Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/114/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci navrhovateľky – oprávnenej na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, proti osobe povinnej na výživné - otcovi: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. E., t.č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, Chorvátska 5, Bratislava, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 38Pc/27/2024-109 zo dňa 10.12.2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 38Pc/27/2024-145 zo dňa 06.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 38Pc/27/2024-109 zo dňa 10.12.2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 38Pc/27/2024-145 zo dňa 06.05.2025 vo výrokoch I., II., III. a IV. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Otec oprávnenej na výživné A. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na jej výživu zvýšeným výživným zo sumy 49,70 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej na výživné, počnúc dňom 03.10.2024. II. Zameškané výživné zo obdobie od 03.10.2024 do 10.12.2024 na oprávnenú na výživné A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 290,73 eur súd otcovi povoľuje splácať v 15 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezapletení čo i len jednej splátky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/379/2006 zo dňa 03.04.2007 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči oprávnenej na výživné. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom okresný súd návrh oprávnenej vo zvyšku zamietol.

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh oprávnenej na výživné, ktorým navrhovala, aby súd uložil povinnému na výživné povinnosť prispievať na jej výživu sumou 250 eur mesačne. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/379/2006-55 zo dňa 03.04.2007 bola zverená do osobnej starostlivosti matky a zároveň bola otcovi uložená vyživovacia povinnosť vo výške 50 eur mesačne. Od tohto momentu nebol podaný návrh na zvýšenie výživného. Dňa 04.12.2017 Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/70/2015-121 uznal povinného na výživné vinným, že v období od februára 2013 si neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Vzhľadom na to, že si povinný na výživné odpykáva trest odňatia slobody a nie je schopný poskytnúť plnú výšku výživného, zvyšok uhrádza Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Celú starostlivosť o navrhovateľku zabezpečuje jej matka, ktorá pracuje a okrem starostlivosti o navrhovateľku

zabezpečuje aj starostlivosť o maloleté dieťa, ktorého otec umrel. Povinný na výživné sa nepokúšal o kontakt s navrhovateľkou, ani osobný, ani sprostredkovaný. Nikdy sa nepričinil na jej starostlivosti a nezaujíma sa o jej potreby a záujmy. Vzhľadom na to, že navrhovateľka je študentkou strednej školy, jej náklady sa zvýšili najmä v súvislosti s jej štúdiom a dopravou do školy. Jej náklady potrebné na štúdium sa mesačne líšia, priemerne je to približne 20 eur. Náklady spojené so školou sa týkajú ročného prispievania na stužkovú slávnosť v hodnote 100 eur, kancelárskych potrieb a zaobstarávania študijných materiálov v hodnote cca 10 až 15 eur mesačne. Do E. E. musí navrhovateľka denne dochádzať do školy z miesta bydliska prímestskou autobusovou dopravou v hodnote 31 eur mesačne a približne 20 eur mesačne predstavuje premiestňovanie mestskou hromadnou dopravou. Mesačne navrhovateľka uhrádza za mobilný telefón 10 eur. Vzhľadom na jej zdravotný stav musí denne užívať hormonálnu antikoncepciu, ktorú zakupuje každé tri mesiace v hodnote 25 eur. Navrhovateľka nosí fixný zubný aparát od októbra 2023 v sume 414 eur, ktorý v plnom rozsahu uhradila jej matka. V súvislostí s tým chodí každý mesiac na kontrolu k stomatológovi, kde uhrádza sumu od 20 do 50 eur. V súvislosti s prípravou na vysokú školu a záľubami uviedla, že je aktívnym športovcom, denne navštevuje posilňovňu a fitnes centrum v Banskej Bystrici, ktoré je v sume 40 eur mesačne, a užíva výživové doplnky za približne 50 eur mesačne. Strava navrhovateľky mesačne predstavuje sumu cca 150 eur. Ďalšie záľuby a potreby, ktoré predstavujú hygienické potreby, kozmetika, oblečenie, obuv, elektronika a občasné navštevovanie akcií, mesačne predstavujú 100 eur.

