Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sf-9-2023.pdf
PDF · 243.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sf/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: HOLES, s.r.o., so sídlom 966 24 Janova Lehota 274, IČO: 36 625 124, právne zastúpený: Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, advokátska kancelária, so sídlom Städtle 17, Vaduz 9490, Lichtenštajnské kniežatstvo, Reg. č.: FL – 0002.539.075-9, vo veci organizačnej zložky BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Mostová 185/2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 096 428 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101594650/2023 zo dňa 23.06.2023, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
1) Rozhodnutím č. 101030076/2023 zo dňa 13.04.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2011 v sume 55.129,78 Eur, znížil nadmerný odpočet zo sumy 145.854,49 Eur na sumu 90.724,71 Eur s tým, že suma pozostávajúca zo zaplatenej zábezpeky vo výške 47.900,- Eur a priznaného rozdielu vo výške 7.229,78 Eur, spolu vo výške 55.129,78 Eur, bola žalobcovi vrátená dňa 29.03.2023 v zmysle záveru vyplývajúceho z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 72S/67/2022-25 zo dňa 08.12.2022.
2) Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok roku 2011. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu č. 9601401/5/2336131/2014/ Hro zo dňa 29.05.2014 (ďalej aj len „Protokol) s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 29.05.2014. Žalobca sa k Protokolu písomne vyjadril podaním zo dňa 10.06.2014 a jeho pripomienky boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 10.07.2014, z ktorého bola vyhotovená zápisnica č. 9601401/5/3394191/2014/Hro.
3) Predmetom daňovej kontroly bolo preverenie oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítania dane v rámci prijatých a uskutočnených zdaniteľných obchodov. V rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2011 preveroval správca dane u žalobcu uplatnenie odpočítanej dane z pridanej hodnoty v sume základ dane 275.648,89 Eur a DPH 55.129,78 Eur za Výstavbu senníka a koniarne v zmysle faktúr od dodávateľa STAVEKO-SK, a.s., so sídlom K cintorínu 561/45, 010 04 Žilina, IČO: 43 900 542 (ďalej aj len „STAVEKO-SK, a.s.“) na žalobcu, ktoré sú premetom rozdielu dane, a to:
- Fa. č. 10102011 (int. č. 101/11), dátum daňovej povinnosti: 31.10.2011, základ dane: 59.292,23 Eur, 20 % DPH: 11.858,45 Eur, suma celkom: 71.150,68 Eur,
- Fa. č. 11102011 (int. č. 102/11), dátum daňovej povinnosti: 31.10.2011, základ dane: 126.097,80 Eur, 20 % DPH: 25.219,56 Eur, suma celkom: 151.317,36 Eur,
- Fa. č. 24112011 (int. č. 111/11), dátum daňovej povinnosti: 30.11.2011, základ dane: 16.454,39 Eur, 20 % DPH: 3.290,88 Eur, suma celkom: 19.745,27 Eur,
- Fa. č. 23112011 (int. č. 112/11), dátum daňovej povinnosti: 30.11.2011, základ dane: 38.015,52 Eur, 20 % DPH: 7.603,10 Eur, suma celkom: 45.618,62 Eur,
- Fa. č. 04122011 (int. č. 115/11), dátum daňovej povinnosti: 23.12.2011, základ dane: 10.755,53 Eur, 20 % DPH: 2.151,11 Eur, suma celkom: 12.906,64 Eur a
- Fa. č. 05122011 (int. č. 116/11), dátum daňovej povinnosti: 23.12.2011, základ dane: 25.033,42 Eur, 20 % DPH: 5.006,68 Eur, suma celkom: 30.040,10 Eur, spolu DPH 55.129,78 EUR.
4) Z dôvodu preverenia existencie fakturovaných tovarov služieb vykonali zamestnanci správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly dňa 21.10.2013 miestne zisťovanie u žalobcu. Z miestneho zisťovania bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 9601401/5/4721590/2013/Hro. Zamestnanci správcu dane vykonali fyzickú obhliadku nasledujúceho: A. Výstavba rybárne Stará Huta v zmysle faktúry od dodávateľa AQUATING, spol. s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 7, 917 01 Trnava, IČO: 36 221 953 (vo vzťahu k Fa. č. 1100072 (interné číslo 60/11) zo dňa 29.07.2011, základ dane: 173.591,45 Eur, 20 % DPH: 34.718,29 Eur, suma celkom: 208.309,40 Eur. A. B. polia – farma C. D. v zmysle vystavených faktúr od dodávateľa STAVEKO-SK, a.s.:
- Fa. int. č. 103/11, dátum daňovej povinnosti: 31.10.2011, základ dane: 155.890,15 Eur, 20 % DPH: 31.178,03 Eur, suma celkom: 187.068,18 Eur
- Fa. int. č. 113/11, dátum daňovej povinnosti: 30.11.2011, základ dane: 228.032,68 Eur, 20 % DPH: 45.606,54 Eur, suma celkom: 273.639,21 Eur
- Fa. int. č. 114/11, dátum daňovej povinnosti: 23.12.2011, základ dane: 40.014,59 Eur, 20 % DPH: 8.182,92 Eur, suma celkom 49.097,51 Eur. C. Výstavba senníka a koniarne v zmysle vystavených faktúr od dodávateľa STAVEKO-SK, a.s. na žalobcu:
- Fa. č. 10102011 (int. č. 101/11), dátum daňovej povinnosti: 31.10.2011, základ dane: 59.292,23 Eur, 20 % DPH: 11.858,45 Eur, suma celkom: 71.150,68 Eur,
- Fa. č. 11102011 (int. č. 102/11), dátum daňovej povinnosti: 31.10.2011, základ dane: 126.097,80 Eur, 20 % DPH: 25.219,56 Eur, suma celkom: 151.317,36 Eur,
- Fa. č. 24112011 (int. č. 111/11), dátum daňovej povinnosti: 30.11.2011, základ dane: 16.454,39 Eur, 20 % DPH: 3.290,88 Eur, suma celkom: 19.745,27 Eur,
- Fa. č. 23112011 (int. č. 112/11), dátum daňovej povinnosti: 30.11.2011, základ dane: 38.015,52 Eur, 20 % DPH: 7.603,10 Eur, suma celkom: 45.618,62 Eur,
- Fa. č. 04122011 (int. č. 115/11), dátum daňovej povinnosti: 23.12.2011, základ dane: 10.755,53 Eur, 20 % DPH: 2.151,11 Eur, suma celkom: 12.906,64 Eur,
- Fa. č. 05122011 (int. č. 116/11), dátum daňovej povinnosti: 23.12.2011, základ dane: 25.033,42 Eur, 20 % DPH: 5.006,68 Eur, suma celkom: 30.040,10 Eur.
5) Podľa vyjadrenia žalobcu bola rekonštrukcia senníka, vybudovanie koniarne a rybárne financovaná v zmysle Zmluvy o nenávratný finančný príspevok číslo ZV01576 medzi poskytovateľom podpory: Poľnohospodárska platobná agentúra, Bratislava a konečným prijímateľom – žalobcom zo dňa 23.06.2011 a Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. ZV 00058 medzi poskytovateľom podpory Poľnohospodárska platobná agentúra a konečným prijímateľom – žalobcom zo dňa 20.05.2009. Žalobca deklaroval, že práce na senníku a koniarni boli vykonané dodávateľom STAVEKO-SK, a.s. D. Zamestnanci správcu dane vykonali fyzickú obhliadku stredísk:
- Rastlinný výroba (lúky, pasienky)
- Živočíšna výroba EKO (kravy, teľce, býky, jalovice)
- Lom (ťažobné činnosti, predaj kameňa)
- Agroturistika – rybáreň, Stará Turá
- Vozový park – traktory a vlečky
6) Správca dane si preveroval priameho dodávateľa STAVEKO-SK, a.s., pričom Daňový úrad Žilina vo svojej Odpovedi č. 9501401/5/5387395/2013/Rich z 03.12.2013 popísal, že daňový subjekt STAVEKO- SK, a.s. mal vyššie uvedené faktúry vystavené na spoločnosť žalobcu zahrnuté v účtovníctve, DPH z predmetných faktúr bola odvedená v správnej výške a v správnom zdaňovacom období. Faktúry boli daňovému subjektu STAVEKO-SK, a.s. uhradené zo strany žalobcu bezhotovostne. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti STAVEKO-SK, a.s. boli práce na koniarni a senníku vykonávané subdodávateľsky. Zároveň zamestnanci správcu dane pri miestnom zisťovaní preverili zaúčtovanie dodávateľských faktúr od spoločností, ktoré ako subdodávatelia mali vykonať stavebné práce pre daňový subjekt STAVEKO- SK, a.s., a to MOLDA stavebná firma s.r.o., so sídlom Žerotínska bašta 1, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 555 801 (ďalej aj len „MOLDA stavebná firma s.r.o.“ a KITTEN s.r.o., so sídlom Sv. Cyrila a Metóda 27, 038 61 Vrútky, IČO: 35 891 513 (ďalej aj len „KITTEN s.r.o.“).
7) Podľa vyjadrenia konateľa STAVEKO-SK a.s. E. F. D. boli stavebné práce vykonané v súlade so „Zmluvou o dielo“ aj s dodatkami a v zmysle bodu VII. bol vypracovaný „ Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby“. Konateľ dodávateľa STAVEKO-SK, a.s. daň priznal, faktúry zaúčtoval a odviedol z nich daň v príslušnom zdaňovacom období, zároveň potvrdil, že práce na rekonštrukcii vykonávali subdodávatelia MOLDA stavebná firma s.r.o. a KITTEN s.r.o. Okrem predloženia faktúr od subdodávateľov a faktúr vystavených pre daňový subjekt, nepreukázal dodávateľ STAVEKO-SK, a.s žiadne dôkazy, že rekonštrukciu senníka a koniarne vykonal on sám, a nepreukázal žiadnym reálnym dôkazom, že práce vykonal subdodávateľ KITTEN s.r.o.
8) Podľa daňového elektronického systému si správca dane preveril daňové priznania subdodávateľa KITTEN s.r.o., ktorý v riadku 04 daňového priznania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2011 nemal uvedenú žiadnu daň z dodania tovarov a služieb v tuzemsku, teda žiadnu daň z vystavených faktúr nepriznal a ani neodviedol. Priznanú mal len nízku sumu/daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 11 a 11a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“). Z uvedeného vyplýva, že faktúry, vystavené spoločnosťou KITTEN s.r.o. nezodpovedajú podanému daňovému priznaniu. Správca dane tiež zistil, že daňový subjekt KITTEN s.r.o. za kontrované zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2011 nemal žiadnych zamestnancov, nemal hmotný majetok na vykonávanie stavebných prác a z dôvodu, že neposkytol správcovi dane žiadne účtovné doklady, nebolo možné potvrdiť deklarovaný spôsob vykonania stavebných prác pre spoločnosť STAVEKO-SK, a.s.
