený dňa 18.01.2019, pričom uplatnená pohľadávka vznikla až následne po vyhlásení konkurzu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a tieto priznal plne úspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (ďalej aj ako „odvolateľ“), ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec m vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP mal podľa odvolateľa spočívať v tom, že žiadosť súdu prvej inštancie, aby sa nechal zastupovať advokátom mu bola doručená až dňa 06.02.2025, pričom pojednávanie sa uskutočnilo dňa 24.01.2025. Ak teda nemalo platiť jeho ospravedlnenie z dôvodu práceneschopnosti (ďalej len „PN“), tak nebolo možné aj tak vyjsť v ústrety tejto žiadosti súdu. V odvolaní pritom poukázal na obsah jeho žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 06.02.2025. Odvolateľ ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia, ktoré videl v tom, že obidve faktúry znejú na rovnakú sumu, pričom okresný súd vo vzťahu k faktúre za obdobie roka 2021 uviedol fakturačné obdobie od 01.07.2021 do 31.12.2021. Okresný súd sa s touto skutočnosťou nezaoberal, pričom nie je možné, aby bola účtovaná duplicitná sadzba ako za celý rok 2020, čím namietal nesprávnosť výpočtu. Nestotožnil sa ani s právnym posúdením ním vznesenej námietky premlčania. Mal za to, že žalobca si mohol právo uplatniť postupne v jednotlivých mesiacoch. Bol preto toho názoru, že za rok 2020, t. j. až do 29.12.2020 boli nároky na poskytnutie odmeny premlčané, lebo žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 29.12.2023. Rovnako v podanom odvolaní sa nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že zmena obchodného mena emitenta nebola podstatná. Považoval za nesporné, že v roku 2006 došlo k zmene názvu emitenta, pričom o tejto zmene žalobca vedel, a napriek tomu nekonal a neupravil názov emitenta. Mal za to, že žalobca zaviedol správkyňu konkurznej podstaty tým, že nezmenil názov emitenta. Keď sa správkyňa dopytovala, či spoločnosť s novým názvom – NEO-AVT bola vedená v zozname žalobcu, tak odpoveď z jeho strany bola záporná. V takomto prípade považoval za nesporné, že účet žalovaného by zanikol a nevznikla by pohľadávka žalobcu, nakoľko správkyňa konkurznej podstaty by tento majetok speňažila v rámci konkurzu vedeného na jeho majetok. Odvolateľ k odvolaniu ako prílohu priložil potvrdenie vydané G. E. H. – všeobecný lekár pre dospelých, ktoré bolo vydané na žiadosť odvolateľa. Z obsahu tohto potvrdenia vyplýva, že odvolateľ je od apríla 2024 do súčasnosti vedený ako PN, pričom v mesiacoch 12/2024 až 02/2025 mal predpísané lieky od neurológa, na základe ktorých nebolo možné vykonávať žiadnu duševnú prácu, rokovania s advokátom, rokovanie na súde a viesť obdobne psychicky náročné rokovania.
6. Žalobca nesúhlasil s podaným odvolaním a nepovažoval ho za dôvodné. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, nakoľko priznaný nárok bol dostatočne preukázaný a prvoinštančný súd vec správne právne posúdil.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výrok vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, zrozumiteľný a presvedčivý, keď svoje rozhodnutie založil na dostatočne vykonanom dokazovaní, ktoré dalo dostatočný základ pre zistenie skutkového stavu. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne normy, ktoré aj správne vyložil.
10. Pre naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch znakov, ktorými sú nesprávny procesný postup (1), ktorý znemožnil procesnej strane realizovať jej procesné práva (2) a tento zásah dosiahol takú intenzitu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (3). Odvolací súd poukazuje na to, že pod pojmom nesprávny procesný postup je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý je v rozpore so zákonom. Medzi tieto procesné práva v zmysle judikatúry patrí napríklad právo na vykonávanie procesných úkonov v súlade so zákonom, právo vyjadriť sa k návrhom a dôkazom, ale aj byť predvolaný na pojednávanie a podobne. Medzi tieto práva však nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, a aby rozhodol v súlade s jej predstavami a odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/105/2018, sp. zn. 5Obdo/17/2020).
11. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie prejednal a rozhodol spor bez jeho prítomnosti, aj keď sa ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania. Právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti je upravená okrem iného aj v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené právo však nemožno chápať ako absolútne právo, že by súd nemohol vôbec konať a rozhodnúť v neprítomnosti strany sporu, ale iba tak, že je povinný poskytnúť strane priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je upravená aj v § 178 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia je súd povinný predvolať stranu sporu alebo jej zástupcu na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred ňom, keď sa má pojednávanie konať. Zákon (CSP) upravuje aj možnosť odročiť pojednávanie na návrh strany alebo jej zástupcu. Aj v takomto prípade však platí, že odročenie pojednávania je možné len v prípade existencie dôležitého dôvodu na strane strany sporu alebo jej zástupcu a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa nechali na pojednávaní zastúpiť. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávanie je však vecou súdu, ktorý rozhoduje o odročení na základe okolností prípadu, ktoré môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania (viď Števček M., Ficová S., Baricová J., Nesiarkinová S., Bajánková J, Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck 2016, komentár k § 183 CSP).
12. Odvolací súd poukazuje na to, že odročenie pojednávania aj s ohľadom na aktuálnu právnu úpravu CSP, ktorej účelom bolo okrem iného skrátiť dĺžku súdnych konaní a rozhodnúť o veci na jednom pojednávaní, má byť len skutočne vo výnimočných prípadoch. Je potrebné si uvedomiť, že odročenie pojednávania v zmysle právnej úpravy CSP je viazané na existenciu dôležitého dôvodu nielen v prípade strany sporu alebo jej zástupcu, ale kumulatívne aj na nemožnosť spravodlivo od nich žiadať, aby sa nechali zastúpiť (či už strana alebo aj samotný zástupca, ak ide predovšetkým o advokáta). Ak je však dôvodom odročenia nepriaznivý zdravotný stav strany, možno vždy spravodlivo žiadať, aby bola zastúpená na ďalšom pojednávaní inou osobou, pričom dôvod odročenia pojednávania je strana povinná oznámiť bezodkladne (§ 183 ods. 1 až 3 CSP). Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (§ 183 ods. 4 CSP).
13. V prípade, ak je dôvodom odročenia pojednávania zdravotný stav účastníka konania, návrh na odročenie musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní. Zdravotný stav účastníka konania je dôvodom na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania (viď rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/130/2012 publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R 132/2014).
14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 29. decembra 2023. Súd prvej inštancie vydal dňa 02.02.2024 platobný rozkaz, ktorý spoločne aj so všeobecným poučením doručil žalovanému dňa 26.02.2024. Žalovaný preto bol zo strany prvoinštančného súdu poučený o svojich právach a okrem iného aj o možnosti zastúpenia, či už zvoleným zástupcom, advokátom alebo prostredníctvom Centra právnej pomoci určeným advokátom, ak spĺňa podmienky na jeho poskytnutie v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.. Súd vytýčil prvé pojednávanie vo veci na deň 04.10.204, pričom žalovaný predvolanie prevzal dňa 27.08.2024 (doručenka č. l. 71 spisu). Odvolací
