Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/34/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2 zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2 proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v C. D. E. F. G. H. XXXX/XX zastúpenej občianskym združením ZEMPLÍN-S so sídlom v Michalovciach na Topolianskej ulici č. 2829/174, IČO: 53 360 851, o zaplatenie 3.446,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 16Csp/44/2023 - 137 zo dňa 8.3.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 16Csp/44/2023 - 137 zo dňa 8.3.2024 výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi s tým, že o ich výške bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

2. Vec právne posúdil podľa § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 9, § 54 ods. 1, 2, 3, § 100 ods. 1, 2, 3, , , , , o bankách (ZoB), , o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu, I. B. J. zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3016516534 dňa 18.10.2016. Bolo dohodnuté poskytnutie úveru 5.226,78 Eur pri úrokovej sadzbe 15,20 %. RPMN 20,20 %, konečná splatnosť úveru po uplynutí 84 mesiacov, splatnosť vždy k 25. dňu mesiaca a výška splátky 102,07 Eur s tým, že celková suma, ktorú má žalovaná zaplatiť je 8.593,88 Eur. Žalobca v konaní potvrdil, že žalovaná doposiaľ zaplatila z predmetného úveru sumu 4.003,53 Eur, ktorá bola započítavaná na istinu a na úroky a po zosplatnení úveru jej ostala ešte dlžná suma 3.687,50 Eur, čo je istina úveru 3.446,74 Eur, vyčíslený úrok 230,53 Eur a vyčíslený úrok z omeškania 10,23 Eur. Žalobca oprel žalobu o to, že jeho právny predchodca úver zosplatnil, a to oznámením o vyhlásení splatnosti zo dňa 30.3.2020, kedy oznámil žalovanej, že vyhlásil splatnosť úveru v sume 3.675,40 Eur pozostávajúci z istiny, úroku a úroku z omeškania. Zároveň žalobca odvíja vyhlásenie splatnosti celého úveru od výzvy, ktorú zasielal žalovanej pred mimoriadnou splatnosťou, a to výzvy zo dňa 9.12.2019. Z tejto však mal súd prvej inštancie za preukázané, že ide o výzvu pred mimoriadnou splatnosťou úveru, K. L. I. B. J. vyzvala na zaplatenie dlhu z úveru č. 1634400212 v sume 827,61 Eur, úveru č. 1629200344

