Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-29-2024.pdf
PDF · 98.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/29/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: Slovenská republika, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, IČO: 30 794 536, Slovenská 87, 080 28 Prešov, proti žalovanému: Alexander Ducár - AUTES, IČO: 10 671 081, Murárska 10, 080 01 Prešov, o zaplatenie 870,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 8. novembra 2023, č.k. 23Cb/38/2023-50, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok č.k. 23Cb/38/2023-50 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 870,00 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 870,- eur od 16.01.2022 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej upomínaciemu súdu Banská Bystrica, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 870,- eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8 % odo dňa 16.1.2022 do zaplatenia (v prípade odporu proti platobnému rozkazu rozsudok).
2.1. Dôvodil, že strany sporu uzatvorili dňa 16.3.2021 Dohodu č. 21/37/54E/1681 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2 podľa § 54 ods. 1 písm. e) zák. č. 5/2004 Z.z. a podľa § 269 zák. č. 513/1991 Zb. Predmetom dohody bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanému mesačne príspevok na jeho podporu, keď mu v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR poklesnú tržby, a to na základe predloženého výkazu pre priznanie príspevku vo výške určenej v predmetnej dohode (po dobu uvedenú v čl. V. bod 1 a záväzok žalovaného (okrem iného) predkladať počas obdobia poskytovania príspevku výkaz s požadovanými údajmi pre jeho priznanie. Žalovaný zároveň čestne prehlásil, že bol nemocensky a dôchodkovo poistený (povinne alebo dobrovoľne) v období do 30.6.2020, pričom to žalobca v databáze registra Sociálnej poisťovne preveril dňa 16.6.2021, kde bol dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistený ako SZČO od 1.12.2020 a toto poistenie trvalo. Ďalšou previerkou registra Sociálnej poisťovne dňa 10.11.2021 bolo zistené, že dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie žalovaného bolo ukončené dňa 31.5.2021 a teda ku dňu podania výkazu za mesiac máj 2021 nebola splnená podmienka jeho nepretržitého trvania, čím bola porušená podmienka zmluvy. Žalovaný bol preto povinný poskytnutý peňažný príspevok vrátiť.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že žiadosť o príspevok za mesiac máj podával 14.6.2021, keď mal splnené všetky odvodové povinnosti, pretože poistné za mesiac máj bolo zaplatené.
V čase podávania žiadosti teda jeho poistenie trvalo a nedošlo k porušeniu žiadnej podmienky uzatvorenej dohody.
4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:
- žalobca so žalovaným ako samostatne zárobkovo činnou osobou uzatvoril dňa 16.3.2021 Dohodu č. 21/37/54E/1681 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ Opatrenie č. 2 podľa § 54 ods. 1 písm. e) z. č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti. Na základe predmetnej dohody žalobca poukazoval žalovanému na účet finančný príspevok vo výške 870,- eur (ďalej len Dohoda). Podľa čl. I bodu 2. Dohody, jej premetom bol záväzok úradu poskytovať mesačne príspevok na podporu SZČO, ktorej v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR poklesli tržby, na základe predloženého výkazu pre priznanie príspevku vo výške uvedeného v čl. IV bod 1, 2 a 3 po dobu uvedenú v čl. V bod 1 a záväzok SZČO predkladať mesačne výkaz pre priznanie príspevku. Podľa čl. II bod 4 Dohody, SZČO sa zaviazal podrobiť sa kontrolným úkonom, ktoré budú realizované v zmysle príslušných právnych predpisov SR a EÚ na to oprávnenými osobami a včas poskytovať oprávneným osobám nimi žiadané informácie, sprístupňovať im účtovné knihy, finančné