Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9P-56-2025.pdf
PDF · 75.66 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/56/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. S., E.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov - matky: I.. A. S., E.. XX.XX.XXXX, J. Z. I. X, XXX XX I. a otca: W. S., E.. XX.XX.XXXX, J. Z. I. X, XXX XX I., o návrhu navrhovateľa: A. D., E.. XX.XX.XXXX, J. Z. L. XXXX/XX, XXX XX I., zastúpený: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka, so sídlom Františkánska 5, 917 01 Trnava, IČO: 421 55 614, o ustanovenie kolízneho opatrovníka, takto
r o z h o d o l :
I. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, za opatrovníka pre maloleté dieťa: A. S., E.. XX.XX.XXXX, na podanie návrhu na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva a zastupovanie maloletého v tomto konaní.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.04.2025 sa navrhovateľ A. D., E.. XX.XX.XXXX, domáhal ustanovenia kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava maloletému A. S., E.. XX.XX.XXXX, na zastupovanie maloletého v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva.
2. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého udržiaval vzťah od roku 2012. Koncom roka 2012 matka maloletého otehotnela. Navrhovateľ v priebehu tehotenstva matky musel nastúpiť do výkonu trestu a v čase narodenia maloletého nemohol byť prítomný. Po jeho návrate, v roku 2014, ešte navrhovateľ s matkou a maloletým žil v spoločnej domácnosti, avšak neskôr sa rozišli. Matka mala v čase počatia maloletého vzťah len s navrhovateľom a vedela, že je otcom maloletého, dokonca počas tehotenstva zisťovala od navrhovateľa údaj o jeho krvnej skupine. Matka nechcela, aby maloletý trávil čas s navrhovateľom, avšak nemala problém nechávať ho u matky navrhovateľa, starej matky maloletého. Maloletý trávil u matky navrhovateľa čoraz viac času, aj celé víkendy. Postupne po návrate z výkonu trestu s maloletým trávil čas aj navrhovateľ, avšak vzhľadom na okolnosti bol opatrný a maloletému priamo nepovedal, že je jeho otec, jednak z obavy, či sa mu podarí obnoviť si vzťah s maloletým, ale tiež z dôvodu, že od narodenia maloletého A. mala odporkyňa viacerých partnerov, ktorých maloletý volal „otec“. Navrhovateľ nechcel, aby bol syn z toho ešte viac zmätený. Vzťah medzi navrhovateľom a synom sa podarilo vybudovať, navrhovateľ syna neskôr zoznámil aj s jeho priateľkou, s ktorou má vzťah cca 3 roky. Maloletý si rozumie aj s ňou. Spoločný čas teda trávili aj v trojici, chodievali na výlety, na kúpalisko a pod. V priebehu roka 2023 (v lete) však došlo k tomu, že odporkyňa zistila, že u matky navrhovateľa (starej matky maloletého) sa zdržuje aj navrhovateľ a odmietla jej maloletého viac dávať, a teda maloletý už nemohol u babky tráviť čas, a tým pádom ani s navrhovateľom, ktorý je jeho biologickým otcom. Nakoľko navrhovateľ ako otec nebol zapísaný v rodnom liste syna, nemohol sa domáhať takýchto stretnutí. Navrhovateľ si podal na tunajší súd návrh na určenie otcovstva, avšak v priebehu konania odporkyňa uzavrela manželstvo s jej aktuálnym partnerom a svojho nového manžela dala zapísať aj do rodného listu maloletého A. (predtým nemal v rodnom liste uvedeného otca), ktorému zároveň zmenila priezvisko na S.. V súdnom konaní dokonca tvrdila, že jej súčasný manžel je biologickým otcom maloletého, čo nie je ani „technicky“ možné, nakoľko v čase počatia maloletého mala jeho matka
intímny vzťah len s navrhovateľom. Nakoľko navrhovateľ v danom konaní žiadal určenie otcovstva (a odporkyňa počas konania nechala do rodného listu maloletého A. zapísať svojho aktuálneho manžela
