Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-33Cb/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: City Rent, s.r.o., IČO: 50 713 477, so sídlom Ľubochnianska 4, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava proti žalovanému: 1/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpeným: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 1 590 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 21.3.2024, č.k. B1-33Cb/5/2022-141, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 590 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 590 eur od 2.11.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu vo výške 40 eur spočívajúcu v nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 1 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, , , 8 a , 2 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , , , , 2, , 2, (ďalej len „“), , , o priestupkoch (ďalej len „“), o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“) a vecne tým, že dňa 2.7.2019 mal právny predchodca žalobcu dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla tov. značky A. B., EVČ: C., v dôsledku čoho uzavrel so žalobcom dňa 2.7.2019 zmluvu o prenájme motorových vozidiel č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca prenechal poškodenému do dočasného užívania motorové vozidlo tov. značky A. D. E., červená metalíza, EVČ: F., touto zmluvou si poškodený prenajal od žalobcu motorové vozidlo na dobu určitú, a to na obdobie od 2.7.2019 do 5.8.2019. Nájomdľa preberacieho protokolu č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.7.2019 zaviazal zaplatiť nájom vo výške 45 eur bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla, následne dňa 5.8.2019 vystavil žalobca poškodenému faktúru za užívanie náhradného vozidla na sumu 1 890 eur

s DPH za celkom 35 dní nájmu s dátumom splatnosti dňa 20.8.2019. Listom zo dňa 18.10.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 17.10.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi bude vyplatená ako náhrada škody suma vo výške 300 eur, t.j. ku dňu podania žaloby nebola zo strany žalovaného zaplatená zvyšná časť dlžnej sumy vo výške 1 590 eur. Žalovaný na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.10.2019 priznal dobu prenájmu v trvaní 10 dní s prihliadnutím na vysokú cenu prenájmu náhradného vozidla pre danú kategóriu vozidla, žalovaný priznal priemernú cenu nájmu vo výške 25 eur bez DPH za deň nájmu, t.j. náhrada škody v sume 300 eur. Žalobcovi, na ktorého bol nárok na náhradu škody postúpený poškodeným (B. G.) zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.7.2021, zvyšná časť požadovanej náhrady vo výške 1 590 eur nebola uhradená. Medzi stranami bola spornou dĺžka nájmu náhradného motorového vozidla vrátane účelnosti a primeranosti nájmu náhradného motorového vozidla, ako aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Strany nepovažovali za sporné skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného resp. právneho predchodcu žalobcu, t.j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Medzi stranami sporu bola spornou primeranosť sumy 45 eur bez DPH / 54 eur s DPH za deň nájmu náhradného motorového vozidla.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. H. v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. V prospech účelnosti nájmu náhradného vozidla prvoinštančný súd vyhodnotil aj najazdený počet kilometrov poškodeným počas doby prenájmu, ktorý zodpovedá 402 km, pričom priemerný kilometrový denný nájazd pri celkovom nájazde 402 km počas doby nájmu náhradného vozidla v dĺžke 35 dní sa rovná dennému nájazdu zodpovedajúcemu 11,49 km, čo dostatočným spôsobom osvedčuje potrebu užívania náhradného vozidla počas opravy poškodeného motorového vozidla. Námietku žalovaného ohľadom nenaplnenia podmienky nutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla považoval súd prvej inštancie za účelovú, a to z dôvodu, že žalovaný sám uznal časť nákladov na použitie náhradného vozidla, čím akceptoval potrebu poškodeného zaobstarať si náhradné vozidlo. Prvoinštančný súd zdôraznil, že žalovaný ani v oznámení o poistnom plnení nevytkol žiadne námietky ohľadom nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla, keď v predmetnom dokumente sám uviedol, že poškodenému je nepriznaná neprimerane vysoká cena prenájmu na deň pre danú kategóriu vozidla 45 eur bez DPH, pričom dodal, že priznaná je cena nájmu na deň v sume 25 eur vrátane DPH. Zároveň uviedol, že nepriznáva dobu nájmu 35 dní, ale 10 dní, čo je oprave primeraný prenájom náhradného vozidla. Tým, že žalovaný takto znížil poistné plnenie, spolu na sumu 300 eur, vyjadril nesúhlas s dĺžkou nájmu náhradného vozidla a s cenou za nájom vozidla, nie však so samotným prenájmom náhradného vozidla, keďže sám priznal 25 eur za deň nájmu náhradného vozidla a to po dobu 10 dní. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno akceptovať, aby žalovaný časť nájomného v podobe poistného plnenia najprv uhradil a následne argumentoval tým, že poškodený dostatočne nepreukázal nutnosť a účelnosť takéhoto nároku. Uhradením časti nákladov základ nároku poškodeného žalovaný uznal a ďalšie argumenty, ktorými sa snažil uvedený záver vyvrátiť, nemožno akceptovať. Vo vzťahu k nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného vozidla súd prvej inštancie zohľadnil fakt, že poškodenému bol z titulu škodovej udalosti nanútený taký skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, v dôsledku čoho sa ocitol v stave potreby zaobstarania si náhradného vozidla po dobu opravy svojho vozidla. Zdôraznil, že kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť alebo znemožniť požičanie náhradného vozidla, pretože zapožičanie náhradného vozidla poškodeným treba považovať za jediný možný spôsob, spôsobilý vyvážiť spôsobenú ujmu, ktorá vznikla práve poškodením jeho vozidla. Súd prvej inštancie uviedol, že poškodený nie je povinný hľadať po dopravnej nehode najrýchlejší autoservis a skúmať jeho podmienky. Poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je teda žiadny dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby nielen hľadal, ale aj porovnával jednotlivé požičovne, aby sa tak vyhol prípadným námietkam poisťovne o neprimeranej cene za nájom náhradného vozidla, a zároveň vykonal aj prieskum najrýchlejších opravovní, aby sa vyhol aj prípadným námietkam poisťovne o dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla. Okrem toho, z ničoho ani nevyplýva povinnosť poškodeného zisťovať najlacnejšie ceny požičovného. Zároveň podľa názoru prvoinštančného súdu nemožno nútiť poškodeného, aby počas opravy svojho motorového vozidla chodil MHD, pešo, na bicykli či na kolobežke. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že dôkazné bremeno,