doklady a ostatnú dokumentáciu. Podľa čl. II bod 5 Dohody, SZČO sa zaviazal na vyžiadanie úradu preukázať dodržiavanie podmienok tejto dohody, umožniť výkon fyzickej kontroly a poskytnúť pri tejto kontrole súčinnosť, a to priebežne po celú dobu platnosti tejto dohody, a to aj po ukončení platnosti až do 31.12.2028. Podľa čl. VI bod 2 Dohody, SZČO čestne prehlásil, že bol nemocensky a dôchodkovo poistený (povinne alebo dobrovoľne) v období od 30.6.2020 a poistenie trvá aj po tomto dni, alebo mu táto povinnosť vznikla od 1.7.2020, resp. je dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistený neskôr (minimálne polovicu kalendárneho mesiaca za mesiac, za ktorý žiada príspevok) a toto poistenie mu aj za nasledujúce kalendárne mesiace nepretržite trvá, alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny; ide o SZČO so začiatkom podnikania v roku 2019 až do posúdenia vzniku povinného sociálneho poistenia k 1.7.2020, resp. k 1.2.2021 alebo so začiatkom podnikania v roku 2020 až do posúdenia vzniku sociálneho poistenia 1.7.2021. Podľa čl. VII bod 2 Dohody ak SZČO uvedie vo výkaze pred priznaním príspevku a v článku VI nepravdivé údaje, je povinný vrátiť celý poskytnutý príspevok do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia vyzvania na vrátenie príspevku zo strany súdu.
- žalovaný mal dôchodkové poistenie od 1.12.2020 (výpis zo Sociálnej poisťovne zo dňa 16.6.2021 – deň vykonania prvej kontroly);
- žalovaný mal dôchodkové poistenie do 31.5.2021 (výpis zo Sociálnej poisťovne zo dňa 10.11.2021);
- žalobca dodatočnou kontrolou zistil, že žalovaný nemal za mesiac jún 2021 splnenú povinnosť byť nemocensky a dôchodkovo poistený, keď Sociálna poisťovňa zrušila z dôvodu nezaplatenia zo strany žalovaného dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie;
- výzvou zo dňa 26.11.2021 žalobca žalovaného upozornil, že preverením v databáze registra Sociálnej poisťovne dňa 11.11.2021 zistil, že dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie žalovaného bolo ukončené dňom 31.5.2021, teda ku dňu podania výkazu 14.6.2021 za mesiac máj 2021 žalovaný už nemal splnenú podmienku jeho nepretržitého trvania. Na základe uvedeného žalobca žiadal žalovaného, aby finančný príspevok vo výške 870,- eur uhradil do 30 kalendárnych dní od jeho doručenia. Súčasne bol poučený o tom, že pokiaľ mu to ekonomické pomery nedovoľujú, má možnosť požiadať úrad o uzatvorenie dohody o splátkach dlhu. Opakovanú výzvu žalobca realizoval dňa 12.6.2022;
- dňa 29.11.2021 žalovaný uhradil Sociálnej poisťovni sumu 180,99 eur s poznámkou poistné jún 2021 (výpis z účtu žalovaného).
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 54 ods. 1 písm. e), § 70 ods. 7 písm. b) zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 1, 2, § 261, § 262 ods. 1, § 269 ods. 2, § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodný zákonník alebo OBZ), § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.
6. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy dospel k názoru, že žaloba je dôvodná, pretože žalobcovi vzniklo podľa čl. VII bod 2 uzatvorenej Dohody právo na vrátenie poskytnutého príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy na jeho vrátenie. Poukázal na skutočnosť, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu, na zásadu, že zmluvy sa majú dodržiavať a zásadu, že zmluva sa môže meniť alebo rušiť len dohodou zmluvných strán. Z predložených listín mal za preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť (platiť
poistné za jún 2021), keď poistné uhradil až 29.11.2021. Žalobe vyhovel, aj pokiaľ ide o úrok z omeškania a priznal ho odo dňa 16.1.2022.
6.1. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v konaní úspešný žalobca, keďže mu ale žiadne trovy nevznikli, ich náhrada mu nebola priznaná.
