Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/66/2025

Uznesenie

9 42C/66/2025

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: A. B., C. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX D. XXX, proti odporkyni: E. B., C. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX D. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

9 42C/66/2025

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

8 42C/66/2025

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.07.2025 sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporkyni: zákaz priblíženia sa k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metov, zákaz vstupu do trvalého bydliska, rodinný dom so súpisným číslom XXX, D. XXX XX a úplný zákaz pobytu v mieste trvalého bydliska, na adrese D. XXX XX, rodinný dom so súpisným číslom XXX. Odporkyňa má možnosť zdržiavať sa vo svojom rodinnom dome v obci D., kde už počas mája 2025 prechodne bývala, a to až do právoplatného ukončenia rozvodového a majetkového konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 25. novembra 1995 s odporkyňou uzavreli manželstvo v kostole sv. G., uhorského kráľa v D.. Manželstvo je zapísané v matrike obce D. v knihe manželstiev matričného obvodu, zväzok X, ročník XXXX, H. X, D. I. X. Počas manželstva sa im narodili tri dcéry v rokoch 1996,1998 a 2007. Hoci sa obaja snažili budovať rodinu, problémy začali vznikať približne v roku 2015, čo postupne viedlo k úplnému odlúčeniu. Po tom, ako manželke v júli 2024 navrhovateľ oznámil svoj zámer podať návrh na rozvod, vzťahy medzi nimi sa dramaticky zhoršili. Pôvodné očakávanie možnej dohody sa nenaplnilo. Odvtedy manželka začala cielene vyhrocovať situáciu v rodine, čo má extrémne negatívny dopad na ich dcéry, najmä na neplnoletú J., ktorá s nimi žije v spoločnej domácnosti a aktuálnymi nezhodami najviac trpí. Navrhovateľ ďalej uviedol chronológiu eskalácie problémov s alkoholom a agresívnym správaním: Júl 2024 - Október 2024: Manželka začala konzumovať alkohol ešte intenzívnejšie než pred oznámením zámeru rozvodu. Tento stav vyústil do jej absencie v práci a neustáleho pobytu pod vplyvom alkoholu, sprevádzaného agresivitou a nepríjemným správaním voči okoliu. Október 2024: Z dôvodu vyhrážok samovraždou pod vplyvom alkoholu, počas ktorých si

