Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-41-2025.pdf
PDF · 107.31 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/41/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom v Púchove, Námestie slobody 1901/66, IČO: 47 254 181 proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H., I. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrej Gara, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 14, IČO: 30 850 436 o zaplatenie 23.218,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. januára 2025, č. k. 14C/31/2020 - 202, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 23.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 23.000,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žalobkyňa má proti žalovanému právo na náhradu trov konania 98 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 23.218,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % zo sumy 23.218,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedla, že dňa 19.12.2017 po dohode so žalovaným tomuto poskytla sumu 23.218,-eur za účelom úhrady dlhov žalovaného, pričom žalovaný mal za poskytnutie tejto sumy previesť na ňu spoluvlastnícky podiel k bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX v obytnom dome súp. č. XXX na pozemku registra CKN parc. č. 2428/16 v k. ú. G. H.. Za účelom prevodu tohto vlastníckeho práva podpísali darovaciu zmluvu, na základe ktorej sa malo previesť vlastnícke právo na katastri nehnuteľností. Z dôvodu, že nebola odstránená zavinením žalovaného chyba dodatkom k zmluve, na ktoré odstránenie vyzval žalobkyňu a žalovaného Okresný úrad v Ilave, katastrálny odbor, vklad povolený nebol.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 14.12.2021 vzala návrh späť v časti o zaplatenie sumy 218,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Žalobkyňa poukázala na to, že obe darovacie zmluvy, uvedené žalovaným v jeho písomnom vyjadrení boli vypracované v rovnaký deň, dňa 19.12.2017 s tým, že obsahom žalobného návrhu je požiadavka na zaplatenie sumy 23.000,- eur, pretože tieto peniaze od nej žalovaný prevzal na základe zmluvy o dare, za čo mal na ňu previesť podiel na nehnuteľnosti na základe zmluvy o dare. Žalobkyňa nesúhlasila
s procesnou obranou žalovaného založenou na skutočnosti existencie 2 darovacích zmlúv, v jednej na finančnú hotovosť a v druhej na podiel na nehnuteľnosti s tým, že preto nie je oprávnená podmieňovať poskytnutie daru v prospech žalovaného za akúkoľvek inú majetkovú hodnotu. Tvrdí, že medzi stranami išlo o synalagmatický záväzok, teda o poskytnutie finančných prostriedkov za protihodnotu a nie je pravda, že odstúpila od zmluvy o dare, ale od dohody, ktorá spočívala v prevode vlastníckeho práva k podielu na nehnuteľnosti za finančnú hotovosť. Z tohto dôvodu nesplnenie zákonných podmienok na vrátenie daru je irelevantné, keďže obsahom dohody nebolo darovanie. Základným znakom darovacej zmluvy je okrem iného aj bezodplatnosť poskytnutia daru, o čo v tomto prípade nešlo a úkony medzi stranami nespĺňajú atribúty darovacej zmluvy pre absenciu bezodplatnosti a ide teda o simulovaný právny úkon v zmysle konštantnej judikatúry (judikát rozsudok NS SR č. 6Cdo/179/2010).
4. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. júla 2022, č. k. 14C/31/2020-111 súd výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie 218,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 218,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 23.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 23.000,- eur od 26.05.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. priznal žalobkyni proti žalovanému právo na náhradu trov konania 98 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Na odvolanie žalovaného proti výrokom II. a III. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k 17Co/126/2022-140 zo dňa 21.12.2023 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V časti zastavenia konania o zaplatenie 218,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 218,-eur od 26.05.2020 do zaplatenia rozhodnutie súdu I. inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2022. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že z dokazovania mal súd prvej inštancie v jeho prvom rozhodnutí za nesporné a preukázané, že dňa 19.12.2017 v Advokátskej kancelári JUDr. Zuzany Tomášovej v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, strany sporu uzatvorili dve zmluvy o dare, ktoré mali totožnú spisovú značku PB 94/17. Zmluvou o dare č. 1 žalobkyňa darovala žalovanému zdedené finančné prostriedky vo výške 23.000,- eur, ktoré žalovaný prevzal, za účelom vyplatenia úverov žalovaného. Zmluvou o dare č. 2 žalovaný daroval žalobkyni spoluvlastnícky podiel na byte. Podľa čl. VI. tejto zmluvy boli strany týmto prejavom vôle viazané až do rozhodnutia o povolení alebo zamietnutí vkladu vlastníckeho práva. Dňa 24.04.2018 Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor, pod č. j. V 161/2018 zastavil katastrálne konanie o návrhu na vklad spoluvlastníckeho podielu na byte v prospech obdarovanej žalobkyne, pretože v rámci prerušenia konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva nedošlo v lehote plynúcej od 09.03.2018 do 09.04.2018 k odstráneniu nedostatkov v darovacej zmluve č. 2 (chýbajúca výmera bytu, obdarovaná bola nesprávne v zmluve označená za darkyňu). Kedy bolo toto rozhodnutie doručené žalobkyni, resp. nadobudlo právoplatnosť, sa v konaní nepreukázalo. Listom zo dňa 14.04.2020 žalobkyňa odstúpila do dohody a požiadala v lehote 7 dní od doručenia odstúpenia žalovaného o vrátenie 23.218,- eur. Žalovaný peniaze nevrátil s odôvodnením, že dohoda takéhoto obsahu neexistovala, žalobkyňa mu peniaze poskytla bezodplatne a nenaplnili sa dôvody vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Taktiež vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie v prvom rozhodnutí po dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno o existencii ústnej dohody medzi stranami, ktorej obsahom malo byť vzájomné protiplnenie. Podľa súdu prvej inštancie v jeho prvom rozhodnutí išlo o simulovaný právny úkon, ktorý mal zastrieť kúpnu zmluvu, a to prevod spoluvlastníckeho podielu na byte žalovaného žalobkyni za cenu 23.000,- eur. Nárok uplatnený žalobou o vrátenie 23.000,- eur tak súd prvej inštancie posúdil v prvom rozhodnutí ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (plnenie z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol - po zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva k podielu na byte žalovaného v prospech žalobkyne sa táto nestala podielovou spoluvlastníčkou bytu). Odvolací súd sa v zrušujúcom uznesení stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o vzniku nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, avšak žalovaný v konaní prezentoval námietku premlčania nároku žalobkyne, s ktorou sa podľa jeho názoru súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal. Odvolací súd poukázal na to, že objektívna premlčacia doba na vrátenie kúpnej ceny titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyne od žalovaného začala plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení katastrálneho konania. Súčasne poukázal aj na dôležitosť subjektívnej premlčacej doby na vrátenie kúpnej ceny titulom bezdôvodného obohatenia, pričom k tej absentovali dostatočné skutkové zistenia. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení v tejto súvislosti upozornil, že z obsahu spisu je zrejmé, že sporové strany v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli manželmi, no následne zrejme došlo medzi sporovými stranami k rozvodu ich manželstva. Podľa § 114 Občianskeho zákonníka však platí, že medzi manželmi sa premlčanie ani nezačína, ani neplynie.
