Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/109/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G., zastúpená splnomocnencom: Mgr. Gordana Dlhá, advokátka so sídlom Bystrická 30, Pezinok, pracovisko: L. Dérera 10, Bratislava a otca: C. A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, I. J., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. 59P/49/2025-22 zo dňa 29.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec navrhoval dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci zmeny úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti, eventuálne do striedavej osobnej starostlivosti rodičov so striedaním vždy v pondelok o 8:00 hod. (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, prvá veta, ods. 2, , (ďalej len ,,CSP“), , , (ďalej len ,,CMP“), článkom 3 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa a vecne tým, že nebola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného otcom.

3. Zistil, že otec svoj návrh doručený dňa 30.04.2025 odôvodnil tým, že jeho styk s maloletou neprebieha riadne od septembra 2023 z dôvodov na strane matky, ktorá styku bráni, znemožňuje ho, nerešpektuje súdnu úpravu, ani dohodu rodičov na pojednávaní dňa 02.12.2024 ohľadne dočasného styku otca s maloletou. V júli 2024 bola maloletá u otca v starostlivosti v rozsahu 9 dní, kedy všetko prebehlo bez problémov, užili si spoločný čas, preto nerozumie tvrdeniam, že sa ho maloletá bojí a nedôveruje mu. Má za to, že za odmietaním maloletej je negatívny vplyv matky, čo je zrejmé aj zo správania maloletej v jej prítomnosti. Ďalej zistil, že maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 59P/53/2015-168 zo dňa 14.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/336/2016-246 zo dňa 06.09.2016 zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že bol upravený bežný styk otca s maloletou, ako aj počas prázdnin a sviatkov. Bežný styk otca s maloletou je aktuálne upravený neodkladným opatrením, a to uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 59P/39/2018-21 zo dňa 16.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/120/2018-101 zo dňa 12.09.2018 tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou každý párny týždeň v stredu od 15:30 hod. do štvrtka do 9:00

hod., každý nepárny týždeň v pondelok od 15:30 hod. do utorka do 9:00 hod., každý nepárny týždeň v piatok od 15:30 hod. do nasledujúceho pondelka do 9:00 hod. Vo veci samej prebieha konanie na súde prvej inštancie o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej pod sp. zn. 59P/82/2017. Rozsudkom č. k. 59P/111/2024-80 zo dňa 04.03.2025 bolo uložené výchovné opatrenie rodičom a maloletej, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať v zariadení TENENET o. z., v celkovom rozsahu 20 hodín s cieľom obnovenia stretnutí maloletej s otcom, zlepšenia ich vzťahu, usmernením matky pri motivácii maloletej k stretnutiam s otcom a rešpektovania otca ako rodiča, ako i s cieľom zlepšenia rodičovských zručností a kompetencií rodičov a ich vzájomnej komunikácie. Dňa 28.11.2024 bol uskutočnený výsluch maloletej, z ktorého vyplynuli obavy maloletej zo stretnutí s otcom vyplývajúce z jej negatívnych zážitkov s otcom počas jeho starostlivosti. Stretnutia s otcom nevylúčila, ale odmietala prespatie v jeho domácnosti. Vyjadrila sa, že keby sa zmenil, tak by u otca chcela byť, ale takto určite nie.

4. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie. Poučil o účele neodkladného opatrenia a uzavrel, že naliehavosť potreby bezprostrednej zmeny zverenia maloletej nebola preukázaná, keďže nebolo zistené ohrozenie jej života, zdravia, či priaznivého vývoja. Závery o vhodnosti formy osobnej starostlivosti by boli predčasné. Pre účely takéto rozhodnutia je potrebné zistiť príčiny problémov v stretávaní sa maloletej s otcom a vyčkať si na správy o realizácii výchovného opatrenia. Subjektívna nespokojnosť otca s aktuálnou situáciou nemôže v žiadnom prípade požívať ochranu využitím takého procesného inštitútu, akým je neodkladné opatrenie. Ostatné žiadosti otca ohľadne nerealizácie jeho styku s maloletou sa týkajú konania o nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia a budú vyhodnocované v prebiehajúcom konaní, vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 59Em/2/2025. O trovách konania rozhodol podľa .

