Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-8Sa-92-2021.pdf
PDF · 114.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-8Sa/92/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra v Bratislave, so sídlom: Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, v zastúpení: A. B. B., C., krajský prokurátor, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: D. E. F., trvale bytom: G. H. XXX, XXX XX G. H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28.01.2019, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave správnu žalobu zamieta.
II. Správny súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava dňa 20.12.2019 pod sp. zn. Kd 670/19/1100-7 podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o prokuratúre“) podal protest prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej ako „žalovaný“) č. XXXXX-X/XXXX-XX z 28.1.2019, právoplatnému dňa 4.2.2019 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo v časti výroku zmenené a vo zvyšku potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta (ďalej ako „pobočka“) č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 18.9.2018 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci predpísania penále D. E. F. v sume 828,60 Eur za obdobie január až jún 2009 vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej ako „dlžná suma poistného“).
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu pobočky podala D. E. F. odvolanie. Žalovaný rozhodol o odvolaní napadnutým rozhodnutím, pričom v časti výroku rozhodnutie pobočky zmenil a vypustil text „poistného na invalidné poistenie“ a vo zvyšku rozhodnutie pobočky potvrdil. Žalovaný v odôvodnení poukázal na § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení od 1.8.2006 do 31.12.2010, § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení do 31.12.2013, § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení do 31.12.2010, § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení od 1.4.2017, § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení od 1.1.2018 a uviedol, že D. E. F. bola od 12.10.2005 držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Licencia bola v období od 1.1.2015 do 31.12.2015 pozastavená a zrušená bola dňa 18.1.2016. Ak odvádzateľ poistného poistné neodvedie v lehote splatnosti, Sociálna poisťovňa má povinnosť predpísať penále, čo pobočka aj urobila, a to za celé obdobie január až jún
2009 vypočítané z dlžnej sumy poistného, pričom v rozhodnutí zohľadnila, že D. E. F. je od 5.12.2008 poberateľkou starobného dôchodku.
3. Žalovaný podaný protest prokurátora podľa § 24 ods. 6 zákona o prokuratúre predložil na rozhodnutie Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcii sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, odboru výberu poistného, nakoľko mu nemienil vyhovieť.
4. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcia sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, odbor výberu poistného, rozhodnutím č. 20465/2021-M_OVP, 39098/2021 z 8.6.2021 podľa § 24 ods. 8 zákona o prokuratúre protestu prokurátora nevyhovelo.
5. Proti rozhodnutiu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, odboru výberu poistného z 8.6.2021 preto podal dňa 21.6.2021 prokurátor rozklad, o ktorom minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. 26187/2021-M_OSL, 68850/2021 zo 7.9.2021 rozhodol tak, že rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, odboru výberu poistného z 8.6.2021 o nevyhovení protestu prokurátora potvrdil a rozklad podaný prokurátorom zamietol.
6. Rozhodnutie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 26187/2021/-M_OSL, 68850/2021 zo 7.9.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2021.
II.
Správna žaloba
7. V správnej žalobe podanej Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.10.2021 žalobca namieta zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí predpísal D. E. F. penále za celé kontrolované obdobie, ktoré tvorí súčet všetkých mesiacov. Takýto postup je podľa názoru žalobcu nezákonný, nakoľko zákon o sociálnom poistení pojem „kontrolované obdobie“ nedefinuje, avšak nemôže ísť o ľubovoľný časový úsek, ktorý si zvolí pobočka alebo žalovaný. Ustanovenie § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur, podľa názoru žalobcu priamo nadväzuje na ustanovenie § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, upravujúceho platbu poistného a príspevkov za príslušné kalendárne mesiace. Zo znenia vyššie uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení možno podľa žalobcu usúdiť, že kontrolovaným obdobím je obdobie každého jedného mesiaca zvlášť a nie tak, ako to uviedol žalovaný, že pod kontrolovaným obdobím je potrebné chápať celé obdobie, za ktoré Sociálna poisťovňa predpísala penále.
8. Tento záver podporuje žalobca aj tým, že ak Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolu platenia poistného, kontrola sa tiež robí za každý kalendárny mesiac zvlášť.