v sume 341,10 Eur, úveru č. 1622500097 v sume 134,93 Eur, úveru č. 1714600088 v sume 34,36 Eur a nepovoleného prečerpania na účte č. 2610581497 v sume 109,83 Eur. V predmetnej výzve však nie je ani zmienka o dlžnej čiastke z úveru, ktorý je predmetnom tohto konania, čiže z úveru č. 3016516534. Navyše k tejto výzve predložil žalobca ako doklad o doručení iba podací hárok, kde je zasielaná zásielka RE854484516SK, dňa 9.12.2019 na adresu žalovanej a k tomu pripojil tiež doklad z pošty vytlačený tzv. doporučený list zásielky A., kde je uvedené, že bola táto zásielka podaná na pošte Bratislava 12, dňa 9.12.2019 a vydaná na pošte Michalovce dňa 21.12.2019. Taký istý doklad zo Slovenskej pošty a.s. priložil žalobca aj ako doklad o doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 30.3.2020, a to podací hárok Slovenskej pošty a.s. kde je uvedené, že zásielka RE854553619SK bola doručovaná na adresu žalovanej a k tomu aj doporučený list Slovenskej pošty a.s. s pomenovaním zásielky RE854553619SK, kde je uvedené, že táto zásielka bola podaná na pošte v Bratislave dňa 30.3.2020 a vydaná na pošte Michalovce dňa 2.4.2020. Iné doklady ohľadne doručenia uvedenej výzvy a uvedeného oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca nepredložil. Súd prvej inštancie vzhľadom na takto preukázaný skutkový stav poukázal na to, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by žalovaná prevzala spomínané zásielky osobne cestou poštového podniku, prípadne, že by v danom prípade nastala fikcia doručenia, teda že by sa tieto zásielky dostali do dispozície žalovanej ako adresáta. Uviedol, že za takýto dôkaz nemožno považovať podací hárok pošty ani tzv. list k predmetným zásielkam uvedených v podacích hárkoch, z ktorých vyplýva, že dňa 9.12.2019 bola zasielaná predmetná výzva pred zosplatnením úveru, ktorá sa však vôbec netýkala predmetného úveru, a až dňa 30.3.2020 bolo zasielané oznámenie o zosplatnení úver žalovanej. Konštatoval, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že boli splnené podmienky fikcie doručenia, a teda že by tieto zásielky sa dostali aj do dispozičnej sféry žalovanej. Ani výpis z vnútorného systému pošty nie je dokladom o tom, že by zásielka bola doručená žalovanej, prípadne že by sa dostala do jej dispozície. Dôkazom o doručení môže byť len doručenka podpísaná žalovanou, ktorá by osvedčila doručenie osobne, alebo doručenka s informáciou o tom, kedy bola zásielka žalovanej cestou poštového doručovateľa doručovaná a v prípade jej nedoručenia, či bola k dispozícii v úložnej lehote u poštového doručovateľa. Takýto dôkaz žalobca v konaní nepredložil. Preto mal súd prvej inštancie za to, že neboli splnené podmienky pre účinné zosplatnenie úveru vyplývajúce z ust. v spojení s . Navyše bola preukázaná skutočnosť, že samotná výzva pred zosplatnením úveru sa netýkala dlhu z predmetného úveru, ale týkala sa úplne iných úverových zmlúv. Nebola teda splnená dôležitá podmienka preto, aby mohlo nastať zosplatnenie úveru, a to podmienka doručenia výzvy - upozornenia spotrebiteľa zo strany veriteľa na možnosť zosplatnenia úveru, a to aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úveru. Ak teda spotrebiteľ, v tomto prípade žalovaná, neuhradila splátku, z ktorej úhradou bola v omeškaní 15 dní, odkedy bola na možnosť zosplatnenia úveru veriteľom upozornená, mohol veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru. Doklad o takomto upozornení však žalobca v konaní vôbec nepredložil, keďže predložil iba doklad o výzve dlžnej sumy ohľadne iných úverov. Poukázal na to, že nebolo preukázané ani to, že na základe upozornenia plynula 15 dňová lehota, odkedy bola žalovaná na možnosť zosplatnenia úveru veriteľom upozornená a po uplynutí ktorej až mohol veriteľ pristupovať k zosplatneniu úveru. Následne samotné oznámenie o zosplatnení úveru sa síce týkalo už predmetného úveru avšak tak, ako je vyššie uvedené, nebolo preukázané zo strany žalobcu, že bolo aj doručené do dispozičnej sféry žalovanej. Právny zástupca žalobcu síce odkazoval na to, že žalobca vychádzal z elektronického podacieho hárku pošty, čo predložil aj súdu ako prílohu o tom, že zásielka bola daná do poštovej prepravy dňa 9.12.2019 a tento doklad získal zo stránky https:I.. Súd prvej inštancie uviedol, že pre spotrebiteľské vzťahy platí, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od meškania zo zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva podľa . Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Vzhľadom na to, že v zmysle nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu, alebo dohode s dlžníkom, pre klientov banky v ZoB sú ustanovené ďalšie zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia, čo i len časti pohľadávky banky na tretí - nebankový subjekt, bez súhlasu klienta banky, nakoľko ZoB je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . Týmito špeciálnymi zákonnými podmienkami sú - preukázateľne zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi v omeškaní a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní, pričom je na žalobcovi preukázať splnenie týchto skutočností vrátane dôkazu preukazujúceho zaslanie, alebo doručenie výzvy dlžníkovi bankou. V prípade, že pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt neboli splnené podmienky podľa ZoB, ide o postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom o bankách, kedy postúpenie pohľadávky v zmysle je zakázané, ide preto o

