Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Ek-2530-2024.pdf
PDF · 82.96 KB
Case nature
Subarea
12Ek/2530/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar: 14.9.1969, C. XXXX/XX, XXX XX D. zast.: JUDr. Ľudovít Štanglovič, Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, IČO:51 474 841 proti povinnému: E. F., nar: 7.1.1988, C. XXXX/XX, XXX XX D. o nepeňažné plnenie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Soňa Stodolová, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, IČO: 34039741, ktorá ju vedie pod zn. 157EX 9/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa voči povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.11.2024 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia na základe exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/64/2024 zo dňa 11.09.2024, vykonateľný 29.10.2024 kde v zmysle výroku exekučného titulu bola povinnému uložená povinnosť: „ospravedlniť sa žalobcovi na vlastné náklady, a to uverejnením ospravedlnenia na webovej stránke G. po dobu najmenej 30 kalendárnych dní a zaslaním písomného ospravedlnenia na adresu trvalého pobytu žalobcu, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v nasledovnom znení: „Ja, E. F., sa ospravedlňujem pánovi A. B. za verejné šírenie fotografie jeho osoby s dokreslenou hanlivou kresbou v tvare mužského pohlavného orgánu, ktorú som uverejnil prostredníctvom stránky G. v sekcii príbehy dňa 21.02.2020“.
2. Poverením zo dňa 09.01.2025 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Soňa Stodolová, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, IČO: 34039741, ktorá ju vedie pod zn. 157EX 9/25.
3. Povinnému bolo dňa 27.01.2025 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.01.2025. Dňa 04.02.2025 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 30.01.2025. Súd na základe vyjadrenia súdneho exekútora a z predloženej doručenky preukazujúcej prevzatie Upovedomenia o začatí exekúcie zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 30.01.2025 uviedol,: „Bolo mi doručené upovedomenie o začatí exekúcie vo veci 157EX 9/25. Týmto podávam návrh na zastavenie exekúcie a to z dôvodu, že exekučný titul zanikol jeho splnením. V zmysle rozsudku Krajského súdu Trnava som bol povinný sa oprávnenému ospravedlniť a uvedené som aj vykonal, pretože voči rozsudku som nepodal opravný prostriedok a stal sa právoplatným. Písomné ospravedlnenie som zaslal oprávnenému dňa 20.11.2024. Na sociálnej sieti Facebook som dňa 20.11.2024 uverejnil ospravedlnenie, ktoré som
vymazal niekedy začiatkom januára 2025, t.j. bola splnená lehota uverejnenia 30 dní. Navyše som o ospravedlnení informoval oprávneného emailom dňa 21.11.2024 na jeho verejne dostupnú emailovú adresu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že oprávnený zneužil právo, keď napriek splneniu mojej povinnosti určenej súdom si túto povinnosť vynucuje prostredníctvom exekučného konania, čo je absolútne v rozpore s dobrými mravmi. Konanie oprávneného zrejme vyplýva z jeho frustrácie, pretože v súdnom konaní proti mne bol úspešný len z malej sčasti a nebola mu priznaná ani náhrada trov súdneho konania. Zneužitie práva bolo prejudikované napr. v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1 Afs 107/2004 zo dňa 10.11.2005 alebo Ústavného súdu ČR v uznesení sp. zn. III ÚS 374/06 zo dňa 31.10.2007 a uvedený krok oprávneného spĺňa všetky atribúty zneužitia práva s cieľom poškodiť moju osobou, napr. tým, že exekútorka mi na mojom bankovom účte zablokovala sumu prevyšujúcu trovy exekúcie. Samozrejme sa budem brániť právnou cestou. Navrhujem, aby exekučné konanie bolo zrušené a zastavené, pretože svoju povinnosť som splnil v celom rozsahu a nie je daný žiadny zákonný dôvod na vedenie tejto exekúcie.“
5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril a uviedol: „Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko Povinný si nesplnil povinnosti jemu dané rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.09.2024 č. k. 24Co/64/2024 – 215 (ďalej aj „Rozsudok KS TT“). Povinný v rámci je ho návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že dňa 20.11.2024 zaslal Oprávnenému písomné ospravedlnenie, Oprávnenému však žiadne písomné ospravedlnenie Povinného doručené nebolo. Skutočnosti, že Povinný Oprávnenému písomné ospravedlnenie neodoslal nasvedčuje nielen to, že ním predložený dokument nie je ani podpísaný, Povinný k tomuto dokumentu nepredložil ani akékoľvek potvrdenie o odoslaní, pričom po kontrole čísla uvedeného v pravom hornom rohu jeho predloženého dokumentu bolo zistené, že nejde o podacie číslo. Povinný si teda nesplnil povinnosť ospravedlniť Oprávnenému zaslaním písomného ospravedlnenia na adresu trvalého pobytu Oprávneného. Dôkaz: overenie podacieho čísla na stránke Slovenskej pošty. Pokiaľ Povinný tvrdí, že uverejnil ospravedlnenie na