že počas obdobia opravy poškodeného vozidla išlo o účelne a nevyhnutne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla, viazne výlučne na žalobcovi. Nahrádzajú sa len náklady, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s odstránením negatívnych následkov vzniknutých v dôsledku poistnej udalosti. Z toho dôvodu je nutné preukázať, kedy bolo poškodené motorové vozidlo prijaté do servisu resp. opravy a ako dlho bolo poškodené motorové vozidlo v servise. Rovnako dôležité je preukázať, kedy bolo vozidlo poškodenému vydané a tiež, že poškodený náhradné vozidlo naozaj potreboval počas doby opravy svojho poškodeného vozidla. Preto nie sú účelnými a nevyhnutnými nákladmi na prenájom náhradného vozidla tie náklady, ktoré vzniknú mimo doby počas opravy poškodeného vozidla, nakoľko tie by nevznikli v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla (v dôsledku dopravnej nehody resp. škodovej udalosti). Definične by sa v opačnom prípade už nemohlo jednať o náhradné vozidlo, čiže vozidlo, ktoré bolo prenajaté dočasne počas opravy poškodeného vozidla, kedy poškodený z objektívnych dôvodov nemohol užívať vlastné vozidlo. Preto okamihom dokončenia opravy poškodeného motorového vozidla neexistuje odôvodnená potreba poškodeného užívať náhradné motorové vozidlo. Prvoinštančný súd vyvodil, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní, že doba nájmu náhradného vozidla na obdobie od 2.7.2019 do 5.8.2019, t.j. 35 dní, je a bola dobou primeranou. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo, čo preukázal vystavenou faktúrou, preberacím protokolom a odovzdávacím protokolom, z ktorých vyplýva, že náhradné vozidlo bolo požičané od 2.7.2019 do 5.8.2019. Keďže poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté výhradne počas doby opravy poškodeného vozidla, boli podľa názoru prvoinštančného súdu tieto náklady na prenájom náhradného vozidla od príjmu poškodeného motorového vozidla servisom až do jeho odovzdania vynaložené nevyhnutne a účelne. 4. Námietky žalovaného o neprimeranej dĺžke opravy považoval súd prvej inštancie za neopodstatnené. Uviedol, že poškodený motorové vozidlo nechal opraviť v servise, pričom žiadnym spôsobom nevedel ovplyvniť rýchlosť opravy poškodeného motorového vozidla. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach a nemá vychádzať zo subjektívnych názorov či predstáv poisťovne o primeranom čase opravy. Oprava poškodeného vozidla je práve tou objektívne relevantnou skutočnosťou, ktorá zakladá nutnosť prenájmu náhradného vozidla poškodeným. K zapožičaniu náhradného vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Poškodený si náhradné vozidlo požičal na obdobie, kedy sa poškodené vozidlo nachádzalo v oprave. Preto možno konštatovať, že náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla poškodeným, boli vynaložené účelne. Ak má žalovaný výhrady voči samotnej dĺžke opravy poškodeného vozidla, musí tieto výhrady smerovať servisu, ktorý opravu poškodeného vozidla vykonal, nie voči žalobcovi, resp. poškodenému, ktorý na dĺžku opravy nemá žiadny vplyv a ani za ňu nijak nezodpovedá, a svojím konaním sa v konkrétnom prípade žiadnym spôsobom nepričinil o predlžovanie doby nájmu náhradného vozidla.