9. Uvedené závery sú podľa žalobcu podstatné aj pre samotné určenie limitu spodnej hranice a najvyššej prípustnej výšky penále podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení totiž penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné sporenie za kontrolované obdobie a súčasne sa penále nepredpíše, ak za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur, a to podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za každý mesiac pozadu.
10. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že zákonodarca v § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení upravil, že kontrola poistného a príspevkov sa realizuje za každý kalendárny mesiac zvlášť, a teda aj ustanovenie § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k nepredpísaniu penále, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur, treba vykladať, že ide o sumu vzťahujúcu sa na príslušný kalendárny mesiac.
11. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/42/2013 z 28.1.2014 a na záver uvádza, že v prípade, ak by bolo kontrolované obdobie celé obdobie, za ktoré bola vykonaná kontrola platenia poistného, a penále sa nepredpíše iba v tom prípade, ak za celé toto obdobie nie je vyššie ako 5 eur, priečilo by sa to významu a účelu zákona o sociálnom poistení,
nakoľko pri aplikovaní takéhoto výkladu by sčítaním ľubovoľných súm za akékoľvek dlhé obdobie k naplneniu § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v podstate ani nikdy nemohlo dôjsť.
12. Na základe uvedeného žalobca žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
III.
Konanie pred správnym súdom
13. Na základe podanej správnej žaloby, Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 105 SSP vyzval žalovaného a ďalšieho účastníka, aby sa k podanej správnej žalobe vyjadrili.
14. Na základe uvedenej výzvy, D. E. F., ako ďalší účastník, uviedla, že sa stotožňuje s podanou správnou žalobou žalobcu, pričom však vo svojom vyjadrení uviedla zrejme nedorozumením argumenty týkajúce sa premlčania nároku na penále, ktoré sa týkajú inej veci vedenej na tunajšom súde.
15. Žalovaný vo vzťahu k žalobnej námietke, že Sociálna poisťovňa nebola oprávnená predpísať D. E. F. penále, ktorého výška nepresiahla sumu 5,00 eur vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z. z. Sociálna poisťovňa nepredpíše penále len v prípade, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5,00 eur. Obdobie, za ktoré sa má penále predpísať, zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov presne nevymedzuje. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 240 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je zrejmé, že penále, ktoré sa viaže na neodvedené poistné, je možné vyčísliť len za jednotlivé kalendárne mesiace. Z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení však nemožno vyvodiť záver, že Sociálna poisťovňa je povinná vykonávať kontrolu platenia poistného za každý mesiac jednotlivo za účelom posúdenia možnosti predpísať penále, a preto len tento jednotlivý mesiac je kontrolovaným obdobím.
16. Uvedený záver podľa žalovaného nevyplýva ani z ustanovenia § 226 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení, kde sa stanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne vykonávať kontrolu plnenia povinností účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia, resp. z iných ustanovení citovaného zákona.
17. Účelom ustanovenia § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je podľa názoru žalovaného stanovenie určitej výnimky pri predpísaní penále, ale určenie spodnej hranice sumy penále, do ktorej sa penále nepredpíše rozhodnutím vzhľadom na tú skutočnosť, že takýto postup by bol nehospodárny a neefektívny z hľadiska výkonu sociálneho poistenia.
18. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že z dikcie ustanovenia § 240 zákona o sociálnom poistení nevyplýva, za aké obdobie má Sociálna poisťovňa penále predpísať (definuje len kontrolované obdobie). Rovnako tiež v uvedenom ustanovení zákonodarca nedefinuje, že kontrolovaným obdobím, za ktoré sa má penále predpísať, je jeden kalendárny mesiac.