- sama mu teda týmto spôsobom otca „určila“), navrhovateľ zobral návrh na určenie otcovstva v celom rozsahu späť. Navrhovateľ sa stále o maloletého A. zaujíma, ako aj jeho matka a jeho priateľka. V posledných mesiacoch mal maloletý A. náročnú životnú situáciu, jeho vzťah s matrikovým otcom bol a je komplikovaný, ako aj s jeho matkou, opakovane utiekol z domu k starej matke. Situácia sa tak vyhrotila, že starí rodičia dokonca požiadali neodkladným opatrením o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom im tunajší súd vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie. Odporkyňa však odmietla vydať maloletého do osobnej starostlivosti starých rodičov. S navrhovateľom a jeho priateľkou má maloletý pozitívny citový vzťah. Je určite v jeho záujme, aby spoznal viac svojho biologického otca a mohol s ním tráviť viac času. S matrikovým otcom nemá vytvorený dobrý vzťah, poznajú sa len krátko (predtým mala odporkyňa vzťah s inými partnermi), manželstvo matky a uvedenie manžela ako otca maloletého A. do rodného listu maloletého považujeme len za účelový krok, na základe ktorého sa ani nemohlo vytvoriť medzi matrikovým otcom a maloletým A. citové puto. Maloletý A. z domácnosti matky a jej manžela opakovane uteká. Je najmä v jeho záujme, aby mal možnosť rozvíjať svoj vzťah s biologickým otcom a jeho matkou a priateľkou, ku ktorým má už teraz pozitívne citové puto. Keďže na základe horeuvedených udalostí došlo k uplynutiu lehoty na zapretie otcovstva, môže súd rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva len na návrh dieťaťa. Keďže ide o maloleté dieťa, navrhovateľ podáva tento návrh za účelom ustanovenia kolízneho opatrovníka maloletému, v zastúpení ktorého následne bude maloletý oprávnený podať návrh na prípustnosť zapretia otcovstva. Zapretie otcovstva bude v záujme maloletého dieťaťa, ktoré len týmto spôsobom môže vyriešiť svoj osobný stav. Nie je sporné, že manžel matky nie je biologickým otcom maloletého. Vzťah maloletého s manželom matky ako matrikovým otcom je nie je dobrý, aktuálne je už dlhšie negatívny, maloletý zo spoločnej domácnosti opakovane utiekol k svojej babke, mal následne problémy tiež v škole. S biologickým otcom má maloletý vytvorený pozitívny vzťah. Podanie takéhoto návrhu bude teda v záujme maloletého.
3. Na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 17Pc/31/2024, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: A. Z., narodený XX.XX.XXXX, na základe návrhu navrhovateľa: A. D., narodený XX.XX.XXXX, doručeného Mestskému súdu Bratislava II dňa 20.06.2024.
4. Na tunajšom súde je tiež vedené konanie pod sp. zn. 9P/31/2025, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a o nariadenie neodkladného opatrenia, a to na základe návrhu navrhovateľov, starých rodičov, doručeného súdu dňa 28.02.2025. Súd uznesením sp. zn. 9P/31/2025 - 7 zo dňa 03.03.2025 vylúčil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie pod sp. zn. 9P/32/2025.
5. Podľa ustanovenia § 117 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
6. Podľa ustanovenia § 69 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
7. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 CSP, uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka súd doručí procesnému opatrovníkovi a s prihliadnutím na povahu veci i stranám. Uznesenie podľa odseku 1 súd zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bol procesný opatrovník ustanovený.
8. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletým dieťaťom zastúpeným tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").
9. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Zákona o rodine, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa.
10. Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
11. Podľa ustanovenia § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
12. Podľa ustanovenia § 31 ods. 4 druhá veta Zákona o rodine, funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
13. Z dôvodu, že v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom, nakoľko na strane rodičov a maloletého dieťaťa je možná kolízia záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, bolo potrebné maloletému dieťaťu ustanoviť kolízneho opatrovníka na podanie návrhu na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva a na následné zastupovanie maloletého dieťaťa v tomto súdnom konaní. Súd za opatrovníka ustanovil orgán štátnej správy, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z dôvodu, že tento je príslušný vykonávať funkciu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa podľa ustanovenia § 73 ods. 2 písm. b, bod 2 Zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately, a v obvode ktorého má maloletý bydlisko.
14. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o ustanovení opatrovníka maloletému dieťaťu tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.