Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-5-2025.pdf
PDF · 99.28 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/5/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpeného JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpenej JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom, so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 26C/20/2024-130 zo dňa 13. augusta 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal nahradenia vyhlásenia vôle žalovanej tak, že žalovaná C. D. ako predávajúca uzatvára so žalobcom A. A. ako kupujúcim kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností vedených E. F. G. H. v k. ú. B. na LV č. XXXX, a to parc. reg. „I.“ J. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie 373 m2 pod Bl v 1, pod B3 v 1/2 k celku za kúpnu cenu vo výške 3.746,- EUR v zmysle podmienok pripojenej kúpnej zmluvy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Okresný súd zamietnutie žaloby žalobcu odôvodnil tým, že ak je predmetom sporu nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, musí celé znenie navrhovanej kúpnej zmluvy formulovať žalobca a súd nemôže jej obsah modifikovať, iba môže jej návrh schváliť (a žalobe vyhovieť) alebo neschváliť (a žalobu zamietnuť). Je teda plne na zodpovednosti žalobcu, aby v spore preukázal, že zmluvné podmienky, ktoré navrhuje, zodpovedajú zmluvným podmienkam napadnutej zmluvy, pri ktorej uzavretí došlo k porušeniu jeho predkupného práva (t. j., že ide o prevod za rovnakých podmienok, za akých spoluvlastnícke podiely kúpila žalovaná). Okresný súd sa nestotožnil s ocenením nehnuteľností žalobcom, ktorý vychádzal z hodnoty pozemku v rámci spoluvlastníckeho podielu pod B3 v 1, ktorý žalovaná nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2021 od K. L. za 4,- EUR za m2, ale bol názoru, že primeranou cenou spornej parcely I. J. XXX/X, je suma 15 eur za m2, čo na podiel 1 vo výmere 186,50 m2 predstavuje sumu 2.797,50 EUR. Okresný súd právne poukázal aj na ust. § 140 druhá veta Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že každý spoluvlastník sa môže domáhať uplatnenia vybraného nároku výlučne v rozsahu takej veľkosti, ktorá pripadá pomerne na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu a vzhľadom na to, že žalobca sa mohol domáhať nahradenia prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy len podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu (keďže nepredložil žiadnu dohodu o výkone predkupného práva, na základe ktorej by sa dohodol so zostávajúcim podielovým spoluvlastníkom o možnosti uplatniť si nárok na celý spoluvlastnícky podiel žalovanej). Táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorú žalobe nemohol vyhovieť. Aj v tejto súvislosti opätovne poukázal na to, že nie je oprávnený sám modifikovať petit žaloby a dopĺňať chýbajúce podstatné náležitosti, tiež samostatnú kúpnu zmluvu, ktorú žalobca predložil ku
žalobe a ktorá mala tvoriť prílohu rozsudku. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 445/2016 zo dňa 28.06.2016. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol vzhľadom na úspech žalovanej s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca bez uvedenia konkrétneho odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1, 2 CSP. V odvolaní okrem toho, že poukázal na to, čoho sa žalobou domáhal, a ako prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie, uviedol len, že nemožno akceptovať odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, nakoľko v prvom rade žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v záverečnom návrhu udávajúc v priamej reči do diktafónu uviedol: „čo sa týka písomného návrhu, rešpektujeme tu právny záver súdu, že teda predmetom by nemala byť 1, 1, ale 1/8 na LV č, XXXX parcely reg. „I.“ A. J. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie 373 m2, teda pod B1 v 1/8 k celku a pod bodom B3 v 1 k celku a v rámci tohto dispozičného návrhu, a respektíve tejto zmeny patričným ohodnotením navrhujeme, aby súd nahradil prejav vôle uzavrieť kúpnu zmluvu a zaviazal žalovanú, aby odpredala žalobcovi predmetné pozemky v takejto veľkosti za kúpnu cenu, ktorá bola zistená odbornými vyjadreniami“. Následne poukázal na to, že prvostupňový súd nevzal do úvahy odborné stanovisko realitnej kancelárie SOCHA REALITY s.r.o., Veľký Krtíš týkajúce sa stanovenej ceny za sporný pozemok, a to vo výške 4,- EUR za 1 m2, ale stanovil na základe vedomostí z úradnej činnosti primeranú cenu za 1 m2 spornej parcely na sumu 15,- EUR za 1 m2. Konštatovanie súdu je nesprávne, nakoľko žalobca si dal vypracovať znalecký posudok č. 125/2024 zo dňa 10.09.2024 znalcom M. G. G., z ktorého záveru vyplýva, že jednotková všeobecná hodnota sporného pozemku za 1 m2 je 4,27 EUR. Uvedený znalecký posudok žalobca predložil v rámci odvolacieho konania spolu s odvolaním. Na záver odvolania navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu namietla predloženie a prípadné vykonanie znaleckého posudku predloženého žalobcom do odvolacieho konania