9) Žalobca sa v súvislosti s rekonštrukciou senníka a koniarne odvolával na riadne zaúčtovanie dodávateľských faktúr za danú rekonštrukciu, uhradenie dodávateľovi, a že predmetná rekonštrukcia bola dodaná zo strany dodávateľa STAVEKO-SK, a.s. riadne v zmysle Zmluvy o dielo a jej Dodatkov. Správca dane nespochybňoval existenciu rekonštruovaných nehnuteľností, ale zameral sa na preverenie dodávateľa a prípadných subdodávateľov, nakoľko žalobca okrem svojich tvrdení v rámci fyzických obhliadok a ústnych pojednávaní, a okrem splnenia si zákonnej podmienky a formálnej stránky predložením dodávateľských faktúr, ich zaúčtovania v záznamoch dane z pridanej hodnoty, predložením stavebného denníka, nepreukázal správcovi dane žiadnym reálnym dôkazom, že rekonštrukciu senníka a koniarne vykonal práve dodávateľ STAVEKO-SK, a.s. alebo jeho subdodávateľ.
10) Správca dane si preveroval subdodávateľa KITTEN s.r.o. podrobnejšie, pričom zistil, že konateľ spoločnosti KITTEN s.r.o. dlhodobo nespolupracoval so správcom dane a vyhýbal sa akejkoľvek komunikácii so správcom dane, čo je zaznamenané aj v Úradnom zázname č. 9601401/5/4848719/2014/ Hro v ktorom je uvedené, že kontrolór daní DÚ Žilina, pobočka Martin, správcu dane informoval, že konateľa daňového subjektu KITTEN s.r.o. pána G. možno telefonicky zastihnúť na telefónnom čísle XXXX XXX XXX. Nič čo prisľúbi však nesplní, na sídle spoločnosti nesídli, na adrese sídla spoločnosti nepreberá poštu, na predvolania sa nedostavil, ale vždy sa ospravedlní a požiada o iný termín, na ktorý sa taktiež nedostaví. Daňové priznania na DPH nepodáva, posledné podal za III. kvartál 2013.
11) Na základe vyššie uvedených skutočností, správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane žalobcovi z dodávateľských faktúr od daňového subjektu STAVEKO-SK, a.s.. vo výške 47.935,623
Eur, čo predstavuje práce vyfakturované subdodávateľom KITTEN s.r.o. nakoľko zo strany spoločnosti KITTEN s.r.o. nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. V poradí 1. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole
12) Žalobca v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku doručil správcovi dane dňa 11.06.2014 vyjadrenie zo dňa 10.06.2014. Dňa 10.07.2014 spísal správca dane Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9601401/5/3394191/2014/Hro, v ktorej uviedol svoje stanovisko k pripomienkam a vyjadreniam žalobcu. Dňa 01.07.2016 bola spísaná Zápisnica č. 103430915/2016 z vypočutia svedka E. G.. Dňa 18.10.2016 boli správcovi dane zo strany svedka p. G. zaslané nasledovné doklady: Zmluva o dielo z 20.09.2011 + krycie listy rozpočtu, rozpočty a faktúry č. 0162016, 0172016,022016, 0232016, 0242011 vystavené spoločnosťou KITTEN s.r.o. na spoločnosť STAVEKO-SK, a.s., ktoré mal správca dane k dispozícii už počas daňovej kontroly od daňového subjektu STAVEKO- SK, a.s. Uvedený svedok správcovi dane nepredložil žiadne doklady a dôkazy o svojich tvrdeniach uvedených v Zápisnici č. 103430915/2016 z 01.07.2016 ako správca dane požadoval: nákladové faktúry spoločnosti KITTEN s.r.o. za nákup materiálu, alebo nákladové faktúry od subdodávateľov, stavebný denník, použitie mechanizmov a zariadení potrebných na dopravu či výstavbu diela a pod. Dňa 10.08.2017 bolo správcom dane vystavené rozhodnutie č. 101749853/2017. Žalobca podal voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie č. 6/10873236/2017 zo dňa 05.09.2017. V predmetnom vyrubovacom konaní správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na podporu svojich zistení k subdodávateľovi KITTEN s.r.o. o nedodaní služieb pre STAVEKO-SK, a.s. a pre žalobcu, čo uviedol správca dane v protokole č. 9601401/5/2336131/2014/Hro zo dňa 29.05.2014. Správca dane získal podporné dôkazy ku konateľovi KITTEN s.r.o. E. G., jeho spoločnostiam v ktorých pôsobil, a ku spoločnosti KITTEN s.r.o., za ktorú ako konateľ a svedok E. G. zároveň nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré správca dane požadoval aby mohli potvrdiť tvrdenia svedka samotného, spoločnosti STAVEKO-SK, a.s., ako aj tvrdenia žalobcu, že spoločnosť KITTEN s.r.o. reálne uskutočnila fakturované práce. Správca dane preto zotrval na svojom stanovisku a daňovému subjektu neuznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od daňového subjektu STAVEKO-SK, a.s.. vo výške 47.935,623 Eur, čo predstavujú práce vyfakturované subdodávateľom KITTEN s.r.o. nakoľko zo strany spoločnosti KITTEN s.r.o. nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH.
V poradí 2. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole
13) Dňa 12.12.2017 bol správcovi dane doručený dokument č. 102536631/2017 spolu s rozhodnutím č. 102368033/2017 žalovaného, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správcu dane č. 101749853/2017 zo dňa 10.08.2017 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V predmetnom vyrubovacom konaní správca dane vyhodnotil všetky získané dôkazy, ktoré získal v predchádzajúcom vyrubovacom konaní a počas daňovej kontroly, napravil chybu vo výške rozdielu dane, doplnil ku svojim vyjadreniam a stanoviskám jednotlivé dôkazy, zotrval na svojom stanovisku a žalobcovi neuznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od daňového subjektu STAVEKO-SK, a.s. vo výške 55.129,78 Eur, čo predstavujú práce vyfakturované subdodávateľom KITTEN s.r.o. nakoľko zo strany spoločnosti KITTEN s.r.o. nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Dňa 28.03.2018 správca dane vydal rozhodnutie č. 100637928/2018, v ktorom sa vysporiadal s námietkami a vyjadreniami žalobcu uvedenými v podaní č. 6/03537195/2018. Dňa 30.04.2018 podal žalobca proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie.
V poradí 3. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole
14) Dňa 08.08.2018 bolo zo strany žalovaného doručené rozhodnutie č. 101369010/2018 ktorým zrušil rozhodnutie č. 100637928/2018 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane na základe rozhodnutia č. 101369010/2018 žalovaného opätovne prehodnotil všetky dôkazy a zistenia správcu dane získané v rámci daňovej kontroly a v rámci vyrubovacích konaní a doplnil k svojim zisteniam a tvrdeniam jednotlivé dôkazy ako sú vyjadrenia a tvrdenia v jednotlivých Zápisniciach o ústnom pojednávaní a o miestnych zisťovaniach. Dňa 04.12.2018 bola správcom dane spísaná Zápisnica č. 102443341/2018, v ktorej správca dane uviedol všetky zisťovania a skutočnosti ním vykonané v rámci daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní spolu s vyjadreniami žalobcu a stanoviskami k jednotlivým vyjadreniam. Správca dane oboznámil zúčastnené osoby a žalobcu, že sa jedná o poslednú zápisnicu spísanú so žalobcom vo veci prerokovania pripomienok daňového subjektu,
zhrnutia zisťovaní správcu dane a prerokovania pripomienok žalobcu v rámci vyrubovacieho konania a správca dane v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania tejto zápisnice. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 102662712/2018 zo dňa 28.12.2018, v ktorom uviedol svoje stanovisko k námietkam a vyjadreniam žalobcu v podaní č. 6/16233460/2018 zo dňa 19.12.2018. Správca dane následne dňa 28.12.2018 vydal rozhodnutie č. 102662712/2018, v ktorom uviedol svoje stanovisko k námietkam a vyjadreniam žalobcu v podaní č. 6/16233460/2018 z 19.12.2018. Správca dane si v predmetnom 3. vyrubovacom konaní preveroval dodávateľa STAVEKO-SK, a.s. ako aj bankové účty subdodávateľa KITTEN s.r.o., a to v súvislosti s tvrdeniami o dodaní stavebných prác (oprava senníka a koniarne). Správca dane žiadal predmetného dodávateľa o poskytnutie dôkazov k týmto tvrdeniam a akým spôsobom uhradil za deklarované služby KITTEN s.r.o. Dodávateľ STAVEKO- SK, a.s. predložil správcovi dane daňové a účtovné doklady a k EKB systému bola správcovi dane zaslaná odpoveď len z VÚB, a.s. zo dňa 29.10.2018 s vyjadrením, že spoločnosť KITTEN s.r.o. mala v uvedenej finančnej inštitúcii v období roku 2011 a 2012 účet. Podľa výpisov z bankového účtu KITTEN s.r.o. nemal daňový subjekt na nich žiadny príjem, žiadne pohyby, okrem mesačného nízkeho poplatku za spracovanie exekúcie. Výpisy obsahovali len mínusový účtovný zostatok ako aj mínusový disponibilný zostatok tak k 31.12.2011 ako aj k 31.12.2012. Keďže nebola správcovi dane zaslaná odpoveď aj z Tatra banky, a.s., ktorej účet mala obchodná spoločnosť KITTEN s.r.o. uvedený na faktúrach, správca dane požadoval od dodávateľa STAVEKO SK, a.s. v rámci miestneho zisťovania o predloženie podkladov k úhradám spoločnosti KITTEN s.r.o. v súvislosti s rekonštrukciou koniarne a senníka. Zamestnanci správcu dane preverovali pokladničné knihy a pokladničné doklady z dôvodu, či v dobe výstavby mala pokladňa dostatočnú hotovosť a či hotovosť bola získaná dotáciou z bankového účtu spoločnosti STAVEKO-SK, a.s. Účtovanie výdavkových a príjmových pokladničných dokladoch u dodávateľa nepreukazovalo, či boli finančné prostriedky uvedené na výdavkových dokladoch i reálne vyplatené subdodávateľovi KITTEN s.r.o., a napriek príjmovým pokladničným dokladom spoločnosti KITTEN s.r.o. na ktorých je uvedený aj podpis, nebolo preukázané zo strany preverovaných obchodných spoločností, či E. G. za spoločnosť KITTEN s.r.o. použil finančné prostriedky obsiahnuté na uvedených pokladničných dokladoch na úhradu faktúr od svojich dodávateľov, alebo ich vložil na účet spoločnosti KITTEN s.r.o. Správca dane poukázal na skutočnosť, že ak by E. G. reálne prijal finančné prostriedky od STAVEKO-SK, a.s., mal by vysporiadané záväzky voči veriteľom a nemal by na predmetnom účte nulové pohyby, mínusový účtovný zostatok ako aj mínusový disponibilný zostatok tak k 31.12.2011 ako aj k 31.12.2012. Za subdodávateľa KITTEN s.r.o. a jej údajnú dodávateľskú spoločnosť Roco, s.r.o. E. G. nepreukázal ani v rámci svedeckej výpovede ani zo zaslaných dokladov (Zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 103430915/2016 z 01.07.2016, evid.č. 1624830/2016 z 18.10.2016), že finančné prostriedky reálne prijal v hotovosti a použil na úhradu prijatých zdaniteľných plnení od svojich dodávateľov a nepreukázal ani to, ktorí z nich by mohli reálne potvrdiť a preukázať dodanie tovarov a služieb pri rekonštrukcii senníka a koniarne v C. D.. Rovnako E. G. nevysvetlil a nepreukázal prečo neboli uhradené bezhotovostným prevodom na účet spoločnosti KITTEN s.r.o. V predmetnom vyrubovacom konaní správca dane vyhodnotil všetky získané dôkazy, ktoré získal v predchádzajúcom vyrubovacích konaniach a počas daňovej kontroly, doplnil ku svojim vyjadreniam a stanoviskám jednotlivé nové podporné dôkazy, pričom zotrval na svojom stanovisku a žalobcovi neuznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od daňového subjektu STAVEKO-SK, a.s.. vo výške 55.129,78 EUR za práce vyfakturované subdodávateľom KITTEN s.r.o., keďže mal i naďalej za to, že zo strany spoločnosti KITTEN s.r.o. nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH.
4. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole
15) Dňa 10.02.2023 bol žalovanému doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 72S/67/2022-25 zo dňa 08.12.2022, ktorým bol správca dane vrátený do vyrubovacieho konania aby nanovo rozhodol na základe správne zisteného skutkového stavu. Správca dane zdôraznil, že žalobca predložil k daňovej kontrole daňové a účtovné doklady, stavebný denník za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2011. Podľa predložených dodávateľských faktúr, si objednal od dodávateľa STAVEKO-SK, a.s. v zmysle Zmluvy o dielo z 24.04.2008, Dodatku č. 1 z 15.06.2008 a Dodatku č. 2 z 23.09.2011 rekonštrukciu Hnojových polí, Senníka a Koniarne. Podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby (alebo jej dokončenej časti) bol dátum začatia „preberacieho konania“ dňa 22.12.2011. Termín úplného vypratania staveniska bol dňa 22.12.2011, termín dokončenia prác podľa zmluvy bol dňa 31.03.2012, dátum skončenia preberacieho konania bol dňa 22.12.2011. Zápis bol za žalobcu podpísaný H. I. a za dodávateľa STAVEKO-SK, a.s. E. F. D.. Žalobca správcovi dane predložil faktúry od dodávateľa STAVEKO-SK, a.s. obsiahnuté v bode 3 vyššie uvedeného rozsudku, preukázal zaúčtovanie
predmetných faktúr v evidencii DPH. Správca dane konštatoval, že si žalobca splnil formálnu stránku ako jednu z podmienok na odpočítanie dane na vstupe v zmysle Zákona o DPH. Podľa stavebného denníka malo dôjsť k prevzatiu staveniska na rekonštrukciu dňa 02.10.2011, posledné úkony v rámci senníka boli datované 08.12.2011 a posledné úkony v koniarni 14.12.2011. Celkové prevzatie prác a stavby do užívania sa uskutočnilo dňa 21.12.2012. V zdaňovacom období 4. štvrťrok 2011 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z výstavby senníka, koniarne a hnojových polí. Rekonštrukciu hnojových polí vykonávala spoločnosť MOLDA stavebná firma s.r.o. spolu s ich subdodávateľom SCHENK Slovakia, spol. s.r.o.
16) Správca dane zdôraznil, že dodávateľ STAVEKO-SK, a.s. neuskutočnil práce na koniarni a senníku, keďže opravu koniarne a senníka dal vykonať subdodávateľovi, čoho dôkazom je Zmluva o dielo zo dňa 20.09.2011 uzatvorená medzi spoločnosťami STAVEKO-SK, a.s. a KITTEN s.r.o. Z hľadiska tohto dôkazu nemožno podľa presvedčenia správcu dane hovoriť o spoločnosti STAVEKO-SK, a.s. ako o skutočnom zhotoviteľovi, ale len o spoločnosti, ktorá si dala zazmluvnené dodanie diela so spoločnosťou žalobcu vykonať inému subdodávateľovi. Dodávateľ STAVEKO-SK, a.s. zadal vykonať rekonštrukciu hnojových jám spoločnosti MOLDA stavebná firma s.r.o. (tak ako je uvedené v Zápisnici z miestneho zisťovania č. 9601401/5/3890891/2014/Hro). Koniareň a senník mala podľa zmluvy medzi STAVEKO- SK, a.s. vykonať spoločnosť KITTEN s.r.o. Spoločnosť STAVEKO-SK, a.s. ale nepreukázala správcovi dane vykonanie rekonštrukcie senníka a koniarne ňou samotnou. Správca dane poukázal na skutočnosť, že v rámci reťazca KITTEN s.r.o. › STAVEKO-SK, a.s. › HOLES, s.r.o. bolo dielo zrekonštruované bez účasti subdodávateľa KITTEN s.r.o.
17) V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/25/2021 zo dňa 13.07.2022, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/182-2019-250 zo dňa 01.10.2020 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V uvedenom rozsudku Najvyšší správny súd SR konštatoval, že na základe všetkých zistení a dôkazov má správca dane opätovne preveriť, či došlo k daňovému podvodu a či kontrolovaný platiteľ vedel alebo mohol/mal vedieť o svojej účasti na tomto daňovom podvode. Ak tieto skutočnosti správca dane preukáže, je oprávnený neuznať kontrolovanému platiteľovi právo na odpočítanie dane. Správca dane v súlade s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR vyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že má dostatok dôkazov na preukázanie skutočnosti, že v zistenom reťazovom obchode došlo ku konaniu, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu a že žalovaný sa stal súčasťou tohto podvodu. Správca dane dospel k uvedenému záveru tak, že všetky zistené skutočnosti a dôkazy podrobil tzv. Axel Kittel testu, ktorý vyhodnotil nasledovne: A) Správca dane skúmal, či v zistenom reťazovom obchode so službami (stavebnými prácami na nehnuteľnosti kontrolovaného platiteľa) vznikol daňový únik. Správca dane zistil, že spoločnosť KITTEN s.r.o., ktorá mala podľa predloženej zmluvy vykonať práce na predmetnej nehnuteľnosti (koniareň a senník) ako subdodávateľ priameho dodávateľa STAVEKO-SK, a.s. na riadku 3 a 4 svojho podaného daňového priznania za kontrolované obdobie neuviedla žiadne zdaniteľné plnenia v tuzemsku. To znamená, ak platiteľ neuvedie takéto skutočnosti do daňového priznania, preukazuje tým, že nič nedodal pre svojich odberateľov. Správca dane teda preukázal, že KITTEN s.r.o. nemohla nič dodať pre spoločnosť STAVEKO-SK, a.s. Spoločnosť KITTEN s.r.o. mala priznané len nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Uvedená spoločnosť v daňovom priznaní za 4. štvrťrok 2011 podanom dňa 25.01.2012 neodviedla daň z uskutočnených zdaniteľných plnení pre spoločnosť STAVEKO-SK, a.s., na základe toho došlo k úniku na dani z pridanej hodnoty v zmysle § 69 Zákona o DPH. Tým, že spoločnosť KITTEN s.r.o. nepriznala daň z preverovaných dodaných služieb pre odberateľa STAVEKO- SK, a.s., ktorá následne fakturovala dodanie týchto služieb žalobcovi, a ten si túto daň odpočítal, došlo k daňovému úniku. Správca dane skutočnosť, že v reťazovom obchode jedna spoločnosť ako platiteľ dane nepriznala a neodviedla daň pri dodaní preverovaných služieb v reťazci, vyhodnotil ako dôkaz o vzniku daňového úniku. B) Správca dane skúmal, či v zistenom reťazovom obchode došlo k daňovému podvodu. Správca dane zistil, že spoločnosť KITTEN s.r.o. mu nepredložila účtovníctvo, teda neumožnila správcovi dane preveriť všetky skutočnosti, týkajúce sa dodania preverovaných stavebných prác pre kontrolovaného platiteľa. Správca dane označil tvrdenia E. G. (Zápisnica zo svedeckej výpovede číslo 103430915/2016 z 01.07.2016, evid.č. 1624830/2016 z 18.10.2016) za nepodložené reálnymi skutočnosťami a dôkazmi, nakoľko spoločnosť Roco s.r.o., so sídlom Štúrova 61/7, Žilina, IČO: 43 972 012 od ktorej si mala spoločnosť KITTEN s.r.o. požičiavať zamestnancov má zrušenú registráciu od 30.06.2010 a za rok 2011 podala daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb s nulovými položkami. Spoločnosť
Roco s.r.o. nebola registrovaná na dani zo závislej činnosti. Dôkazom je tiež skutočnosť, že spoločnosť KITTEN s.r.o. nepodala za rok 2011 žiadne ročné hlásenie o vyúčtovaní dane, žiadne mesačné Hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných požitkov, z čoho je zjavné, že ani jedna zo spoločností Roco, s.r.o. a KITTEN s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov na trvalý pracovný vzťah a ani na dohodu. Tak ako spoločnosť KITTEN s.r.o., tak ani spoločnosť Roco, s.r.o. nedisponovali žiadnym majetkom a materiálno-technickým zabezpečením, pomocou ktorého by mohli uskutočniť rekonštrukciu deklarovaného rozsahu. Správca dane preverením dodávateľa STAVEKO-SK, a.s. taktiež zistil, že úhrady faktúr vystavených od spoločnosti KITTEN s.r.o. (Zápisnica o miestnom zisťovaní číslo 102292161/2018 z 21.011.2018), fa. č. 0122011, č. 0162011 a č.0132011 mali byť uhradené prostredníctvom pokladničných dokladov, pričom všetky Príjmové pokladničné doklady, ktoré mali byť údajne podpísané E. G., konateľom KITTEN s.r.o., boli bez číselných radov. Svedok E. G. nepreukázal zaúčtovanie predmetných príjmových pokladničných dokladov, prípadne iný spôsob prijatia finančných prostriedkov. Ani správcom dane preverované banky nepreukázali pohyby na účte/účtoch spoločnosti KITTEN s.r.o. Jediným poplatkom na účte vo F., J. bol mesačný poplatok za spracovanie exekúcie. Na základe uvedených dôkazov o neobvyklom zaobchádzaní s časťou protihodnoty, ktorú mal zaplatiť dodávateľ STAVEKO-SK, a.s. voči svojmu údajnému dodávateľovi KITTEN s.r.o. sa správca dane podľa svojho presvedčenia dôvodné domnieval, že ide o daňový podvod, v ktorom mali jednotlivé subjekty v reťazci získať neoprávnenú daňovú výhodu a v ktorom došlo k daňovému úniku. C) Ďalej správca dane skúmal, či preverované zdaniteľné obchody kontrolovaného platiteľa boli spojené so zisteným daňovým podvodom. Podľa zistení správcu dane a podľa všetkých dôkazov, ktoré správca dane vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti je zrejmé, že kontrolovanému platiteľovi boli preverované služby dodané subdodávateľsky od spoločnosti KITTEN s.r.o. cez spoločnosť STAVEKO-SK, a.s. tak, že všetky práce vykonala spoločnosť KITTEN s.r.o.. Keďže subdodávateľská spoločnosť