5. V súvislosti s otázkou premlčania uplatneného nároku podľa súd prvej inštancie uviedol, že vo vzťahu k právu na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba (subjektívna a objektívna). Subjektívna premlčacia doba je podľa dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný primárny subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, ktorými sú: 1./ subjektívna vedomosť poškodeného o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery (ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch), že ten môže uplatniť svoj nárok a vyčísliť ho, a to na súde podanou žalobou, pričom okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o jej vzniku, nemusí byť totožná s okamihom škodnej udalosti, resp. protiprávnym konaním, a 2./ okamih subjektívnej vedomosti poškodeného o tom, kto je za vzniknutú škodu zodpovedný. Pre posúdenie vznesenej námietky premlčania súd prvej inštancie vychádzal z toho, že poškodený sa o osobe zodpovednej za vzniknutú škodu dozvedel 2.7.2019 berúc do úvahy záznam o dopravnej nehode zo dňa 2.7.2019, v ktorom je uvedené, že nehodu zavinil vodič vozidla A jazdiaci na motorovom vozidle tov. zn.: H. A., EČV: I.. Poisťovateľom predmetného motorového vozidla bol žalovaný, čo žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal, čo potvrdzuje aj oznámenie o poistnom plnení zo dňa 18.10.2019. Účastníci vylúčili spoluvinu žalobcu, resp. poškodeného, ako aj jeho vinu v zázname o dopravnej nehode zo dňa 2.7.2019. Prvoinštančný súd uzavrel, že vedomosťou o osobe škodcu žalobca, resp. poškodený, preukázateľne disponoval už dňa 2.7.2019. Pri posudzovaní druhej zložky primárneho subjektívneho prvku pozostávajúcej z vedomosti poškodeného o škode prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca, resp. poškodený sa o škode dozvedel najneskôr 5.8.2019, pretože v tento deň došlo k vystaveniu faktúry znejúcej na sumu 1 890 eur. Poukázal aj na znenie druhej vety čl. IV ods. 2 zmluvy o prenájme motorových vozidiel, v zmysle ktorej sa žalobca a poškodený dohodli, že „Cena nájmu je stanovená

