Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/119/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matka C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXXX/XX, G. G. a otec E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/XX, J., t.č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, Chorvátska 5, Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/146/2024-98 zo dňa 12.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/146/2024-98 zo dňa 12.03.2025 vo výrokoch III. a V. p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) v napadnutom rozsudku výrokom I. maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach ponechal obom rodičom samostatne; výrokom II. určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 01.10.2024; výrokom III. povolil otcovi zročné výživné od 01.10.2024 do 12.03.2025 na maloletého vo výške 625,15 Eur splácať v 20 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom doručenia tohto rozhodnutia; výrokom IV. určil, že styk otca s maloletým sa neupravuje; výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , 5, 6 , , , 2, 4, 5 , , mal preukázané, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo k maloletému bolo určené na príslušnej matrike. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti minimálne od júna 2024, odvtedy spolužitie neobnovili. Otec sa od 17.06.2024 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka. Sociálnym šetrením starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, táto má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého. Otec starostlivosť matky o maloletého žiadnym spôsobnom nespochybňoval. Poukázal aj na to, že o maloletom má informácie od matky, s maloletým i s matkou je v telefonickom kontakte. S prihliadnutím na uvedené, ako aj na súhlas kolízneho opatrovníka a otca maloletého dieťaťa zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom prihliadol aj na faktický stav, teda, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

3. Pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa okresný súd vychádzal z veku maloletého dieťaťa, odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca, maloletý má X rokov, navštevuje X. ročník základnej školy, kde sa hradia bežné poplatky. Celkové odôvodnené potreby maloletého súvisiace so zabezpečovaním jeho bežných každodenných potrieb okresný súd ustálil na sume 356 Eur mesačne. Pri určovaní výšky výživného prihliadol na zhodné vyjadrenia rodičov i súhlas otca s návrhom matky v časti výživného. Okresný súd mal preukázané, že otec je aktuálne pracovne zaradený vo výkone trestu odňatia slobody na 4 hodiny denne a dosahuje pracovnú odmenu v priemere 120 Eur mesačne. Otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu maloletému dieťaťu. Okresný súd konštatoval, že otec sa svojím vlastným úmyselným protiprávnym konaním dostal do znevýhodnenej situácie ohľadom príjmových a pracovných možností, čo však nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Otec je stále v produktívnom veku, na jeho strane nemal okresný súd preukázané žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu bránili po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa zamestnať a prispievať na výživu maloletého dieťaťa.

4. Vo vzťahu k dlžnému výživnému (zročnému výživnému) okresný súd konštatoval, že toto vypočítal za obdobie od 01.10.2024 do vyhlásenia rozsudku, t. j. do 12.03.2025 v celkovej výške 625,15 Eur, pričom zročné výživné povolil otcovi splácať v pravidelných splátkach po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia celej sumy zročného výživného pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Pri určení výšky splátok okresný súd zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho výšku, ako aj celkové osobné, príjmové a majetkové pomery otca. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

5. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec a žiadal, aby splátky dlžného výživného odvolací súd znížil zo sumy 20 Eur mesačne na sumu 5 Eur mesačne alebo presunul splatenie zročného výživného po skončení výkonu trestu odňatia slobody. Pripomenul, že jeho možnosti aj pri odrobení celého kalendárneho mesiai výške jeho výplaty (cca 100 Eur) naozaj veľmi obmedzené. Podotkol, že výživné matke neposiela on, ale ekonomický úsek na výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu výživné zráža zo mzdy percentom podľa Zákona o minimálnom výživnom. Ďalej uviedol, že matka podala tento návrh na určenie výživného, aby mohla využiť náhradné výživné od štátu. Nie je v jeho možnostiach mesačne platiť viac, ako je mu umožnené zarobiť. Samozrejme po skončení trestu chce a bude platiť výživné, ako je určené napadnutým rozsudkom okresného súdu. Vzorne si odpykáva svoj trest, nevyhýba sa práci, ale nemá ako zarobiť viacej peňazí.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto ho v napadnutom výroku III. a závislom výroku V. ako vecne správne potvrdil cez úpravu v , 2 v spojení s .

7. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/ týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa . 8. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku

ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v . Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu ( ). 9. Primárne odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu, explicitne rodičom ukladá povinnosť splniť si vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. v , ako aj Listiny základných práv a slobôd nielen garantujú právo rodičov vychovávať svoje deti, ale súčasne na druhej strane garantujú právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu, čo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej, aj nemateriálnej povahy na to, aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať. Súd prvej inštancie vo výroku III. napadnutého rozsudku vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie 01.10.2024 do 12.03.2025 v celkovej výške 625,15 Eur, s ktorým matematickým výpočtom sa odvolací súd z hľadiska jeho správnosti plne identifikuje a v podrobnostiach naň poukazuje. Dodáva odvolací súd, že výšku zročného výživného otec v odvolaní nespochybnil. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca konštatuje odvolací súd, že súd je oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonávané v splátkach po spoľahlivom vyhodnotení pre takéto rozhodnutie významných skutočností. 10. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 11. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 12. Citovaný upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešený tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných začína lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa ), patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti prípadu. 13. Ustanovenie teda umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo výroku svojho rozhodnutia tiež tzv. doložku cross default, t.j. že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Vzhľadom na charakter plnenia, prvoradý zreteľ pri úvahách o možnom plnení zameškaného výživného v splátkach, je okrem pomerov na strane rodiča posúdiť, či by mohlo byť reálne ohrozené zabezpečenie štandardných základných potrieb dieťaťa, pričom aj výška prípadnej otcovi povolenej splátky musí byť stanovená tak, aby bol dlh zaplatený najneskôr do troch rokov (čo je súdnou praxou akceptovateľné). Ide však o postup v prípade výživného výnimočný, predpokladajúci udržateľný aspekt na strane povinného rodiča. 14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zodpovedajúcim spôsobom vzal do úvahy všetky rozhodujúce okolnosti s ohľadom na vyššie uvedené aspekty, tieto dostačujúco a správne vyhodnotil a jeho rozhodnutie, ktorým povolil vyčíslený nedoplatok na výživnom (zročné výživné) splácať v splátkach vo výške 20 Eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, pre prípad omeškania s platením čo i len jednej splátky, považuje odvolací súd za vecne správne. Nedôvodne

otec namieta, že výška splátky nezodpovedá jeho možnostiam vzhľadom na realizáciu výkonu trestu odňatia slobody, upriamujúc pozornosť na motív matky na podanie návrhu na určenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ktorým má byť využitie inštitútu náhradného výživného. S jeho pomermi sa komplexne a podrobne vysporiadal už súd prvej inštancie v ods. 23 a 24 napadnutého rozsudku, s ktorými závermi sa tiež identifikuje odvolací súd a v podrobnostiach na ne poukazuje. Stotožňuje sa odvolací súd s tým, že vychádzajúc z osobných, majetkových a príjmových pomerov otca je určená výška splátky s nimi plne súladnou a nebol ani odvolacím súdom zistený žiaden udržateľný dôvod, pre ktorý by táto splátka mala byť nižšou tak, ako to požadoval odvolaním otec. 15. Odvolací súd zvýrazňuje, že povolenie splátok zameškaného výživného, vzhľadom na charakter tohto nároku prichádza do úvahy len výnimočne, pričom právo na splátky nie je nárokovateľné. Pokiaľ súd pristúpi k takejto lehote plnenia, táto musí zodpovedať spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi o to viac, ak ide o dávku v prospech zákonom prioritne preferovanej kategórie z hľadiska ochrany ich záujmov, akou sú maloleté deti. Odvolací súd považuje za udržateľné, aby otec splácal splátky dlžného výživného vo výške 20 Eur mesačne, čo bude predstavovať dobu zaplatenia dlžného výživného viac ako 2,5 roka. Pokiaľ ide o odvolací návrh otca, aby mu bolo umožnené splácať dlžné výživné v splátkach po 5 Eur mesačne s prihliadnutím na jeho aktuálnu situáciu, výkon trestu odňatia slobody a tým obmedzené zárobkové možnosti a schopnosti, túto okolnosť nebolo možné vyhodnotiť v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré je na výživu otca plne odkázané. Ako správne konštatoval okresný súd, otec sa svojím vlastným úmyselným protiprávnym konaním dostal do znevýhodnenej situácie ohľadom príjmových a pracovných možností, preto túto skutočnosť v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť v neprospech maloletého dieťaťa spôsobom navrhovaným otcom, teda znížením splátok dlžného výživného a predĺžením doby splácania dlžného výživného na obdobie viac ako 125 mesiacov, t.j. viac ako 10 rokov. Je nepochybné, že matka maloletého pri uspokojovaní jeho potrieb nebola žiadnym spôsobom zvýhodnená splátkami a musela potreby maloletého dieťaťa uspokojovať tak, ako vznikali. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu má za to, že výška splátok určená súdom prvej inštancie dostatočne zohľadňuje výšku dlžného výživného, ako aj celkové osobnostné, príjmové a majetkové pomery otca.

16. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a V. potvrdil ako vecne správne cez úpravu v v spojení s a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu cez úpravu v . 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle , aplikujúc , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa , dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa , dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.