KITTEN s.r.o. spáchala daňový podvod (nepredložila správcovi dane účtovníctvo), ktorého dôsledkom bol daňový únik (neodvedenie dane z dodania preverovaných služieb), tak správca dane túto skutočnosť vyhodnotil ako dôkaz o tom, že prijaté stavebné práce na predmetných nehnuteľnostiach sú priamo spojené s podvodným konaním spoločnosti KITTEN s.r.o. D) Správca dane skúmal, či kontrolovaný platiteľ vedel alebo mal/mohol vedieť o svojom zapojení do zisteného daňového podvodu. Správca dane k vedomej alebo nevedomej účasti kontrolovaného platiteľa na daňovom podvode preskúmal a vyhodnotil nasledovné dôkazy: 1. Žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností sa mal podľa vyjadrenia správcu dane zaujímať o to, aké osoby a v mene ktorej spoločnosti sa pohybujú v týchto nehnuteľnostiach tak, aby zabezpečil nie len ochranu nehnuteľností pred cudzími neoprávnenými osobami, ale aby aj vykonal rozumné opatrenia na zabránenie svojej účasti na daňovom podvode. Podľa názoru správcu dane, žalobca nekonal tak, aby mohol vedieť o tom, kto presne sa na jeho pozemku pohyboval, kto za ktorú subdodávateľskú spoločnosť vykonával opravu koniarne a senníka, nakoľko v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 24.04.2008 uzatvorenej medzi žalobcom a STAVEKO-SK, a.s. mal zhotoviteľ povinnosť podľa článku X. bodu 2.4. vybaviť svojich zamestnancov OOPP a viditeľným označením svojej spoločnosti, na základe čoho mohol žalobca vidieť a vedieť, či a aké osoby sa pohybovali na jeho pozemku. Z bodu 3.4. uvedenej zmluvy zároveň vyplýva, že staviteľ mal po stránke BOZP zodpovedať za všetky osoby, ktoré sa s jeho vedomím mali v mieste výkonu diela, resp. na stavenisku zdržovať, k čomu správca dane uviedol, že staviteľ za osoby síce zodpovedal z hľadiska bezpečnosti, ale to žalobcovi nezakazovalo a nezbavilo ho zodpovednosti vedieť kto presne sa pohyboval na jeho pozemku a nepreukazuje ani to, že sa touto skutočnosťou žalobca nemusel zaoberať počas realizácie stavby jednotlivých častí diela. Ak by žalobca priebežne overoval totožnosť osôb pohybujúcich sa po jeho nehnuteľnostiach, tak by totiž podľa presvedčenia správcu dane zistil, že tieto osoby vykonávajú práce nie ako zamestnanci priameho zmluvného dodávateľa STAVEKO-SK, a.s., ale ako zamestnanci spoločnosti KITTEN s.r.o., ktorá podľa vyjadrení zodpovedných osôb mala práce reálne vykonať. Ak by to kontrolovaný platiteľ zistil, mohol si overiť spoločnosť KITTEN s.r.o., mohol sa nakontaktovať na jej konateľa, mohol zvážiť, či súhlasí s tým, aby dodávateľ STAVEKO-SK, a.s. zazmluvnila jemu neznámu spoločnosť ako subdodávateľa pri dodaní prác na jeho nehnuteľnostiach. Uvedené skutočnosti správca dane vyhodnotil ako dôkaz o tom, že žalobca nevykonal rozumné opatrenia na zabránenie svojej účasti na daňovom podvode. Žalobca mal a mohol vedieť, že ak pristúpi na zdaniteľný obchod s dodávateľom, ktorý síce bol vysúťažený vo verejnej súťaži, ale objednal si práce u iného, kontrolovanému platiteľovi neznámeho subdodávateľa, tak sa vystaví riziku zapojenia do možného daňového podvodu. 2. Žalobca si nezabezpečil dôkazy pre správcu dane o svojom dodávateľovi a prípadných subdodávateľoch a nevykonal zásadné opatrenia, ktorými by predišiel zapojeniu sa do podvodného konania. V kontexte uvedeného správca dane poukázal na dôkaz, že žalobca mal požiadať v zmysle
zmluvy s dodávateľom STAVEKO-SK, a.s. o predloženie potvrdenia o absolvovaní školení, čo mu vyplývalo z článku X. bodu 16 Zmluvy o dielo zo dňa 24.04.2008, na základe čoho mohol vedieť, kto presne za dodávateľa STAVEKO-SK, a.s. alebo prípadných jeho subdodávateľov bol preškolený, mohol sa pohybovať v areáli a mal vykonávať rekonštrukciu senníka a koniarne.
18) Správca dane uzavrel, že v rámci 4. vyrubovacieho konania vzal do úvahy pripomienky žalobcu uvedené v jeho vyjadrení k Protokolu, dôkazy získané počas daňovej kontroly, ako aj nové dôkazy, ktoré správca dane získal vo vyrubovacom konaní 1., 2., 3, pričom dospel k tomu záveru, že žalobca si v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2011 odpočítal daň na základe faktúr od dodávateľa STAVEKO-SK, a.s., ktorými preukázal reálne dodanie rekonštrukcie senníka a koniarne od tohto dodávateľa, teda splnil hmotnoprávne aj formálne podmienky pre odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH, avšak správca dane na základe všetkých skutočností a dôkazov zaistených počas daňovej kontroly, aj v jednotlivých vyrubovacích konaniach zistil, že žalobca odpočítaním dane na základe predmetných faktúr sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov a zistených skutočností správca dane žalobcovi opätovne nepriznal právo na odpočítanie dane, a to v sume 55.129,78 Eur, v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ z dôvodu jeho zapojenia do daňového podvodu.
Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu
19) Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101594650/2023 zo dňa 23.06.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie č. 101030076/2023 zo dňa 13.04.2023 potvrdil. Žalovaný po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. Preto sa s ním stotožnil v celom rozsahu považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne. Žalovaný zdôraznil, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobca neporušil ustanovenia Zákona o DPH a správca dane pri vyhodnotení dôkazov vychádzal z rozsudkov ESD, ktoré sa týkajú postupu správcu dane pri zistení a preukázaní daňového podvodu. Boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty je cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne.
20) Z ustálenej judikatúry ESD vyplýva, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe uplatnený nárok z dôvodu, že sa dopustila nezákonnosti, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok je súčasťou daňového podvodu. Žalovaný má za to, že správca dane preukázal splnenie dvojitej podmienky, a to podvod a vedomosť. Preukázanie toho, že kontrolovaný daňový subjekt o podvodnom konaní vedel alebo aspoň vedieť mohol, je dôkazným bremenom správcu dane, pričom je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ zhromažďovať aj nepriame dôkazy, vychádzajúc z predpokladu, že indície, hoci každá sama o sebe nie sú nezákonné, vo svojom súhrne tvoria logický, ničím nenarušený a ucelený súbor vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych dôkazov, ktoré spoľahlivo a jednoznačne preukazujú skutočnosť, že daňový subjekt o podvode na DPH vedel či minimálne vedieť mohol.
21) Žalovaný poukázal na to, že od platiteľa možno spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť nielen o pôvode služby, ale aj o svojich obchodných partneroch a by pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že platiteľ podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.
22) Kontrolovaný subjekt síce nie je zodpovedný za plnenie zákonných povinností iného daňového subjektu, je však na platiteľovi, ako sa postará o preverenie dôveryhodnosti svojho obchodného partnera. Nemusí jeho dôveryhodnosť preverovať nijako, v tom prípade sa však vystavuje riziku, že nesplní zákonné podmienky na uplatnenie nároku. Je právom platiteľa vybrať si svojho obchodného partnera a je na jeho zodpovednosti, či si preverí spoľahlivosť zvoleného obchodného partnera. Aj keď platiteľ nezodpovedá za konanie svojich obchodných partnerov, on si ich vyberá a ich prípadné rizikové správanie nemôže ísť na ťarchu štátneho rozpočtu. Platiteľ si uplatnil oslobodenie od dane z faktúry bez toho, aby táto bola odvedená. Sám platiteľ musí k zdaniteľným obchodom pristupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby mu prípadná daňová kontrola nespôsobila problémy s preukazovaním hodnovernosti daňových dokladov a rozsahu dodaných služieb, alebo tovaru. Ak tak platiteľ nepostupuje, je potom povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti daňových dokladov pri prípadnej daňovej kontrole, ako je to aj v posudzovanom prípade.
23) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uzavrel, že rozhodnutie správcu dane je vecne správne, bolo vydané zákonným spôsobom, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je preskúmateľné, dostatočné dôvodné a jeho relevantné zistenia v ňom uvedené boli preukázateľne správcom dane získané v súlade s platnou legislatívou. Správca dane všetky svoje zistenia (dôkazy) aj ich vyhodnotenie riadne uviedol v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie správcu dane dáva jasný a zrozumiteľný obraz o všetkých skutočnostiach, pre ktoré nedošlo k priznaniu daňovým subjektom uplatnenému nároku.
Správna žaloba – žalobné body
24) Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia.