spôsobila zranenie, bolo nevyhnutné privolať rýchlu zdravotnú pomoc a políciu. Manželka bola následne ošetrená a uznaná za práceneschopnú. December 2024 - Január 2025: Po opätovnom požití alkoholu prestala manželka dochádzať do práce. Na opakované výzvy zo strany rodiny a odporúčania lekára súhlasila s protialkoholickým liečením, ktoré aj absolvovala. Bezprostredne po návrate ž liečebného zariadenia však opäť začala piť, čo viedlo k obnoveniu a zintenzívneniu závažných problémov v rodine. Máj 2025: Na opakovanú prosbu rodiny absolvovala detoxikačný pobyt na psychiatrii, po tom sa vrátila do práce približne v polovici mája 2025. Správanie odporkyne eskalovalo do takej miery, ktorá bezprostredne ohrozuje navrhovateľovo fyzické a psychické zdravie, ako aj zdravie a pohodu celej rodiny. Svoju obavu ďalej odôvodňuje tým, že manželka sa vyhráža samovraždou od čoho upustí až po explicitnom upozornení, že bude privolaná polícia. Pod vplyvom alkoholu sa ho pokúša fyzicky napádať predmetmi z domácnosti, ako je kovový obuvák na topánky, alebo na neho vylieva vodu z rýchlovarnej kanvice, pričom si vopred neoveruje, či nie je horúca. Systematicky sa vyhráža, že jedlo v domácnosti je otrávené, alebo ho otrávi, s cieľom spôsobiť rodine smrť alebo vážne zdravotné problémy po jeho konzumácii. Ďalej sa mu vyhráža aj fyzickou likvidáciou so slovami, že „radšej nech umriem, ako by som mal žiť bez nej“. Odporkyňa vytvára neustály psychický nátlak. Prenasleduje navrhovateľa po rodinnom dome a dvore, kde ho uráža, osočuje a provokuje. Stojí mu za chrbtom pri akejkoľvek činnosti, robí schválnosti a psychicky ho terorizuje. Každé ráno vstupuje do jeho izby, kde ho budí, provokuje, nadáva mu a uráža ho. Následne zisťuje, že mu chýba zubná kefka, pasta alebo uteráky, ktoré vyhadzuje alebo schováva. Pri príprave do práce zisťuje, že oblečenie a obuv mám ukryté po dome a dvore, prípadne ich musí zložito hľadať. Pravidelne mu prepichuje pneumatiky na aute alebo bicykli, auto je poškriabané, obliate octom a inak poškodené. Počas práce mu manželka neustále vyvoláva aj jeho nadriadeným, snaží sa zistiť jeho pracovné smeny a aktívne narúša jeho pracovnú stabilitu. Navrhovateľ po návrate z práce zisťuje, že nemá čo na seba; oblečenie a obuv sú ukryté, vyhodené do popolnice alebo spálené. Odporkyňa obuv často hádže do vane plnej vody. Neustále navrhovateľa počas dňa uráža, provokuje a opakuje, že jedlo je otrávené, v dôsledku čoho sa navrhovateľ nemôže doma stravovať a je nútený nosiť si jedlo so sebou. Jedlo mu tiež ukrýva alebo ničí. Schováva zdravotnú dokumentáciu, podklady na pracovné povinnosti a dokumenty súvisiace s výkonom jeho funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a predsedu futbalového klubu. Na otázky, kde sa tieto veci nachádzajú, mu odpovedala, že ich spálila. S cieľom prinútiť ho, aby zostal doma, vypúšťa psa (veľké plemeno belgického ovčiaka) z koterca a z dvora, čoho následkom je voľný pohyb psa po obci a nutnosť telefonických upozornení od občanov. Z tohto dôvodu musí mať psa v koterci zamknutého a kľúč nosiť neustále pri sebe. Podobné schválnosti vykonáva aj s hydinou. Manželke nemôžu zveriť kľúče od domu, pretože sa zamyká a bráni rodine vo vstupe. Opakovane vstupuje do izby navrhovateľa aj počas noci, kde ho budí, uráža a provokuje, pričom odíde až na opakované prosby dcéry. Táto situácia sa opakuje denne, čím sa život v spoločnej domácnosti stal absolútne neznesiteľným a ohrozujúcim. V máji 2025 manželku po podobných udalostiach navrhovateľ spolu s dcérami vysťahovali do jej rodného domu v obci Plevník, kde strávila približne 15 dní. Po jej naliehavých prosbách, prísľuboch zmeny a návrate z detoxikácie, jej umožnili návrat. Po krátkom čase sa však situácia opäť opakovala a dokonca ešte viac vyhrotila. Častejšie urážky, prenasledovanie, napádanie, konzumácia alkoholu, znepríjemňovanie života v podobe ničenia navrhovateľových osobných vecí. Súčasný stav správania odporkyne znemožňuje bežný život bez neustáleho psychického nátlaku, stresu, priameho ohrozenia zdravia a života. Vydanie tohto neodkladného opatrenia je nevyhnutné na ochranu navrhovateľovho zdravia, života a psychickej pohody, ako aj na ochranu ich neplnoletej dcéry, nakoľko sa situácia každým dňom zhoršuje a psychický nátlak sa stáva neznesiteľným.

3. Podľa , v platnom znení (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. „Súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak napríklad v návrhu absentuje akýkoľvek údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha, nemôže súd o takomto návrhu vecne rozhodnúť a jeho odmietnutie je opodstatnené. Naopak, opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle . Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.“ (Citované z publikácie Veľký komentár k , 2. vydanie autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022, strana 1252, výklad k ).

