Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-82-2025.pdf
PDF · 132.98 KB
Case nature
Subarea
17Co/82/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpená advokátom JUDr. Petrom Škrabákom, Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov Pod Dráhami, so sídlom Pod Dráhami 925/8, 960 01 Zvolen, IČO: 37 953 222, 2/ PerFidem Alfa, s.r.o., so sídlom Pod Dráhami 6513/17, 960 01 Zvolen, IČO: 53 350 219, 3/ AGNOS Development, s.r.o., so sídlom Pod Dráhami 6513/17, 960 01 Zvolen, IČO: 54 995 507, všetci žalovaní právne zastúpený Ondrejka & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom J. Kozáčeka 5, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 985, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/19/2025 – 34 zo dňa 21. mája 2025 ako súdu prvej inštancie, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/ - 3/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 3/ zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných a iných úprav a zásahov, búracích prác, ktoré by zasahovali do pozemku - parcely CKN č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie zapísanej na LV č. XXXXX a do pozemku - parcely CKN č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie zapísanej na LV č. XXXXX, obidva listy vlastníctva vedené Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor pre obec D., katastrálne územie D. a ktoré by mohli obmedziť užívanie týchto pozemkov žalobkyňou v rozsahu, v akom ich užíva ku dňu podania žaloby (žalovaných 2/ a 3/) o vypratanie pozemkov v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 10C/45/2024, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania o vypratanie nehnuteľností vedeného pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 10C/45/2024 (I. výrok) a žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe dohody s právnym predchodcom vlastníka pozemku užíva časť pozemku CKN parc. č. XXX/XXX zapísaného na LV č. XXXXX, ktorého vlastníkom je žalovaný 2/ a časť pozemku CKN parc. č. XXX/XXX, zapísaného na LV č. XXXXX, ktorého vlastníkom je žalovaný 3/. Na Okresnom súde Zvolen sa vedie konanie o vypratanie nehnuteľnosti pod sp. zn. 10C/45/2024, kde sa ešte neuskutočnilo pojednávanie. Ako primárne dôvody žalobkyňa uviedla ochranu jej užívacích práv k dotknutému pozemku. Dňa 08.04.2025 bolo žalobkyni doručené oznámenie o vykonávaní búracích prác a budovaní elektrického vedenia s presahom týchto prác na užívaný pozemok. Dňa 22.04.2025 bola informovaná, že na pozemkoch nachádzajúcich sa v okolí bytového domu, vrátane dotknutého pozemku, ktorý užíva, stavebné firmy
začali vykonávať búracie práce. V snahe zabrániť zásahom do jej užívacích práv požadovala nariadenie vyššie uvedeného neodkladného opatrenia.
3. S poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 2 a § 329 ods. 1 a § 331 ods. 1 CSP, po ozrejmení zákonných podmienok (predpokladov) a účelu nariadenia neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana, nepreukázala, svoje tvrdenie, že užívala predmetné pozemky na základe dohody s právnym predchodcom vlastníka pozemku o užívaní veci. Na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia ani neoznačila a nepredložila žiadny dôkaz. Podotkol, že čestné vyhlásenie zo dňa 16.05.2025 je obsahovo zamerané na konštatovanie, že žalovaní zasahujú do užívacích práv žalobkyne k predmetnému pozemku, ale neosvedčuje užívacie právo žalobkyne, t.j. nepreukazuje tvrdenie žalobkyne, že užívala predmetné pozemky na základe dohody s právnym predchodcom vlastníka pozemku (evidovaného na LV č. XXXXX a na LV č. XXXXX).
4. Práve naopak z ňou priloženého oznámenia o vykonávaní búracích prác a oznámenia o budovaní elektrického vedenia zo dňa 07.04.2025 vyplýva, že predmetné práce prebiehajú na základe rozhodnutia o povolení odstránenia stavby zo dňa 22.03.2024, č.k. 1437/2024-Mi, resp. na základe stavebného povolenia zo dňa 14.11.2024, č.k. SÚ 5161/2024-Ma, s upozornením žalobkyne, aby zabezpečila nerušený priebeh týchto prác na predmetných pozemkoch (premiestniť hospodárske zvieratá, vypratať hnuteľné veci) z dôvodu užívania pozemkov bez právneho dôvodu.
5. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Zvolen uznesením sp. zn. 10C/45/2024 – 105 zo dňa 07.05.2025 rozhodol o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby dňa 05.05.2025 žalovanými 2/ a 3/ (v danom konaní v postavení žalobcov 1/ a 2/) v celom rozsahu z dôvodu, že po dohode so žalovanou došlo k presunu jej hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na pozemku, ktorého vypratanie žiadali žalobcovia.
6. Vzhľadom na uvedené podľa súdu prvej inštancie nie sú dané zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného žalobkyňou, preto jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel.
7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP majúc za to, že plne úspešným žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli.
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Žalobkyňa považovala napádaný rozsudok za nepreskúmateľný pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Mala za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli v konaní tvrdené a takisto sa riadne nevysporiadal s dôkazmi a so skutočnosťami, ktoré z nich vyplynuli. Uviedla, že žalovaní 1/ až 3/ pozemky v minulosti nevlastnili, neužívali ich, ani sa o ne žiadnym spôsobom nestarali, naopak ona s rodinou ich dobromyseľne užíva už vyše päťdesiat rokov, o dotknutý pozemok sa dlhodobo starajú, realizujú jeho pravidelnú údržbu, najmä kosenie, pestovanie plodín, výstavbu zelene a celkové zveľadenie dotknutého pozemku. Už po dlhé roky vynakladajú vlastné finančné prostriedky na obstaranie rastlín, sliepok, a zabezpečenie vhodných podmienok pre ich chov. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutému pozemku, ako aj v období pred nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemku ju žalovaní žiadnym spôsobom neinformovali, a to ani bytové spoločenstvo o skutočnosti, že majú záujem o kúpu pozemku, nie ešte o stavebných zámeroch. O pripravovanej kúpe nebola nijakým spôsobom informovaná. Dotknutý pozemok užíva dlhodobo, dobromyseľne a so súhlasom predchádzajúceho vlastníka, ktorý jej výslovne umožnil jeho užívanie ako formu čiastočného vyrovnania svojho peňažného záväzku voči nej a jej manželovi. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom žalovaní začali vykonávať terénne úpravy a stavebné práce, čím neustále dochádza k zásahu do jej vlastníckych práv a oprávnených záujmov. Opätovne uviedla, že na uvedenom pozemku
chová hydinu a pestuje poľnohospodárske plodiny, ktoré zabezpečujú obživu pre celú jej rodinu. Napriek týmto skutočnostiam žalovaní svojvoľne a bez jej súhlasu zriadili na dotknutom pozemku skládku, nakoľko vykonávajú terénne úpravy, čím závažným spôsobom narušili funkčný charakter pozemku. Okrem toho neustále zasahujú do porastu tým, že orezali konáre na jej stromoch, t. j. na orechoch, ktoré celé roky pestuje a o ktoré sa stará, keby nezasiahla a osobne ich spolu s príslušnou hliadkou nezastavila, je viac než pravdepodobné, že by orechy zrezali úplne. Žalovaní v rámci vykonávania terénnych úprav a to pomocou stavebnej techniky poškodili a zničili viaceré stromy nachádzajúce sa na pozemku, ktorý dobrovoľne užíva a o ktorý sa dlhé roky stará. Konkrétne ide o drevinu hloh, orgovány, ako aj o ovocné stromy – dve slivky a jednu jabloň. Ďalej svojim konaním obmedzujú výbeh sliepkam, čím výrazne znižujú kvalitu ich chovu.
10. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na pozemku prebiehajú každodenné stavebné práce, počas ktorých dochádza k intenzívnemu víreniu prachu. Výsledkom je znečistenie ovzdušia v okolí nehnuteľnosti, resp. bytu, kde žije, pričom prach preniká aj do obytných priestorov a to aj pri minimálnom vetraní. Vzniknutá prašnosť má vplyv na kvalitu života a zdravie jej a jej rodiny.
11. Okrem vyššie uvedeného vyslovila podozrenie, že ju žalovaní poškodili aj finančne, keďže zo spoločného fondu domu uhradili náklady na inštaláciu plynovej pece a dymovodu, ktoré však slúžia na ich súkromné účely. Tieto finančné prostriedky majú byť použité výhradne na opravy a údržbu spoločných častí bytového domu a nie na individuálne potreby vlastníkov.