25) V rámci žalobných bodov žalobca v prvom radne namietal, že rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to najmä s ohľadom na nižšie uvedené skutočnosti.
26) Žalovaný založil svoje rozhodnutie o nepriznaní nadmerného odpočtu na tom právnom základe, že žalobca údajne mal/mohol mať vedomosť o podvodnom konaní iných subjektov v danom reťazci, ak by konal obozretne (prijal primerané opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode) pri uskutočňovaní zdaniteľného plnenia. Na žalovanom/správcovi dane leží dôkazné bremeno k preukázaniu takej neobozretnosti daňového subjektu, že keby k nej nedošlo, subjekt by s najväčšou pravdepodobnosťou rozpoznal, že sa do podvodu na DPH svojím konaním zapojil a mohol by sa takéhoto zapojenia vyvarovať. V kontexte uvedeného tvrdenia žalobca zdôraznil, že u nedbanlivostnej formy zavinenia (spolu)účasti daňového subjektu na daňovom podvode je povinnosťou daňových orgánov prehľadne a zrozumiteľne vykresliť všetky skutočnosti, na ktorých základe mal daňový subjekt získať podozrenie o chystanom podvode na DPH, pričom u týchto skutočností musí byť náležite odôvodnené (a preukázané zo strany správcu dane) prinajmenšom to, že: a) nastali a prejavili sa (t.j. boli daňovým subjektom objektívne zistiteľné) ešte pred uskutočnením predmetného zdaniteľného plnenia, b) nie sú obvyklé v obdobných modelových obchodných prípadoch (a pre takúto odchýlku nie je rozumné vysvetlenie) a c) daňový subjekt si bol vedomý všetkého vyššie uvedeného v bodoch 1) a 2), alebo by si toho musel byť vedomý, pokiaľ by bol primerane obozretný. Až po tom, kedy sú všetky okolnosti, ktoré spĺňajú kritéria vyššie uvedené dané do vzájomnej súvislosti, možno začať posudzovať, či vo svojom súhrne mali u daňového subjektu vzbudiť podozrenie, že pripravovaná transakcia svojimi neobvyklosťami, ktoré zostali neobozretne opomenuté, zapadá do schémy podvodného konania. S tým, že hodnotenie toho, že platca DPH vedel, či mal a mohol vedieť, že sa zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH, spravidla vyžaduje veľmi komplexnú analýzu konkrétnych podozrivých skutočností a bezpochyby i posúdenie ich vzájomných súvislosti. Je pritom potrebné hodnotiť tie okolnosti, o ktorých daňový subjekt preukázateľne mohol a mal vedieť a ktoré v ňom mali vzbudiť podozrenie, že sa zúčastní na daňovom podvode. Tieto skutočnosti primárne vychádzajú z okolností obchodnej spolupráce daňového subjektu s jeho priamym dodávateľom, lebo o účasti iných subjektov v reťazci daňový subjekt nemusí mať žiadnu vedomosť.
27) V ďalšom texte správnej žaloby poukázal žalobca na to, že žalovaný a správca dane svoje závery, že žalobca mohol a mal o údajnom podvodnom konaní vedieť, zakladajú na tom základe, že žalobca nebol obozretný, keď: a) nekonal tak, aby si preveroval kto presne sa pohyboval na jeho pozemku a kto za ktorú subdodávateľskú spoločnosť vykonával opravu koniarne a senníka (t.j. pri vstupe na pozemok/do areálu, kde sa vykonávali stavebné práce na senníku a koniarni, sa mala vyžadovať identifikácia osôb s vysvetlením, za akého zamestnávateľa vstupujú dané osoby vykonávajúce stavebné práce – do areálu, za kým idú, aký je dôvod ich návštevy), b) nepožadovali od dodávateľa (ktorý bol v zmysle zmluvy povinný vykonať školenie o BOZP s osobami vykonávajúcimi stavebné práce) predloženie potvrdenia o absolvovaní školení BOZP zamestnancov dodávateľa a subdodávateľov o BOZP, prostredníctvom ktorého žalobca mohol následne vedieť, kto presne vykonával stavebné práce za dodávateľa a c) mal/mohol vedieť, že ak pristúpi na zdaniteľný obchod s dodávateľom, ktorý síce bol vysúťažený vo verejnej súťaži, ale objednal si práce u iného, žalobcovi neznámeho subdodávateľa, tak sa vystaví riziku zapojenia do možného daňového podvodu.
28) Žalobca považoval úvahu správcu dane, že plnenia poskytované prostredníctvom subdodávateľov možno považovať za signál, že sa môže vystaviť riziku zapojenia do možného daňového podvodu za nesprávnu. Je totižto nanajvýš nezmyselné, aby sa táto skutočnosť považovala za objektívnu okolnosť, z ktorej by žalobca mal nadobudnúť dojem o podvodnom charaktere transakcie. V kontexte uvedeného žalobca zdôraznil, že v zmysle ustálenej judikatúry SDEÚ, na ktorú mal žalovaný vzhliadať platí, že skutočnosť, že si zdaniteľná osoba (v danom prípade žalobca) neoverila, či medzi pracovníkmi pracujúcimi na stavbe a vystaviteľom faktúry (dodávateľom žalobcu) existuje právny vzťah, nepredstavuje objektívnu okolnosť, ktorá by umožňovala dospieť k záveru, že príjemca faktúry (teda žalobca) mal/mohol vedieť, že sa zúčastňuje na konaní, ktoré je súčasťou podvodu na DPH (viď Rozhodnutie SDEÚ vo veci C-324/11 z 6.septembra 2012 Gábor Tóth /bod 45/).
29) Taktiež žalobca akcentoval, že žiadny právny predpis mu neukladá povinnosť vykonávať kontrolu a identifikáciu osôb vstupujúcich do areálu senníka a koniarne, a tvrdenie žalovaného o akýchsi vlastných poznatkoch spolu s ich aplikáciou na posudzovaný prípad vykazuje znaky svojvôle a arbitrárnosti. V tomto smere žalobca zdôraznil, že vymedzenie opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu, pričom nemožno na posudzovanú vec nazerať optikou „ideálnych podmienok“, ale podmienok obchodovania v určitom špecifickom odvetví a mieste. Zároveň platí, že od daňového subjektu možno vyžadovať pritom prijatie len takých opatrení, ktoré majú zaistiť to, že nebude participovať na daňovom podvode. S poukazom na uvedené má žalobca za to, že nielenže požadované opatrenie nezodpovedá podmienke zohľadnenia špecifickosti posudzovanej transakcie, zároveň nezodpovedá ani požiadavke zaistenia neparticipovania na daňovom podvode, keďže pri realizovaní požadovaného opatrenia by sa len zistilo, že dodávateľ zabezpečuje stavebné práce prostredníctvom subdodávok, čo je v rámci odvetvia stavebníctva bežnou praxou, neoprávňujúcou automaticky predpokladať podvodné konanie.
30) Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca považoval za potrebné zdôrazniť, že už Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení svojho rozsudku č. k. 72S/67/2022-25 zo dňa 08.12.2022, ods. 44 na str. 26 uviedol: „(...) Treba ešte zdôrazniť, že žalobca nebol v právnom vzťahu s jednotlivými konkrétnymi osobami, ktoré vykonávali rekonštrukciu senníka a koniarne, a preto mu nemožno pričítať na ťarchu, že nevedel uviesť ich mená. Bol v právnom vzťahu len so STAVEKO-SK, a.s., ktorý rekonštrukciu pre žalobcu zabezpečoval či už priamo alebo prostredníctvom svojich dodávateľov. Konkrétna vedomosť o osobách vykonávajúcich rekonštrukciu preto spadala do činnosti iných subjektov, než žalobcu. Žalobca za nedostatky v činnosti iných subjektov nezodpovedá a tiež nemá povinnosť ich preukazovať (...)“. Žalobca mal preto za to, že ak raz nemôže za určitú skutočnosť niesť zodpovednosť, nemožno logicky následne od tejto skutočnosti odvodzovať prípadnú jeho neobozretnosť a vyvodzovať z nej následne jeho údajnú vedomosť (mal/mohol) o podvodnom konaní.
31) Vyššie citovaný právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici bol pritom pre žalovaného, ako aj správcu dane záväzný, avšak nebol z ich strany podľa názoru žalobcu vôbec rešpektovaný.
32) Čo sa týka požiadavky predloženia potvrdenia o absolvovaní školení BOZP zamestnancov dodávateľa a subdodávateľov, prostredníctvom ktorého žalobca mohol následne vedieť, kto presne
vykonával stavebné práce za dodávateľa, žalobca k tejto požiadavke zdôraznil, že výstupy zo školení o BOZP sledujú úplne iný cieľ, než cieľ, ktorý sleduje zisťovanie podvodov na DPH. Predmetné výstupy by boli totiž účelné pre vlastnú ochranu žalobcu pre prípadný požiar alebo iné škody, ktoré by mohli počas výkonu rekonštrukcie vzniknúť. Z toho logicky vyplýva, že síce bol žalobca v zmysle zmluvy o dielo oprávnený požadovať ich predloženie, uvedené nemôže byť považované ako také za opatrenie, ktorého prijatie zdaniteľnou osobou možno primerane vyžadovať na to, aby sa táto osoba uistila, že jej transakcie nie sú súčasťou podvodu na spoločnom systéme DPH. Naviac, skutočnosti uvedené vo výstupoch zo školení, v ktorých by boli uvedené mená preškolených osôb, by nebolo možné považovať za indície, na podklade ktorých by žalobca automaticky mohol nadobudnúť dojem o prípadnom podvodnom charaktere transakcie. Pre určenie, že žalobca mal/mohol vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii, ktorá je poznačená podvodom na DPH, preto nie je relevantné, že si nevyžiadal výstupy zo školení BOZP.