neplatný právny úkon v zmysle . Predpokladom postúpiteľnosti pohľadávky banky na nebankovú osobu bez súhlasu klienta banky je teda, aby ohľadom tejto pohľadávky klient bol v omeškaní aspoň 90 dní, a aby na jej splnenie banka ho písomne vyzvala, pričom pokiaľ tieto predpoklady splnené nie sú, pohľadávka banky nie je postúpiteľná, t.j. postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt je neprípustné. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade bolo zistenie, že pred postúpením pohľadávky banka nesplnila povinnosti vyplývajúce z ust. ZoB, keďže bolo preukázané, že nezaslala žalovanej písomnú výzvu, že je v omeškaní so zaplatením splátky. Vzhľadom na to, že banka môže postúpiť len splatnú pohľadávku, čo vyplýva zo zákonnej podmienky, že dlžník musí byť v omeškaní, pričom v zmysle , do omeškania sa dlžník dostáva, len ak svoj dlh riadne a včas nesplnil, rozhodujúcim teda v danom prípade bolo posúdenie otázky, či bola pohľadávka banky splatná v celom rozsahu, v ktorom došlo k jej postúpeniu. Keďže bolo preukázané, že došlo k neúčinnému zosplatneniu, vzhľadom na nesplnenie podmienok uvedených v ZoB, súd prvej inštancie uzavrel, že pohľadávka bola postúpená v rozpore so zákonom o bankách, čo je v zmysle zakázané, a preto ide o neplatný právny úkon v zmysle . Žalobca, ktorý si na základe takto neplatne postúpenej pohľadávky túto uplatňuje v tomto konaní voči žalovanej, nie je aktívne vecne legitimovaný a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zástupca žalovanej okrem aktívnej vecnej legitimácie žalobcu namietal aj premlčanie predmetného dlhu, a tiež uviedol, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na to, že pri uzatváraní úverovej zmluvy nebola skúmaná schopnosť žalovanej splácať predmetný úver. Premlčanie odôvodnil tým, že v zmysle výzvy pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 9.12.2019 bola splátka 25.9.2019 uvedená ako neuhradená a pokiaľ žalobca podal žalobu až v roku 2023 podal ju už po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie vzhľadom na takto vznesenú námietku premlčania poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. V prípade neplatného zosplatnenia sa každá jednotlivá splátka premlčuje samostatne. Nakoľko každá zo splátok má svoju samostatnú splatnosť je potrebné skúmať, ktoré splátky sa stali splatnými ku dňu vyhlásenia rozsudku. K splátkam, ktoré sa stali splatné plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, a to samostatná trojročná premlčacia doba v zmysle . V prípade, že by došlo k platnému zosplatneniu dlhu, tak sa premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu ( ) zo spotrebiteľskej zmluvy počíta s ohľadom na , až uplynutím troch mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatneniu dlhu. V tomto prípade však k predčasnému zosplatnenie dlhu nedošlo. Keďže žaloba bola na súd podaná (na Okresný súd Banská Bystrica) dňa 17.2.2023 plynula trojročná premlčacia doba pre každú splátku samostatne, a preto všetky splátky zročné pred dňom 17.2.2020 sú premlčané, t.j. vrátane splátky splatnej dňa 25.1.2020 (splatnosť splátky bola dohodnutá v zmluve vždy k 25. dňu v mesiaci). Nepremlčané sú (a to aj po zohľadnení a , podľa ktorého sa premlčacie lehoty prerušili od 27.3.2020 do 30.4.2020 a od 19.1.2021 do 28.2.2021), všetky splátky vrátane splátky 25.2.2020 až do konečnej splatnosti, ktorá vzhľadom na to, že úver mal byť splácaný 84 mesiacov, čo je 7 rokov, a bol splácaný do 25.10.2016, konečná splatnosť je 25.10.2023. Keďže nepremlčané sú v tomto prípade splátky od 25.2.2020 do 25.10.2023, čo je 45 mesiacov, vychádzajúc zo splátky, ktorá bola uvedená v zmluve v sume 102,07 Eur, nepremlčaná je suma 4.593,15 Eur. Keďže preukázateľne žalovaná uhradila 4.003,53 Eur, zostal nárok v sume 589,62 Eur, v prípade, ak by sa vychádzalo z toho, že bola skúmaná schopnosť žalovanej splácať úver pri uzatvorení úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie podrobil skúmaniu predmetnú úverovú zmluvu, keďže v konaní zo strany žalobcu neboli predložené žiadne doklady preukazujúce, že pri uzatváraní úverovej zmluvy skúmal schopnosť žalovanej splácať úver a ani samotná zmluva o úvere neobsahuje žiadne také ustanovenia, z ktorých by vyplývalo, z akého príjmu žalovanej pri uzatváraní úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu vychádzal a aké boli vtedajšie náklady žalovanej, vzhľadom na uvedené uzavrel, že nebola skúmaná bonita u žalovanej pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy. Preto v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s cit. zákona považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, má žalovaná vrátiť sumu, ktorá jej bola poskytnutá, čiže 5.226,78 Eur. Keďže bolo dohodnutých 84 mesačných splátok znamená to, že splátka je mesačne 62,22 Eur. Za dobu, za ktorú splátky úveru nie sú premlčané, teda od 25.2.2020 do 25.10.2023, čo je 45 mesiacov krát 66,22 Eur, ostáva nepremlčaný nárok 2.799,90 Eur, avšak preukázateľne žalobkyňa z predmetného úveru už uhradila sumu 4.003,53 Eur, preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná už nemá povinnosť vrátiť žiadnu sumu. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalobcu s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa , f) a h) . Poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo podľa jeho názoru preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá ustanovenie ZoB. Uviedol, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola postupcom opakovane vyzvaná na úhradu svojho peňažného záväzku, a to výzvou zo dňa 9.12.2019 označenou ako „Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“ opatrenou podacím hárkom, výzvou zo dňa 30.3.2020 označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zosplatnenie“, ku ktorej rovnako predložil v konaní podací hárok preukazujúci odoslanie výzvy žalovanej. Existenciu, ako aj odoslanie predmetných výziev v konaní preukázal pripojením podacieho hárku a potvrdeniami zo stránky Slovenskej pošty, sekcie sledovanie zásielok. Zdôraznil, že podací hárok je štandardne akceptovaný súdmi ako kvalifikovaný dôkaz preukazujúci doručenie výziev do dispozičnej sféry adresáta a pokiaľ súd dospel k opačnému záveru, nastal odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá akceptuje preukázanie odoslania písomností predložením podacieho hárku, ktoré je navyše jednoducho a rýchlo overiteľné. Zastáva názor, že s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti boli splnené všetky zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky v súlade s ZoB a bola nepochybne splnená aj podmienka splatnej pohľadávky pred jej postúpením. Konštatoval, že postupca žalovanú na splnenie záväzku pred postúpením pohľadávky opakovane vyzýval, a preto možno uzavrieť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky, napriek písomnej výzve postupcu, v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie, ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. ZoB. Má za to, že sa jedná o kvalifikované výzvy banky žalovanej v zmysle ZoB a nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, kedy aj napriek existencii a doručovaniu predložených výziev nebola v konečnom dôsledku podľa názoru súdu preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Uvedený záver súdu prvej inštancie preto považuje za nepreskúmateľný a prekvapivý, čím súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dodáva, že obsahom predmetných výziev, ktoré boli žalovanej odosielané, bola výzva postupcu, aby žalovaná uhradila dlžnú sumu, s ktorou je v omeškaní, pričom ustanovenie ZoB pojednáva len o písomnej výzve banky (bez akýchkoľvek ďalších osobitých náležitostí) voči svojmu klientovi, t.j. výzve banky k úhrade peňažného záväzku, resp. akejkoľvek časti peňažného záväzku klienta, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Má za to, že výziev bolo v konaní predložených hneď niekoľko a i tento fakt rôznorodosti výziev zasielaných žalovanej svedčí o skutočnosti, že žalovaná mala pred postúpením pohľadávky dostatočnú a opakovanú vedomosť o svojom existujúcom dlhu voči postupcovi a následne aj voči žalobcovi, o svojom dlhodobom omeškaní, ako aj záujme postupcu následne pohľadávku postúpiť na žalobcu, ak nedôjde k jej dobrovoľnej úhrade v stanovenej lehote. Preto sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu nepreukázania, že by sa výzva podľa ZoB dostala do dispozičnej sféry žalovanej, keďže v konaní uvedené preukázal priloženými podacími hárkami k výzvam adresovaným žalovanej. K doručovaniu písomností predložením podacích hárkov poukazuje na rozhodovaciu prax dovolacieho ako aj odvolacích súdov. Má za to, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov je nutné považovať podacie hárky za dostatočný dôkaz o tom, že bolo predmetné podanie právnym predchodcom žalobcu odoslané. V konaní teda preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ dospel k záveru o opaku a žalobu zamietol v celom rozsahu. S ohľadom na platné zosplatnenie pohľadávky tak nemôže byť nárok žalobcu premlčaný ani len v časti. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že v predmetnej výzve (vo výzve podľa ) nie je ani zmienka o dlžnej čiastke úveru, ktorý je predmetom tohto konania, čiže u úveru č. 3016516534 analogicky poukázal na to, že v zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR sa nevyžaduje v právnom úkone špecifikácia omeškanej splátky, nakoľko uvedené nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.1.2024). Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že vyhovie žalobe, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Má za to, že súd prvej inštancie správne dospel záveru, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, preto musel súd žalobu zamietnuť. K tomu poukázala na

