Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/46/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2 zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX prihlásenému k trvalému pobytu v C. D. E. F. G. XXX/XX o zaplatenie 904,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9Csp/62/2024 - 97 zo dňa 22.8.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 9Csp/62/2024 - 97 zo dňa 22.8.2024 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa až 4, , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ZoSU) účinného v čase uzavretia zmluvy, o bankách (ZoB), , , 2 . Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 25.3.2022 zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ustanovení a nasl. , ako aj osobitných ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Pohľadávku voči žalovanému v tomto konaní postúpil pôvodný veriteľ žalobcovi. V prvom rade sa preto súd prvej inštancie zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu, teda otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom žalovaného a žalobcom. Konštatoval, že otázku vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je súd povinný skúmať „ex offo“. Ide o zákonnú povinnosť súdov v každom štádiu konania. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa 27.10.2021, v ktorom sa uvádza: „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa vety prvej ZoB pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“ Zdôraznil, že pre platné postúpenie pohľadávky sa vyžaduje v zmysle ust. a kumulatívne splnenie týchto predpokladov:

- možnosť straty výhody splátok bola medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutá alebo určená v súdnom rozhodnutí,

- dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti,

- veriteľ uplatní právo na tzv. stratu výhody splátok najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky

- veriteľ upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na tzv. stratu výhody splátok

- veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky a to do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Konštatoval, že v predmetnej veci zo strany pôvodného veriteľa došlo k zosplatneniu dlžného zostatku úveru z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným a to z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky. Právo žiadať od žalovaného splatenie celého úveru v prípade riadneho nesplácania poskytnutého revolvingového úveru bolo zmluvnými stranami dojednané v článku 3 bod 3.1. predmetnej zmluvy. Žalobca predložil písomnú výzvu zo dňa 1.8.2022, v ktorej bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej pohľadávky 239,99 Eur, a zároveň upozornený na možnosť požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva v prípade, že dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí. Žalobca tiež predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 3.11.2022. Vyššie uvedené zásielky boli žalovanému adresované a doručované na adresu jeho trvalého bydliska, uvedenú aj v predmetnej úverovej zmluve. Zo strany žalobcu boli predložené aj listiny preukazujúce, že uvedená výzva a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru boli žalovanému aj doručované a dostali sa do jeho dispozičnej sféry. Uviedol, že z ust. však vyplýva aj to, že veriteľ môže právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 1.8.2022 bola žalovanému doručená dňa 9.8.2022, lehota 15 dní na plnenie omeškaných splátok tak uplynula dňom 24.8.2022. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až dňa 3.11.2022, teda je zrejme, že predchodca žalobcu nerealizoval svoje právo na zosplatnenie úveru v lehote podľa uvedeného ust. veta druhá . Súd prvej inštancie v súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 z dňa 15.12.2020, podľa ktorého „Z ustanovenia však vyplýva, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Inak povedané, právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je podľa citovaného ustanovenia časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky“. Lehota 15-tich dní na plnenie po doručení výzvy zo dňa 1.8.2022 uplynula dňom 24.8.2022. K vyhlásenia úveru za predčasne splatný došlo na základe „Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 3.11.2022. Z toho vyplýva, že veriteľ nerealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou cit. ustanovenia . Zdôraznil, že úver bolo možné vyhlásiť za predčasne splatný len do splatnosti splátky 15.9.2022. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že v prejednávanej veci nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu pohľadávky. Ďalej poukázal na to, že v predmetnej veci došlo k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2023 s tým, že dňom 15.4.2023 nastala konečná splatnosť úveru podľa úverovej zmluvy. Predchodca žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako zahraničná banka pre platné postúpenie pohľadávky musela splniť podmienky v zmysle ZoB. Uvedené ustanovenie upravuje špeciálne podmienky (okrem všeobecných podmienok postúpenia pohľadávky v ), kedy môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky bankou. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.4.2018, podľa ktorého ustanovenie ZoB neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. Uviedol, že pre platné postúpenie pohľadávky bankou sa vyžaduje v zmysle vyššie uvedených ustanovení kumulatívne splnenie týchto predpokladov:

- existencia splatnej pohľadávky,

- písomná výzva banky,

- následné nepretržité viac ako 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením jeho záväzku voči banke. Poukazujúc na vyššie uvedené podmienka splatnej pohľadávky v danej veci bola splnená, keďže pred postúpením pohľadávky nastala konečná splatnosť úveru podľa úverovej zmluvy. Žalobca však v danej veci nepreukázal, aby jeho predchodca vyzval žalovaného 90 dní pred postúpením pohľadávky k úhrade dlhu, t.j. nepreukázal existenciu ani doručenie výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Zdôraznil, že účelom ust. § 92 ods. 8 ZoB je poskytnúť ochranu klientom banky v tom, že po upozornení na možnosť postúpenia pohľadávky a na základe vyčíslenia konkrétnej výšky pohľadávky, je tu možnosť zabrániť postúpeniu pohľadávky tým, že dlh dodatočne v zákonom stanovenej lehote bude uhradený, čím sa predíde postúpeniu pohľadávky banky na nebankový subjekt. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pred postúpením pohľadávky banky na iný subjekt sa vyžaduje osobitná písomná výzva banky, v ktorej banka pred postúpením pohľadávky vyzve klienta na zaplatenie a splnenie záväzku voči banke s upozornením, že pokiaľ klient ostane dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i

len časti záväzku voči banke, môže banka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávku postúpiť inému subjektu aj bez súhlasu klienta. Uviedol, že mu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023, podľa ktorého: „Ak banka klienta/ dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť.“ Na strane druhej podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, ale aj sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 „Z uvedeného je tak zrejmý reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 18 a 19 spisu) síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá ZoB predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB.“ Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 3.11.2022 nie je možné považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 ZoB a to hlavne z dôvodu, že zo strany predchodcu žalobcu nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 3.11.2022 vzhľadom na to, že k zosplatneniu nedošlo do splatnosti najbližšej ďalšej splátky, nevyvolalo účinky predčasného zosplatnenia úveru a preto po nadobudnutí konečnej splatnosti úveru, pred postúpením pohľadávky mal predchodca žalobcu vyzvať žalovaného k úhrade splatného záväzku samostatnou výzvou podľa bankového zákona. Mal za to, že v danom prípade nie je možné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 3.11.2022 považovať súčasne za výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB aj v súvislosti s tým, že od doručenia tejto výzvy žalovanému do postúpenia pohľadávky uplynula dlhšia doba, pričom medzi tým nastala aj konečná splatnosť úveru, čím mohlo dôjsť aj z zmene vo výške záväzku žalovaného. Z uvedených dôvodov sa priklonil pri rozhodovaní k rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 a 4Cdo/75/2020 poukazujúc aj na to, že je potrebné uprednostniť výklad v prospech žalovaného ako spotrebiteľa a na to, že postúpenie pohľadávky bankou na nebankový subjekt postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Poukazujúc na uvedené skutočnosti žalobu zamietol a to z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky, t.j. z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa . Uviedol, že keďže žalobu zamietol, neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil, a teda o náhradu trov zjavne neprejavil záujem. Súd prvej inštancie poukazujúc aj na základných princípov , žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal hoci bol v konaní úspešný, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa , f) a h) . Poukázal na to, že pohľadávka bola z pôvodného veriteľa na neho postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.6.2023. Končená splatnosť úveru bola v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.3.2022 dojednaná na deň 15.4.2023. K postúpeniu pohľadávky došlo po konečnej splatnosti úveru, čo nepochybne znamená, že platnosť, resp. neplatnosť zosplatnenia úveru je v predmetnom prípade absolútne irelevantná. Napriek tomu má za to, že úver bol pôvodným veriteľom zosplatnený správne, v súlade so zákonom. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že úver bolo možné vyhlásiť za predčasne splatný do splatnosti splátky 15.9.2022. Poukazuje na skutočnosť, že plnenie v splátkach je spôsob zaplatenia dlhu, ktorý je výsledkom zmluvnej slobody medzi veriteľom a dlžníkom. Rovnako tak uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti splátok v prípade neplnenia splátkového kalendára je ponechané len na vôli veriteľa, ktorý si môže vymáhať každú jednotlivú splátku samostatne alebo môže v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu a žiadať zaplatenie dlhu okamžite a jednorazovo. To, či veriteľ k takému právnemu úkonu pristúpi je len na jeho slobodnom uvážení, pričom zákonodarcom je aj samotná dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o takomto práve veriteľa ponechaná na ich slobodnej vôli. Postupca v posudzovanom prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, t. j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia splátok riadne a včas, v súlade s ust. v spojení s ust. . Nestotožňuje sa s posúdením súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého je časovo