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec odvolanie, a to z odvolacích dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam () písm. f) ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci () písm. h) ). Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vyhovel jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.05.2018, sp. zn. 59P/39/2018-21 bol upravený styk s maloletou a takto upravený styk nefunguje už do septembra 2023. V predchádzajúcom období matka styk s maloletou pravidelne sabotovala, čo malo za následok, že sa s maloletou stretával len 1 - 2 x mesačne, pričom stretnutia boli chaotické, nakoľko sa ich matka snažila vždy znepríjemniť. Styk s maloletou sa neuskutočnil počas Vianoc a ani počas Veľkej noci. Je nutné uviesť, že komunikácia s maloletou je problémová len v prítomnosti matky. Za iných okolností nemá maloletá s ním absolútne žiaden problém. Z okolností uvedených v návrhu zároveň jasne vyplýva systematické narušovanie styku zo strany matky tým, že matka nedávala maloletú do školy v dni styku s ním, odmietala náhradné stretnutia, je osobne alebo telefonicky prítomná pri prevzatí maloletej, čo maloletú negatívne ovplyvňuje a súčasne nerešpektuje súdne rozhodnutie a vzájomné dohody. Ozrejmil, že v priebehu augusta 2024 sa s maloletou nestretol ani raz, pričom matka nijakým spôsobom maloletú nemotivovala, aby sa s ním stretla a strávila s ním spoločný čas, napriek tomu, že je pre jej vývoj dôležité, aby trávila čas s oboma rodičmi v dostatočnom rozsahu a nielen s matkou. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 02.12.2024 v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 59P/82/2017 ohľadom zmeny úpravy rodičovských práv a povinností, došlo k dohode medzi rodičmi, pričom dúfal, že styk s maloletou bude prebiehať riadne podľa dohody a s maloletou bude tráviť dostatočné množstvo času. Takisto poukázal na to, že v priebehu posledných niekoľkých mesiacov (od júla 2024) je kontakt s maloletou minimálny, v rozsahu pár hodín mesačne, dokonca aktuálne nebol s maloletou od februára 2025 vôbec. Matka však v priebehu pár mesiacov znova navrhla ešte viac zúžiť rozsah styku s maloletou. Potreba neodkladnej úpravy pomerov vyplýva už zo samotnej skutočnosti, že v dôsledku správania matky dochádza k postupnému a ešte väčšiemu odcudzeniu s maloletou. V rámci času, keď je s maloletou, nevidí absolútne žiadny problém v ich vzťahu, všetko funguje bez problémov, spoločne si vyberajú program a aktivity, ktoré budú počas spoločného času vykonávať a sa snaží maloletej zakaždým vyhovieť. Matka maloletú dlhodobo ani nemotivuje k styku, pričom v prípade ak maloletá mu nezmyselne argumentuje, že s ním nechce tráviť čas, matka sa len prizerá, čím dáva najavo súhlas s tým, že maloletá ho odmieta. Záverom uviedol, že v priebehu približne 2 rokov sa z takmer striedavej starostlivosti o maloletú stal styk s maloletou, ktorý je v rozsahu pár hodín za niekoľko mesiacov, bez predchádzajúcej dohody, bez nejakej pravidelnosti a podobne. Bol názoru, že matka maloletú ovplyvňuje. Poukázal tiež na nepresvedčivosť rozhodnutia, nakoľko prezentovaný právny názor súdu

trpí objektívnym nedostatkom odôvodenia, resp. akýmkoľvek odkazom na príslušné právne predpisy, eventuálne odkazom na relevantnú ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá by jednoznačne a zrozumiteľne preukazovala, o čo konkrétne opiera súd prvej inštancie svoje presvedčenie.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, keďže neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Otec doposiaľ nerešpektuje odporúčané usmernenia ohľadne vhodnejšieho a empatickejšieho prístupu k maloletej, naopak dopustil sa násilného správania voči maloletej, o čom odvolací súd informovala už v konaní vedenom pod sp. zn. 13CoP/19/2023. Priložila správu Centra pre deti a rodiny Pezinok zo dňa 08.07.2024, v ktorom sa realizovalo výchovné opatrenie a z ktorej vyplýva odmietanie odborných rád otcom, nekritický prístup k svojmu správaniu, netrpezlivosť, naliehavosť a nevhodné vyjadrenia, na čo bol aj upozornený. Zároveň mu bolo odporučené vyhľadať odborníka, aby sa naučil ovládať hnev a impulzívnosť. Poukázala na jeho nezáujem o tanečný krúžok maloletej, čo považuje za prejav neúcty voči maloletej a k jej dosiahnutým výsledkom. Od júla 2024 neplatí výživné. Namietala otcom tvrdené bezproblémové stretnutie s maloletou počas zimnej dovolenky, ktorá vyvrcholilo konfliktom otca s jeho rodičmi. Otec svoje rodičovské zručnosti absolútne nezvláda, preto jeho návrh na prezverenie maloletej nie je v jej záujme. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (, 2 ).

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania otca voči uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o dočasnom zverení maloletej do jeho osobnej starostlivosti, eventuálne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch.

9. Podstatu odvolacích námietok otca tvorí jeho nespokojnosť so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, keď z návrhu jednoznačne vyplynulo, že matka v styku otca s maloletou dlhodobo a kontinuálne bráni, maloletú na styk nepripravuje, naopak maloletú ovplyvňuje tak, že maloletá styk s otcom odmieta.

10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení vyložil, z akých dôvodov návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z uvedeného dôvodu bolo možné sa obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie ( ). Pre celkovú úplnosť odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa a 2 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

14. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa článku 5 o rodine (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

17. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v a 2 . Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa ( Dohovoru o právach dieťaťa).

