Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-100-2025.pdf
PDF · 89.96 KB
Case nature
Subarea
21Co/100/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, D., o neúplnom podaní žalobcu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 11C/42/2025-18 zo dňa 10. júna 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolanie žalobcu o d m i e t a.
II. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že „Podanie žalobcu zo dňa 15.05.2025, doručené súdu dňa 15.05.2025, označené ako „Žiadosť“, v spojení s podaním žalobcu zo dňa 29.05.2025 doručeným súdu dňa 29.05.2025, sa odmieta“. Svoje rozhodnutie po citácii § 127 ods. 1, § 129 ods. 1 až 4, § 131, § 132 ods. 1 až 3, § 132 ods. 1, 2, § 137, čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) odôvodnil tým, že okresnému súdu bolo dňa 15.05.2025 doručené podanie žalobcu zo dňa 15.05.2025, označené ako „Žiadosť“, v ktorom žalobca žiada súd o prehodnotenie kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 08.10.2024. K podaniu neboli priložené žiadne dôkazy. Keďže v podaní absentovali náležitosti riadnej žaloby (§ 127 ods. 1, § 132 ods. 1 až 3, § 133 ods. 1 CSP), žalobca bol uznesením tunajšieho súdu č. k. 11C/42/2025-3 zo dňa 22.05.2025 vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia podanie opravil tak, aby spĺňalo náležitosti riadnej žaloby, pričom v uznesení súd uviedol, ako treba doplnenie vykonať a zároveň okresný súd žalobcu poučil podľa ustanovenia § 129 ods. 3 CSP, že podanie odmietne, ak jeho nedostatky nebudú odstránené v určenej lehote. Žalobca v lehote doručil okresnému súdu podanie zo dňa 29.05.2025, v ktorom doplnil označenie strán s ich identifikačnými údajmi, priložil listinné dôkazy, a len všeobecne uviedol, že kúpnopredajná zmluva bol naplánovaný podvod zo strany žalovanej. Žalobca však nedoplnil pravdivo a úplne rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa veci (špecifikované vo výzve súdu zo dňa 22.05.2025), ani neuviedol žalobný návrh, t.j. čoho sa žalobca domáha, a teda ako má súd rozhodnúť. Vzhľadom na to, že žalobca neodstránil v lehote stanovenej okresným súdom všetky nedostatky žaloby vytknuté vo výzve zo dňa 22.05.2025, pričom ide o také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, pretože jeho podanie nespĺňa náležitosti riadnej žaloby, pričom bol žalobca poučený o následkoch nedoplnenia svojho podania, okresný súd podanie žalobcu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 129 ods. 3 CSP odmietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že predmetom sporu je kúpno- predajná zmluva zo dňa 08.10.2024. Na okresný súd podal návrh na trvalú starostlivosť a zverenie jeho dcéry H. B. do starostlivosti a zákaz stretávania s matkou I. J.. Domnieva sa, že na celom spore o rodinný dom a zverenie dcéry H. B. má veľkú zásluhu na marení jeho cieľov úradníčka Obecného úradu v Smoleniciach K. E. L., ktorá má podiel na tom, že je veľmi vážne podozrenie o vypracovaní
dodatku k návrhu do katastra o doživotnom bývaní na rodinnom dome, ktorý žalobca vlastnil na ulici C. XXX/XX M. D.. Za nevysvetlených okolností bol povolený vklad na Okresnom úrade katastri v Trnave dňa 19.11.2024. Vklad povolila K. A. E. G.. Dňa 13.11.2024 mu bola doručená výzva od K. A. E. G., že ak nebude vypracovaný dodatok ku kúpno-predajnej zmluve medzi p. A. B. a p. E. F. a úradne overený, bude konanie na zápis nehnuteľnosti a rodinného domu na ul. C. XXX/XX v katastri obci D. zastavený. Za doposiaľ neoverených okolností bol vklad 19.11.2024 povolený pracovníčkou Katastra v Trnave K. A. E. G.. Má za to, že by bolo veľmi rozumné vyžiadať si odpis z matičnej knihy Obecného úradu v Smoleniciach, či nedošlo k vypracovaniu dodatku na vklad na doživotné právo pre A. B. na rodinnom dome na ul. C. XX M. D.. Je veľmi vážne podozrenie o sfalšovaní dodatku ku kúpno-predajnej zmluve. Pani K. E. L. má možnosť matričného úradu overiť podpisy a matrikárka.