3. Povinný vo vyjadrení k návrhu uviedol, že momentálne sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody na dobu 90 mesiacov, výkon trestu mu končí 08.04.2028. Vo výkone trestu je pracovne zaradený. Jeho čistý pracovný príjem sa mesačne bez zrážok pohybuje na úrovni 120-130 eur. Súdom má stanovenú vyživovaciu povinnosť na jedno dieťa A. B. vo výške 50 eur a na druhé neplnoleté dieťa F. C. vo výške 100 eur. Pri druhej menovanej tiež práve prebieha konanie na zvýšenie výživného na Okresnom súde Trnava. V civilnom živote pracuje ako kuchár, jeho príjem je na úrovni minimálnej mzdy, čo je možné overiť aj cez Sociálnu poisťovňu. Nevlastní žiadny hnuteľný, či iný majetok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal návrhu nevyhovieť.

4. Okresný súd konštatoval, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba XX rokov. V čase poslednej úpravy výživného mala oprávnená na výživné 7 mesiacov a bola v celodennej starostlivosti matky. Oprávnená na výživné bola zdravá, v súvislosti so starostlivosťou o ňu mala jej matka bežné výdavky na oblečenie, stravu, zabezpečenie hygieny dieťaťa. Matka oprávnenej na výživné bývala spolu s navrhovateľkou u svojich rodičov, ktorým prispievala na elektrinu sumou 600 Sk, stravovala sa spolu s rodičmi, inú vyživovaciu povinnosť matka nemala. Matka oprávnenej na výživné bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky v celkovej výške 4900 Sk, mesačne uhrádzala oprávnenej na výživné poistenie 370 Sk. Povinný na výživné – otec žil s oprávnenou na výživné a jej matkou v spoločnej domácnosti jeden mesiac po narodení oprávnenej na výživné, následne sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Povinný na výživné o oprávnenú neprejavoval záujem, od narodenia na jej výživu žiadnym spôsobom neprispel, nemal inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je navrhovateľka dospelá, je žiačkou tretieho ročníka na Obchodnej akadémii D. G. v E. E., má výdavky ako dospelá osoba, teda absolútne odlišné ako má sedemmesačné maloleté dieťa, ktorým bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Okresný súd mal na strane oprávnenej preukázanú zmenu pomerov spočívajúcu v jej veku, uplynutí doby od poslednej úpravy výživného, v zmene ekonomickej situácie a cien tovarov a služieb. Rovnako konštatoval zmenu pomerov aj na strane rodičov. Povinnému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa (rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 21P/15/2024 zo dňa 22.11.2024 bola otcovi zatiaľ neprávoplatne zvýšená vyživovacia povinnosť na maloletú F. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, počnúc dňom 02.02.2024). Otec bol odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý vykonáva v na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Pred nástupom do výkonu trestu pracoval ako kuchár. Matke oprávnenej na výživné pribudla taktiež ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, v súčasnosti je zamestnaná v spoločnosti AMI BB s. r. o. s priemerným vymeriavacím základom za obdobie od 01/2024 do 07/2024 vo výške 751,94 eur. Okresný súd tak návrh považoval za dôvodne podaný.

5. Z nákladov vyčíslených oprávnenou: kancelárske potreby 10 eur mesačne, stužková 100 eur ročne, prímestská doprava 31 eur mesačne, MHD 20 eur mesačne, strava minimálne 150 eur mesačne, odievanie 30 – 40 eur mesačne, hygiena, drogéria 60 eur mesačne, antikoncepcia 8 eur mesačne, stomatológ 20 eur mesačne, resp. 1x za mesiac a pol., návšteva fitness centra 50 eur mesačne, výživové

