Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-56-2023.pdf
PDF · 86.76 KB
Case nature
Area
Subarea
41P/56/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka C. D. - E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, G., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 8 a otec D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, G. H. I., v konaní o zvýšenie výživného k mal. dieťaťu takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie o zmenu úpravy styku na návrh otca zastavuje.
II. Schvaľuje rodičovskú dohodu o zmene výšky výživného v tomto znení:
Otec maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na jej výživu k rukám matky vždy do 15- teho dňa v mesiaci v sume 200 € mesačne, a to od 01.09.2025 do budúcna, čím sa mení výrok IV. rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp. zn.: 23P/173/2016, zo dňa 3.5.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/232/2018 zo dňa 28.12.2018, právoplatným 22.01.2019, ktorým bol otec zaviazaný platiť výživné vo výške 100 € mesačne.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.4.2023 sa navrhovateľka, matka maloletej, domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 100 eur na sumu 200 eur mesačne, a teda zmeny rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 23P/173/2016 zo dňa 3.5.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/232/2018 zo dňa 28.12.2018 v časti výroku IV.
2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že od poslednej úpravy uplynula značná doba, keď maloletá je žiačkou 2. ročníka základnej školy, a teda sa zvýšili náklady na jej výchovu a starostlivosť.
3. Manželovi navrhovateľky bol návrh spolu s poučením a výzvou na vyjadrenie sa k návrhu doručený dňa 4.7.2023. Manžel navrhovateľky, otec maloletej, vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom konajúcemu súdu dňa 9.7.2023 uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí a tento žiada zamietnuť ako nedôvodný. Otec ďalej uviedol, že výživné na dieťa má slúžiť na úhradu nevyhnutných nákladov na dieťa a nemá byť náhradou mzdy matky, obzvlášť ak má dieťa 8 rokov a matka má možnosť riadne pracovať. Styk otca s maloletou počas letných prázdnin je upravený formou striedavej osobnej starostlivosti, a teda obaja rodičia majú rovnaké náklady na maloletú. Pokiaľ sa jedná o zvyšnú časť roka, matka maloletú materiálne nepripravuje, ak ide maloletá k otcovi, preto všetko ošatenie, obuv, hračky, knihy, zimné bundy, drogériu a všetko ostatné má maloleté zakúpená ako u matky, tak u otca. Zvýšenie nákladov na maloletú otec vidí možno len v strave maloletej, avšak toto nepovažuje za veľký náklad. Pokiaľ ide o lieky, matka vyžaduje v prípade choroby maloletej, aby tieto zakúpil otec, teda ani tieto nie je možné
zakomponovať do zvýšenia výživného. Matka nemá žiadne náklady ani s odvozom maloletej z a do školy, nakoľko býva cca 300 m od školy. Ak by matka pracovala, získala by bonus na maloletú v sume 200 eur, čím by pokryla všetky náklady na maloletú. 4. Uznesením č.k. 41P/56/2023-11 zo dňa 29.6.2023 súd ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka pre konanie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce.
5. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 11.3.2025 žiadal o zmenu rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 23P/173/2016 zo dňa 3.5.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/232/2018 zo dňa 28.12.2018 v časti styku maloletej s otcom, tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou každý (párny) týždeň v čase od piatka 16:00 do stredy nasledujúceho (nepárneho) týždňa do 16:00 (v čase školy otec vyzdvihne maloletú v piatok zo školy a samozrejme riadne bude dodržiavať školskú dochádzku ako aj prípravu na učebný proces, plnenie povinností, domácich úloh a iné). Matka si dcéru preberie v stredu (nepárny týždeň) po skončení vyučovania zo školského zariadenia. Letné prázdniny otec navrhol taktiež pozmeniť a to tak, že dcéra bude jeden týždeň u otca a jeden týždeň u matky, počnúc párnym týždňom u otca.
6. Podaním doručeným súdu dňa 16.6.2025 otec oznámil súdu, že došlo k uzavretiu rodičovskej dohody, pokiaľ sa jedná o zvýšenie výživného, preto berie svoj návrh na rozšírenie styku s maloletou späť.
7. Matka v podaní doručenom súdu dňa 28.7.2025 uviedla, že medzi rodičmi maloletej došlo k uzatvoreniu rodičovskej dohody, ktorú zároveň predložila súdu.