v závislosti od dohodnutej doby nájmu, počtu najazdených kilometrov, prenajatého príslušenstva k vozidlu a poplatkov, ktoré sú súčasťou daného prenájmu motorového vozidla podľa platného cenníka.“. V preberacom protokole zo dňa 2.7.2019 bola dohodnutá denná sadzba za prenájom náhradného vozidla bez DPH vo výške 45 eur, ako aj ďalšie poplatky spojené s prenájmom vozidla, pričom začiatok doby nájmu bol dojednaný od 2.7.2019 bez údaju o odhadovanom konci nájmu vozidla. Žalobca, resp. poškodený, teda do vystavenia faktúry zo dňa 5.8.2019 nemohol presne vedieť, na akú sumu bude faktúra znieť, najmä s ohľadom na dĺžku doby nájmu náhradného vozidla, ktorá súvisela s opravou jeho poškodeného vozidla. Koniec nájmu vozidla bol stanovený až dňa 5.8.2019 v odovzdávacom protokole. V čase uzatvárania zmluvy a podpisu preberacieho protokolu poškodený, resp. žalobca preto nemal vedomosť o výške škody, nevedel presne na ako dlho si požičiava náhradné vozidlo, resp. ako dlho bude jeho vlastné vozidlo v servise (nakoľko len počas tejto doby sa jedná o účelne vynaložené náklady). Až dňa 5.8.2019, kedy poškodený podpísal odovzdávací protokol (hoci jeho vozidlo bolo v tom čase ešte stále v servise), bolo definitívne jasné, ako dlho nájom trval. Súd prvej inštancie uzavrel, že deň 5.8.2019 je dňom, kedy sa poškodený dozvedel o celkovej výške škody. Vystavením faktúry dňa 5.8.2019 bola škoda objektívne vyčíslená v peniazoch s možnosťou uplatnenia na súde, t.j. ide o rozhodujúci okamih, kedy sa žalobca, resp. poškodený ako jeho právny predchodca, dozvedel o škode z hľadiska premlčania. Sumarizujúc uvedené mal súd prvej inštancie za to, že premlčacia doba začala pri vedomosti o škode plynúť najneskôr 5.8.2019 a pri vedomosti o osobe škodcu 2.7.2019. Z toho dôvodu uzavrel, že ak bol nárok uplatnený 30.7.2021, nie je premlčaný.

6. Vo vzťahu k úrokom z omeškania sa prvoinštančný súd nestotožnil s výkladom zo strany žalovaného, že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa, resp. žalovaný krátil plnenie, splnil podmienky v zmysle , a teda nenesie žiadnu zodpovednosť za nesprávne zistenie rozsahu plnenia a jeho poskytnutie. Prvoinštančný súd uviedol, že takýto výklad ustanovení odporuje účelu zakomponovania priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi do vnútroštátnej právnej úpravy. Ak by súd pripustil takýto výklad, vo všeobecnosti by poisťovne mohli krátiť poistné plnenia v zásade bez akéhokoľvek rizika, pretože ak by ich aj dotknuté subjekty zažalovali, v zmysle nimi prezentovaného výkladu by sa v omeškaní s plnením ocitli až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Ide však o účelovú argumentáciu. Splatnosť plnenia je upravená v , pričom druhá časť tohto ustanovenia sa uplatní len vtedy, ak je v súdnom rozhodnutí zaviazaný na zaplatenie náhrady škody poistený škodca a nie poisťovňa. Opačný výklad by znamenal obsolétnosť , pretože právo poškodeného uplatňujúceho priamy nárok voči poisťovni je dané inštitútom vykonateľnosti rozhodnutia, a to uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia a nie na doručenie právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo žalobcu popri plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v ust. . v ust. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6, čiže sankcionuje oneskorené prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie v zmysle ust. v spojení s ust. . Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na relevantnú judikatúru. Konštatoval, že dňa 17.10.2019 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom v tento deň oznámil oznámením o poistnom plnení žalobcovi, že poistné plnenie nebude plniť v celom uplatnenom rozsahu. V súlade s ust. bol povinný poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže tak neurobil, je od 2.11.2019 v omeškaní s plnením sumy 1 590 eur. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania v žalobcom požadovanej výške 5% (v súlade s nariadením vlády SR č. z uplatňovanej sumy od 2.11.2019 (od dátumu požadovaného žalobcom) do zaplatenia.

7. Prvoinštančný súd na záver uviedol, že deň pred nariadeným pojednávaním, t.j. dňa 20.3.2024 v poobedňajších hodinách zaslal právny zástupca žalovaného súdu podanie s cenníkmi iných autopožičovní, pričom z technicko-administratívnych dôvodov súd prvej inštancie nemal o predmetnom podaní do začiatku pojednávania dňa 21.3.2024 o 09.00 hod. vedomosť. Podľa názoru prvoinštančného súdu nič nebránilo žalovanému predložiť dané cenníky skôr s tým, že súd prvej inštancie nemal možnosť sa s uvedenými cenníkmi oboznámiť, rovnako túto možnosť nemal ani žalobca. Ak by sa chcel prvoinštančný súd ako aj žalobca oboznámiť s daným podaním, vyžadovalo by si to nariadenie ďalšieho