s poukazom na ustanovenie § 154 CSP. Žalobca totiž ani na samotnom pojednávaní, a to po predbežnom právnom posúdení zo strany súdu, kedy sa súd priklonil k ohodnoteniu predloženému zo strany žalovanej, nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania. Z uvedených dôvodov je žalovaná názoru, že okresný súd posúdil otázku hodnoty nehnuteľnosti správne a s svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Čo sa týka samotného žalobcovho dispozičného úkonu v jeho záverečnej reči, takýto úkon je neurčitý a zmätočný a nie je zrejmé čoho sa vlastne žalobca domáha, akú kúpnu cenu navrhuje a neodstránil ani v konaní vytýkané nedostatky kúpnej zmluvy, na ktorú sa odvoláva v petite svojej žaloby. Súd nemohol žalobe vyhovieť z dôvodu, že žalobca žiadal viac, ako by mu patrilo a zároveň nemohol vyhovieť ani žalobe v zmysle zmätočného a neúplného „dispozičného úkonu“, nakoľko tento neobsahoval okrem podstatných náležitostí ani výšku kúpnej ceny. Žalovaná tiež vo vyjadrení poukázala na to, že v podanom odvolaní úplne absentujú odvolacie dôvody, na základe ktorých žalobca rozhodnutie považuje za nesprávne, pričom sa jedná o podstatnú náležitosť odvolania a preto žalovaná bola názoru, že odvolanie je nutné bez ďalšieho odmietnuť. V prípade, ak tak odvolací súd neurobí, navrhla odvolanie zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov žalovanej.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril. Ďalšie písomné podania stranami konania v odvolacom konaní predložené neboli.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Okresný súd zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu žalobcu zamietol. Náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov, so zdôraznením ďalších dôvodov vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu.
Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcim) jednotu. V tomto zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
8. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal skutočnosťou, či je vôbec možné odvolanie žalobcu podrobiť odvolaciemu prieskumu z dôvodu, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadny odvolací dôvod v nadväznosti na § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, resp. § 365 ods. 2 CSP.
9. V zmysle § 363 CSP totiž v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody v zmysle § 363 CSP sú tak obligatórnou náležitosťou odvolania. Uvedenie danej náležitosti odvolania (odvolacieho dôvodu) je dôležité v odvolacom konaní práve preto, že v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolací súd jej odvolacími dôvodmi viazaný. Pokiaľ odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody, ale má podstatné náležitosti, neuplatňuje sa procesný postup výzvy odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil s poučením o následkoch neodstránenia vád odvolania, pretože v zmysle § 373 ods. 1 druhá veta CSP súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
10. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že civilné sporové konanie je založené na princípe bezformálnosti (Čl. 11 Základných princípov CSP), a preto je úlohou odvolacieho súdu v takýchto prípadoch citlivo uvážiť, či prípadné rozhodnutie o odmietnutí odvolania z dôvodu vád odvolania by nebolo ovplyvnené nadmerným formalizmom či odmietnutím spravodlivosti.
12. Nakoľko neuvedenie odvolacích dôvodov v odvolaní žalobcu nie je takou vadou, pre ktorú by mi nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať a odvolanie žalobcu prejednať, odvolací súd sa zaoberal odvolaním žalobcu (bez odmietnutia odvolania v zmysle § 386 písm. d) CSP), avšak sa zaoberal len odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
13. Okresný súd zamietol žalobu žalobcu práve s poukazom na to, že nároky z porušenia predkupného práva sú determinované veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, t. j. každý spoluvlastník pri porušení predkupného práva môže uplatniť svoje nároky iba v rozsahu veľkosti svojho podielu. Keďže žalobca v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka mal právo na podiel pomerne podľa svojho spoluvlastníckeho podielu, okresný súd jeho žalobe nemohol vyhovieť. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na to, že na pojednávaní dňa 13.08.2024 v záverečnej reči uviedol, „že teda predmetom by nemala byť 1, 1, ale 1/8 na LV č. XXXX parc. reg. „I.“ A. J. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie 373 m2, teda pod B1 v 1/8 k celku a pod bodom B3 v 1 k celku a v rámci tohto dispozičného návrhu, a respektíve tejto zmeny, patričným ohodnotením navrhuje, aby súd nahradil prejav vôle uzavrieť kúpnu zmluvu a zaviazal žalovanú, aby odpredala žalobcovi predmetné pozemky v takejto veľkosti za kúpnu cenu, ktorá bola zistená odbornými vyjadreniami“ odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo tým žalobca v odvolaní chcel povedať. Pokiaľ žalobca bol názoru, že uvedená záverečná reč bola zároveň aj návrhom na zmenu žaloby, o ktorej mal súd rozhodnúť, tento záver z jeho odvolania nevyplýva.