5. Preto rozhodoval súd prvej inštancie o veci opätovne.
6. Súd prvej inštancie po opätovnom dokazovaní skonštatoval, že bolo nesporné, že dňa 19.12.2017 v Advokátskej kancelári JUDr. Zuzany Tomášovej v Považskej Bystrici, Železničná 90/12 strany sporu uzatvorili dve Zmluvy o dare, ktoré mali totožnú spisovú značku PB 94/17. Zmluvou o dare č.1 žalobkyňa darovala žalovanému zdedené finančné prostriedky vo výške 23.000,-eur, ktoré žalovaný prevzal, za účelom vyplatenia úverov žalovaného. Zmluvou o dare č. 2 žalovaný daroval žalobkyni jeho spoluvlastnícky podiel 1/2 na byte č. XX na X. poschodí byt. domu súp. J. XXX K. XX G. I. L. a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 128/1946 a rovnaký podiel na pozemku CKN parc. č. 2428/14 -zast. pl. a nádvorie o výmere 647m2 a CKN parc.č. 2428/16 -zast. pl. a nádvorie o výmere 471 m2, všetko zapísané na LV č. XXXX v k. ú. G. H. a s tým, že podľa čl. VI. tejto zmluvy boli strany týmto prejavom vôle viazané až do rozhodnutia o povolení alebo zamietnutí vkladu vlastníckeho práva. V zmysle č. VI., 4 odsek Zmluvy o dare č. 2 sa strany zaviazali, že v prípade rozhodnutia o prerušení alebo zamietnutí návrhu na vklad si poskytnutú neodkladnú vzájomnú súčinnosť na odstránenie nedostatkov zmluvy. Dňa 24.04.2018 Okresný úrad Ilava -katastrálny odbor pod č. j. V 161/2018 zastavil katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k. ú. G. H. v prospech obdarovanej žalobkyne, pretože v rámci prerušenia konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva nedošlo v lehote plynúcej od 09.03.2018 do 09.04.2018 k odstráneniu nedostatkov v darovacej zmluve č. 2 (chýbajúca výmera bytu, obdarovaná bola nesprávne v zmluve označená na za darkyňu). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2018. Listom zo dňa 14.04.2020 žalobkyňa odstúpila do dohody (poskytnutie finančnej hotovosti výmenou za prevod spoluvlastníckeho podielu k bytu) a požiadala v lehote 7 dní od doručenia odstúpenia žalovaného o vrátenie 23.218,-€. Žalovaný peniaze nevrátil s odôvodnením, že dohoda takéhoto obsahu neexistovala, žalobkyňa mu peniaze poskytla bezodplatne a nenaplnili sa dôvody vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Taktiež vzniesol námietku premlčania vrátenia daru.
7. Súd prvej inštancie vo veci vytýčil pojednávanie na deň 08.01.2025 a predvolanie zaslal stranám dňa 26.11.2024. Advokát žalovaného ho prevzal dňa 26.11.2024. Dňa 07.01.2025 požiadal advokát žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu, že klient sa dňa 06.01.2025 vážne zranil a zdravotný stav mu nedovoľuje dostaviť sa na pojednávanie (predložil lekársku správu), právny zástupca klienta čerpá dovolenku a v termíne 08.01.2025 bude už mimo územia SR a splnomocnil dňa 16.12.2024 na zastupovanie substitučného advokáta JUDr. Danu Fortuníkovú, ktorá bola dňa 02.01.2025 do 05.01.2025 hospitalizovaná a na deň 08.01.2025 má naplánované vyšetrenie, a preto sa nemôže dostaviť na pojednávanie. Súd prvej inštancie bezodkladne oznámil advokátovi žalovaného, že pojednávanie z týchto dôvodov neodročí, pretože ním uvádzané dôvody odročenia nepovažoval za dôležité v zmysle ust. § 183 ods. 4 CSP. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho advokáta. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/43/2019-77 zo dňa 04.12.2019 o rozvode manželstva účastníkov a doložky právoplatnosti vyplývalo, že manželstvo účastníkov trvalo od 19.09.2017 do právoplatnosti rozvodového konania dňa 21.01.2020. Súd prvej inštancie si pripojil tiež rozhodnutie Okresného úradu v Ilave, katastrálneho odboru o zastavení konania o návrhu na vklad V 151/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2018. Konštatoval, že okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení katastrálneho konania (28.05.2018) tak nastal zánik kúpnej zmluvy (zánik záväzku). Vzhľadom na to, že z kúpnej zmluvy však ešte pred jej zánikom plnila žalobkyňa žalovanému kúpnu cenu, okamihom zániku záväzku sa ocitli peniaze žalobkyne u žalovaného bez právneho dôvodu. Do zániku záväzku sa u žalovaného nachádzali na podklade právneho dôvodu, kúpnej zmluvy. Preto zánikom záväzku došlo k odpadnutiu právneho dôvodu, ktorý opodstatňoval, aby sa peniaze žalobkyne nachádzali u žalovaného. Plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, predstavuje bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
8. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že objektívna premlčacia doba na vrátenie kúpnej ceny titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyne od žalovaného začala plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení katastrálneho konania, a to od 28.05.2018. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy aj v čase zastavenia katastrálneho konania strany boli manželmi, k rozvodu ich manželstva došlo právoplatne dňa 21.01.2020 a peniaze, ktoré žalobkyňa žiadala vrátiť boli poskytnuté 19.12.2017, teda ešte za trvania ich manželstva. Podľa § 114 Občianskeho zákonníka však platí, že medzi manželmi sa premlčanie ani nezačína, ani neplynie. Takže premlčacia doba (subjektívna ani objektívna) nezačala plynúť od 28.05.2018 ale až od 22.01.2020 (deň nasledujúci po právoplatnosti rozvodu). Objektívna
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo. Pokiaľ premlčacia doba z dôvodu trvania manželstva účastníkov do 21.01.2020 plynúť počas trvania ich manželstva vôbec nezačala (s výnimkou úrokov z omeškania) a žaloba bola podaná na súd dňa 15.12.2020, bola podaná včas, lebo k tomu dátumu neuplynula ani subjektívna 2-ročná ani objektívna 3- ročná premlčacia doba, a to ani u istiny (zaplatenej 19.12.2017) ani u úrokov z omeškania požadovaných od 26.05.2020. Žalovaný bol preto povinný sumu 23.000,-eur vrátiť na požiadavku žalobkyne do 7 dní od doručenia listu zo 14.04.2020. Lehota na plnenie mu uplynula dňa 25.05.2020 a od 26.05.2020 bol s plnením v omeškaní. Dlh nezaplatil, a preto žalobkyni vzniklo právo požadovať popri plnení 23.000,- eur aj úrok z omeškania a súd prvej inštancie ho k tomu zaviazal.
9. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie.
10. Žalobca svoje odvolanie podal z dôvodov v zmysle § 365 CSP, pričom namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný namietal, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal dňa 07.01.2025 o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o odročenie pojednávania, ktoré bolo vytýčené na termín 08.01.2025. Žalovaný nesúhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti. Žalovaný svoju žiadosť odôvodnil vážnymi zdravotnými problémami, a to akútneho stavu u žalovaného, na základe čoho predložil bez meškania lekársku správu. Substituenta právneho zástupcu žalovaného zasiahli taktiež nečakané zdravotné komplikácie, o čom taktiež bez meškania súdu predložil dôkazy, t. j. prepúšťaciu správu z nemocnice. Právny zástupca žalovaného včas splnomocnil substituenta na zastupovanie na pojednávaní dňa 08.01.2025, pričom substituent včas vykonal aj poradu s klientom za účelom prípravy na toto pojednávanie. Nečakané udalosti však spôsobili fyzické znemožnenie osobnej prítomnosti žalovaného a substituenta na pojednávaní, pričom vzhľadom na časovú krátkosť právny zástupca žalovaného už nedokázal zabezpečiť za seba náhradu, pričom súd bezodkladne informoval o týchto skutočnostiach. Substitučné splnomocnenie bolo udelené dňa 16.12.2024, avšak na termín 08.01.2025, a nie na termín 16.12.2024 nakoľko v tento deň nebolo v predmetnej veci vytýčené pojednávanie. Zrejme došlo iba k pisárskej chybe a predloženiu právnym asistentom nesprávnej verzie substitučného splnomocnenia. Súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalovaného a 08.01.2025 vo veci otvoril pojednávanie bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie mal brať na zreteľ závažnosť žiadosti o odročenie pojednávania žalovaného.