12. Z obsahu návrhu navrhovateľa vyplýva, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa ) a h) , podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť aj to, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje a aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Už zo znenia uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že účelom neodkladného opatrenia v týchto prípadoch je ochrániť telesnú a duševnú integritu ohrozenej osoby pred násilím, eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Preto aj opísanie rozhodujúcich skutočností v takomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojené dôkazy musia nevyhnutne smerovať a koncentrovať sa práve na osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Účelom takejto mimoriadnej, neodkladnej úpravy zo strany súdu je totiž poskytnúť ochranu životu a zdraviu navrhovateľa. Súd v tejto súvislosti opäť podporne poukazuje na už citovaný Veľký komentár k , výklad k /, g/ a h/ , ktorý takisto potvrdzuje záver, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pri neodkladnom opatrení podľa / až h/, slovami komentára cit. “Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle / musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje....Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.“

14. Konanie o nariadení neodkladného opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote, spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický a rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Je preto výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby dostatočne konkrétne, podrobne a presvedčivo opísal rozhodujúce skutočnosti a aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje takúto ochranu podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak v zmysle platnej právnej úpravy ( ) v porovnaní so žalobou kladú osobitné, ďalšie a vyššie požiadavky, čo je logické, nakoľko v štádiu a lehotách v ktorých súd rozhoduje o návrhu na také opatrenie nie je mysliteľné, aby vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Súd v tejto súvislosti opäť poukazuje na vyššie spomínaný Veľký komentár k a jeho výklad k z ktorého cit. “Riadne dokazovanie v zmysle a nasl. sa nevykonáva. To, prirodzene kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu, s dôrazom na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu.“

15. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená, pričom potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov podliehajú procesu osvedčovania (spravdepodobnenia). Navrhovateľ neodkladného opatrenia v návrhu musí označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam ( a 3 ) a k návrhu musia byť pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva, pričom práve listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, teda súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné, pričom strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( a nasl. ).

16. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 . Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

17. Súd pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže preň platí požiadavka naliehavosti a nevyhnutnosti musí mať vždy osvedčené minimálne to, kedy malo dôjsť k skutočnostiam uvádzaným navrhovateľom, ako, kde, za akých okolností, koľkokrát, v akej intenzite, a najmä kto je odporkyňa, či ide o cudziu osobu, blízku osobu navrhovateľa alebo napr. o úradnú osobu vykonávajúcu svoju právomoc a podobne, pričom ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity možno hodnoverne osvedčiť napr. lekárskymi správami, trestným oznámením, oznámením o priestupku, záznamom o vykázaní z obydlia policajtom podľa § 27a zákona o policajnom zbore, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Uvedené závery a dôležitosť dostatočného uvedenia a najmä osvedčenia rozhodujúcich skutočností v prípadoch takýchto neodkladných opatrení opakovane potvrdzuje aj súdna prax, viď napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/24/2021 alebo uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/28/2022.

18. Okresný súd konštatuje, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu strán sporu a zväčša bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Neodkladné

opatrenie má mať vždy väzbu ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ ide o neodkladné opatrenie nariadené počas konania, alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej.

19. Súd ďalej uvádza, že nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v , pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v . Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

20. Okresný súd zdôrazňuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.

21. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorému je možné poskytnúť ochranu práve neodkladným opatrením. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku, by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia. Riadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd v procese rozhodovania o neodkladnom opatrení nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasledujúcich .

22. V danom prípade navrhovateľ obsahom svojho návrhu a opísaním rozhodujúcich skutočností v ňom neosvedčil, že ide o prípad, kedy by bolo možné nariadiť ním požadované neodkladné opatrenie. Svoje tvrdenia nepodložil dôkazmi, z ktorých by vyplývala bezprostredne hroziaca ujma jemu alebo jeho dcéry. Súd si nemá a ani nesmie rozhodujúce skutočnosti, ktoré má uviesť navrhovateľ navrhujúci nariadenie neodkladného opatrenia domýšľať, alebo vyhľadávať dôkazy, či by prípadne nebol skutočne dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom ochrany práva navrhovateľa. Nie je povinnosťou, ale ani právom súdu, ktorý z podstaty svojho postavenia musí byť nezávislý a nestranný, vyzývať navrhovateľa na predloženie ďalších dôkazov, keďže by tým došlo k zvýhodňovaniu jednej strany v spore a porušeniu princípu rovnosti strán. Navrhovateľ súdu síce predložil fotodokumentáciu popísaného automobilového vozidla a neprijatých hovorov od „maťka miláčik“, avšak z uvedených predložených dôkazov nevyplýva bezprostredne hroziaca ujma navrhovateľovi, alebo jeho dcére. Nepredloženie dôkazov a neuvedenie skutočností osvedčujúcich návrh navrhovateľa tu totiž nie je