limitovaný na využitie práva na zosplatnenie úveru, ktoré musí podľa uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa doručenia výzvy podľa . Podľa názoru súdu bol oprávnený úver zosplatniť iba v presnom časovom rozmedzí, ktoré začínalo od uplynutia lehoty 15 dní odo dňa doručenia výzvy podľa do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Po tomto dátume už pôvodný veriteľ podľa názoru súdu nebol viac oprávnený úver zosplatniť, a to i napriek pretrvávajúcim splneným podmienkam podľa . Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.12.2022, ako aj na uznesenie sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.1.2024. V prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 3.11.2022, toto právo uplatnil v súlade s pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.7.2022 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom žalovaný bol nesporene na toto oprávnenie veriteľa upozornený výzvou zo dňa 1.8.2022. Keďže veriteľ vyhlasoval mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 3.11.2022, nemohol tak urobiť pre inú splátku akou je splátka splatná dňa 15.7.2022, pričom jej špecifikácia vo výzve podľa a OZ nie je potrebná. Avšak i v prípade, kedy k zosplatneniu úveru príde po splatnosti ďalšej splátky a všetky podmienky a riadne a platné zosplatnenie úveru podľa v spojení s sú zachované, a teda platobná disciplína žalovaného sa neobnovila, je potrebné považovať zosplatnenie úveru za platné. Považuje za absurdné, aby súd považoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru za neplatné v prípade, kedy boli splnené všetky zákonom požadované podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Namietal, že súd prvej inštancie neposudzoval v prejednávanom prípade splnenie podmienok podľa a OZ izolovane, ale neprípustne ich zlúčil. Bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podaním zo dňa 3.11.2022) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace a súčasne bol pôvodným veriteľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možné uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti všetkých splátok jednorazovo. Mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzala minimálne po dobu troch mesiacov, t.j. v danom prípade splátky splatnej dňa 15.7.2022, a teda pre nezaplatenie ktorej mohol veriteľ v súlade s vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a s úspechom sa obrátiť na súd po prvýkrát a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. po omeškaní žalovaného s platením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace a upozornení na možné uplatnenie tohto práva. Nemožno sa v tejto súvislosti stotožniť so závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých je za splnenia podmienok podľa právo veriteľa na uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti časovo obmedzené, a to napriek tomu, že podmienky podľa zostali zachované. Zdôraznil, že ust. pojednáva len o písomnom upozornení veriteľa voči svojmu dlžníkovi (v prípade spotrebiteľskej zmluvy), t.j. upozornení veriteľa na uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti splátok podľa , ktoré môže byť vykonané kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka, pričom k uplatneniu práva podľa môže dôjsť najskôr po uplynutí lehoty 15 dní od predmetného upozornenia a dlžník musí byť celkovo v omeškaní viac ako 3 mesiace. Z dikcie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že spotrebiteľ musí byť upozornený na možnosť uplatniť právo podľa a zároveň musí byť v nepretržitom trojmesačnom (a dlhšom) omeškaní so splácaním splátok – pričom za splnenia týchto podmienok môže veriteľ v budúcnosti – v prípade, ak spotrebiteľ naďalej neplní splátky úveru – za splnenia podmienok podľa do splatnosti ďalšej splátky úveru vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v súlade s . Ak sa veriteľ rozhodne neuplatniť toto právo, opätovne mu toto právo vznikne nesplnením ďalšej splátky úveru, pričom táto skutočnosť nemá na splnenie podmienok podľa žiadny vplyv, a teda je bez právneho významu, že k vyhláseniu splatnosti nedošlo do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá, nakoľko podmienky podľa , t.j. upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa a trojmesačné omeškanie spotrebiteľa, sú naďalej zachované. Postup súdu, ktorým si súd upravil zákonné ust. a v rozpore so zákonom upravil časovú viazanosť veriteľa na vykonanie úkonu je v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodarnej (nie moci súdnej). Zdôraznil, že také posúdenie súdu, z ktorého vyplýva, že veriteľ je povinný úver zosplatniť v časovom rozmedzí od uplynutia lehoty 15 dní odo dňa doručenia výzvy podľa do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky z dikcie ust. a nevyplýva. Zastáva názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a zároveň bol postupcom upozornený na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, a teda v konaní bolo nesporne preukázané platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s ust. §