11. Žalovanému ďalej nebolo známe, na základe akých zákonných ustanovení súd prvej inštancie založil začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, keď z dokazovania vyplýva, že žalobkyňa vymáhala finančné prostriedky formou sms správ zo dňa 01.07.2019 a dňa 26.07.2019, čím už v danom čase musela vedieť, kto sa mal údajne na jej úkor bezdôvodne obohatiť. Pokiaľ súd mal za to, že žaloba bola podaná včas, t. j. 15.12.2020, a teda, že nárok žalobkyne, ako aj jeho príslušenstvo, a to úroky z omeškania, nie je premlčaný, bolo povinnosťou súdu riadne odôvodniť (i) existenciu nároku a zároveň (ii) riadne sa vysporiadať s námietkou premlčania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, čo do výroku I. a výroku II. vo veci sám rozhodol tak, že žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha povinnosti zaplatenia žalovaným, zamieta.
12. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že právny zástupca žalovaného nesplnomocnil substitučnou plnou mocou žiadneho iného advokáta na nariadené pojednávanie, nakoľko 16.12.2024 sa neuskutočnilo žiadne pojednávanie. Odvolanie sa na pisársku chybu právneho asistenta je neprípustné, neakceptovateľné a účelové. Zdravotný stav žalovaného a jeho nemožnosť sa zúčastniť pojednávania nebola až tak podstatná, nakoľko tento bol právne zastúpený. Právny zástupca navyše, ak by sa dal zastúpiť substitučne, ani neuviedol dôvod udelenia substitúcie. Na nariadené pojednávanie sa teda mohol dostaviť, nakoľko substitučné zastúpenie žiadnym spôsobom nebráni vykonávať právnemu zástupcovi žalovaného akékoľvek úkony v konaní. Nemožnosť vykonávať tieto úkony žiadnym spôsobom nepreukázal, teda mohol sa zúčastniť nariadeného pojednávania na deň 08.01.2025, a to aj vzhľadom na už uvedené, že substitučnú plnú moc na nariadené pojednávanie ani neudelil. Zo vzájomných súvislostí žalobkyňa dochádza k záveru, že ide len obštrukčné konanie zo strany žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorého účelom je oddialenie plnenia zo strany žalovaného. Jedinou konkrétnou skutočnosťou, ktorú žalovaný uviedol ako „nesprávne právne posúdenie“ súdu prvej inštancie bola námietka, na základe akých zákonných ustanovení prvostupňový súd založil začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, keď z dokazovania vyplýva, že žalobkyňa vymáhala finančné
prostriedky formou sms správ zo dňa 01.07.2019 a dňa 26.07.2019, čím už v danom čase musela vedieť, kto sa mal údajne na jej úkor bezdôvodne obohatiť. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so skutočnosťou, že žaloba bola podaná včas, t. j. 15.12.2020, a teda, že nárok žalobkyne, ako aj jeho príslušenstvo nie je premlčaný, v bode 30. rozsudku. Žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a splnil si tým zákonnom ustanovené povinnosti na ktoré odkazuje žalovaný, ktorý, ako bolo uvedené vyššie, konkrétne neuvádza (okrem vyššie uvedenej námietky), v čom by mal súd pochybiť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
13. Ďalšie vyjadrenia strán sporu podané neboli.
14. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
15. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
16. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
17. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
18. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
19. Primárnym odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka spočívajúca v tvrdení, že súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania a dňa 08.01.2025 vo veci otvoril pojednávanie a rozhodol bez prítomnosti žalovaného aj jeho právneho zástupcu. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie mal brať na zreteľ závažnosť žiadosti o odročenie pojednávania žalovaného.
20. Dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania. (1 Obdo 19/2014).
21. Zo súdneho spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaného predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 08.01.2025 prevzal dňa 26.11.2024, t. j. viac ako mesiac pre termínom nariadeného pojednávania. Až deň pred termínom pojednávania (dňa 07.01.2025) právny zástupca žalovaného požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že žalovaný sa vážne zranil, on ako právny zástupca bude čerpať dovolenku a dňa 08.01.2025 sa bude nachádzať mimo územia SR, pričom spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania doručil substitučné splnomocnenie pre AK Fortuníková & Partners, s.r.o. Zároveň uviedol, že JUDr. Fortuníková bola nečakane hospitalizovaná, aktuálne podstupuje neodkladné vyšetrenia naplánované aj v termíne 08.01.2025 s tým, že o tomto predloží bezodkladne potvrdenie od lekára. K žiadosti o odročenie pojednávania pripojil lekársku prepúšťaciu správu JUDr. Fortuníkovej, záznam z úrazovej ambulancie týkajúci sa zranenia žalovaného a substitučné splnomocnenie, na ktorom bolo udelené substitučné splnomocnenie pre AK Fortuníková & Partners, s.r.o. na zastupovanie
žalovaného na pojednávaní dňa 16.12.2024 (pojednávanie vo veci sa konalo 08.01.2025). Žalovaný namietal, že išlo o pisársku chybu právneho asistenta advokáta. Ak právny zástupca žalovaného uviedol v dôsledku pisárskej chyby nesprávny dátum pojednávania, ide o pochybenie, ktoré nemožno pripísať na ťarchu protistrany. Ďalej zo spisu odvolací súd zistil, že do termínu konania pojednávania právny zástupca žalovaného nepredložil súdu prvej inštancie žiaden dôkaz o tom, že sa v deň termínu pojednávania nachádza mimo územia Slovenskej republiky, ani dôkaz o vyšetrení JUDr. Fortuníkovej dňa 08.01.2025 (potvrdenie o návšteve lekára bolo doručené na súd prvej až po skončení pojednávania o 8.57 hod. – pojednávanie bolo ukončené o 8.55 hod.). Zásada hospodárnosti konania vyžaduje, aby konanie prebiehalo bez zbytočných prieťahov a aby nedochádzalo k odročovaniu z dôvodov, ktoré súvisia s nedbanlivosťou strany konania alebo jeho právneho zástupcu. Nie je prípustné, aby sa následok takejto chyby prenášal na druhú sporovú stranu tým, že by sa konanie predlžovalo a zvyšovali sa tým aj trovy konania. Je povinnosťou strany a jeho právneho zástupcu, ak ide o úkon ktorým žiada o odročenie pojednávania, aby ho formuloval určito a presne a predložil potrebné dôkazy, odôvodňujúce nutnosť odročenia pojednávania súdu, čo v danej veci nebolo do termínu pojednávania súdu prvej inštancie splnené. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že pojednávanie vo veci už bolo raz na žiadosť žalovaného odročené. Odvolací súd preto postup súdu prvej inštancie, ktorý pojednávanie neodročil a vo veci rozhodol, považuje za správny a v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
22. Žalovaný tiež namietal, že mu nebolo známe, na základe akých zákonných ustanovení súd prvej inštancie založil začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. Ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Preskúmaním rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v rozhodnutí jednak uviedol zákonné ustanovenia, ktoré na vec aplikoval, a jednak náležite vysvetlil (konkrétne v ods. 30 a 31 rozhodnutia), že objektívna aj subjektívna premlčacia doba začala plynúť až nasledujúci deň po dni keď rozhodnutie o rozvode manželstva medzi stranami sporu nadobudlo právoplatnosť, teda dňa 22.01.2020, s tým, že premlčacia doba v zmysle ust. § 114 Občianskeho zákonníka počas trvania manželstva strán sporu neplynula, teda, pokiaľ žaloba bola podaná na súd dňa 15.12.2020, bola podaná včas.
23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).