pojednávania. Preto súd aplikáciou sudcovskej koncentrácie konania vzhľadom na hospodárnosť konania na toto podanie žalovaného neprihliadal.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa (ďalej len „“) v spojení s C.s.p., teda podľa zásady úspechu v spore a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, teda 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so závermi prvoinštančného súdu, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku a odôvodnenie rozsudku považoval za nepresvedčivé, kedy sa v ňom konajúci súd nedokázal vysporiadať so všetkými námietkami žalovaného a prijal arbitrárne rozhodnutie vo veci. Mal za to, že konajúci súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol žalovaný. Dôvodil tým, že škoda vznikla poškodenému dňa 2.7.2019, pričom žaloba o zaplatenie predmetného nároku bola na súd podaná až dňa 30.7.2021. Poukázal na to, že zmluva o nájme náhradného vozidla bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 2.7.2019 do 15.7.2019, čo predstavuje 14 dní nájmu za cenu 45 eur/deň. Mal za to, že v tejto časti sa právny predchodca žalobcu dozvedel o výške nájmu za každý jeden deň a aj o predpokladanej dobe prenájmu už dňa 2.7.2019. Inými slovami právny predchodca žalobcu a rovnako tak aj žalobca, ktorý nájom poskytoval, vedel po uplynutí toho konkrétneho dňa, v akej konkrétnej výške spočíva jeho povinnosť uhradiť nájom (napr. už po uplynutí dňa 12.7.2019 vedel, že užíval vozidlo 10 dní v hodnote 45 eur/deň, teda jeho povinnosť voči prenajímateľovi predstavovala 450 eur). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery Najvyššieho súdu ČR uvedené v rozsudku zo dňa 29.11.2006, sp. zn.: 25Cdo/721/2005, v zmysle ktorých: „Pojem dozvie sa o škode vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť, vyčísliť v peniazoch, by poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Nie je potrebné aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody, ale v zmysle ustanovenia j 106 ods. 1 O Z sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j., keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia.“ Odvolateľ uviedol, že pri určení denného nájomného vzniká prenajímateľovi nárok a nájomcovi povinnosť za každý jeden deň nájmu, preto nároky žalobcu vzniknuté pre dňom 30.7.2019 je nutné považovať za premlčané, teda samotný nárok žalobcu minimálne v časti 630 eur je po vznesenej námietke zo strany žalovaného premlčaný. Mal za to, že v konaní nebola žalobcom preukázaná zásadná skutočnosť, a to nevyhnutnosť dĺžky opravy poškodeného vozidla v autoservise. Existencia skutočnej škody spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla je podmienená nutnosťou a účelnosťou týchto vynaložených nákladov a dobou, počas ktorej bol poškodený vylúčený z užívania svojho vozidla z dôvodu jeho opravy. V tomto kontexte poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2016, sp.zn. 3MCdo/3/2015, podľa ktorého: „Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti.“ Odvolateľ uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť nájmu náhradného vozidla po dobu 35 dní. Z predloženej správy o nehode nevyplýva, že by náročnosť opravy poškodeného vozidla opodstatňovala dĺžku opravy v rozsahu 35 dní. Žalobca ďalej v konaní predložil aj faktúru za opravu poškodeného vozidla. Žalovaný mal za to, že vozidlo strávilo v servise, vzhľadom na rozsah vykonaných opráv, neprimerane dlhý čas. Z predložených faktúr za opravu totiž vyplýva, že práce na vozidle sa vykonávali po dobu 15,4 hod., čo predstavuje nepretržité práce nepresahujúce dobu dvoch dní. Po započítaní čakacích dôb a prestojov z dôvodu lakovania, víkendov a pod. nie je možné konštatovať, že doba opravy prevyšujúca 10 dní by bola dôvodná. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že každý výrobca udáva náročnosť výmeny konkrétneho dielu v časových jednotkách, ktoré sú následne zadávané do kalkulačných systémov, z ktorých vychádzajú opravcovia, poisťovatelia a aj všetci znalci pri znaleckom skúmaní. Jedná sa tak o primeranú dobu, počas ktorej sa vykonávajú práce na vozidle. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla za neprimeranú a nespĺňajúcu definíciu pojmu skutočná škoda, ktorá