565 v spojení s ust. . Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že podmienky pre platné postúpenie pohľadávky boli splnené v súlade s ZoSU, avšak ako uviedol na začiatku, pohľadávka bola postúpená až po konečnej splatnosti úveru, a teda platnosť zosplatnenia je v tomto prípade irelevantná. K splneniu podmienok pri postúpení pohľadávky na iný subjekt podľa ZoB uviedol, že postačuje kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to vyzvať dlžníka na splnenie čo i len časti jeho peňažného záväzku a omeškanie dlžníka so splnením čo i len časti peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní. Poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a zároveň bolo v konaní preukázané, že žalovaný bol postupcom vyzývaný na úhradu omeškaných splátok, a to najmä výzvou označenou ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.8.2022, ku ktorej predložil doklad preukazujúci doručenie do dispozičnej sféry žalovaného – podací hárok a výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796891050001 predžalobná výzva“ zo dňa 3.11.2022, ku ktorej predložil doklad preukazujúci doručovanie – doručenku. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že v konaní riadne preukázal, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky, a to i napriek písomnej výzve v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čím bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo v žiadnom prípade k porušeniu ZoB. Uvádza, že vyššie špecifikované výzvy sú výzvami banky podľa ZoB, pričom aj v tomto smere poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie súdu nezohľadňuje judikatúru najvyšších súdnych autorít. Aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 8Cdo/169/2020, 9Cdo/165/2022, 1Cdo/154/2022) pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa ZoB, bolo možné považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, avšak iba za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie. Z uvedeného vyplýva, že oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti nemožno automaticky stotožňovať s písomnou výzvou banky podľa ZoB, pretože relevantným bude obsah predmetného oznámenia o predčasnej splatnosti. Uvedený právny záver plne korešponduje s autonómiou vôle v súkromnoprávnych vzťahoch, kedy nič nebráni subjektu práva spísať viacero právnych úkonov do jednej listiny. Uviedol, že postupca vyzval žalovaného na splnenie jeho dlhu prostredníctvom výzvy zo dňa 1.8.2022 a výzvy zo dňa 3.11.2022. Tieto výzvy sú podľa jeho názoru svojím obsahom nepochybne výzvami v zmysle ust. ZoB. V predmetných výzvach postupca uviedol žalovanému aktuálnu dlžnú sumu a vyzval ho na jej zaplatenie. I napriek tomu, že žalovaný bol vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy vyššie uvedenými výzvami, svoj dlh neuhradil. Následne, avšak až po konečnej splatnosti úveru, prišlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.6.2023, a teda je nepochybne zrejmé, že išlo o podstatne dlhšie omeškanie, ako vyžaduje samotné ust. ZoB, pričom zároveň nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Možno teda konštatovať, že boli kumulatívne naplnené podmienky podľa ZoB a žalobca má za preukázané, že na základe vyššie uvedených výziev bol postupca plne oprávnený postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobcu. Závery súdu prvej inštancie ohľadne neplatnosti postúpenia a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobdľa jeho názoru nepreskúmateľné, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a najmä nedostatočného zistenia skutkového stavu, keďže závery súdu prvej inštancie sú v priamom rozpore s obsahom dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, čím súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby vykonával jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v zmysle zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. aby ho v zmysle zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiada, aby súd žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, f) a h) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, jeho následky a pod.

9. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvoláva logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , 2 , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

11. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku. V danom prípade súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval a ZoB účinný v čase zosplatnenia pohľadávky, resp. jej postúpenia. Odôvodnenie rozsudku vychádza zo zisteného skutkového stavu a odvolací súd naň poukazuje.

12. V prejednávanom spore bolo potrebné posúdiť otázku, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke

a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.

