Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-34-2024.pdf
PDF · 108.64 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/34/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., sídlo: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. A. B., narodený: XX.X.XXXX, sídlo: Szakkayho 1, 040 01 Košice – Staré Mesto, IČO: 32 474 075, o zaplatenie 37.312,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 27Cb/73/2020-195 zo dňa 26. októbra 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 27Cb/73/2020-195 zo dňa 26. októbra 2023.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom č.k. 27Cb/73/2020-195 zo dňa 26. októbra 2023 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37.312,23 eur s 9,90% úrokom ročne zo sumy 25.933,33 eur odo dňa 11.9.2020 až do zaplatenia, s 9,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 25.933,33 eur odo dňa 11.9.2020 až do zaplatenia a sumu 40,00 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; 2, vo výroku II. žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému a 3, vo výroku III. skonštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca svojou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 37.312,23 eur s príslušenstvom z titulu nevrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, nezaplatenia úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov zo zmluvy o úvere. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 25.933,33 eur, úrokov a úrokov z omeškania vo výške 11.348,90 eur a z poplatku za zaslané upomienky vo výške 30,00 eur, s tým, že podľa žalobcu žalovaný dlh neuhradil ani na jeho opakované výzvy.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že si je vedomý, že nárok žalobcu je čiastočne odôvodnený, ale nie v takom rozsahu, ako je uvedený vo výroku platobného rozkazu. Žalovaný ďalej namietal, že úverový rámec na základe Zmluvy o financovaní č. KM 20132553 poskytol právny predchodca žalobcu C. D., ktorý vypovedal zmluvný vzťah bez toho, aby žalovaného upozornil na túto skutočnosť aj napriek tomu, že riadne platil úroky, ktoré boli stanovené v zmluve. Podľa žalovaného istina, ktorú má vrátiť, predstavuje sumu 25.933,33 eur, avšak v žiadnom prípade nezaplatené úroky nemôžu predstavovať sumu 9.551,67 eur. Tieto úroky podľa neho predstavujú skoro 40 % nezaplatenej istiny za omeškanie cca 2 roky a takto žalované úroky nemajú oporu v zákone ani v zmluve. Preto navrhol vydaný platobný rozkaz zrušiť.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu predložil prehľad čerpania a splácania úveru za obdobie odo dňa 25.11.2013, t.j. od uzatvorenia Zmluvy o financovaní č. KM20132553 v znení dodatku do dňa 10.09.2020, t.j. dátumu podania žaloby.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami sporu nachádzajúcimi sa v súdnom spise, z ktorých zistil skutkový stav uvedený v nasledovných odsekoch 5.1 až 5.5.
5.1. Žalobca ako právny nástupca spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, ktorá zanikla ku dňu 01.08.2017 zlúčením so spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s., uzavrela dňa 25.11.2013 so žalovaným v súlade s § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, Zmluvu o financovaní č. KM20132553 v znení neskoršieho dodatku (ďalej len „Zmluva o úvere“). Predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému na základe jeho žiadosti úver a na strane druhej záväzok žalovaného poskytnutý úver vrátiť za podmienok dohodnutých v zmluve.
5.2. Žalobca poskytol žalovanému finančný rámec (úver) vo výške 15.700,00 eur, ktorý žalovaný čerpal z bežného účtu č. IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za podmienok uvedených v Zmluve o úvere v znení neskorších dodatkov. Záväzok žalovaného splatiť kontokorentný úver bol plnený znižovaním debetného zostatku bežného účtu IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v súvislosti s ktorým sa úver poskytol. Žalovaný sa dostal do omeškania, keďže poskytnutý úver neuhradil v deň amortizácie, na čo bol aj viackrát písomne upozornený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobca zaslal žalovanému dňa 10.10.2018 upomienku/oznámenie o preúčtovaní kontokorentného úveru. Žalobca v súlade so Zmluvou o úvere dňa 09.10.2018 preúčtoval zostatok poskytnutého kontokorentného úveru s príslušenstvom z bežného účtu žalovaného IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na vnútorný evidenčný účet č. 843473 a súčasne vyzval žalovaného na splatenie poskytnutého úveru. Žalovaný na predmetnú výzvu žalobcu nereagoval. Žalovaný bol listom zo dňa 30.04.2020 opätovne vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby. Napriek opätovnej výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému uhradená.