sa má odškodňovať v zmysle povinného zmluvného poistenia. Vyššie uvedené správanie autoservisu, ktorý (podľa webových stránok žalobcu) preukázateľne kooperuje s autopožičovňou, smeruje k umelému navyšovaniu škody, ktorá však už v tejto časti nie je v príčinnej súvislosti s pôvodnou škodou zo dňa 2.7.2019. Vzhľadom na súdnu prax, ktorá v predmetnom type konaní presadzuje zohľadňovanie kritéria dôvodnosti a účelnosti vyjadril odvolateľ presvedčenie, že pre zachovanie týchto kritérií je potrebné aj to, aby si poškodený prenajal náhradné vozidlo, ktoré zodpovedá rovnakej kategórii, resp. triede ako vozidlo poškodené. Nájom náhradného vozidla bol podľa názoru žalovaného neúčelný už len z toho dôvodu, že poškodené motorové vozidlo — A. B., sa nachádza v nižšej strednej triede, s označením MPV (multi purpose vehicle), hovorovo tzv. „minivan“ a náhradné vozidlo — A. D., je zaradené do kategórie SUV (šport utility vehicle). Je teda evidentné, že obe vozidlá sa od seba odlišujú druhovým zaradením. Poškodený teda užíval náhradné vozidlo, ktoré nezodpovedalo parametrom poškodeného vozidla, v tejto časti sa tak nejedná o skutočnú škodu. V danom prípade odvolateľ konštatoval, že konajúci súd pri vydaní napadnutého rozsudku danú vec nepodrobil dostatočnému prieskumu ohľadom naplnenia kritéria účelnosti. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 27.6.2024, v ktorom uviedol, že má zato, že prvoinštančný sa v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal s argumentáciou a námietkou žalovanej. Vo vzťahu k námietke premlčania žalobca uviedol, že súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že poškodený sa o škode nemohol dozvedieť dňa 2.7.2019, ale až v deň ukončenia nájmu a vystavením faktúry - čo je totožný dátum, t.j. 5.8.2019. Žalobca sa mohol o výške škody dozvedieť najskôr v deň odovzdania náhradného motorového vozidla, t.j. dňa 5.8.2019 a nie v deň prebratia náhradného vozidla ako to uvádza žalovaný. Až vystavením a podpísaním odovzdávacieho protokolu je podľa jeho názoru škoda objektívne vyčíslená v peniazoch, s možnosťou uplatnenia na súde, t.j. ide o rozhodujúci okamih, kedy sa žalobca, resp. poškodený ako jeho právny predchodca dozvedel o výške škody z hľadiska premlčania. Žalobca tvrdil, že žalobný návrh bol podaný včas, a to pred uplynutím 2 – ročnej subjektívnej premlčacej lehoty (uplynutie by nastalo dňa 5.8.2021). Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná dňa 30.7.2021, mal za to, že bola podaná ešte pred uplynutím 2- ročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Žalobca uviedol, že otázka premlčania v daných typoch konania už bola riešená v mnohých súdnych konaniach (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.02.2023, č.k. 39Cb/102/2020, rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.3.2023, č.k. 25Cb/25/2022). Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že vozidlo strávilo v servise neprimerane dlhý čas, keďže doba opravy prevyšujúca 10 dní nie je dôvodná, nakoľko práce na vozidle sa vykonávali po dobu 15,4 hod., čo predstavuje nepretržité práce v trvaní dvoch dní, žalobca poukázal na to, že v oznámení o poistnom plnení zo dňa 18.10.2019 žalovaný len konštatoval, že doba nájmu v rozsahu 35 dní je neprimeraná a primeraná je 10 dní, v podanom odpore zo dňa 20.8.2021 len uviedol, že akceptoval 10 dní z 35 dní s poukázaním na rozsah vzniknutých poškodení na motorovom vozidle a tiež rozpísal ideálne podmienky desiatich dní, na základe ktorých sa malo motorové vozidlo v servise opraviť (4 dni oprava, 2 dni dodanie náhradných 3 dielov, 2 dni víkend a 2 dni navyše), v podanom vyjadrení zo dňa 14.6.2022 zas uviedol, že oprava trvala 1 deň a to len 12.8.2019. Z uvedeného podľa názoru žalobcu možno konštatovať, že žalovaná považuje za účelnú dobu opravu v rozsahu najviac 10 dní, uvedenú dĺžku považuje za adekvátnu k rozsahu poškodenia a zodpovedajúcim úkonom opravy. Žalobca ďalej uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovanej. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy auto v servise a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodenej užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením ale zavinením klienta žalovanej. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovanej o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla. Žalobca namietal, že žalovaný vôbec nevzal do úvahy reálnu dobu, počas ktorej

bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje podľa názoru žalobcu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného a takýto postup nemožno akceptovať. Žalobca tiež ďalej namietal, že žalovaný vôbec nezohľadnil reálnu dobu, počas ktorej oprava poškodeného motorového vozidla trvala s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, ale vychádzal len z určenej kalkulácie. Podľa názoru žalobcu si žalovaný svojvoľne určil dobu trvania nájmu, keďže poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť začiatok, priebeh a celkovú dobu trvania opravy poškodeného vozidla. Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Poukázal na to, že postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napr. počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Samotný poškodený v danom prípade nemohol nijako ovplyvniť skutočnosť, kedy bola vykonávaná obhliadka v servise a rovnako ani priebeh a rýchlosť vykonania opravy. Práve naopak, uvedené okolnosti nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol pre neho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný. Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bol práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanej, ako aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie, svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autorizovanom servise. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil so zvoleným postupom pri oprave, či konečnej dĺžke opravy, neprimeranosť jej trvania alebo údajná nečinnosť autoservisu mali byť z jeho strany namietané priamo voči autoservisu a nie následne v rámci nároku poškodeného. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal neúčelnosť nájmu z dôvodu, že poškodené motorové vozidlo A. B. má označenie MPV a A. D. (mini I.), žalobca podotkol, že z cenníka J. (založeného v súdnom spise) vyplýva, že cena prenájmu mini MPV a mini SUV je prakticky rovnaká (mini MPV 48 eur a mini SUV 47 eur/1 deň prenájmu). Žalobca poukázal na to, že žalovaný v priebehu súdneho konania nepreukázal, že cena prenájmu motorového vozidla v danom mieste a čase, ktorú si právny predchodca žalobcu v zmluve o prenájme so žalobcom dohodli, bola neprimeraná. Na podporu svojich tvrdení žalovaný predložil len 2 cenníky H. K. (malé auto segment B), podľa ktorej uvedené vozidlo je porovnateľné a je z tej istej kategórie ako poškodené motorové vozidlo. K uvedenému žalobca uviedol, že v prípade, ak žalobca aj prenajme motorového vozidlo, ktoré je odlišnej kategórie, nakoľko nie vždy má práve k dispozícii presne tú istú kategóriu vozidla, dôležitá je primeranosť ceny, ktorá v danom konaní bola jednoznačne preukázaná. Pokaľ ide o výšku nájmu, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z celého cenového pásma a teda aj najnižších cien aj najvyšších. Žalobca mal zato, že prvoinštančný súd správne posúdil vec a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom sa jednoznačne správne vysporiadal s argumentáciou žalovaného a správne a presvedčivo vyhodnotil jeho námietky. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a , ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil ( C.s.p.).

12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúocesných podmienok ( C.s.p.).

13. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

14. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

16. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

18. Podľa poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vrátane inej ujmy vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa účinného v čase dopravnej nehody náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

20. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a dospel k záveru o preukázaní nároku žalobcu. V prejednávanej veci žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú utrpel na svojom motorovom vozidle, a to voči žalovanému ako poisťovni, ktorá mala uzavreté povinné zmluvné poistenie s poisteným, ktorý spôsobil škodu. Využijúc svoje právo vyplývajúce jej z § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení teda uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