7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
7.1. Za nesprávny označil skutkový záver súdu prvej inštancie, že v mesiaci máj 2021 nebol sociálne poistený. To, že poistenie trvalo, potvrdila aj Sociálna poisťovňa, preto nemohol uviesť nepravdivé tvrdenia a žiadať o úhradu z iného programu. Po uplynutí troch mesiacov odkladu, odvod za mesiac jún zaplatil v novembri. V ďalšom argumentuje, že súd sa nevysporiadal s námietkou o započítaní sumy 315,- eur a nezohľadnil, že živnosť prevádzkoval bez prerušenia až do konca roku 2021 a tiež v roku 2022. Rozsudok označil za zmätočný a nepreskúmateľný, keď z neho nie je jasné, aké závery súd prijal, ktoré skutočnosti považoval za rozhodujúce a ako posúdil skutkové tvrdenia žalovaného.
7.2. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť opakujúc argumenty uvádzané už v konaní pred súdom prvej inštancie.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.
10. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
10.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
10.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
10.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou sa žalobca od žalovaného domáhal (s bližším odôvodnením špecifikovaným v žalobe) vrátenia príspevku vo výške 870,- eur vyplatenej mu žalobcom za mesiac máj 2021. Aj vo výzve na vrátenie príspevku zo dňa 26.11.2021 (ktorá tvorila prílohu žaloby) žalobca žiadosť o vrátenie sumy 870,- eur odôvodňoval neoprávneným vyplatením príspevku žalovanému za mesiac máj 2021 (ktorý bol žalovanému vyplatený dňa 22.6.2021). Žalobca toto tvrdenie uviedol aj v podaní zo dňa 10.4.2023, ktoré adresoval Okresnému súdu Banská Bystrica (výzva – odpoveď). Uvedené skutkové tvrdenie žalobca nezmenil ani v rámci vyjadrenia na pojednávaní dňa 8.11.2023 (napokon zotrváva na ňom aj v odvolacom konaní). Z výpisu z registra Sociálnej poisťovne zo dňa 10.11.2021, ktorý žalobca priložil k žalobe vyplýva, že dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie žalovaného bolo ukončené dňa 31.5.2021.
12. Obsahom súdneho spisu je aj vyjadrenie, žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, že poistné za máj bolo zaplatené a poistné vo výške 180,99 eur za mesiac jún do Sociálnej poisťovne zaplatil v novembri 2021. Po tom, ako súd prvej inštancie žalovanému umožnil na pojednávaní dňa 8.11.2023 vyjadriť sa k žalobe uviedol, že poistné za máj 2021 zaplatil dňa 14.6.2021, o čom predkladá výpis z účtu a nie je mu jasné, aké pochybenie je mu vytýkané. Uviedol tiež, že poistné za mesiac jún 2021 zaplatené v novembri 2021, mu Sociálna poisťovňa vrátila v decembri 2021 (a poistné zrušila).
13. Súd prvej inštancie uvedené tvrdenia zohľadnil pri rozhodovaní, čo vyplýva z bodov 13., 14., 15., 24., 25., 27., 28. odôvodnenia jeho rozsudku.
14. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného o zmätočnosti napadnutého rozsudku, pretože súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní prijal v bode 52. odôvodnenia záver o tom, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť poistné za mesiac jún 2021 a uhradil ho až dňa 29.11.2021 (záver o dôvodnosti žaloby vyjadril súd prvej inštancie už skôr v bode 47. odôvodnenia). Pritom žalobca v konaní žalobu odôvodňoval nezaplatením poistného za mesiac máj 2021. Ohľadom takéhoto skutkového tvrdenia nie je súd iniciatívne oprávnený presiahnuť rámec žaloby a žalobcom uvádzaných tvrdení (rozhodujúcich skutočností). Jednoducho zhrnuté, žalobca žiadal od žalovaného vrátenie príspevku vo výške 870,- eur
neoprávnene vyplateného za mesiac máj 2021, pričom však súd žalobcovi priznal žalovanú sumu titulom nezaplatenia poistného za mesiac jún 2021.