rozhodovaciu prax odvolacích súdov, ako aj súdov prvej inštancie. Na základe ňou vznesenej námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie následne skúmal, či v danom prípade boli splanené podmienky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB s použitím podmienok a pravidiel zakotvených v § 17 ods. 1 a 4 ZoSU, či v danom prípade došlo k postúpeniu splatnej pohľadávky na žalobcu. Je zrejmé, že v tomto prípade nedošlo k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Poukázala aj na svoju vznesenú námietku premlčania, ktorou sa súd prvej inštancie riadne zaoberal, a to v bode 38. odôvodnenia rozsudku. Keďže žalobca vznesenú námietku premlčania nevyvrátil, neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň poukázala aj na to, že žalobca porušil , a to jej schopnosť splácať úver. Nepreukázal, ako skúmal jej bonitu, resp. schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Poukázala aj na to, že žalobca k poisteniu spotrebiteľského úveru, ktorý je predmetom tohto sporu pripojil podklady, ktoré sa vymykajú elementárnej logike. Žalobca odkúpil pohľadávku od pôvodného veriteľa I. B. J., avšak rámcovú zmluvu, ohľadom poistenia žalovanej, predložil bezdôvodne inú rámcovú poistnú zmluvu pre poistenie k úveru, kde pôvodným veriteľom a súčasne poistníkom je M. M. J.. Naviac k žalobe doručil ďalšie písomnosti, ktoré sa netýkajú žalovanej. Vo vyjadrení zo dňa 26.4.2023 sa nevyjadruje k žalovanej, ale k osobe M. N.. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil .

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že trvá na podanom odvolaní. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že sa pridržiava svojho pôvodného vyjadrenia, trvá na tom, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, pričom poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu súdnu prax. Má za to, že v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Trvá na svojej vznesenej námietke premlčania, ako aj na tom, že žalobca nepreukázal, že skúmal jej bonitu a schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

7. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, f) a h) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, jeho následky a pod.

12. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvoláva logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , 2 , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

14. V danom prípade súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval a ZoB účinný v čase zosplatnenia pohľadávky, resp. jej postúpenia. Odôvodnenie rozsudku vychádza zo zisteného skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením stotožňuje.

15. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

16. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že každá splátka nadobúda splatnosť osobitne, podľa zmluvne dojednaných podmienok. Oprávnenie veriteľa požadovať splatné plnenie, teda časový okamih vzniku žalobného práva, sa tak vždy bude vzťahovať len na konkrétnu splátku. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnutá, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v vyvolať jednostranným právnym úkonom. Tento právny úkon musí spĺňať dve kumulatívne podmienky - prvou je, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Druhou podmienkou je, že pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na výkon tohto práva.

19. V prejednávanom spore bolo potrebné v prvom rade posúdiť otázku, či došlo k platnému zosplatneniu. Jedine za predpokladu platného zosplatnenia mohol pôvodný veriteľ platne postúpiť na žalobcu žalovanú pohľadávku.