18. Otec bolo toho názoru, že vzhľadom na pretrvávajúce a dlhodobé problematické stretávanie sa s maloletou z dôvodov na strane matky je neodkladné opatrenie o dočasnej zmene zverenia vhodným inštitútom, ktorým sa zabezpečí prvoradý záujem maloletej na rovnocennej starostlivosti zo strany oboch rodičov, ktorá je otcovi i maloletej už od septembra 2023 odopieraná negatívnym pôsobením a správaním matky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nedostatočne odôvodnené, nie sú mu zrejmé dôvody zamietnutia jeho návrhu, keď súd prvej inštancie ani nepoukázal na relevantnú právnu úpravu, či ustálenú rozhodovaciu prax.

19. V prvom rade je potrebné uviesť, že veci spadajúce pod režim starostlivosti súdu o maloletých sú jedinečné v tom význame, že každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, so zohľadnením jednotlivých špecifík týkajúcich sa účastníkov a ich vzájomných vzťahov. Nemožno preto automaticky očakávať, že odkazom na rozhodnutie vyšších autorít v niektorej i keď obdobnej veci bude vyriešená iná konkrétna vec, keď práve jednotlivé zistenia môžu mať významný dopad pre následné právne posúdenie.

20. Vo vzťahu k otcom namietanej absentujúcej právnej úprave odvolací súd dáva do pozornosti odseky 8 až 20 rozhodnutia, v ktorých súd prvej inštancie poukázal na právnu úpravu neodkladného opatrenia a jeho účel. Hmotnoprávne ustanovenie upravuje, že ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom (upravený podľa odseku 1 alebo 2), súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. V predmetnej veci starostlivosti súdu o maloletú bola maloletá súdnym rozhodnutím (špecifikovaným vyššie) zverená do osobnej starostlivosti matky, teda otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha aplikácie predmetného ustanovenia. Nemožno nechať bez povšimnutia, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie neposudzoval naplnenie zákonných predpokladov pre aplikáciu , ale ich naplnenie vo vzťahu k nariadeniu otcom požadovaného neodkladného opatrenia, pričom správne konštatoval, že tieto naplnené neboli.

21. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach totiž vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia teda v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba ochrany práv maloletého dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené alebo ak maloletému dieťaťu hrozí závažná ujma.

22. Odvolací súd v nadväznosti na poučenie o účele neodkladného opatrenia uvádza, že predmetom tohto konania je osvedčenie ohrozujúcich vplyvov u matky, ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, ktoré by boli dôvodom pre okamžitý zásah súdu o zmene zverenia, t.j. ešte predtým ako súd prvej inštancie rozhodne vo veci samej, ktoré konanie aktuálne prebieha pod sp. zn. 59P/82/2017. Práve v konaní vo veci samej, aj v nadväznosti na zistenia vo vzťahu k realizovanému výchovnému opatreniu, súd zabezpečuje a hodnotí dôkazy pre dôkladné posúdenie prvoradého záujmu maloletej, aj s ohľadom na prípadnú aplikáciu hmotnoprávneho ustanovenia . V súlade s poučením Krajského súdu v Trnave v rozhodnutí č.k. 13CoP/19/2023-953 zo dňa 12.12.2023 je potrebné vykonať dokazovanie za účelom právneho posúdenia vhodnej formy osobnej starostlivosti a súvisiaceho styku, vrátane problematického prespávania maloletej u otca, vyhodnotenia námietok matky k starostlivosti otca, najmä k direktívnemu spôsobu výchovy otca a matkou tvrdenému nedostatočnému venovaniu sa maloletej. Súd prvej inštancie vo veci aktívne koná, uložil výchovné opatrenie s cieľom obnovenia stretnutí maloletej s otcom, zlepšenia ich vzťahu, usmernením matky pri motivácii maloletej k stretnutiam s otcom a rešpektovania otca ako rodiča, ako i s cieľom zlepšenia rodičovských zručností a kompetencií rodičov a ich vzájomnej komunikácie. Vykonal pohovor s maloletou a zisťuje dôvody odmietania otca maloletou, vrátane posúdenia vplyvu matky na udržiavanie väzieb a rozvíjanie vzťahu s otcom. Vo vzťahu ku konaniu o neodkladnom opatrení tak neboli zistené žiadne skutočnosti svedčiace o potrebe neodkladnej zmeny zverenia maloletej, keď podstatnou námietkou otca je nerealizovanie stretávania sa s maloletou v zmysle súdneho rozhodnutia. Tomuto účelu svedčí konanie o nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia vedené pod sp. zn. 59Em/2/2025, tak ako správne uzavrel súd prvej inštancie.

23. Vychádzajúc z uvedených zistení preto ani odvolací súd nemá za osvedčené, že maloletej hrozí ujma, ktorá mala byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to dočasným zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca, eventuálne do striedavej starostlivosti rodičov. Keďže zákonné podmienky na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia neboli splnené, odvolaciemu súdu tak nezostávalo iné, než vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v súlade s ustanovením , 2 .

24. Odvolací súd na záver uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami otca, s výnimkou tých, ktoré boli pre prijatie rozhodnutia podstatné. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

25. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 59P/82/2017. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, prípadne podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v

prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách odvolacieho konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej v súlade s a CSP.

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).