13. Podľa § 92 ods. 8 ZoB (účinného v čase postúpenia uplatnenej pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. V zmysle dôvodovej správy k ZoB mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

15. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky ako R 60/2018 jednoznačne určilo, že je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim činnosť bánk, ktorého zároveň veľmi presne upravuje, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru na inú banku a tiež aj na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka. Pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ZoB musí banka a/ písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b/ ak je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu, môže uplynutím uvedených 90 dní pohľadávku postúpiť. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle pre rozpor so zákonom (nasledované ďalej v rozhodovacej činnosti napr. v rozhodnutiach sp. zn. 7Cdo/26/2017, 4Cdo/83/2021, 5Cdo/36/2020, 4Cdo/162/2020).

16. Sú to zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko ZoB je vo vzťahu k špeciálnym predpisom. Len v prípade, ak by tieto podmienky podľa prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt neboli splnené, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/zakázané a len v takom prípade by išlo o neplatný právny úkon v zmysle .

17. Inak povedané, ust. § 92 ods. 8 ZoB dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu v zmysle citovaného ustanovenia je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle , a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.

18. Primárnym právnym problémom v prejednávanej veci je posúdenie (ne)platnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa , pretože od tejto skutočnosti sa odvíja aktívna vecná legitimácia žalobcu. Rozhodujúcim je teda posúdenie, aké podmienky musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, keď je zrejmé, že ich nedodržanie je sankcionované absolútnou neplatnosťou tohto právneho úkonu pre rozpor so zákonom ( ). Podľa názoru odvolacieho súdu niet žiadneho dôvodu odkláňať sa od názorov vyjadrených v judikáte R 60/2018 a vyžadovať, aby výzva banky adresovaná dlžníkovi v zmysle ust. ZoB obsahovala ďalšie, osobitné náležitosti než tie explicitne vyjadrené. Uvedené rozhodnutie jasne definovalo podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky, a to a/ preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a b/ dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní.

19. Vychádzajúc z uvedeného, ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 ZoB, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle a CSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností vedie k záveru o neplatnosti úkonu postúpenia pohľadávky, čo má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Zákon ale pre výzvu v zmysle cit. ustanovenia nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti. Z cit. znenia sporného ustanovenia výslovne vyplýva len to, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku, ak je napriek písomnej výzve banky jej klient/dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať, resp. informovať klienta/dlžníka na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu.

20. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.9.2023, podľa ktorého: „Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že uvedenú otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky.“

21. Následne odvolací súd posudzoval platnosť výzvy, ktorou pôvodný veriteľ BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky, pred jej postúpením.

22. Žalobca do spisu predložil dve výzvy. Prvú výzvu zo dňa 1.8.2022: Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru v sume 239,99 Eur s tým, že ak nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, bude pôvodný veriteľ požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Druhú výzvu zo dňa 3.11.2022: Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796891050001, predžalobná výzva, ktorou oznámil zosplatnenie úveru ku dňu 3.11.2022 a na úhradu dlhu 924,06 Eur.

23. Ako uviedol Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.9.2023 („Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením ...“), musí ísť o výzvu na zaplatenie presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, ktorú mieni postúpiť na tretí subjekt. Túto podmienku prvá výzva pôvodného veriteľa zo dňa 1.8.2022 nespĺňa. Žalovaný ňou bol vyzvaný len na úhradu sumy 239,99 Eur. Preto sa ňou odvolací súd viac nezaoberal. Druhou výzvou zo dňa 3.11.2022 bolo žalovanému primárne oznámené zosplatnenie úveru, ale zároveň bol aj vyzvaný na úhradu sumy 924,06 Eur. Nie je to síce presná suma, ale je to viac, ako bolo postúpené na žalobcu. Doručenie výzvy žalovanému žalobca riadne preukázal. Preto sa touto druhou výzvou odvolací súd zaoberal podrobnejšie.

24. Druhou výzvou zo dňa 3.11.2022 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796891050001. Súd prvej inštancie nepovažoval zosplatnenie za platné. Jedine za predpokladu platného zosplatnenia mohol pôvodný veriteľ platne postúpiť na žalobcu žalovanú pohľadávku.

25. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

28. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29. Odvolací súd poukazuje na to, že každá splátka nadobúda splatnosť osobitne, podľa zmluvne dojednaných podmienok. Oprávnenie veriteľa požadovať splatné plnenie, teda časový okamih vzniku žalobného práva, sa tak vždy bude vzťahovať len na konkrétnu splátku. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnutá, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v vyvolať jednostranným právnym úkonom. Tento právny úkon musí spĺňať dve kumulatívne podmienky - prvou je, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Druhou podmienkou je, že pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na výkon tohto práva. A hoci ustanovenia a neustanovujú ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný.