sociálnej sieti Facebook, tak z ním predloženého dokumentu nevyplýva žiaden dátum ani skutočnosť, či v zmysle Rozsudku KS TT toto ospravedlnenie uverejnil on a či ho ponechal na sociálnej sieti v súdom určenej lehote, Oprávnený nemá vedomosť o tom, že by Povinný dodržal v tomto smere povinnosti uvedené v Rozsudku KS TT. Pokiaľ ide o Povinným predložený dokument majúci znaky emailu, Oprávnený nemá vedomosť o žiadnej takej emailovej správe, pričom aj po overení prijatej elektronickej pošty konštatuje, že žiadnu takú emailovú správu v znení predloženom Povinným k jeho návrhu na zastavenie exekúcie neobdržal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má Oprávnený za to, že návrh Povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný a je prejavom účelovej snahy Povinného vyhnúť sa splneniu povinností jemu uložených Rozsudkom KS TT, ktoré si doposiaľ nesplnil. Preto Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a trvá na svojom návrhu na vykonanie exekúcie a na vykonaní exekúcie.“
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
9. Súd preskúmal celý spisový materiál a všetky predložené dokumenty a zistil nasledovné. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia na základe exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/64/2024 zo dňa 11.09.2024, vykonateľný 29.10.2024, kde v zmysle výroku exekučného titulu bola povinnému uložená povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi na vlastné náklady, a to uverejnením ospravedlnenia na webovej stránke G. po dobu najmenej 30 kalendárnych dní a zaslaním písomného ospravedlnenia na adresu trvalého pobytu žalobcu, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku v nasledovnom znení: „Ja, E. F., sa ospravedlňujem pánovi A. B. za verejné šírenie fotografie jeho osoby s dokreslenou hanlivou kresbou v tvare mužského pohlavného orgánu, ktorú som uverejnil prostredníctvom stránky G. v sekcii príbehy dňa 21.02.2020“. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že svoju povinnosť uloženú exekučným titulom už splnil, a to pred začatím exekučného konania, pričom sa v prípade ospravedlnenia na sociálnej sieti Facebook odvoláva na priložený dokument (printscreen), ktorého preskúmaním však súd zistil, že tento síce obsahuje ospravedlnenie povinného v stanovenom znení, avšak z tohto dokumentu nie je možné zistiť akýkoľvek dátum, a teda jednak ani dátum jeho zverejnenia na sociálnej sieti a ani dobu zverejnenia, ktorá bola súdom uložená v rozsahu najmenej 30 kalendárnych dní, čím teda povinný nepreukázal, že by svoju povinnosť splnil tak ako mu to ukladá exekučný titul. Obdobne tak čo sa týka povinnosti písomného ospravedlnenia, ktoré mal povinný v zmysle exekučného titulu písomne zaslať na adresu trvalého pobytu oprávneného tak možno po preskúmaní doručených príloh skonštatovať, že ani v tomto prípade povinný neuniesol dôkazné bremeno, pretože súdu nijakým spôsobom nepreukázal, že by uvedený list s ospravedlnením tak, ako ho vyhotovil a predložil súdu aj skutočne oprávnenému zaslal. Súd rovnako preskúmaním čísla uvedenom v pravom hornom rohu povinným predloženého listu zo dňa 20.11.2024 na webovej stránke Slovenskej pošty a.s. zistil, že sa nejedná o podacie číslo. Podľa názoru súdu tak povinný neuniesol dôkazné bremeno, pretože spolu s návrhom na zastavenie exekúcie nepredložil hodnoverný dôkaz o tom, že list s ospravedlnením skutočne odoslal oprávnenému na adresu trvalého pobytu tak ako mu to ukladá exekučný titul (napr. podací lístok). Súd na tomto mieste konštatuje, že v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy opravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom viedlo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť a dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti účastníkom tzv. bremeno tvrdenia, pričom medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi účastníkmi v spore rozdelené v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Pokiaľ sa teda povinný domáhal zastavenia exekúcie, prešla na neho dôkazná povinnosť (bremeno), aby preukázal, že povinnosti tak ako mu boli uložené exekučným titulom splnil resp. aby predložil také dôkazy, ktorými by hodnoverne preukázal splnenie uloženej povinnosti. Toto dôkazné bremeno však povinný neuniesol, keď žiadne takéto relevantné dôkazy nepredložil.
10. Z obsahu súdneho spisu a predložených dokumentov, súd pri preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.(I.výrok)
11. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
12. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
13. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
14. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, ale trovy konania si neuplatnil súd rozhodol o trovách oprávneného tak ako je uvedené vo výroku č. II daného uznesenia
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.