15. V konaní žalobca predložil dôkaz (výpis z účtu predložený na pojednávaní), z ktorého vyplýva, že Sociálnej poisťovni zaslal dňa 14.6.2021 poistné vo výške 180,99 eur s poznámkou, že ide o poistné za máj 2021 a dňa 29.11.2021 poistné za mesiac jún 2021. Žalobca pritom na dôkaz predložený žalovaným na pojednávaní dňa 8.11.2023 (výpis z účtu za mesiac jún 2021, ktorým žalovaný preukazoval zaplatenie poistného za máj 2021), následne nijakým relevantným spôsobom nereagoval, len zotrval na skôr uvedených tvrdeniach. Odvolací súd poznamenáva, že v zmysle článku 15 CSP, žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a súd je povinný starostlivo prihliadať v konaní na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie mal vyhodnotiť a odôvodniť svoj postup pri hodnotení stranami predložených dôkazov – najmä žalobcom predloženého výpisu z registra Sociálnej poisťovne zo dňa 10.11.2021 (z ktorého malo vyplývať ukončenie dobrovoľného nemocenského a dôchodkového poistenia žalovaného ku dňu 31.5.2021) a výpisu z účtu žalovaného (z ktorého malo vyplývať, že poistné za máj 2021 zaplatil). Takéto odôvodnenie však napadnutý rozsudok neobsahuje.
16. K odvolacej námietke týkajúcej sa nevysporiadania sa so započítacím prejavom žalovaného odvolací súd uvádza, že sa s ňou stotožnil. Je pravdou, že súd nemusí dať odpoveď na všetky argumenty a otázky nastolené sporovými stranami, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie a ktoré majú pre vec podstatný význam. Žalovaný pritom v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že ak by nárok na príspevok v mesiaci máj nespĺňal podmienku v rámci daného projektu, mal by nárok na príspevok podľa iného opatrenia vo výške 315,- eur, a preto vznáša námietku započítania. Súd prvej inštancie sa však v napadnutom rozsudku s týmto podstatným tvrdením žalovaného vôbec nevysporiadal.
17. Odvolací súd nad rámec uvedeného hodnotí závery súdy prvej inštancie vyjadrené v bode 51. ako žiadnym spôsobom nevyplývajúce z vykonaného dokazovania a presahujúce rámec skutočností tvrdených stranami sporu. Navyše ani záver súdu prvej inštancie vyjadrený v závere bodu 52. odôvodnenia (že poskytnutá pomoc išla z prostriedkov štátneho rozpočtu a ide o finančné prostriedky všetkých občanov) neznamená, že v takomto prípade sa neuplatnia zásady a pravidlá týkajúce sa dokazovania a odôvodnenia rozhodnutí vyplývajúce z CSP.
18. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci odvolacím súdom opätovne vec prejednať a rozhodnúť o nároku žalobcu, vysporiadať sa so skutočnosťou, či žalobca preukázal záver, že žalovanému bol žalobcom neoprávnene vyplatený príspevok za mesiac máj 2021 (vyplácaný na základe Dohody č. 21/37/54E/1681 zo dňa 16.3.2021). Dôsledne pritom bude rešpektovať v konaní obom stranám sporu uloženú povinnosť tvrdenia a na ňu nadväzujúcu dôkaznú povinnosť a vyhodnotí unesenie týchto povinností stranami sporu. Súd prvej inštancie tiež posúdi započítací prejav (kompenzačnú námietku) žalovaného v kontexte s ustanovením § 147 CSP a vysporiada sa s ním v odôvodnení svojho rozhodnutia.
19. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo určité a presvedčivé a aby obsahovalo náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom) a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
21. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.
22. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).