súd ďalej zo spisu zistil, že prvé pojednávanie okresný súd odročil z dôvodu žiadosti a ospravedlnenia žalovaného pre jeho pretrvávajúcu PN, ktorá trvá od 14.02.2024 do 15.10.2024. Žalovaný predložil odpis potvrdenia o dočasnej neschopnosti zo dňa 30.09.2024. Súd prvej inštancie tejto žiadosti odvolateľa vyhovel a o odročení pojednávania upovedomil strany a nariadil nový termín pojednávania na deň 22.11.2024, t. j. po plánovanom termíne skočenia PN žalovaného, pričom osobitne žalovaného poučil aj o možnosti jeho zastúpenia inou osobou (č. l. 75 – 76 spisu). Predmetné upovedomenia boli žalovanému doručené dňa 03.10.2024 (č. l. 78 spisu). Dňa 19.11.2024 žalovaný doručil opätovne žiadosť, ktorou sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu pretrvávajúcej PN a zároveň požiadal o odročenie pojednávania, nakoľko sa ho chcel zúčastniť a vypovedať. O pretrvávajúcej PN predložil taktiež odpis od všeobecného lekára zo dňa 08.11.2024. Prvoinštančný súd opätovne vyhovel tejto žiadosti žalovaného a upovedomil strany o odročení nariadeného pojednávania na deň 22.01.2024 z dôvodu trvania PN žalovaného na 24.01.2025 a žalovaného znova rovnako upovedomil v zmysle § 183 ods. 2 CSP (č. l. 88 a 89 spisu). Tieto upovedomenia boli žalovanému doručené dňa 02.12.2024. Dňa 22.01.2025 (t. j. dva dni pred termínom pojednávania) bola súdu prvej inštancie opätovne doručená už v poradí tretia a identická žiadosť žalovaného zo dňa 20.01.2025 o ospravedlnenie a odročenie pojednávania spolu s odpisom potvrdenia o dočasnej PN zo dňa 03.01.2025. Okresný súd listom zo dňa 22.01.2025 upovedomil žalovaného, že jeho návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel, pričom predmetné upovedomenie bola žalovanému zaslané poštou toho istého dňa a doručené žalovanému dňa 06.02.2025. Žalovaný reagoval na predmetné upovedomenie listom až po vyhlásení rozsudku a to listom zo dňa 06.02.2025 (č. l. 119 spisu), kde uviedol, že jeho zdravotný stav nie je nepriaznivý, ale vážny, a že z jeho strany je podstatné, kedy sa obdržal upovedomenie o nevyhovení jeho žiadosti t. j. dňa 06.02.2025 a nie kedy okresný súd toto upovedomenie vydal.
15. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že žalovanému boli predvolania na pojednávanie doručené v súlade s § 178 ods. 2 CSP, t. j. v dostatočnom časovom predstihu. Žalovaný bol zároveň poučený o možnosti sa dať v konaní zastúpiť a zároveň bol aj upovedomený o možnosti spravodlivo od neho požadovať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť v zmysle § 183 ods. 2 CSP. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie je toho názoru, že zo strany žalovaného neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania už v prípade prvej jeho žiadosti, no napriek tomu okresný súd vyhovel aj ďalšej v poradí už druhej žiadosti odvolateľa a nariadené pojednávania odročil. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že už v samotných žiadostiach žalovaného o odročenie pojednávania absentuje formálna náležitosť spočívajúca v povinnosti uviesť telefónne číslo alebo elektronický adresu (e-mail), na ktorý by ho súd mohol bezodkladne upovedomiť o svojom rozhodnutí, t. j. o odročení, resp. aj o neodročení pojednávania. Neobstojí preto v tomto prípade námietka žalovaného, že sa o neodročení pojednávania dozvedel až dňa 06.02.2025, kedy si prevzal zásielku z okresného súdu, nakoľko tento si sám nesplnil svoju zákonnú povinnosť uviesť v takejto žiadosti na seba telefónny kontakt alebo e- mailovú adresu, na ktorú by ho súd prvej inštancie mohol bezodkladne upovedomiť o nevyhovení jeho návrhu na odročenie pojednávania. Z obsahu spisu dokonca vyplýva, že prvoinštančný súd sa nad rámec svojej povinnosti snažil zistiť aspoň telefonický kontakt na žalovaného, avšak bezúspešne (č . l. 96 spisu). Rovnako odvolací súd je toho názoru, že nebola zo strany žalovaného preukázaná ani existencia samotného dôvodu na odročenie pojednávania, keďže tento predložil len odpis potvrdenia o PN, z ktorého však nevyplývalo, že by žalovaný nebol schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa nariadeného pojednávania, pričom samotné vychádzky mal povolené. Zároveň nebolo zo strany žalovaného ani v jednej z jeho žiadosti preukázané splnenie kumulatívnej podmienky, a to, že by od neho nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa nechal zastúpiť. Žalovaný túto podmienku napriek tomu, že ho súd poučil o možnosti zastúpenia ako aj o tom, že možno od neho z dôvodu jeho PN spravodlivo žiadať, aby sa na ďalšom pojednávané dal zastúpiť nijako nereagoval. V danom prípade neobstojí ani odvolateľom dodatočne predložené potvrdenie v odvolacom konaní zo dňa 19.03.2025. V predmetnom potvrdení je nielen nesprávne uvedený začiatok PN od apríla 2024, pričom z doložených potvrdení vyplýva, že žalovaný mal byť PN už od februára 2024. Podľa tvrdenia ošetrujúceho lekára v období od decembra 2024 do konca mesiaca február 2025 mal žalovaný osobitnú liečbu, v dôsledku ktorej nemohol vykonávať žiadnu duševnú činnosť (ani rokovanie s advokátom), uvedené však žiadnym spôsobom nevylučuje, že by žalobca nemohol vykonávať aj duševne náročnú činnosť, za ktorú považuje aj rokovanie s advokátom od doručenia samotnej žaloby až do decembra 2024.
16. Odvolací súd sa za týchto okolností daného prípadu stotožnil s postupom okresného súdu, ak nevyhovel žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania nariadeného na deň 24.01.2025. Súd prvej
inštancie opakovane pojednávanie odročoval z dôvodu PN žalovaného na základe jeho žiadostí. Žalovaný uvádzal, že chce k danej veci vypovedať. Napriek tomu, že toto právo žalovanému síce patrí je však potrebné si uvedomiť, že ani toto právo strany sporu nie je absolútne. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/8/2016 zo dňa 30. 11. 2016). Žalovaný mal možnosť sa vyjadriť v konaní písomne, ktorú možnosť využil, mal možnosť aj účasti na pojednávaní, ktoré predvolanie mu bolo doručené riadne a včas, pričom mal možnosť sa nechať zastúpiť v spore, ak sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť pojednávania, o ktorej možnosti bol poučený a v danom prípade bolo možné to aj spravodlivo od neho požadovať. Súd prvej inštancie tým, že návrhu žalovaného na odročenie pojednávania nevyhovel, tak neporušil právo žalovaného na spravodlivý proces. S ohľadom na uvedené odvolací súd je toho názoru, že konanie a postup prvoinštančného súdu nevykazuje taký nesprávny procesný postup, ktorý by žalovanému znemožnil realizovať jemu patriace procesné práva v takej intenzite, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a preto odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) nie je daný.
17. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu premlčania odvolací súd uvádza, že premlčanie predstavuje kvalifikované uplynutie času. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Okresný súd v danom prípade posúdil premlčanie podľa ustanovení OZ, ktoré správne aplikoval a aj právne posúdil. Podľa § 105 ods. 5 ZoCP presne určuje okruh vzťahov, ktoré sa subsidiárne podriaďujú Obchodnému zákonníku. Analogické použitie takéhoto odkazu na iné vzťahy, ktoré v ňom uvedené zákonné podmienky nespĺňajú je neprípustné. Pokiaľ neexistuje v ZoCP ako osobitnom predpise (lex specialis) pre určitý okruh vzťahov priamy odkaz na Obchodný zákonník (ako je to v § 105 ZoCP), je potrené subsidiárne aplikovať všeobecný predpis občianskeho práva, ak je majiteľom účtu cenných papierov fyzická osoba nepodnikateľ (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/42/2015 zo dňa 08.06.2016). Nakoľko odvolateľ vystupoval vo vzťahu k žalobcovi ako FO – nepodnikateľ, tak okresný súd v prípade premlčania správne aplikoval na daný vzťah príslušné ustanovenia o premlčaní podľa OZ a nie Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 101 OZ upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Okamih, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát je potrebné zistiť objektívne. V danom prípade nebolo sporné, že žalobca vykonával činnosť v súlade so ZoCP v prospech žalovaného, ktorému viedol účet, a to za žalované obdobie, kedy mu vznikol nárok na zaplatenie sumy v zmysle cenníka za vedenie účtu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nárok na zaplatenie za vedenie účtu bol splatný za ročné obdobie predchádzajúceho roka, pričom žalobca vystavil žalovanému za roky 2020 a 2021 samostatné faktúry, ktorých doručenie žalovanému v konaní nebolo sporné. Lehota splatnosti bola do 28.02.2021 (účtovné obdobie za rok 2020) a do 28.02.2022 (účtovné obdobie za rok 2021). Je preto zrejmé, že premlčacia doba za účtovné obdobie pre rok 2020 začala plynúť dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry t. j. od 01.03.2021 (poznámka nebol priestupný rok) a uplynula dňa 01.03.2024. Nakoľko žaloba bola na súd prvej inštancie podaná dňa 29.12.2023, tak nárok žalobcu nebol premlčaný ani za účtovné obdobie pre rok 2021, keďže nebol premlčaný nárok žalobcu ani za predchádzajúce účtovné obdobie roka 2020. Z uvedeného dôvodu, tak ani námietka odvolateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia vznesenej námietky premlčania nebola dôvodná. V tomto smere síce súd prvej inštancie nesprávne určil plynutie premlčacej doby, avšak jeho záver o nepremlčaní nároku žalobcu bol napriek tomu správny.
18. Za nedôvodnú námietku odvolateľa vyhodnotil odvolací súd aj námietku nesprávneho skutkového zistenia v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o rozdielnej dĺžke obdobia a rovnakej výšky nároku, tak k uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že zo strany okresného súdu ide o zrejmú chybu v písaní v rozsudku, ktorú môže súd prvej inštancie kedykoľvek opraviť v zmysle § 224 CSP. Z odôvodnenia rozsudku, vykonaným dokazovaním ako aj z predložených faktúr jednoznačne vyplýva, že účtovným obdobím boli celé roky 2020 a 2021, t. j. od 01.01.2020 do 31.12.2020 a od 01.01.2021 do 31.12.2021, a preto ide v danej časti odôvodnenia rozsudku len o chybu v písaní (odsek 7 odôvodnenia rozsudku okresného súdu). Žalobca si nárok uplatnil v zmysle cenníka a výpočtu podľa vzorca, ktorý žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, pričom ani odvolací súd nevzhliadol chybu pri počítaní žalobcom uplatneného nároku.
19. Ďalšiu námietku žalovaného týkajúca sa zmeny obchodného mena emitenta nepovažuje odvolací súd za relevantnú. V konaní nebolo sporné, že nárok žalobcu vznikol za obdobie, kedy došlo už k ukončeniu konkurzu na majetok žalovaného, kedy žalobca viedol v prospech žalovaného účet. Skutočnosť, že správca tento majetok nezhrnul do konkurznej podstaty, pričom mu nič nebránilo vyžiadať si informáciu priamo od žalovaného alebo aj od žalobcu, či na meno odvolateľa je vedený účet, nemôže byť na ťarchu žalobcu. V konaní nebolo ani preukázané, že správca požadoval od žalobcu takúto informáciu. Keďže účet žalovaného naďalej existoval a bol vedený v jeho prospech, tak žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi za jeho vedenie žalovanú sumu, keďže táto pohľadávka vznikla po ukončení konkurzu.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd o odvolaní rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej (I. výrok) ako aj v závislom výroku o trovách konania (II. výrok) potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
21. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.