33) K správnej úvahe, že žalobca mal/mohol vedieť, že ak pristúpi na zdaniteľný obchod s dodávateľom, ktorý síce bol vysúťažený vo verejnej súťaži, ale objednal si práce u iného žalobcovi neznámeho subdodávateľa, tak sa vystaví riziku zapojenia do možného daňového podvodu, žalobca zdôraznil, že jeho dodávateľom služieb bola vždy len spoločnosť STAVEKO-SK, a.s. a len tá bola jeho bezprostredným obchodným partnerom. Uvedená spoločnosť vzišla z procesu obchodnej verejnej súťaže ako úspešný uchádzač, v rámci ktorej spolu so svojou ponukou predložila aj potvrdenie o zapísaní do zoznamu podnikateľov. Predmetné potvrdenie pritom slúži na preukázanie podmienok osobného postavenia uchádzača, ktoré definuje minimálne kritéria na posúdenie osôb, ktoré sa z určitého „morálneho hľadiska“ môžu zúčastniť verejného obstarávania. Vyjadruje tak verejný záujem na tom, aby sa verejného obstarávania zúčastňovali a mali príjem z verejných zdrojov len osoby bezúhonné, ktoré sú schopné riadne a včas si plniť svoje záväzky. Súčasne deklaruje, že dané osoby sú oprávnené podľa príslušných právnych predpisov na dodanie tovaru, poskytnutie služby alebo uskutočnenie stavebných prác a svoju činnosť vykonávajú riadne a v súlade s odborným a kvalitatívnym štandardom v danom odvetví. Spoločnosť STAVEKO-SK, a.s. v rozhodnom období uskutočňovala funkčne a riadne svoju podnikateľskú činnosť. Obstaranie stavby cez dodávateľa, ktorý si následne zabezpečuje dodávky ďalšími subdodávateľmi, predstavuje podľa názoru žalobcu bežnú prax v oblasti stavebníctva. Predmetný dodávateľ, s ktorým žalobca bezprostredne spolupracoval nevykazoval pred a ani v priebehu realizovania transakcie žiadne také znaky, ktoré by boli nasvedčovali podozreniu, že na niektorom, hoci na neznámom článku obchodného reťazca, má dôjsť k neodvedeniu dane do verejného rozpočtu.
34) K subdodávke ako indícii (ne)vzbudzujúcej podvodné konanie žalobca poukázal na skutočnosť, že to, že v obchodnom vzťahu sťažovateľa (žalobcu) s víťazom výberového konania boli plnenia poskytované prostredníctvom subdodávateľov, nie je podľa rozhodnutia NSS ČR sp. zn. 5Afs 60/2017 zo dňa 30.01.2018 nič neobvyklé a nie je to ešte signál k tomu, že dochádza k podvodnému konaniu. V opačnom prípade by uvedené de facto znamenalo, že akýkoľvek obchod, ktorý sa bude realizovať subdodávkou, je rizikový, čím by bola uplatnená kolektívna vina; čo treba kategoricky odmietnuť.
35) Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že v danej veci neexistujú žiadne relevantné a preukázané objektívne okolnosti, na ktorých základe žalobca o svojej údajnej účasti na podvodnom reťazci vedieť mal/mohol. Právne posúdenie žalovaného/správcu dane ohľadne žalobcovej údajnej vedomosti (mal/mohol vedieť) o podvodnom konaní je preto nesprávne, vykazuje znaky svojvôle a vyústilo do nezákonného zamietnutia žalobcovho práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr. Podľa presvedčenia žalobcu neexistuje žiadny relevantný zákonný dôvod, aby odpočítanie dane z faktúr (za vykonané stavebné práce, ktoré žalobcovi dodal jeho dodávateľ, ktorý preukázateľne daň z predmetných faktúr uviedol medzi uskutočnenými zdaniteľnými plneniami, daň priznal v daňovom priznaní a zaplatil) nebolo žalobcovi priznané.
36) Ďalšom hlavnou námietkou žalobcu bola nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal, že žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia len rekapituloval a opisoval hlavne rozhodnutie správcu dane, pričom vo vlastných úvahách, zisteniach a formuláciách bol naopak viac než skromný, ba priam zdržanlivý. Žalobca je presvedčení, že rozhodnutie žalovaného vykazuje známky nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalobca mal za to, že sa žalovaný dostatočne nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré v jeho odvolaní namietal. Išlo pritom o skutočnosti popierajúce závery, ku ktorým dospel správca dane a s ktorými sa nekriticky stotožnil žalovaný. Konkrétne sa jednalo o záver o údajnej nedbanlivostnej formy zavinenia žalobcu (spolu)účasti na podvodnom konaní.
37) Žalobca mal za to, že odôvodnenie žalovaného ohľadne údajnej tendenčnosti žalobcovho tvrdenia, že v obvyklom obchodnom styku si spoločnosti nepreverujú zamestnancov iných spoločností s odvolávkou sa na jeho skúsenosti z kontrolnej a vyhľadávacej činnosti, nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia, keďže podľa presvedčenia žalobcu vykazuje známky formálneho, svojvoľného a nedostatočného zaoberania sa argumentom žalobcu.
38) Napokon žalobca poukázal i na to, že v podanom odvolaní taktiež namietal, že skutočnosti (či a aké osoby sa mali pohybovať na pozemku žalobcu/mali vykonať stavebné práce), na ktoré poukazoval správca dane, by žalobcu aj tak neoprávňovali predpokladať vznik akejkoľvek nezákonnosti/ podvodného konania v reťazci. Žalobca opätovne zdôraznil, že v skúmanej veci nedisponoval žiadnymi dôvodnými indíciami, ktoré v ňom mali vzbudiť podozrenie podvodného konania v reťazci. Práve uvedené bolo dôležitým pre posúdenie skúmanej veci, keďže bolo povinnosťou správcu dane vykresliť nie akékoľvek skutočnosti, hoc aj neštandardné, ale skutočnosti, na ktorých základe mal daňový subjekt získať podozrenie o chystanom podvode na DPH. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného vo svojom odôvodnení podľa názoru žalobcu vôbec nereflektovalo jeho odvolacie námietky a zásadnú argumentáciu, o ktorú sa ním podané odvolanie opieralo, považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.
39) V závere podanej žaloby žalobca vyjadril presvedčenie o tom, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa, keďže mu tak správca dane, ako i žalovaný na základe objektívnych dôkazov nepreukázal, že vedel (mal/mohol vedieť), že sa zúčastňuje na podvodnom konaní dodávateľovho dodávateľa. Z dôvodu absencie vedomosti žalobcu o účasti na podvodnom konaní dodávateľovho dodávateľa žalovaný/správca dane nemal podľa názoru žalobcu zákonné právo neuznať mu odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr.
Vyjadrenie žalovaného (duplika)
40) Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe opätovne argumentoval podobne ako v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa stotožnilo s právnou argumentáciou obsiahnutou v rozhodnutí správcu dane. Žalovaný zdôraznil, že tak ako on, tak i správca dane nepostavili svoje závery len na skutočnosti, že si žalobca nepreveroval pracovníkov vykonávajúcich vyššie uvedené práce. Správca dane a žalovaný v prejednávanej veci preveroval celý obchodný reťazec a na základe získaných dôkazov dospel k záveru uvedenému vo výroku rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného. Predmetom daňovej kontroly bolo preverenie oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítania dane v rámci prijatých a uskutočnených zdaniteľných obchodov vyplývajúcich z dodávateľských faktúr za výstavbu senníka a koniarne v zmysle vystavených faktúr od dodávateľa STAVEKO-SK, a.s., v reťazci kontrolovaný daňový subjekt HOLES, s.r.o., jeho dodávateľ STAVEKO-SK, a.s., AQUATING, spol. s.r.o., subdodávatelia MOLDA stavebná firma s.r.o., KITTEN s.r.o., Roco s.r.o.
41) Vo svojom vyjadrení k správnej žalobe taktiež poukázal na to, že účasť na daňovom podvode sa môže stať dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet dane, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie vedel o svojej účasti na podvodnej schéme, alebo to s ohľadom na okolností prípadu vedieť mal, najmä ak by pri preverovaní svojho obchodného partnera postupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou. Vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať primerané opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode. Ako z celého konania vyplýva, takúto obozretnosť žalobca neprijal a tým sa podieľal na predmetnom daňovom podvode a preto nemôže využiť zákonnú možnosť uplatnenia si odpočítania dane. Správca dane skúmal dodržanie primeranej a náležitej obozretnosti daňového subjektu pri obchodných transakciách s jeho dodávateľom. Vyhodnotenie zistených skutočností vykonaným preverovaním subdodávateľov svedčia podľa presvedčenia žalovaného o tom, že žalobca ignoroval zrejmé odchýlky od dodržiavania bežného štandardu podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika a nedodržal v prípade preverovaných transakcií nevyhnutnú a vyžadovanú náležitú starostlivosť, preto sú namieste pochybnosti o jeho obozretnom konaní alebo konaní v dobrej viere. Žalovaný mal za to, že žalobca v prejednávanej veci nebol obozretný, t.j. neprijal opatrenia, ktorými by zabránil svojej účasti na podvode.
42) Vo vzťahu k samotnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že v súlade s mnohopočetnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom ako účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Tak tomu bolo aj v prípade tvrdení žalobcu o zmätočnosti rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie. Žalovaný poukázal na to, že na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné. Nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného, že nenaplnil očakávania žalobcu ohľadom vysporiadania sa s jeho námietkami.
43) V závere svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný konštatoval, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Predmetné rozhodnutie podľa jeho presvedčenia obsahuje náležitosti v súlade s ustanovením § 63 ods. 3 Daňového poriadku vrátane odôvodnenia v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Rozhodnutie je vecne správne, bolo vydané zákonným spôsobom, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je preskúmateľné, dostatočné dôvodné a jeho relevantné zistenia v ňom uvedené boli preukázateľne správcom dane získané v súlade s platnou legislatívou. Žalovaný všetky svoje zistenia (dôkazy) aj ich vyhodnotenie riadne uviedol v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie dáva jasný a zrozumiteľný obraz o všetkých skutočnostiach, pre ktoré nedošlo k priznaniu daňovým subjektom uplatnenému nároku. Žalovaný má za to, že on a správca dane prijali všetky dôkazy a návrhy žalobcu, ktoré vyhodnotili a ich vykonanie (nevykonanie) riadne v svojich rozhodnutiach odôvodnili.
Vyjadrenie žalobcu (replika)
44) Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.01.2024 poukázal na to, že medzi kľúčový aspekt pri posudzovaní „vedomostného testu“ je to, či bol daňový subjekt dostatočné obozretný a opatrný pri uzatváraní obchodnej transakcie. Je skutočnosťou, že daňové orgány by mali byť teda schopné nielen povedať, aké opatrenia kontrolovaný daňový subjekt neprijal, ale tiež by mali uviesť aké opatrenia mal subjekt prijať, aby sa účasti v podvodnom reťazci vyhol. Mali by teda podľa názoru žalobcu byť schopné zadefinovať to, čo daňový subjekt neurobil, avšak urobiť mal a mohol a ak by tak urobil, nestal by sa súčasťou podvodného konania.