doplnky 30-50 eur mesačne, vzal okresný súd do úvahy náklady oprávnenej na výživné na fitnescentrum a na výživové doplnky len čiastočne, keďže tieto nepovažoval v uplatnenej výške za nevyhnutne vynaložené a vzhľadom na posudzovaný prípad a na životnú úroveň a príjmy rodičov oprávnenej na výživné ich považoval za nadštandardné. Ostatné výdavky oprávnenej na výživné považoval za úplne bežné vzhľadom na vek oprávnenej na výživné. Povinný na výživné výdavky oprávnenej na výživné v konaní nespochybňoval. Okresný súd teda pri rozhodovaní vzal do úvahy mesačné výdavky oprávnenej na kancelárske potreby 10 eur, stužková 8,33 eur (100 eur ročne), prímestská doprava 31 eur, MHD 20 eur, strava minimálne 150 eur, odievanie a obuv 40 eur, hygiena a drogéria 60 eur, antikoncepcia 8 eur, stomatológ minimálne 20 eur. Oprávnená na výživné pri vyčíslení svojich nákladov na pojednávaní nevedela presne vyčísliť náklady na bývanie, avšak uviedla, že býva spolu so svojou matkou, ktorá uhrádza výdavky v súvislosti s bývaním, preto súd pri určení zvýšeného výživného vzal do úvahy aj túto skutočnosť.

6. Okresný súd poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 236/2018 a vychádzajúc z princípu potencionality príjmu zohľadnil pri zvýšení výživného možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Povinný je zdravý, nemá žiadne zdravotné obmedzenia, je v produktívnom veku, má stredoškolské vzdelanie s maturitou, v minulosti pracoval v zahraničí ako kuchár v Taliansku, kde zarobil počas zimnej sezóny cca 2000 eur až 2200 eur v čistom, v Českej republike, kde zarobil cca 1500 eur v čistom, a na Malorke zarobil okolo 1000 eur v čistom. Dohovorí sa anglicky a nemecky. Pracoval tiež na Slovensku ako kuchár, kde mal pracovnú zmluvu na minimálnu mzdu, avšak ako sa sám vyjadril pri výsluchu, dosahoval vyšší príjem. Čo sa týka výdavkov povinného na výživné, v súčasnosti nemá výdavky na lieky, taktiež nemá výdavky na stravu a ani na bývanie, keďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Vo výkone trestu odňatia slobody je pracovne zaradený do väzenskej kuchyne, kde dosiahol priemernú čistú mzdu za obdobie od 10/2023 do 09/2024 vo výške 279,18 eur. Okresný súd bol názoru, že ak by sa povinný na výživné vlastným pričinením neocitol vo výkone trestu odňatia slobody, nič by mu nebránilo, aby dosahoval adekvátny príjem, ktorým by sa mohol riadne podieľať na výžive oprávnenej na výživné ako aj na výžive jeho ďalšieho maloletého dieťaťa. Súd tak pri určení vyživovacej povinnosti otca vzal do úvahy výšku príjmu, ktorú by otec mohol dosahovať, pokiaľ by bol riadne zamestnaný. Vzhľadom na predchádzajúce pracovné skúsenosti otca a jeho 20 ročnú prax kuchára by otec mohol podľa názoru súdu dosahovať mesačný príjem vo výške minimálne 1000 eur a viac, pričom pokiaľ pracoval v zahraničí, bol podľa vlastného vyjadrenia schopný dosahovať príjem od 1000 eur do 2200 eur v čistom. Súd teda rozhodol tak, že otcovi oprávnenej uložil povinnosť prispievať na jej výživu zvýšeným výživným zo sumy 49,70 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej na výživné, počnúc dňom 03.10.2024 (od podania návrhu). Výška zvýšeného výživného predstavuje nárast sumy na výživnom vo výške cca 8,84 eur ročne. Súd však v celom rozsahu nevyhovel ani návrhu oprávnenej na výživné, ktorá žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 250 eur mesačne. Vzhľadom na výdavky oprávnenej na výživné, ktoré súd vzal do úvahy pri určení zvýšeného výživného (bod 16.), považoval súd zvýšené výživné na sumu 200 eur za dostatočné na pokrytie odôvodnených potrieb oprávnenej na výživné, pričom zobral do úvahy aj skutočnosť, že rovnako ako povinný na výživné – otec je povinná zabezpečovať výživu oprávnenej na výživné aj jej matka, a to až do času, kým oprávnená na výživné nebude schopná sa sama živiť. Povinnému za obdobie od 03.10.2024 do 10.12.2024 (t. j. do rozhodnutia vo veci samej) vzniklo zameškané výživné vo výške 290,73 eur (pomerná časť za 29 dní v mesiaci október 2024 a za celý mesiac november 2024). Zročné výživné súd povinnému na výživné povolil splácať v 15 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do jeho zaplatenia. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti zameškaného výživného, jeho výšku ako aj potenciálny príjem povinného z výživného. Týmto rozhodnutím zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/379/2006 zo dňa 03.04.2007 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči oprávnenej na výživné. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže iné dôvody na rozhodnutie o trovách konania tu neboli zistené.