21. Pokiaľ žalovaný argumentoval nesprávnym vyhodnotením ním vznesenej námietky premlčania uplatňovaného nároku, odvolací súd poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu uzavrel so spoločnosťou CityRent, s.r.o. (žalobca v tomto konaní) zmluvu o prenájme vozidla, v rámci ktorej je uvedené, že sa uzatvára na dobu určitú od 2.7.2019 do 15.7.2019, avšak zároveň sa zmluvné strany dohodli, že prenájom motorového vozidla je ukončený riadnym odovzdaním vozidla nájomcom prenajímateľovi a podpisom Odovzdávacieho protokolu – koniec prenájmu. Prenájom náhradného vozidla pritom preukázateľne trval až do 5.8.2019, čo vyplýva zo žalobcom predloženého Odovzdávacieho protokolu. V prípade prenájmu vozidla je nutné nárok na náhradu škody spočívajúcej v uhradenom nájomnom považovať za nedeliteľný celok, pri ktorom začína premlčacia doba plynúť až vtedy, ak sa poškodený dozvedel o celej škode, t.j. o celej výške nájomného. Hoci je v danom prípade cena nájomného dohodnutá ako denná sadzba, uvedené je potrebné považovať iba za predpoklad pre stanovenie celkovej ceny nájmu, pre účely posúdenia začatia plynutia premlčacej doby sa však musí vychádzať z momentu ukončenia nájmu vozidla, nakoľko v prípade nájomného nejde o plnenie dohodnuté v splátkach, ale o jednorazové splnenie dlhu na základe vyúčtovania vykonaného prenajímateľom, čomu zodpovedá aj dohoda zmluvných strán o splatnosti nájomného po ukončení nájmu vozidla a jeho odovzdaní. Ak teda súd prvej inštancie vyvodil, že nárok žalobcu na náhradu škody nie je premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná v zákonnej 2-ročnej lehote odo dňa 5.8.2019, kedy sa poškodený dozvedel o škode, postupoval správne.

22. Vo vzťahu k námietke žalovaného, týkajúcej sa uplatňovanej náhrady škody spočívajúcej v nákladoch za prenájom motorového vozidla, odvolací súd poukazuje na to, že z ust. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva,

že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. Z ustálenej judikatúry zároveň vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne, pričom posúdenie tejto otázky závisí od konkrétnych okolností prípadu. Vychádza sa pritom z toho, že zmyslom a účelom poskytnutia náhradného vozidla je zachovanie určitého životného štandardu poškodeného v situácii, keď dôjde k čiastočnému, resp. totálnemu poškodeniu vozidla. V prejednávanej veci nemožno konštatovať, že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť dĺžky opravy motorového vozidla po dobu 35 dní, keď zároveň žalobca predložil v konaní faktúru za opravu vozidla, zákazkový list, písomné vyjadrenie poškodeného k dôvodom vypožičania náhradného vozidla a čestné prehlásenie poškodeného o pravdivosti údajov. Z predložených dôkazov zároveň vyplynulo, že prenájom vozidla trval odo dňa dopravnej nehody (2.7.2019) do 12.8.2019, t.j. prenájom vozidla trval výlučne v období opravy poškodeného motorového vozidla (prenájom trval do 5.8.2019). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky aplikovateľnú i na prejednávanú vec (napríklad rozhodnutia, sp. zn. III. ÚS 602/2022, sp. zn. III. ÚS 476/2024). Pokiaľ poškodený nemôže v dôsledku škodovej udalosti z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie ponúka nájom náhradného vozidla, vzniká otázka dĺžky trvania takého nájmu. Za účelné obdobie nájmu vozidla sa považuje doba od momentu, kedy bolo poškodené vozidlo prijaté do opravy až do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti a o výške poistného plnenia a poukazu finančných prostriedkov, resp. do jeho vydania poškodenému za predpokladu, že tento dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. V prejednávanej veci neboli z vykonaného dokazovania zistené také okolnosti, ktoré by svedčali úmyselnému alebo nedbanlivostnému konaniu žalobcu smerujúcemu k predĺženiu doby nájmu.

23. Žalovaný v podanom odvolaní namietal neúčelnosť nájmu náhradného vozidla aj z dôvodu, že poškodené vozidlo sa nachádza v inej triede (nižšej strednej triede MPV) ako náhradné vozidlo, ktoré je zaradené do kategórie SUV. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že v danom prípade ide o vozidlá podobnej kategórie, pričom cena prenájmu oboch typov vozidiel je prakticky rovnaká. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, že pre posúdenie účelnosti nájmu motorového vozidla je pri odlišných typoch vozidiel dôležitá primeranosť ceny. Táto bola zo strany žalobcu preukázaná, naopak, žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o neúčelnosti prenájmu konkrétneho typu vozidla.

24. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p., a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 C.s.p.).