19. Žalovaný tiež poukazuje na právny názor, že pojem „kalendárny mesiac“ pre účely predpísania penále a pojem „kontrolované obdobie“, za ktoré Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak nepresahuje výšku 5,00 eur (do 31. decembra 2017 zákon o sociálnom poistení hovoril o sume 3,32 eur), nie sú totožnými pojmami, ktorý vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 6S/91/2016-41, zo dňa 14. júna 2018. Správny súd v predmetnom rozsudku ďalej konštatoval, že pojem „kontrolované obdobie“ je potrebné vykladať ako celé obdobie podrobené kontrole Sociálnou poisťovňou a nie každý jednotlivý mesiac tohto obdobia samostatne a sumu 3,32 eur, t.j. minimálne stanovenú sumu, pri ktorej sa penále nepredpíše, ako sumu súčtu jednotlivých mesiacov celého kontrolovaného obdobia. Pri vyslovení daného právneho názoru sa krajský súd opieral o rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/84/2014, zo dňa 31. mája 2016 a sp. zn. 7Sžso/7/2016, zo dňa 26. októbra 2017. Uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6S/91/2016-41 bol následne potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/111/2018, zo dňa 27. novembra 2019.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a ďalšiu judikatúru citovanú žalovaným v tejto veci, žalovaný navrhuje, aby súd správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu zamietol.
21. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe.
22. K vyjadreniu žalobcu sa na výzvu súdu opätovne vyjadrila žalovaný, ktorý zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo svojom predchádzajúcom vyjadrení a na ich podporu doplnil rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. decembra 2022, sp. zn. 7Ssk/77/2021 a z opatrnosti sa vyjadril aj k predchádzajúcemu vyjadreniu D. E. F., týkajúceho sa premlčania nároku na penále, ktoré však s touto právnou vecou nijak nesúvisí.
IV.
Relevantné právne predpisy
23. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
24. Podľa § 6 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
25. Podľa § 10 SSP, na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné Správny súd v Bratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 13 ods. 3 SSP, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.
27. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
28. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
29. Podľa § 137 ods. 4 SSP, vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.
30. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
31. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
32. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.
V.
Právne posúdenie správneho súdu
34. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave, pričom do 01.06.2023 v tejto veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.
35. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovení § 10 a § 13 ods. 3 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), viazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
36. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného vo veci predpísania penále D. E. F. v sume 828,60 Eur za obdobie január až jún 2009 vypočítané z dlžnej sumy poistného.
37. Ako predmet sporu správny súd ustálil výklad pojmu „kontrolované obdobie“ uvedeného v § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý mal vplyv na celkovú výšku penále predpísaného žalovanou.
38. Žalobca tvrdí, že kontrolovaným obdobím nemôže byť ľubovoľný časový úsek, ktorý si zvolí žalovaný (aby nedochádzalo k obchádzaniu ustanovenia § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, limitujúceho povinnosť žalovaného predpísať penále jeho minimálnou výškou). Podľa žalobcu musí byť pojem „kontrolované obdobie“ vykladaný s ohľadom na jednotlivý kalendárny mesiac, nakoľko aj povinnosť platiť poistné podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, je naviazaná na jednotlivé kalendárne mesiace.
39. Žalovaný s uvedeným tvrdením žalobcu nesúhlasí. Argumentuje tým, že penále je síce možné vyčísliť len za jednotlivé kalendárne mesiace (§ 240 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení však nemožno vyvodiť záver, ktorý uvádza žalobca, že Sociálna poisťovňa je povinná vykonávať kontrolu platenia poistného za každý kalendárny mesiac jednotlivo, za účelom posúdenia možnosti penále predpísať. Zákon o sociálnom poistení totiž neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by definovalo, za aké obdobie má Sociálna poisťovňa penále predpísať.
40. Správny súd konštatuje, že výklad pojmu „kontrolované obdobie“ v súvislosti s predpísaním penále podľa ustanovenia § 240 zákona o sociálnom poistení, prezentovaný v tejto veci žalobcom a podporený rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 28.1.2014, sp. zn. 1S/42/2013, bol už prekonaný argumentáciou a rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ktorú uvádza vo svojich vyjadreniach v tejto veci aj žalovaný.
41. Vzhľadom na to, že argumentácia žalovaného vychádza z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ktorého právnym názorom, ako predchodcu Najvyššieho správneho súdu SR, je správny súd podľa ustanovenia § 469 SSP viazaný, správny súd v ďalšom odôvodnení odkazuje na právne závery prezentované žalovaným, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.