7. Dopĺňacím rozsudkom okresný súd návrh oprávnenej vo zvyšku zamietol. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku okresný súd uviedol, že keďže na pojednávaní dňa 10.12.2024 nevyhlásil výrok o zamietnutí nároku oprávnenej na výživné v časti nad určenú zvýšenú výšku výživného, rozhodol dopĺňacím rozsudkom tak, že návrh oprávnenej na výživné vo zvyšnej časti zamietol.

8. Proti rozsudku podal otec (odporca) v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd pri rozhodovaní neprihliadal na jeho aktuálne finančné možnosti a ani na jeho majetkové a finančné pomery

po prepustení z výkonu trestu. Na Slovensku pracoval väčšinou len na dohodu za minimálnu mzdu a málokedy dosiahol príjem 1000 eur. V zahraničí pracoval naposledy v roku 2013. Okresný súd nezohľadnil, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, a teda je nútený žiť v podnájmoch, kde platil nájomné cca 400 eur mesačne. Rovnako nezohľadnil ďalšie bežné výdavky na život ako cestovné, jedlo, oblečenie, telefón, spolu 300 - 350 eur mesačne. Okrem toho mu bolo Okresným súdom Trnava zvýšené výživné na neplnoletú dcéru F. na sumu 180 eur, voči čomu sa rovnako odvolal. Nesúhlasil ani s výrokom rozsudku, ktorým mu boli povolené splátky zameškaného výživného vo výške 15 eur mesačne, a to z dôvodu, že aktuálne je nereálne, aby takúto sumu mohol splácať. S ohľadom na výšku jeho príjmu nie je možné túto povinnosť splniť, keďže už teraz mu každý mesiac narastá dlh na výživnom. Preto žiadal, aby mohol dlh splatiť až po prepustení z výkonu trestu. Odporca žiadal zmeniť výšku výživného na nižšiu, prijateľnejšiu sumu.

9. Oprávnená vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odporca od roku 2007 platil výživné vo výške 50 €, čo jej veku a študijným a spoločenským povinnostiam už nestačí. Uviedla svoje mesačné výdavky, ktoré všetky platí jej mama vzhľadom k tomu, že nie je schopná sa samostatne živiť, keďže sa stále pripravuje na budúce povolanie. Za situáciu, v ktorej sa ocitol odporca, si môže on sám spôsobom života, ktorý viedol, a dcéra na jeho zlyhanie nemôže doplácať. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal rozsudok okresného súdu v zmysle a postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa , 2 .

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolania, súd prvej inštancie vo veci na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od nosných záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

12. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa / .

13. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ išlo o odvolanie odporcu a ním tvrdené skutočnosti, tak na rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľ nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn. 3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011).

14. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie , 2 odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu.

15. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

16. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

17. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

18. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie otca nemožno vyhodnotiť ako dôvodné. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu dcéry na zvýšenie výživného z hľadiska jej súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je odkázaná, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním okresného súdu, že v konaní bola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti, na ktorú okresný súd podľa odvolacieho súdu správne reagoval svojím rozhodnutím. Závery súdu prvej inštancie ohľadom ustálených výdavkov dcéry otec v podanom odvolaní nespochybnil.

19. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, ktorý poukazoval na aktuálnu výšku svojho príjmu vo výkone trestu odňatia slobody, zvýrazňuje odvolací súd, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. Uvedené ustanovenie je vyjadrením zásady tzv. potencionality príjmu povinného rodiča, v zmysle ktorej súd pri určovaní výživného neprihliadne len na skutočný príjem povinného rodiča, ale na jeho schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery, t.j. prihliadne k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Rozhodujúci je potom príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať, a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity (práve takáto situácia v súdenej veci nastala). V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/200/2018 zo dňa 30.04.2019). Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Relevanciu v zmysle následkov potencionality nemožno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takému konaniu došlo zo závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu.

20. Odvolacie námietky otca boli sústredené predovšetkým do spochybnenia záverov okresného súdu ohľadom výšky jeho potencionálneho príjmu a do tvrdenia, že okresný súd sa nezaoberal jeho výdavkami. Čo sa týka spochybnenia záverov okresného súdu o výške potencionálneho príjmu otca, je namieste odvolacím súdom zvýrazniť, že z vyjadrení samotného otca vyplývalo, že už pred viac ako desiatimi rokmi bol ako kuchár schopný v zahraničí dosahovať príjem 1000 až 2200 eur v čistom. Pokiaľ potom okresný súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca vo výške tisíc eur mesačne, tak sa jedná o sumu, ktorú aj s ohľadom na odstup času a s tým spojený rast miezd možno považovať za minimálnu sumu príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoju 20-ročnú prax a znalosť dvoch cudzích jazykov mohol dosahovať. K námietke otca, že nebolo prihliadnuté na jeho aktuálne finančné možnosti, odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických zhodnotení ohľadom aplikácie princípu potencionality príjmu, v celom rozsahu odkazuje na vecne správne závery súdu prvej inštancie. V rámci právneho posúdenia tak zo strany okresného súdu, ako aj odvolacieho súdu bolo namieste vziať do úvahy tú podstatnú okolnosť, že do aktuálnej situácie sa otec dostal sám, úmyselným protiprávnym konaním, za ktoré bol právoplatne odsúdený, pričom sa v čase rozhodovania okresného aj odvolacieho súdu nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Okresný súd vecne správne postupoval, pokiaľ za tohto stavu uprednostnil princíp potencionality pred princípom fakticity príjmu otca, ktorý si umiestnenie do výkonu trestu odňatia slobody zapríčinil výlučne sám. K správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu sa poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 20.02.2019). Otec síce má vo výkone trestu odňatia slobody len veľmi nízky príjem, je ale podstatné, že o možnosť dosahovať pravidelný vyšší príjem na slobode sa pripravil sám a samotný výkon trestu odňatia slobody nemožno považovať za dôvod, pre ktorý by výživné pri tak zásadnej zmene pomerov ako nastala v tomto prípade, nemalo byť zvýšené. Otec sa v dôsledku svojho konania sám pripravil o možnosti aktívne sa zúčastniť pracovného procesu a dosiahnuť pravidelný príjem, z ktorého by si plnil aj vyživovaciu povinnosť. Súdna prax konštatovala, že pokiaľ sa rodič zbavil svojím úmyselným konaním, kvôli ktorému na neho bola uvalená väzba alebo uložený trest odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu výživou odkázaného dieťaťa.