5.3. V zmysle účtovných záznamov žalobcu, dlžná čiastka úveru predstavovala ku dňu 10.09.2020 (vrátane) sumu vo výške 37.312,23 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 25.933,33 eur, naakumulovaných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 11.348,90 eur a poplatku za zaslané upomienky vo výške 30,00 eur.
5.4. Žalobca predložil súdu prehľad čerpania a splácania úveru za obdobie odo dňa uzatvorenia Zmluvy o úvere do dňa podania žaloby, zohľadňujúc skutočnosť, že v súlade s čl. 3, bod 3.1 Zmluvy v znení dodatku č. 1 k Zmluve zo dňa 04.11.2014 sa žalobca so žalovaným dohodli na zmene výšky finančného rámca kontokorentu na 30.000,00 eur ku dňu uzatvorenia predmetného dodatku. V zmysle čl. 3, bod 3.3 Dodatku finančné prostriedky čerpané z poskytnutého kontokorentu bol žalovaný povinný vrátiť spolu s príslušenstvom najneskôr do 36 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku, t.j. do 04.11.2017 (v priloženom prehľade čerpania a splácania úveru je dňom amortizácie 06.11.2017, keďže deň 04.11.2017 pripadol na sobotu).
5.5. V zmysle čl. 3, bod 3.2. Dodatku, prvá veta „z čerpaného Kontokorentu ste povinný platiť úroky vo výške 9,90% p.a. (s referenčnou sadzbou BASE rate KTK Micros nezab. 6,50 p.a. + marža 3,40% p.a.).“ V zmysle čl. 3, bod 3.2 Dodatku podrobnosti o výpočte úrokov sú uvedené v Obchodných podmienkach C. pre financovanie prevádzkových potrieb a investičných aktivít klientov segmentu firemní klienti a micros klienti (ďalej len „OP pre financovanie“). Podľa čl. 22, bod 22.2 OP pre financovanie je sadzba úroku z omeškania o 9% p.a. vyššia ako úroková sadzba. Predložený prehľad čerpania a splácania úveru reflektuje na vyššie uvedenú skutočnosť od dátumu konečnej splatnosti úveru (amortizácie) úrokovou sadzbou vo výške 18,90 % p.a. (úroková sadzba vo výške 9,90% p.a. zvýšená o 9 percentuálnych bodov). Žalobca so žalovaným si dohodli v čl. 3, bod 3.6 Dodatku, že ktorákoľvek zo zmluvných strán je oprávnená kedykoľvek a bez uvedenia dôvodu písomne vypovedať poskytnutie kontokorentu.
6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 497, § 387 ods. 1 a 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1 a 2, § 397, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“).
6.1. Podľa záveru súdu prvej inštancie bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že Sberbank Slovensko, a.s. a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere č. KM20132553 dňa 25.11.2013, pričom banka na požiadanie dlžníka poskytla v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, ale dlžník poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil a nezaplatil úroky, ani úroky z omeškania ako aj poplatky spojené s úverom. Celková dlžná suma z úveru je špecifikovaná podľa jednotlivých položiek tak, ako to vyplýva z prehľadu čerpania a splácania úveru. K tvrdeniam žalovaného, že nedošlo k relevantnému spôsobu ukončenia zmluvy súd uviedol, že žalovaný nesplatil úver v stanovenej lehote a preto ho banka vyzvala na vykonanie platby do 20.10.2018 a následne zaslala aj výzvu na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby, t.j. dňa 30.4.2020. Čo sa týka výšky úrokov, úrokov z omeškania banka sa so žalovaným dohodla na sadzbách v zmluve resp. sadzby obsahujú Obchodné podmienky Sberbank Slovensko, a.s.