14. Zmena žaloby je dispozičný procesný úkon strany konania, kedy v súlade s § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Aj zmena žaloby však musí spĺňať určité náležitosti a formu. Aj keď zákon náležitosti zmeny žaloby presne nevymedzuje, jednotlivé náležitosti podania je potrebné uvádzať v závislosti od navrhovanej zmeny a skutkového dôkazného materiálu doposiaľ v konaní stranou uvedeného. Ak je zmena žaloby urobená formou prednesu strany na pojednávaní, musí byť z takéhoto prednesu zrejmé, že ide o návrh na zmenu žaloby, a že uvedeným návrhom sa žalobca domáha rozšírenia uplatneného práva, uplatní iné právo alebo zmenou žaloby je len podstatná zmena, alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 1, 2 CSP). Nakoľko prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 13.08.2024 pred okresným súdom v rámci záverečnej reči nekorešpondoval s tým, ako má súd rozhodnúť, teda akého petitu sa žalobca domáha, a to nielen v nadväznosti na samotný petit rozsudku, ale aj v nadväznosti na neoddeliteľnú súčasť rozsudku, ktorou mala byť kúpna zmluva na prevod nehnuteľností medzi stranami konania. Žalobca
v záverečnej reči len konštatoval, že rešpektuje právny záver súdu, že predmetom mala byť len 1/8 zo spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, pričom zo strany žalobcu nedošlo k návrhu na zmenu žaloby, s uvedením konkrétneho petitu, vydania akého rozsudku sa žalobca domáha, teda aby súd vydal rozsudok, ktorým nahradí prejav vôle žalovanej konkrétnym spôsobom aj v nadväznosti na zmenu podielu v kúpnej zmluve. Na uvedenú skutočnosť už v samotnom rozsudku upozornil aj okresný súd, keď uviedol, že nie je oprávnený sám modifikovať petit žaloby a dopĺňať chýbajúce podstatné náležitosti a tiež samotnú kúpnu zmluvu, ktorú žalobca predložil k žalobe. Ani odvolací súd preto vyjadrenie žalobcu v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 13.08.2024 nepovažoval za návrh na zmenu žaloby, o ktorom by bol súd povinný rozhodnúť, nakoľko tento návrh nebol formulovaný ako konkrétny petit rozsudku, ktorým by bol súd viazaný a ktorý by mohol byť prenesený do výroku rozsudku vo veci samej. Nakoľko samotný žalobca rešpektoval záver súdu a nespochybňoval, že predmetom konania mala byť len 1/8 k celku ohľadne sporných nehnuteľností, aj vzhľadom na to, že v uvedenom smere zmenu žaloby, o ktorej by bolo možné rozhodnúť, nepredniesol, neuviedol presne konkrétny petit (žalobný návrh), ktorého sa domáha, a ktorý by mohol byť výrokom rozsudku, neopravil v tomto smere ani kúpnu zmluvu, ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, pričom súd nie je oprávnený modifikovať petit žaloby, správne okresný súd žalobu žalobcu zamietol.
15. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy odborné stanovisko realitnej kancelárie SOCHA REALITY s.r.o., Veľký Krtíš ohľadne stanovenia ceny za sporný pozemok vo výške 4,- EUR za m2, uvedená skutočnosť sa stala vo vzťahu k rozhodnutiu súdu, ktorý zamietol žalobu z iných dôvodov, irelevantnou. Odvolací súd sa preto ani nezaoberal znaleckým posudkom č. 125/2024 znalca M. G. G. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, a to aj z dôvodu, že uvedený znalecký posudok bol žalobcom predložený až v rámci odvolacieho konania, pričom použitie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany ako novôt v odvolacom konaní je možné len v taxatívne vymedzených prípadoch v súlade s § 376 CSP.
16. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
17. Žalobca pri predložení znaleckého posudku č. 125/2024 neuviedol konkrétny dôvod vymedzený v § 366 CSP, ktorý uplatňuje pre možnosť použitia uvedeného prostriedku procesného útoku ako novoty v odvolacom konaní až v odvolaní a čo bránilo žalobcovi v tom, aby takýto znalecký posudok dal vypracovať a uplatnil ho už v konaní pred súdom prvej inštancie.
18. Odvolací súd na základe uvedených skutočností preto posúdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny a potvrdil ho nielen vo výroku vo veci samej, ale aj v závislom výroku o trovách konania vzhľadom na úspech žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalovanej
- ako v odvolacom konaní úspešnej strane, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi - ako v odvolaní strane neúspešnej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov odvolacieho senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.