45) Žalovaným tvrdená údajná ignorancia zrejmej odchýlky dodržiavania bežného štandardu podnikateľskej opatrnosti, náležitej starostlivosti a prijatia opatrení, ktorými by žalobca zabránil svojej nevedomej účasti na daňovom podvode, nie je podľa jeho presvedčenia na mieste. Uvedené pritom dôvodil tým že opatrenia, ktoré možno spravodlivo od daňového subjektu žiadať závisia od okolností konkrétneho prípadu. Má sa pritom na ne nazerať optikou podmienok obchodovania v určitom špecifickom odvetví a mieste a súčasne musí ísť o opatrenia, ktoré majú zaistiť neparticipovanie na daňovom podvode. Skutočnosť, že v obchodnom vzťahu žalobcu s víťazom výberového konania, poskytujúceho plnenia prostredníctvom subdodávateľov, nepredstavuje podľa presvedčenia žalobcu nič neobvyklé (práve naopak, v oblasti stavebníctva uvedené predstavuje bežnú prax) a nie je to ešte signál k tomu, že dochádza k podvodnému konaniu. Žalobca mal za to, že aj keby vykonal opatrenia požadované žalovaným/správcom dane, nezistil by nič neobvyklé, čo by v ňom malo vzbudiť podozrenie, že dané obchody sú zasiahnuté daňovým podvodom. Nevykonanie požadovaných opatrení preto nemožno považovať za natoľko neštandardné a neobozretné, aby nasvedčovali tomu, že žalobca o podvodnom konaní mal/mohol vedieť.
46) V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca opätovne poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nebolo riadne a náležité, keďže tento sa náležite nevysporiadal s odvolacími námietkami rozhodnými pre posúdenie otázky nedbanlivostnej formy zavinenia na spoluúčasti na podvodnom konaní, pričom razí argumentačnú líniu správcu dane, ktorú len mechanicky prebral. Všeobecné konštatovanie, že argumenty predložené daňovým subjektom nemajú význam pre rozhodnutie a bez toho, aby daňové orgány toto tvrdenie podrobnejšie vysvetlili sa s označeným argumentom daňového subjektu viac nezaoberajú, nemožno akceptovať. V kontexte uvedeného žalobca zdôraznil, že nestačí iba formálne zaoberanie sa námietkou daňového subjektu. Daňový orgán sa s argumentom (odvolacími námietkami) musí vyrovnať dostatočne. Ak argument (odvolacie námietky) odmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť, z akého dôvodu (prečo) argument (odvolacie námietky) pokladá za nesprávny.
Spôsob akým postupoval žalovaný podľa názoru žalobcu kritériám riadneho odôvodnenia rozhodnutia nezodpovedali. Rozhodnutie žalovaného nemožno preto považovať za riadne a náležite odôvodnené.
47) Na základe vyššie uvedených skutočností a všetkých skutkových a právnych tvrdení uvedených v podanej žalobe žalobca zotrval na svojom návrhu na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovaného
48) Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.02.2024 zotrval na svojom rozhodnutí, jeho odôvodnení, ako aj na svojom vyjadrení k správnej žalobe a navrhol správnu žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu vzniknutých trov konania.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov
49) Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 31.07.2025 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci vo svojej neprítomnosti. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel správny súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
50) Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
51) Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
52) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).
53) Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
54) Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023 (ďalej len „Zákon o DPH“) (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
55) Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
56) Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
57) Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.12.2023 (ďalej len „ Daňový poriadok“) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
58) Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
59) Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
60) Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
61) Predmetom konania pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2011 v sume 55.129,78 Eur, znížený nadmerný odpočet zo sumy 145.854,49 Eur na sumu 90.724,71 Eur s tým, že suma pozostávajúca zo zaplatenej zábezpeky vo výške 47.900,- Eur a priznaného rozdielu vo výške 7.229,78 Eur, spolu vo výške 55.129,78 Eur, bola žalobcovi vrátená dňa 29.03.2023 v zmysle záveru vyplývajúceho z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 72S/67/2022-25 zo dňa 08.12.2022. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.
62) Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Pokiaľ žalobca v preskúmavanej veci v časti správnej žaloby opisoval skutkový stav, poukazoval na dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane, prezentoval svoje názory na postup a závery správcu dane i žalovaného, takto formulovaná konštatačná časť neobsahuje konkrétne námietky, na základe ktorých by bolo možné preskúmať rozhodnutia žalovaného i správcu dane v zmysle takto všeobecne uvedených žalobných bodov a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žalovaného poukazoval na nesprávnosť tvrdení žalovaného, z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane, resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí a takto formulované žalobné body taktiež neumožňujú identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Inak povedané, vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu so závermi žalovaného a jeho vlastné hodnotenie dôkazov v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutia žalovaného v tejto časti správnej žaloby. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd teda nemal oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného, ako aj s hodnotením veci správcom dane a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
63) Pokiaľ bolo teda obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenia všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto
námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.
64) Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy, je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Keďže žalobca v niektorých častiach žalobných bodov dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom formulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.
65) Kľúčovou a jasne formulovanou žalobnou námietkou v predmetnom konaní bolo, či daňové orgány v rámci administratívneho konania dospeli k správnemu záveru, že žalobca sa podieľal (hoci aj nedbanlivostne) na daňovom podvode tak, ako ho definuje judikatúra Súdneho dvora EÚ, a teda či následne táto skutočnosť v súdenom prípade mohla byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie dane (DPH) žalobcovi
66) V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali pre potreby svojich zdaniteľných transakcií, základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou, právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo bola poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok SD EÚ vo veci Glancore Agriculture Hungary, C-189/18). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH uplatniť si odpočítanie dane v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené podmienky pre jej odpočítanie – t.j. v prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme nadmerného odpočtu (pri daňovom podvode). Ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň a ďalší účastník si túto daň odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice.
67) Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktoré sformuloval SD EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu v rozhodnutiach vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.
68) Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel, C- 439/04, pričom tieto kritériá je možné konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne: 1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ? 2/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania ? 3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené ? 4/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt ? Správca dane v preskúmanom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne, teda preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postup správcu dane a žalovaného, ktorý stotožniac sa so závermi správcu dane potvrdil rozhodnutie správcu dane, ako aj následné právne posúdenie orgánmi verejnej správy boli v súlade s relevantnou judikatúrou SD EÚ, ako aj judikatúrou NS SR i NSS SR.
69) Pokiaľ ide o prvú podmienku tzv. Axel Kittel testu, t.j. o existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej dane“, správny súd je toho názoru, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky preukázané. Spoločnosť KITTEN s.r.o., ktorá mala podľa v administratívnom konaní predloženej zmluvy vykonať práce na predmetnej nehnuteľnosti (koniarni a senníku) ako subdodávateľ priameho dodávateľa STAVEKO-SK, a.s. na riadku 3 a 4 svojho podaného daňového priznania za kontrolované obdobie, neuviedla žiadne zdaniteľné plnenia v tuzemsku. Týmto bolo preukázané, že nič pre svojich odberateľov nedodala. Správca dane teda správne dospel k tomu záveru, že spoločnosť KITTEN s.r.o. nemohla pre spoločnosť STAVEKO-SK, a.s nič dodať. Spoločnosť KITTEN, s.r.o. v daňovom priznaní za 4. štvrťrok 2011 daň z uskutočnených zdaniteľných plnení na riadku 3 a 4 pre spoločnosť STAVEKO-SK, a. s. neodviedla. Tým, že spoločnosť KITTEN s.r.o. nepriznala daň z preverovaných dodaných služieb pre odberateľa STAVEKO-SK, a.s., ktorý následne fakturoval dodanie týchto služieb kontrolovanému platiteľovi, t.j. žalobcovi a ten si túto daň odpočítal, došlo k daňovému úniku na dani z pridanej hodnoty v zmysle § 69 Zákona o DPH.
70) Podľa druhej podmienky tzv. Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Správca dane zistil, že spoločnosť KITTEN s.r.o. mu nepredložila účtovníctvo, teda neumožnila správcovi dane preveriť všetky skutočnosti, týkajúce sa dodania preverovaných stavebných prác pre žalobcu. Správca dane označil tvrdenia E. G. (Zápisnica zo svedeckej výpovede číslo 103430915/2016 z 01.07.2016, evid.č. 1624830/2016 z 18.10.2016), za nepodložené reálnymi skutočnosťami a dôkazmi, nakoľko spoločnosť Roco s.r.o., od ktorej si mala spoločnosť KITTEN s.r.o. požičiavať zamestnancov má zrušenú registráciu od 30.06.2010 a za rok 2011 podala daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb s nulovými položkami. Spoločnosť Roco s.r.o. nebola registrovaná na dani zo závislej činnosti. Dôkazom je tiež skutočnosť, že spoločnosť KITTEN s.r.o. nepodala za rok 2011 žiadne ročné hlásenie o vyúčtovaní dane, žiadne mesačné Hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných požitkov, z čoho je zjavné, že ani jedna zo spoločností Roco, s.r.o. a KITTEN s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov na trvalý pracovný vzťah a ani na dohodu. Tak ako spoločnosť KITTEN s.r.o., tak ani spoločnosť Roco, s.r.o. nedisponovali
žiadnym majetkom a materiálno-technickým zabezpečením, pomocou ktorého by mohli uskutočniť rekonštrukciu deklarovaného rozsahu. Správca dane preverením dodávateľa STAVEKO-SK, a.s. taktiež zistil, že úhrady faktúr vystavených od spoločnosti KITTEN s.r.o. (Zápisnica o miestnom zisťovaní číslo 102292161/2018 z 21.011.2018), fa. č. 0122011, č. 0162011 a č.0132011 mali byť uhradené prostredníctvom pokladničných dokladov, pričom všetky Príjmové pokladničné doklady, ktoré mali byť údajne podpísané E. G., konateľom KITTEN s.r.o., boli bez číselných radov. Svedok E. G. nepreukázal zaúčtovanie predmetných príjmových pokladničných dokladov, prípadne iný spôsob prijatia finančných prostriedkov, nakoľko ani preverované banky správcom dane, nepreukázali pohyby na účte/účtoch spoločnosti KITTEN s.r.o.. Jediným poplatkom na účte VÚB, a.s. bol mesačný poplatok za spracovanie exekúcie. Na základe uvedených dôkazov o neobvyklom zaobchádzaní s časťou protihodnoty, ktorú mal zaplatiť dodávateľ STAVEKO-SK, a.s. voči svojmu údajnému dodávateľovi KITTEN s.r.o. sa správca dane podľa názoru správneho súdu korektne domnieval, že ide o daňový podvod, v ktorom mali jednotlivé subjekty v reťazci získať neoprávnenú daňovú výhodu a v ktorom došlo k daňovému úniku. S vyššie uvedenými závermi správcu dane sa správny súd stotožnil. V prejednávanej veci podľa názoru správneho súdu neodvedenie dane nemohlo byť iba náhodné, ale bolo uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia.