6.2. K námietke premlčania, ktorú vzniesol žalovaný (s poukazom na dvojročnú premlčaciu dobu), súd prvej inštancie uviedol, že keď záväzok spočíva v plnení, je pre začiatok premlčacej doby rozhodujúca doba splatnosti. Banka vyzvala žalovaného dňa 10.10.2018, aby v lehote do 20.10.2018 uhradil celý záväzok zo Zmluvy o úvere. Žaloba došla na súd 10.9.2020. Vzhľadom na uvedené sa právo nepremlčalo, lebo premlčacia doba je štyri roky. Vzťah strán sporu je potrebné posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka, lebo pri tomto právnom úkone vystupuje žalovaný ako fyzická osoba-podnikateľ s obchodným menom JUDr. Jozef Vaško, IČO: 32 474 075 vykonávajúca podnikateľskú činnosť na základe oprávnenia Slovenskej advokátskej komory. V danom prípade právny vzťah nebolo možné posúdiť v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
6.3. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj žalobou požadované príslušenstvo pohľadávky. Sadzba úrokov z omeškania bola dohodnutá. Súd pri posudzovaní úrokov z omeškania vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca mal možnosť v zmysle platného Obchodného zákonníka požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením úveru.
6.4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi voči žalovanému v celom rozsahu, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný.
7. Žalovaný doručil súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný, nakoľko obsahuje irelevantné skutočnosti vo väzbe na predmet sporu. Súd vydal rozhodnutie na základe dôkazov, ktoré boli predložené zo strany žalobcu. Nebral do úvahy vyjadrenie žalovaného, ktorým poukázal na to, že zmluvný vzťah, ktorý uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, nebol riadne ukončený. Zo strany banky žalovanému nebola doručená výpoveď, ktorá bola základnou podmienkou ukončenia zmluvného vzťahu. Žalobca nepreukázal čo predstavuje suma vo výške 11.378,90 eur. Tento rozdiel vznikol podľa názoru žalovaného nesprávnym výpočtom úroku. Je na zamyslenie, ako došlo k výpočtu takejto sumy, ak v ďalšom je úrok vo výške 9 % p.a., a to zo sumy 25.933,33 eur. Žalobca podľa názoru žalovaného použil vlastný sadzobník a to kde úrok predstavuje v percentuálnom vyjadrení 18,9 % ročne.
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť, prípadne odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy a umožnil vyjadriť sa obom stranám sporu.
8.1. K námietke výpočtu žalovanej sumy uviedol, že si voči žalovanému uplatňuje dohodnutý zmluvný úrok 9,90 % p.a. predstavujúci súčet referenčnej úrokovej sadzby BASE RATE KTK Micros nezabezpečený vo výške 6,50 % p.a. a marže vo výške 3,40 % p.a. v zmysle čl. 3, bod 3.2 dodatku č. 1 k Zmluve zo dňa 04.11.2014. Ďalej dodal, že si uplatňuje zákonný úrok z omeškania aj napriek skutočnosti, že mali so žalovaným dohodnutý úrok z omeškania vo výške 18,90 % p.a. (úroková sadzba vo výške 9,90 % p.a. zvýšená o 9 percentuálnych bodov) podľa Obchodných podmienok C. pre financovanie
prevádzkových potrieb a investičných aktivít klientov segmentu firemní klienti a micros klienti. Rozsah týchto nárokov bol podľa žalobcu v konaní preukázaný dôkazmi - zmluvou a Obchodnými podmienkami.