20. Ako odvolací súd uviedol vyššie, podstata zosplatnenia spočíva na dvoch základných premisách uvedených v . Právo zosplatniť úver môže veriteľ použiť vždy len najneskôr do dňa splnenia zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru vo vzťahu k ďalšej úverovej splátke, k čomu dochádza nie len splatnosťou ďalšej splátky, ale zároveň uplynutím troch mesiacov od jej splatnosti. Zároveň platí, že pred samotným zosplatnením úveru musí veriteľ upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia úveru, a to aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úveru.

21. Z uvedeného vyplýva, že je zákonom stanovená povinnosť upozorniť spotrebiteľa na dlh, vyzvať ho v lehote nie kratšej ako 15 dní na zaplatenie dlhu a upozorniť na výkon práva veriteľa, ak nedôjde k úhrade dlhu, na možnosť zosplatnenia zvyšku úveru (pôžičky). Pôvodný veriteľ uvedené povinnosti musel splniť pred zosplatnením a ich splnenie musel preukázať, teda, že pred zosplatnením doručil žalovanej výzvu podľa .

22. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky pre účinné zosplatnenie úveru vyplývajúce z ust. v spojení s . Bola preukázaná skutočnosť, že samotná výzva zo dňa 9.12.2019 pred zosplatnením úveru sa netýkala dlhu z predmetného úveru, ale týkala sa úplne iných úverových zmlúv. Nebola teda splnená zákonná podmienka preto, aby mohlo nastať zosplatnenie úveru, a to podmienka doručenia výzvy - upozornenia spotrebiteľa zo strany veriteľa na možnosť zosplatnenia úveru, a to aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úveru. Doklad o takomto upozornení žalobca v konaní vôbec nepredložil, keďže predložil iba doklad o výzve dlžnej sumy ohľadne iných úverov.

23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR vyjadrenú v uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025, podľa ktorej platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z vety druhej o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa alebo ).

24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nevedel predložiť relevantný dôkaz o tom, že jeho právny predchodca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej splátky spotrebiteľskej zmluvy č. 3016516534, s ktorou bola v omeškaní s platením viac ako 3 mesiace a súčasne, že ju upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť tohto úveru. Z predloženého listinného dôkazu – Výzvy pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 9.12.2019 vyplýva, že touto výzvou bola žalovaná upozornená na omeškanie so splácaním úverov presne v nej uvedených, pričom spotrebiteľský úver č. 3016516534 v nej uvedený nie je, čiže na úhradu omeškanej splátky úveru č. 3016516534 vyzvaná nebola. Keďže ide o základnú zákonnú podmienku pre zosplatnenie úveru, ktorá preukázaná nebola, nebolo teda ani preukázané, že došlo k platnému zosplatneniu tohto úveru. Následne právny predchodca žalobcu nemohol platne pohľadávku z tejto spotrebiteľskej zmluvy č. 3016516534 postúpiť na žalobcu. To znamená, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, čo má nevyhnutne za následok stratu sporu.

25. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp.zn. 2 Cdo 205/2009).

26. Vzhľadom na konštatovaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore sa odvolací súd len okrajovo zaoberal (ne)doručením výzvy právneho predchodcu žalobcu pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 9.12.2019 žalovanej.

27. Podľa prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

28. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov sa spravuje ustanovením (tzv. teória dôjdenia), spočíva v tom, že pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Zvlášť významné je doručovanie jednostranných právnych úkonov. Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky, prípadne by mala byť predložená poštová návratka osvedčujúca buď doručenie tejto zásielky, resp. jej vrátenie v dôsledku neprevzatia v odbernej lehote. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v názore, že žalobca nepreukázal skutočnosť, reálneho doručenia zásielky do dispozičnej sféry žalovanej, ak oznámenie o mimoriadnej splatnosti postupca podal na poštovú prepravu, čo žalobca preukazoval priloženým poštovým podacím hárkom, ani takýto postup nezodpovedá doručeniu hmotnoprávnych úkonov podľa .

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania a podľa sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením o neplatnom zosplatnení a postúpení pohľadávky, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

30. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

31. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. V súlade s citovanými ustanoveniami odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).