71) Pokiaľ ide o tretiu podmienku tzv. Axel Kittel testu, t.j. či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s podvodným konaním spojené správny súd sa rovnako stotožnil so závermi tak žalovaného ako i správcu dane ohľadom toho, že žalobcovi boli preverované služby dodané subdodávateľsky od spoločnosti KITTEN s.r.o. cez spoločnosť STAVEKO-SK, a.s. tak, že všetky práce reálne vykonala spoločnosť KITTEN s.r.o. Keďže subdodávateľská spoločnosť KITTEN s.r.o. spáchala daňový podvod (nepredložila správcovi dane účtovníctvo), ktorého dôsledkom bol daňový únik (neodvedenie dane z dodania preverovaných služieb), tak správca dane túto skutočnosť správne vyhodnotil ako dôkaz o tom, že prijaté stavebné práce na predmetných nehnuteľnostiach sú priamo spojené s podvodným konaním spoločnosti KITTEN s.r.o.
72) Podstata a nosná časť námietok žalobcu však smerovala proti záveru správcu dane a žalovaného, či žalobca vedel alebo mal/mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (t.j. ku štvrtej podmienke tzv. Axel Kittel testu – zavineniu daňového subjektu). Správny súd v prvom rade poznamenáva, že medzi tým, či žalobca vedel alebo či mohol (mal) vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je rozdiel. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú pre daňové konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa vedomosť žalobcu alebo jeho potenciál (mohol/mal vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie žalobcu v dobrej viere) je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, či žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania ako takého, t.j. na uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. V predmetnej veci nebola žalobcovi preukazovaná úmyselná účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, ale to, že mal a mohol o svojej účasti na takomto obchodnom reťazci vedieť, ak by vykonal všetky opatrenia, ktoré sa od obozretného podnikateľa vyžadujú. 73) Správca dane a žalovaný založili svoj úsudok, že žalobca mohol a mal vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom na tom, že:
- Ako vlastník dotknutých nehnuteľností sa mal podľa vyjadrenia správcu dane zaujímať o to, aké osoby a v mene ktorej spoločnosti sa pohybujú v týchto nehnuteľnostiach tak, aby zabezpečil nie len ochranu nehnuteľností pred cudzími neoprávnenými osobami, ale aby aj vykonal rozumné opatrenia na zabránenie svojej účasti na daňovom podvode. Podľa názoru správcu dane, žalobca nekonal tak, aby mohol vedieť o tom, kto presne sa na jeho pozemku pohyboval, kto za ktorú subdodávateľskú spoločnosť vykonával opravu koniarne a senníka, nakoľko v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 24.04.2008 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou STAVEKO-SK, a.s. mal zhotoviteľ povinnosť podľa článku X. bodu 2.4. vybaviť svojich zamestnancov OOPP a viditeľným označením svojej spoločnosti, na základe čoho mohol žalobca vidieť a vedieť, či a aké osoby sa pohybovali na jeho pozemku. Z bodu 3.4. uvedenej zmluvy zároveň vyplýva, že staviteľ mal po stránke BOZP zodpovedať za všetky osoby, ktoré sa s jeho vedomím mali v mieste výkonu diela, resp. na stavenisku zdržovať, k čomu správca dane uviedol, že staviteľ za osoby síce zodpovedal z hľadiska bezpečnosti, ale to žalobcovi nezakazovalo a nezbavilo ho zodpovednosti vedieť kto presne sa pohyboval na jeho pozemku a nepreukazuje ani to, že sa touto
skutočnosťou daňový subjekt nemusel zaoberať počas realizácie stavby jednotlivých častí diela. Ak by žalobca priebežne overoval totožnosť osôb pohybujúcich sa po jeho nehnuteľnostiach, tak by totiž podľa presvedčenia správcu dane zistil, že tieto osoby vykonávajú práce nie ako zamestnanci priameho zmluvného dodávateľa STAVEKO-SK, a.s., ale ako zamestnanci spoločnosti KITTEN s.r.o., ktorá podľa vyjadrení zodpovedných osôb mala práce reálne vykonať. Ak by to kontrolovaný platiteľ zistil, mohol si overiť spoločnosť KITTEN s.r.o., mohol sa nakontaktovať na jej konateľa, mohol zvážiť, či súhlasí s tým, aby dodávateľ STAVEKO-SK, a.s. zazmluvnila jemu neznámu spoločnosť ako subdodávateľa pri dodaní prác na jeho nehnuteľnostiach. Uvedené skutočnosti tak správca dane ako i žalovaný vyhodnotili ako dôkaz o tom, že žalobca nevykonal rozumné opatrenie na zabránenie svojej účasti na daňovom podvode. Žalobca mal a mohol vedieť, že ak pristúpi na zdaniteľný obchod s dodávateľom, ktorý síce bol vysúťažený vo verejnej súťaži, ale objednal si práce u iného, kontrolovanému platiteľovi neznámeho subdodávateľa, tak sa vystaví riziku zapojenia do možného daňového podvodu.
- Si nezabezpečil dôkazy pre správcu dane o svojom dodávateľovi a prípadných subdodávateľoch a nevykonal zásadné opatrenia, ktorými by predišiel zapojeniu sa do podvodného konania. V kontexte uvedeného správca dane poukázal na dôkaz, že žalobca mal požiadať v zmysle zmluvy s dodávateľom STAVEKO-SK, a.s. o predloženie potvrdenia o absolvovaní školení, čo mu vyplývalo z článku X. bodu 16 Zmluvy o dielo zo dňa 24.04.2008, na základe čoho mohol vedieť, kto presne za dodávateľa STAVEKO- SK, a.s. alebo prípadných jeho subdodávateľov bol preškolený, mohol sa pohybovať v areáli a mal vykonávať rekonštrukciu senníka a koniarne.
74) V predmetnej veci správca dane identifikoval viacero vzájomne prepojených a podmienených okolností, ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že žalobca mohol a mal vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Podľa názoru správneho súdu žalobca neprijal účinné opatrenia na zamedzenie účasti v podvodnej schéme, pretože nezisťoval, či dielo realizoval zmluvne dohodnutý zhotoviteľ, na výber ktorého žalobca kládol značný dôraz, ale úplne iná osoba, o ktorej žalobca nemal žiadne informácie a ktorá bola v čase daňovej kontroly nekontaktná, nepredložila účtovníctvo a nepriznala daň z predmetných zdaniteľných plnení. Nebol teda dôležitý fakt zdôrazňovaný žalobcom, že subdodávateľské dodanie diela v stavebníctve nie je nič neobvyklé, čomu dáva správny súd za pravdu, ale dôležitá bola tá skutočnosť, že žalobca nemal pod kontrolou, kto bude dielo v skutočnosti realizovať, čím nedostatočnou obozretnosťou umožnil vykázať, že dielo zhotovila spoločnosť KITTEN s.r.o. Z vyššie uvedeného dôvodu teda nemožno nesúhlasiť so závermi správcu dane a žalovaného ohľadom toho, že žalobca sa ako vlastník dotknutých nehnuteľností mal zaujímať o to, aké osoby a v mene ktorej spoločnosti sa pohybujú v jeho nehnuteľnostiach za účelom opravy koniarne a senníka, aby vykonal rozumné opatrenia na zabránenie svojej účasti na daňovom podvode. Aj podľa názoru správneho súdu, ak by si žalobca priebežne overoval kto ním objednané dielo reálne vykonáva, či ho reálne vykonáva priamo zazmluvnená obchodná spoločnosť STAVEKO-SK, a.s., ktorá bola zapísaná v zozname hospodárskych subjektov, ktorý predstavuje tzv. „morálny očistec“ ako to tvrdí žalobca, a to niektorým z vyššie uvedených spôsobov na ktoré poukázali daňové orgány, tak by zistil, že predmetné dielo bolo vykonávané subdodávateľom – obchodnou spoločnosťou KITTEN s.r.o., ktorú by si s najväčšou pravdepodobnosťou ako obozretný obchodník overil a zistil by, že sa v jej prípade nejedná o spoločnosť splňujúcu atribúty priamo zazmluvneného partnera žalobcu, na ktorých žalobca bazíroval. Práve to, že vykonanie diela prostredníctvom subdodávateľov v stavebníctve nie je ničím neštandardným, ako na to žalobca opakovane poukazoval, v ňom malo vzbudiť o to väčšiu snahu na dohliadnutie, že ním objednané dielo je reálne vykonávané spoločnosťou, ktorá má stabilnú podnikateľskú históriu v oblasti stavebníctva, a to, či už na strane priameho dodávateľa alebo subdodávateľa. V tomto smere žalobca však obozretný nebol.
75) Zhrňujúc uvedené vyššie je nutné konštatovať, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynulo množstvo zistení, ktorými správca dane odôvodnil svoje právne závery o odmietnutí odpočtu DPH. Žalobca zároveň nepredložil také dôkazy, ktoré by správnosť právnych záverov správcu dane vyvrátili alebo spochybnili. Vykonané dôkazy a z nich vyplývajúce zistenia sú dostatočné na prijatie záveru o odmietnutí odpočtu DPH a správca dane tak uniesol svoje dôkazné bremeno.
76) Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vykazuje známky nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a to preto, že sa žalovaný podľa názoru žalobcu z jeho argumentáciou v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, správny súd v zmysle ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR, Ústavného súdu SR i ESĽP konštatuje, že orgány verejnej správy i súdy nie sú povinné zaoberať sa každou jednou námietkou nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na každý
jeden argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného teda nemajú za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nebolo teda zistené porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie a nebola mu odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti preskúmavaným rozhodnutiam, o čom svedčí aj obsah samotnej správnej žaloby, v ktorej žalobca podrobne analyzuje dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane a predkladá k nim svoje argumenty, a teda je zrejmé, že rozhodnutia obsahovali dostatok dôvodov, na ktorých boli založené. Z rozhodnutia žalovaného je podľa názoru správneho súdu teda zrejmé k akým skutkovým zisteniam žalovaný dospel, ako ich vyhodnotil a ako ich právne posúdil. Nie je možné mu vytýkať, že sa explicitne nezaoberal úplným obsahom všetkých námietok, vrátane tých, ktorých zodpovedanie implicitne vyplýva z celkového právneho zhodnotenia. Taktiež žalobcovi nemožno vytýkať ani to, že v žalobou napadnutom rozhodnutí do značnej miery rekapituluje rozhodnutie správcu dane s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a preto žalobcovi neposkytol diapazón ďalších rôznych úvah.
77) Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
78) Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.
79) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.