8.2. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP uviedol, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia vyplývajúce z uvedenej normy, neoznámil aké procesné prostriedky sú nové, ktoré neboli doteraz uplatnené. Podľa žalobcu z podania žalovaného nevyplýva, aké nové prostriedky procesnej obrany žalovaný požaduje vykonať. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca tento odvolací dôvod za nedôvodný a navrhuje odvolaciemu súdu naň neprihliadať.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. Odvolateľ v odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. g) a h) CSP. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP spočíva v tom, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom musí ísť o prípustné novoty v zmysle § 366 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tento odvolací dôvod teda nie je vnímaný ako reálna vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu. Odvolateľ pri uplatnení tohto odvolacieho dôvodu musí argumentovať v odvolaní odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) a/alebo f) CSP. Ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ustanovením § 366 písm. d) CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Použitie tohoto odvolacieho dôvodu teda umožňuje dotvoriť skutkový základ rozhodnutia, avšak za súčasného uplatnenia koncentračného princípu. Odvolateľ bližšie nešpecifikoval, v čom vidí naplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Ani z obsahu odvolania nemožno vyvodiť, že by odvolateľ reálne poukazoval na danosť tohto odvolacieho dôvodu. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd jeho naplnením nemal ako a teda nemohol zaoberať, respektíve je potrebné uzavrieť, že v konaní nebolo preukázané naplnenie tohto odvolacieho dôvodu.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
13. Odvolací súd v tomto odvolacom konaní preskúmaval relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, t.j. posudzoval, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy a tieto správne vyložil.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výrokoch vecne správne. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, odvolací súd navyše uvádza nasledovné:
17. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 25.11.2013 Zmluvu o financovaní č. KM20132553 (ďalej len „zmluva o úvere“) na vybrané formy financovania (kontokorent a poskytnutie kreditnej karty) do schválenej výšky finančného limitu 15.700,- eur. Dňa 4.11.2014 uzatvorili rovnaké zmluvné strany dodatok č. 1 k zmluve o úvere (ďalej len „dodatok“), ktorým plne nahradili zmluvu o úvere.
18. V dodatku (predloženom žalobcom so žalobou) sa zmluvné strany dohodli, že na financovanie sa vzťahujú Obchodné podmienky pre micros klientov (Obchodné podmienky C. pre financovanie prevádzkových potrieb a investičných aktivít klientov segmentu firemní klienti a micros klienti), ktoré sú zverejnené na internetovej stránke banky. Celková výška finančného rámca bola dohodnutá vo výške 32.800,- eur, z čoho suma 30.000,- eur bola dohodnutá na poskytnutie kontokorentu (zvyšná suma 2.800,- eur na kreditnú platobnú kartu). Z dodatku zmluvy (bod 3.1) tiež vyplýva, že finančné prostriedky čerpané z kontokorentu je klient povinný vrátiť s príslušenstvom v lehote splatnosti uvedenej v dodatku. Konečný deň splatnosti bol v dodatku dohodnutý najneskôr do 36 mesiacov odo dňa uzatvorenia dodatku (bod 3.3.). V bode 3.3 dodatku bolo tiež uvedené, že kontokorent je revolvingovým úverom, t.j. je priebežne čerpaný a splácaný. Konečná splatnosť v prípade vypovedania poskytnutia kontokorentu bola v dodatku upravená v bode 3.6. Konečný deň splatnosti bol v takom prípade posledný deň výpovednej lehoty v trvaní 30 dní. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá v bode 3.2. dodatku (9,90 % p.a.).
19. Žalobca vo vyjadrení k odporu okrem iného poukázal práve na bod 3.3. dodatku. V súvislosti s plynutím lehoty 36 mesiacov uviedol, že deň 4.11.2017 pripadol na sobotu, preto deň amortizácie pripadol na deň 6.11.2017 (ktorý bol uvedený aj v ním predloženom prehľade čerpania úveru). Žalobca v konaní nad rámec uvedeného preukázal aj to, že žalovanému zaslal upomienky, resp. výzvy na zaplatenie (zo dňa 10.10.2018 a 30.4.2020), v ktorých poukazoval práve na to, že žalovaný neuhradil kontokorentný úver v lehote splatnosti. Súd prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne (vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o úvere bez toho, aby ho upozornil) konštatoval, že žalovaný nesplatil úver v stanovenej lehote.
20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosť úhrady žalobou uplatnených dlžných súm z kontokorentného úveru zo strany žalovaného nebola viazaná na výpoveď zmluvy o úvere, ale na uplynutie lehoty splatnosti, ktorá bola priamo v dodatku k zmluve o úvere dohodnutá na 36 mesiacov od uzatvorenia dodatku.
21. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd odvolaciu námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkou žalovaného, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu nebol riadne ukončený, za irelevantnú. Z pohľadu posúdenia dôvodnosti žalobného návrhu je prípadné vypovedanie zmluvy o úvere zo strany žalobcu, bezpredmetné.