42. Penále je základným, zákonom o sociálnom poistení ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej sume alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného). Zákon o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť predpísať samostatne zárobkovo činnej osobe penále za neodvedenie
poistného včas, resp. v správnej sume, resp. za neodvedenie poistného vôbec. Zákon o sociálnom poistení však v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať, viď . rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. septembra 2020, sp. zn. 1Sžsk/39/2017: „Kasačný súd sa plne stotožňuje s konštatovaním sťažovateľa, že žalovaná (Sociálna poisťovňa, ústredie), ako správny orgán, koná v zmysle článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky v medziach zákona. Žalovaná postupovala v súlade so zákonom, ak sťažovateľovi predpísala penále v zmysle ustanovenia § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Žalovaná zistiac zákonné podmienky pre vznik penále, má povinnosť penále predpísať.“
43. Keďže D. E. F., ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za sporné obdobie preukázateľne nezaplatila v súlade s § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, bola pobočka, podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 2/2017 Z. z. povinná penále predpísať. Pri predpísaní penále vychádzala pobočka v súlade s citovaným ustanovením zákona o sociálnom poistení z dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, ktoré D. E. F. uhradila po lehote splatnosti poistného.
44. Podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z. z. Sociálna poisťovňa nepredpíše penále len v prípade, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5,00 eur. Obdobie, za ktoré sa má penále predpísať, zákon o sociálnom poistení presne nevymedzuje. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 240 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je zrejmé, že penále, ktoré sa viaže na neodvedené poistné, je možné vyčísliť len za jednotlivé kalendárne mesiace. Z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení však nemožno vyvodiť záver, že Sociálna poisťovňa je povinná vykonávať kontrolu platenia poistného za každý mesiac jednotlivo za účelom posúdenia možnosti predpísať penále a len tento jednotlivý mesiac je kontrolovaným obdobím. Uvedený záver nevyplýva ani z ustanovenia § 226 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení, kde sa stanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne vykonávať kontrolu plnenia povinností účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia, resp. z iných ustanovení citovaného zákona.
45. Z dikcie ustanovenia § 240 zákona o sociálnom poistení nevyplýva, za aké obdobie má Sociálna poisťovňa penále predpísať (uvádza len kontrolované obdobie). Rovnako tiež v uvedenom ustanovení zákonodarca nedefinuje, že kontrolovaným obdobím, za ktoré sa má penále predpísať, je jeden kalendárny mesiac. Pobočka, v prílohe prvostupňového rozhodnutia, ktorým penále predpisuje, síce uvádza prehľadnú tabuľku s rozpisom predpísaného penále osobitne za každý kalendárny mesiac, neznamená to však, že kontrolovaným obdobím je jeden kalendárny mesiac.
46. Právny názor, že pojem „kalendárny mesiac“ pre účely predpísania penále a pojem „kontrolované obdobie“, za ktoré Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak nepresahuje výšku 5,00 eur (čo 31. decembra 2017 zákon o sociálnom poistení hovoril o sume 3,32 eur), nie sú totožnými pojmami, vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 6S/91/2016- 41, zo dňa 14. júna 2018. Krajský súd v predmetnom rozsudku ďalej konštatoval, že pojem „kontrolované obdobie“ je potrebné vykladať ako celé obdobie podrobené kontrole Sociálnou poisťovňou a nie každý jednotlivý mesiac tohto obdobia samostatne a sumu 3,32 eur, t.j. minimálne stanovenú sumu, pri ktorej sa penále nepredpíše, ako sumu súčtu jednotlivých mesiacov celého kontrolovaného obdobia. Pri vyslovení daného právneho názoru sa krajský súd opieral o rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/84/2014, zo dňa 31. mája 2016 a sp. zn. 7Sžso/7/2016, zo dňa 26. októbra 2017.
47. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6S/91/2016-41 bol následne potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/111/2018, zo dňa 27. novembra 2019, kde Najvyšší súd vyslovil záver, že: „Pri dlžnom poistnom zákonodarca ustanovuje sumu dlžného poistného (3,32 eur), do výšky ktorej dlžné poistné nie je možné predpísať, pričom v právnej norme striktne stanoví, že dlžnú sumu Sociálna poisťovňa nepredpíše, ak suma dlžného poistného je nižšia ako 3,32 eur v úhrne. Vzhľadom k tomu pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 240 ods. 2 citovaného zákona stanoví, že Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura, v kontexte vyššie uvedeného, nie je možné prisvedčiť názoru žalobcu, že povinnosťou Sociálnej poisťovne bolo predpísať penále za jednotlivé mesiace kontrolovaného obdobia, keďže z citovanej právnej úpravy ust. § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení takáto povinnosť Sociálnej poisťovne nevyplýva. Zákonodarca v citovanej právnej úprave ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť
predpísať povinnej osobe penále ako sankciu za to, že si v kontrolovanom období nesplnila svoju odvodovú povinnosť, avšak pokiaľ výška dlžného poistného za kontrolované obdobie je nižšia ako 3,32 eur, zákonodarca stanoví, že Sociálna poisťovňa takúto povinnosť nemá. Z uvedených dôvodov ak zákonodarca priamo v právnej norme viaže povinnosť Sociálnej poisťovne k pojmu „kontrolované obdobie“, Sociálna poisťovňa v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy je pri aplikácii ust. § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení viazaná znením zákona, ktorého právna úprava je jednoznačná.“
48. V súvislosti s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR správny súd v tejto veci poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 121/2022, podľa ktorého „v prípadoch vzájomného významového konfliktu medzi doslovným výkladom normatívneho textu a subjektívne historickým výkladom nemôže ani jasne formulovaný úmysel zákonodarcu, vyjadrený v dôvodovej správe, prevážiť nad jasne formulovaným textom právnej úpravy, pretože z hľadiska právnej istoty adresátov normatívneho pôsobenia zákonodarcu nie je rozhodujúce to, čo normotvorca chcel v texte právneho predpisu vyjadriť, ale to, čo skutočne vyjadril, pretože len daný text bol verejne vyhlásený.“ Uvedený záver Ústavného súdu SR zjavne potvrdzuje vyššie citovanú úvahu Najvyššieho súdu SR o viazanosti jasne vyjadreného znenia textu zákona a v prípade pojmu „kontrolované obdobie“, použitého v ustanovení § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, neponúka žiadny priestor na interpretáciu tohto pojmu ako „kalendárneho mesiaca“.
49. Správny súd sa nestotožnil ani s úvahou žalobcu v tejto veci, že interpretácia, podľa ktorej by sa za kontrolované obdobie považovalo celé obdobie, za ktoré bola vykonaná kontrola platenia poistného, priečila významu a účelu § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nakoľko pri aplikovaní takéhoto výkladu by sčítaním ľubovoľných súm za akékoľvek dlhé obdobie k naplneniu tohto ustanovenia v podstate ani nikdy nemohlo dôjsť. Účelom ustanovenia § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, tak ako to uviedol vo svojom vyjadrení žalovaný, nie je stanovenie určitej výnimky pri predpísaní penále, ale určenie spodnej hranice sumy penále, do ktorej sa penále nepredpíše rozhodnutím vzhľadom na tú skutočnosť, že takýto postup by bol nehospodárny a neefektívny z hľadiska výkonu sociálneho poistenia. Tým, že sociálna poisťovňa je povinná predpísať penále iba v prípade, ak povinná osoba neodvedie poistné v súlade so zákonom o sociálnom poistení, t.j. včas a v správnej sume, k naplneniu ustanovenia § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení by skutočne ani nikdy nemuselo dôjsť, ak by si povinné osoby plnili svoje povinnosti v súlade so zákonom o sociálnom poistení.
50. Na základe vyššie uvedených záverov správneho súdu, s odkazom na právne názory Najvyššieho súdu SR, možno v tejto veci skonštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza zo správneho právneho posúdenia a nie je ho možné považovať za nezákonné, ako to tvrdí žalobca v podanej správnej žalobe.
51. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí predpísal penále za kontrolované obdobie, ktoré je jasne vymedzené v prílohe tohto rozhodnutia, pričom správny súd pri tomto postupe nezistil žiadny rozpor s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení.
52. Na základe podanej správnej žaloby, správny súd teda nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené, a preto žalobu podľa ustanovenia § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
53. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť. O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa
podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).