procesným nedostatkom návrhu, ale neunesením dôkazného bremena a bremena tvrdenia potrebného pre úspech navrhovateľa. Bolo výlučne na navrhovateľovi, aby osvedčil tie skutočnosti, ktoré zákon predpokladá a aby už spolu s návrhom predložil relevantné dôkazy na ich osvedčenie, čo sa v danom prípade nestalo.

23. Účelom mimoriadnej, neodkladnej úpravy zo strany súdu spočívajúcej v uložení zákazu priblíženia a zákazu vstupu do obydlia, ktorého sa navrhovateľ domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je ako už súd uviedol, poskytnúť ochranu životu a zdraviu navrhovateľa, pričom nemožno zabúdať, že ide o prostriedok civilného práva. Ak sa navrhovateľ cíti ohrozený na živote, zdraví, či ľudskej dôstojnosti svojej alebo jeho dcéry, či prenasledovaný, alebo ak dochádza k vyhrážkam voči nemu, bezprostrednú ochranu možno dosiahnuť oznámením na políciu. Nemožno vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia, ak na to budú splnené zákonné podmienky, ktoré nateraz splnené nie sú. Navrhovateľ takisto má možnosť za účelom poskytnutia právnej pomoci pri riešení svojej situácie obrátiť sa na advokáta, a v prípade že naň nemá prostriedky, obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o jeho ustanovenie.

24. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností súd dospel k názoru, že navrhovateľ neosvedčil existenciu zákonných predpokladov na využitie požadovaného procesného inštitútu nariadenia neodkladného opatrenia. Ako už bolo uvedené vyššie, naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami je osvedčená z hľadiska skutkových tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, na ktorých túto zakladá len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorému je možné poskytnúť ochranu práve ním požadovaným neodkladným opatrením.

25. Súd ďalej konštatuje, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, resp. neosvedčil v akom vzťahu je s odporkyňou, že odporkyňa v nadmernej miere požíva alkoholické nápoje v dôsledku čoho má vo vzťahu k navrhovateľovi vystupovať agresívne, resp. že z uvedeného dôvodu absolvovala protialkoholické liečenie. Navrhovateľ nepodal, resp. žiadnym spôsobom nepreukázal, že by podal na odporkyňu trestné oznámenie z dôvodu ním tvrdeného násilia (vyhrážania, systematického poškodzovania majetku, obmedzovania, ohrozovania navrhovateľa, resp. tretích osôb). Navrhovateľ nepreukázal, že privolal za účelom prípadného riešenia konfliktov opísaných v návrhu hliadku policajného zboru. Súd konštatuje, že rozvod manželstva a následné vyporiadavanie majetku je nepochybne psychicky náročné obdobie. Uvedené však nemôže viesť k tomu, že jeden z manželov v dôsledku vyvolaných sporov bude vylúčený z užívania spoločného majetku podľa predstavy druhého manžela. Navrhovateľ v návrhu nepreukázal a ani len neosvedčil, že by konanie odporkyne dosahovalo takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe tvrdení (prianí) navrhovateľa neodkladného opatrenia bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o pravdepodobnosti ohrozenia zákonom chráneného záujmu, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, ktoré však v danej veci doposiaľ osvedčené nebolo. Za týchto, doposiaľ neosvedčených okolností danej veci nemohol súd dospieť k inému záveru, ako že navrhovateľ neosvedčil základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súdu neostávalo iné, než o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, to znamená v celom rozsahu ho zamietnuť.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. V zmysle je potrebné aj pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v prípade, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( ). Preto súd o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s ust. v spojení s . Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nevznikol, lebo vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu mala plný úspech odporkyňa, preto jej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Odporkyňa si však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania jej nevyplývajú (návrh ani uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa jej v zmysle veta druhá ani nedoručujú), preto súd v zmysle a 2 nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

8 42C/66/2025

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.