22. Všeobecné tvrdenie odvolateľa o nesprávnosti výpočtu úroku, vyhodnotil odvolací súd ako nedostatočné pre vyvodenie danosti uplatneného odvolacieho dôvodu. Súd prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenie 3.2 dodatku, v ktorom bola dohodnutá výška úroku 9,90 % ročne, ako aj na prehľad čerpania a splácania úveru predloženého žalobcom (body 18., 21. a 25. odôvodnenia). Súd tiež poukázal na potrebu rozlišovania jednotlivých úrokových sadzieb dohodnutých v zmluve. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že z prehľadu čerpania a splácania úveru jasne vyplýva, že do 6.11.2017 bol úver úročený úrokom vo výške 9,90 % a od 7.11.2017 vo výške 18,90 %. Bod 22.2 dotknutých Obchodných podmienok (na ktorý súd prvej inštancie poukázal v bode 25. odôvodnenia) upravoval výšku úroku práve pre prípady nesplatenia poskytnutých peňažných prostriedkov z úveru riadne a včas. Jednoducho povedané, po dátume konečnej splatnosti, bol
nesplatený úver úročený vyšším úrokom než pred splatnosťou. V dodatku pritom bol klient oboznámený (bod 3.2) s tým, že podrobnosti o výpočte úrokov nájde v Obchodných podmienkach.
23. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu v rámci svojej procesnej obrany k výške úroku uviedol, že úroky predstavujú skoro 40 % nezaplatenej istiny a v takejto výške nemajú oporu v zákone ani v zmluve. Na uvedené žalobca reagoval a vo vyjadrení k odporu poukázal na príslušné ustanovenia zmluvy a obchodných podmienok upravujúcich výšku uplatnených úrokov. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 7.1.2021 sa k otázke primeranosti výšky úrokov nevyjadril. Na pojednávaní dňa 26.10.2023 sa žalovaný v rámci svojho prednesu vyjadril, že úroky a úroky z omeškania považuje za vysoké. Návrhy na doplnenie dokazovania pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania nevzniesol.
24. Odvolací súd poukazuje na to, že civilné sporové konanie je konaním dôkazným, to znamená, že stranu sporu v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak strana nesplní svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Žalovaný v konaní len tvrdil, že úroky z poskytnutého úveru sú neprimerane vysoké. Avšak v konaní nepredložil žiadne tvrdenie ani dôkaz, čo je potrebné považovať v danom prípade za úrok primeraný za poskytnutie úveru. Súd prvej inštancie nebol povinný iniciatívne vyhľadávať dôkazy, resp. najmä suplovať povinnosť tvrdenia žalovaného. Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanom spore sa nejednalo o spotrebiteľský spor.
25. V zmysle § 502 ObZ platí, že ak by si zmluvné strany výšku úrokov v zmluve nedohodli alebo ich dohodu o výške úroku by bolo potrebné považovať za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi a nebolo by možné ju určiť ani na základe zákona, uplatní sa výška úrokov ustanovená v § 502 ods. 1 ObZ. Výška obvyklých úrokov závisí od úrokov, ktoré požadujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ako už odvolací súd uviedol, žalovaný v konaní nepredložil žiadne tvrdenie ani dôkaz o tom, čo bolo podľa jeho názoru obvyklým úrokom za poskytnutie úveru. Žalobca pritom žiadal od žalovaného úrok, ktorého výška bola dohodnutá v dodatku, resp. v obchodných podmienkach žalobcu.
26. Odvolací súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/35/2023 z 30. júla 2024 (publikované v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov č. 5/2024), v zmysle ktorých: „Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania. Súd nehľadá absolútnu neplatnosť nad rámec tvrdení strán.“ Žalovaný v prejednávanom spore neprodukoval tvrdenia ani dôkazy v tom smere, že by časť zmluvy o úvere mala byť neplatná.
27. S ohľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že napadnutý rozsudok je vecne správny a odvolanie žalovaného je nedôvodné, preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný v žiadnom rozsahu, odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).