30. Ako odvolací súd uviedol vyššie, podstata zosplatnenia spočíva na dvoch základných premisách uvedených v . Právo zosplatniť úver môže veriteľ použiť vždy len najneskôr do dňa splnenia zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru vo vzťahu k ďalšej úverovej splátke, k čomu dochádza nie len splatnosťou ďalšej splátky, ale zároveň uplynutím troch mesiacov od jej splatnosti. Zároveň platí, že pred samotným zosplatnením úveru musí veriteľ upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia úveru, a to aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úveru.

31. Z uvedeného vyplýva, že je zákonom stanovená povinnosť upozorniť spotrebiteľa na dlh, vyzvať ho v lehote nie kratšej ako 15 dní na zaplatenie dlhu a upozorniť na výkon práva veriteľa, ak nedôjde k úhrade dlhu, na možnosť zosplatnenia zvyšku úveru (pôžičky). Pôvodný veriteľ uvedené povinnosti

musel splniť pred zosplatnením a ich splnenie musel preukázať, teda, že pred zosplatnením doručil žalovanému výzvu podľa .

32. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky pre účinné zosplatnenie úveru vyplývajúce z ust. v spojení s . Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotná výzva zo dňa 1.8.2022 pred zosplatnením úveru síce vyzývala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 239,99 Eur, ale nebola žalovanému poskytnutá lehota na zaplatenie nie kratšia ako 15 dní pred zosplatnením. Výzvou bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej čiastky okamžite. Nebola teda splnená zákonná podmienka preto, aby mohlo nastať zosplatnenie úveru, a to podmienka upozornenia spotrebiteľa zo strany veriteľa na možnosť zosplatnenia úveru, a to aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úveru. Doklad o takomto upozornení žalobca v konaní nepredložil, keďže predložil iba doklad o výzve na zaplatenie dlžnej sumy okamžite, naviac bez bližšieho konkretizovania omeškanej splátky.

33. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR vyjadrenú v uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025, podľa ktorej platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z vety druhej o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa alebo ).

34. Aj na základe vyššie uvedeného odvolací súd zastáva právny názor, že výzva prezumovaná je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

35. Špecifikácia splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ mienil pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa , resp. v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytuje spotrebiteľovi právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje podklad pre procesnú obranu. Zároveň uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak v prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil, nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným.

36. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024, sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 6.9.2021. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 6.6.2024 vyplýva, že: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh....... Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený....“

37. Pokiaľ odvolateľ nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odôvodňoval odklonom od právnych záverov dovolacím súdom vysloveným v jeho uzneseniach z 30.1.2024 vo veci 1Cdo/123/2022, resp. z 15.12.2022 vo veci 4Cdo/132/2021, tieto jeho námietky neobstoja. Najvyšší súd SR vo veci 4Cdo/132/2021 riešil len otázku, kedy najskôr, t.j. odkedy môže dodávateľ uplatniť svoje právo podľa a uznesenie z 30.1.2024 vo veci 1Cdo/123/2022 bolo prekonané neskorším uznesením sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025.

38. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nepovažoval zosplatnenie úveru za platné, pretože nebola splnená zákonná podmienka preto, aby mohlo nastať zosplatnenie úveru, a to podmienka upozornenia spotrebiteľa zo strany veriteľa na možnosť zosplatnenia úveru, a to aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úveru a tiež bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie. Keďže druhú výzvu pôvodného veriteľa zo dňa 3.11.2022: Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796891050001, predžalobná výzva, ktorou oznámil žalovanému zosplatnenie úveru ku dňu 3.11.2022 a vyzval ho na úhradu dlhu 924,06 Eur, odvolací súd považoval v zmysle a za absolútne neplatný právny úkon, nemohol takýto úkon považovať ani za platnú výzvu v zmysle ZoB. Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie žalovanej pohľadávky od pôvodného veriteľa, čím zároveň nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

39. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania a podľa sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením o neplatnom zosplatnení a postúpení pohľadávky, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

40. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

41. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. V súlade s citovanými ustanoveniami by odvolací súd mal priznať v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Žalobca bol v odvolacom konaní procesne neúspešný, na náhradu trov nemá nárok, preto odvolací súd nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).