21. Otec v podanom odvolaní tiež namietal, že okresný súd nezohľadnil výdavky na jeho základné životné potreby, a to nájomné, cestovanie do práce, jedlo, oblečenie, telefón. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že aktuálne je otec vo výkone trestu odňatia slobody, a teda mu takéto náklady nevznikajú. Preto nebol dôvod, aby okresný súd takéto výdavky zohľadňoval. V prípade, ak otcovi takéto náklady budú vznikať v budúcnosti po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, môže sa jednať o okolnosť, ktorá by prípadne mohla odôvodniť zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti z dôvodu zmeny pomerov na strane otca. Aktuálne sa tak jedná len o hypotetické tvrdenie otca o možných nákladoch, ktoré bude potrebné z jeho strany vynaložiť, ktoré nemá dopad na vecnú správnosť záverov okresného súdu.

22. K námietke otca ohľadom jeho povinnosti zaplatiť zameškané výživné v 15 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri uložení tejto povinnosti otcovi vecne správne zohľadnil výšku zameškaného výživného, celkovú dobu jeho splácania a výšku potencionálneho príjmu otca. Je pritom potrebné odvolacím súdom poukázať na skutočnosť, že zameškané výživné predstavuje kompenzáciu výdavkov navrhovateľky už vynaložených pred rozhodnutím súdu prvej inštancie v období od 03.10.2024 do 10.12.2024. V prípade vyhovenia návrhu otca, aby zameškané výživné splácal až po prepustení z výkonu trestu, by otec zameškané výživné uhrádzal až v roku 2028, teda v konečnom dôsledku by následky jeho protiprávneho konania a následného trestu odňatia slobody znášala navrhovateľka, ktorá by na kompenzáciu ňou už vynaložených nákladov čakala až do prepustenia otca. Potencionálny príjem otca, ktorý bol vecne správne určený súdom prvej inštancie, aj podľa názoru odvolacieho súdu umožňuje úhradu nielen bežného výživného, ale aj výživného zameškaného, vrátane výživného, ktoré je otec povinný platiť na svoju maloletú dcéru F..

23. Sumarizujúc vyššie uvedené odvolací súd nevyhodnotil odvolacie námietky otca ako dôvodné, narušujúce správnosť rozhodnutia okresného súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd dôsledne a citlivo zvážil všetky okolnosti prejednávaného prípadu a na jeho závery zostali bez vplyvu tvrdenia otca o výške jeho príjmu počas výkonu trestu odňatia slobody, keďže okresný súd správne vychádzal z princípu potencionality jeho príjmu. Odvolací súd v plnej miere odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoP/3/2020 zo dňa 27.08.2020, ktoré závery si osvojil a v zmysle ktorých „Potencionalita príjmu znamená, že je možné zhodnotiť, že povinný rodič by mal dosahovať lepšiu zárobkovú činnosť než tú, ktorú deklaroval pre rozhodné obdobie, z ktorého sa má stanoviť rozsah výživného. Potencionalita príjmov znamená tiež v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje dieťa zabezpečil, aby dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou, a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.“ Odvolací súd je názoru, že situáciu, do ktorej sa dostal otec vlastným zavinením v dôsledku svojho protiprávneho konania, nie je možné v kontexte určovania vyživovacej povinnosti hodnotiť ako okolnosť, ktorá by v rozpore so záujmom navrhovateľky mala viesť k záveru, že otec nie je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v primeranej výške.

24. Ďalšie odvolacie argumenty už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. Podľa konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR II. ÚS 251/04, sp.zn. III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

25. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolateľ žiadnym spôsobom argumentami uvádzanými v odvolaní nespochybnil vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na skutkové okolnosti okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne cez úpravu v , 2 a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru odvolacieho súdu nemožno z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov dieťaťa ako osobitne zákonom chráneného subjektu, nič vytknúť.

26. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že v mimosporových konaniach upravených platí v zmysle zákonných ustanovení , CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Keďže ani odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.