8. Súd nariadil pojednávanie na deň 31.7.2025. Pojednávania sa nezúčastnili otec maloletej, matka maloletej ani matkin právny zástupca. Matka ospravedlnila svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní z dôvodu starostlivosti o maloleté deti, dvojičky, a súhlasila, aby sa pojednávalo aj v jej neprítomnosti. Rovnako tak sa ospravedlnil aj právny zástupca matky, ktorý uviedol, že v danom termíne má kolíziu s pojednávaním na OS HE, č.k. 1T/19/2022, avšak súhlasí s tým, aby sa pojednávalo aj bez jeho prítomnosti a aby súd rozhodol v intenciách predloženej rodičovskej dohody, ktorú rodičia uzavreli ohľadne zvýšenia výživného. Otec taktiež ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti z dôvodu pracovnej vyťaženosti a navrhol, aby súd vyhovel dohode strán a schválil rodičovskú dohodu o zvýšení výživného na sumu 200 € mesačne počnúc dňom 01.09.2025 do budúcna tak, ako je to uvedené v dohode. Zároveň súdu oznámil, že nežiada zmenu úpravy styku maloletej s otcom.
9. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti ,možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
12. Podľa § 78 ods. 1,2, 3 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zákona č. 161/2015 Z. z. (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo z časti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví.
15. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
16. Vzhľadom na dispozitívny úkon otca, ktorý svoj návrh na zmenu úpravy styku s maloletou vzal späť, súd v I. výroku tohto rozhodnutia konanie o zmenu úpravy styku na návrh otca zastavil.
17. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinného rodiča. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie iba krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
18. Posledná úprava výživného u maloletej bola určená rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn.: 23P/173/2016, zo dňa 3.5.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/232/2018 zo dňa 28.12.2018, právoplatným 22.01.2019, v ktorom výroku IV. bol otec zaviazaný platiť výživné na maloletú vo výške 100 € mesačne. Súd skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej a jej rodičov. U maloletej určitá zmena pomerov nastala už len samotným plynutím času, nakoľko posledná úprava vyživovacej povinnosti otca bola v roku 2018, pričom náklady na život maloletej prirodzene vzrástli nielen ich zvýšeným vynakladaním na stravu, či ošatenie, ale objektívne sú podmienené aj navštevovaním základnej školy, vekom maloletej a rastom cien vo všeobecnosti. Súd v zásade nemal výhrady k bežným výdavkom na zabezpečenie starostlivosti o maloletú tak ako boli uvedené, odôvodnené a vyčíslené matkou. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzal z možností a schopností rodičov s prihliadnutím na metodické usmernenie Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktoré nadobudlo účinnosť 1.1.2024, ktoré i keď má nezáväzný a odporúčací charakter, predstavuje významnú pomôcku pri rozhodovaní súdov o výške vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Rozsah vyživovacej povinnosti je daný kritériami určenými v § 62 Zákona o rodine a odvíja sa od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna a závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné, športové a pod.). Súd nepopiera, že pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby vyskytujúce sa za kratšie obdobie. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju, teda i potrieb vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie časové obdobie, prípadne potrieb výlučne náhodných. Odôvodnené potreby sú však bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, pričom možnosti sú chápané ako objektívna kategória, schopnosti ako subjektívna kategória.. Ak sú reálne možnosti a schopnosti obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa (z rozsudku Krajského súdu Žilina 9CoP/25/2023 zo dňa 31.08.2023). V zmysle metodiky pri dieťati navštevujúce základnú školu vo veku 10-14 rokov a pri jednom vyživovanom dieťati rodiča by malo výživné predstavovať 22 % z príjmu rodiča.
19. Z predmetnej dohody je zrejmé, že rodičia sa dohodli na zvýšení výživného až od 01.09.2025 do budúcna, teda nie spätne už od podania tohto návrhu, ktorý bol súdu doručený 06.04.2023. Z uvedeného vyplýva, že matka nežiada spätné výživné od podania návrhu, ale až od 01.09.2025 do budúcna. Súd má za to, že výživné bolo dohodnuté primerane k súčasným príjmovým pomerom rodičov a oprávneným výdavkom maloletej. Na základe uvedeného súd rodičovskú dohodu, ktorá je v najlepšom záujme maloletej, schválil.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto rozsudku možno podať odvolanie, avšak právo podať odvolanie nemajú účastníci konania, ktorí sa tohto práva výslovne vzdali.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov ( II. výrok ), rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie (§122 Civilného mimosporového poriadku). Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov môže podať odvolanie kolízny opatrovník, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice, avšak kolízny opatrovník sa práva podať odvolanie výslovne vzdal do zápisnice o pojednávaní na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).