3. Súd prvej inštancie po zistení, že odvolanie žalobcu neobsahuje vymedzené náležitosti podľa ustanovenia § 127, § 129 v spojení s § 363 a § 365 ods. 1 CSP, uznesením č. k. 11C/42/2025-22 zo dňa 01.07.2025 vyzval žalobcu na odstránenie vád odvolania do 10 dní, konkrétne na uvedenie čoho sa podaním domáha a v prípade, že ide o odvolanie, z akých dôvodov sa odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh, teda ako má rozhodnúť odvolací súd).
4. Na výzvu okresného súdu, označenú v odseku 3, žalobca doručil podanie, v ktorom uviedol, že kúpno- predajná zmluva bola vyhotovená dcérou p. F. K. G. J., ktorá pracuje ako advokátka na Okresnom súde v Senici. Má za to, že kúpno-predajná zmluva bola úmyselne vypracovaná ako tichý podvod voči jeho osobe, aby sa p. E. F. mohla zmocniť jeho jediného majetku (r. domu). Pani E. F. mu oznámila, že by bola za to, aby sa dom prepísal na p. E. F. dočasne. Dôvodom bola obava, aby neprišiel o dom z útoku rodiny J.. S rodinou J., je pretrvávajúci spor už 9 rokov o dcéru H. B., ktorej matkou je I. J.. E. F. (sestra žalobcu) mu zverila, že útoky na žalobcu ako otca H. B. veľmi ťažko prežíva a nemôže spávať. Po viacerých oznámeniach zo strany E. F. privolil, že ak to veľmi ťažko znáša, tak si premyslí, či by to mohli vyriešiť dočasne prepisom jeho majetku (rodinného domu aj s pozemkom). Po viacerých intervenciách sa rozhodol, že áno. Kúpno-predajnú zmluvu vypracovali F. (dcéra G. J. a manžel E. F. N. D. F.). Žalobca neriešil, ani nečítal kúpno-predajnú zmluvu. Trikrát sa pýtal sestry, či je tá zmluva v poriadku. Tvrdila mu, že áno, nemusí mať obavy. Dohodli sa, že kúpno-predajnú zmluvu podpíše na Obecnom úrade v Trstíne pred pracovníčkou, a ona overí podpisy zmluvy a zaregistruje do matriky Obecného úradu v Trstíne. Dňa 08.10.2024 o 8:00 hod. miest. času podpísal kúpno-predajnú zmluvu a odišiel rýchlo do práce. Keď prišiel z práce domov, tak si prečítal kúpno-predajnú zmluvu a zistil vážne pochybenia. Hneď na druhý deň ráno telefonoval s K. G. J., že akú zmluvu vypracovala. Bol odmietnutý, že čo chce, kúpno-predajnú zmluvu podpísal dobrovoľne. Vyčítal jej vážne pochybnosti o zmluve. Položila mu telefón a nekomunikovala ďalej. Písomne doporučene zaslal poštou námietku, aby bola kúpno-predajná zmluva prepracovaná. Dostal poštou odpoveď, že pani E. F. nesúhlasí a kúpno-predajnú zmluvu nebude rušiť. Prosil ju, aby zastavila návrh na vklad nehnuteľnosti do katastra. Dňa 13.11.2024 žalobcu vyzval Okresný úrad katastra v Trnave v zastúpení A. K. E. G., že ak nebude vypracovaný dodatok ku kúpno- predajnej zmluve o právo užívania rodinného domu, a potvrdený úradne matrikou alebo notárskym úradom, a zaplatený poplatok 100,- eur, konanie sa zastavuje. Dňa 19.11.2024 dostal doporučenku od Katastrálneho úradu v Trnave, že vklad na zápis do Katastrálneho úradu v Trnave sa povoľuje, preto sa rozhodol podať podnet na Okresnú prokuratúru v Trnave, aby celý incident preverili. Po vypočutí na kriminálnom oddelení v Trnave mu prišlo vyjadrenie, že do zápisu a konania katastra nemá právomoc zasahovať. Nepozdáva sa mu rýchle konanie Katastra v Trnave, a to konkrétne A. K. E. G., že povolila vklad. Má vážne podozrenie, že dodatok kúpno-predajnej zmluvy o práve dožitia bol vypracovaný bez jeho súhlasu a podpisu pred matrikou alebo notárom. Je vážne podozrenie o evidencii a overení dodatku ku kúpno-predajnej zmluve na Obecnom úrade v D.. Príslušník kriminálneho oddelenia mu oznámil, že dodatok ku kúpno-predajnej zmluve existuje, má za to, že bol sfalšovaný. Žiada sudkyňu, aby si vyžiadala od matričného úradu na Obecnom úrade v Smoleniciach odpis, či nebol dodatok ku kúpno-predajnej zmluve medzi predávajúcim A. B. a kupujúcou p. E. F. zapísaný a overený podpisom pracovníčky matričného úradu v Smoleniciach.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie nemá zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.
6. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 363 upravuje náležitosti odvolania, ktoré popri všeobecných náležitostiach predpísaných pre každý procesnoprávny úkon adresovaný súdu (§ 127 ods. 1, 2 CSP) musí obsahovať každé odvolanie. Existencia predpísaných náležitostí v odvolaní je dôležitá, pretože tvoria jeho obsah, podľa ktorého súd posudzuje daný procesnoprávny úkon ako odvolanie, keď odvolanie zároveň určuje rámec prieskumu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom (§ 379, § 380 CSP). Pokiaľ nie sú splnené všetky zákonom predpísané náležitosti odvolania, nejedná sa o úplný (perfektný) procesný úkon. Ak má odvolanie vady, teda mu chýbajú obligatórne náležitosti (§ 363 CSP), súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil. Urobí tak formou uznesenia, v rámci ktorého poučí odvolateľa o tom, že odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363 CSP a ak pre vady odvolania nie je možné v odvolacom konaní pokračovať.
8. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, ods. 2 v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť, ods. 3 ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
9. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
11. Ak žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bolo jeho povinnosťou (ako odvolateľa) odvolanie vypraviť náležitosťami vyžadovanými najmä vyššie citovaným ustanovením § 363 CSP, teda uvedením odvolacieho dôvodu, teda v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu a odvolacieho návrhu, teda akého rozhodnutia odvolacieho súdu sa domáha.
12. Pretože si žalobca v prejednávanej veci povinnosť podať riadne odvolanie nesplnil priamo v podaní, ktorým prejavil úmysel napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie vykonal pokus o odstránenie vád odvolania, a to uznesením č. k. 11C/42/2025-22 zo dňa 01.07.2025, pričom ho zároveň poučil o tom, ako má toto doplnenie vykonať. Žalobca síce na výzvu súdu prvej inštancie reagoval podaním označeným v odseku 4, avšak vady odvolania ním neodstránil.
13. Po preskúmaní predmetného odvolania žalobcu, odvolací súd zistil, že toto neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovanými zákonnými ustanoveniami, teda nie je z neho predovšetkým vôbec zrejmé, v čom považuje rozhodnutie alebo postup súdu prvej inštancie za nesprávny a akého rozhodnutia odvolacieho súdu sa žalobca domáha. Žalobca tieto náležitosti nedoplnil ani po riadnej výzve súdu prvej inštancie. Podané odvolanie spolu s jeho doplnením je naďalej nezrozumiteľné, nie je zrejmé čoho sa žalobca domáha.
14. Nakoľko však predovšetkým riadne odvolanie je nutnou podmienkou odvolacieho konania a v prejednávanej veci sa neexistenciu náležitosti odvolania predstavovanej uvedením odvolacích dôvodov a odvolacieho návrhu nepodarilo odstrániť, odvolaciemu súdu neostalo iné, než po prejednaní veci bez pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario a podľa ustanovenia § 386 písm. d) CSP odvolanie odmietnuť, keďže nedostatky odvolania neboli odstránené a pre tieto nedostatky odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, hoci žalobca bol o následkoch ich neodstránenia poučený.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 (per analogiam) CSP, nakoľko Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania analogicky aplikoval ust. § 256 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania (ukončenie konania bez rozhodovania vo veci samej). V danom prípade ukončenie odvolacieho konania (ktoré však vzhľadom na vady odvolania ani riadne nezačalo) procesne zavinil žalobca, ktorý podal odvolanie nemajúce zákonné náležitosti, bol by tak povinný nahradiť žalovanej trovy konania. Nakoľko však z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanej v odvolacom konaní nejaké trovy boli vznikli (bola v odvolacom konaní pasívna), odvolací súd jej preto náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
16. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).