12. Pokiaľ prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že nepredložila dôkaz na podporu tvrdení, ktorý by potvrdzoval súhlas s užívaním dotknutého pozemku od predchádzajúceho vlastníka pozemku, uviedla že s bývalým majiteľom pozemku má dohodu trvajúcu už dlhé roky, keďže jej nevyplatil mzdové nároky a namiesto toho jej prenechal do užívania dotknutý pozemok. Súhlas s užívaním dotknutého pozemku nebol nikdy odvolaný a trvá dodnes. Existovala teda dohoda o bezplatnom užívaní veci s predchádzajúcim majiteľom dotknutých pozemkov a táto dohoda nezanikla. V konaní o vypratanie nehnuteľnosti vedenom pod sp. zn. 10C/45/2024 navrhla vypočutie dvoch svedkov, ktorí by jej tvrdenia dosvedčili pred súdom, avšak žalobcovia pred pojednávaním vzali žalobu späť a súd konanie zastavil. Žalovaní síce v späťvzatí žaloby tvrdili, že došlo k vzájomnej dohode, avšak to je klamstvo, ku žiadnemu vzájomnému konsenzu nedošlo. Žalovaní s ňou nekomunikujú, odmietajú akúkoľvek snahu o zmier a nereagujú na jej telefonické pokusy o kontakt.
13. S poukazom na to, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má prednosť požiadavka rýchlej a účinnej ochrany práv pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení mala žalobkyňa za to, že všetky skutočnosti, ktoré v návrhu predložila dostatočne odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže konaním žalovaných dochádza k zásahom do jej práv, ktoré môžu mať nezvratné následky. Vzhľadom na intenzitu a pokračujúci charakter týchto zásahov zo strany žalovaných považuje vydanie neodkladného opatrenia za nevyhnutné a priam žiaduce. Bola názoru, že dostatočne preukázala, že konanie žalovaných predstavuje neoprávnený zásah do jej práv, najmä do pokojného užívania dotknutých pozemkov, ochrany zdravia a majetku.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa uzavrela, že napádané uznesenie neobsahuje dostatočné a racionálne odôvodnenie a absentuje v ňom taká úvaha súdu, ktorá by bola spravodlivým a presvedčivým podkladom napádaného rozsudku. S odôvodnením napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť, nakoľko nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
15. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ - 3/ v rozsahu 100%.
16. Žalovaní 1/ - 3/ v spoločnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne podanom prostredníctvom ich právneho zástupcu navrhli uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Boli názoru, že žalobkyňa ňou citované odvolacie dôvody bližšie nevymedzuje, nie je ich (okrem ňou tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia) možné vyvodiť ani z obsahu podaného odvolania, pričom nie je úlohou súdu nahrádzať argumentáciu strany sporu.
17. Popreli tvrdenú dobromyseľnosť žalobkyne ohľadne užívania pozemkov, podľa nich ide o svojvoľný záber pozemkov z jej strany. Tieto pozemky nie sú ani poľnohospodárskymi pozemkami určenými na pestovanie či chov zvierat. Žalobkyňa nekonkretizovala vlastníka, s ktorým mala údajne uzavretú dohodu o bezplatnom užívaní veci (hoci na inom mieste v odvolaní uviedla, že to bolo za nevyplatenú mzdu). Existenciu takejto dohody žalobkyňa nepreukázala. Žalobkyňa tvrdenia o tejto dohode produkovala aj v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16C/32/2024 (v danom konaní v pozícii žalovanej) na základe žaloby žalovaného 2/ (v danom konaní v pozícii žalobcu) o vydanie bezdôvodného obohatenia, súd však v tomto konaní po riadne vykonanom dokazovaní žalobkyňou tvrdené skutočnosti o jej dobromyseľnosti neakceptoval a zaviazal žalobkyňu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Rozsudok nie je právoplatný, nakoľko žalobkyňa podala voči nemu odvolanie a odvolacie konanie prebieha na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 14Co/71/2025. V tomto konaní však súd (aj keď zatiaľ neprávoplatne) jednoznačne uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že pozemky užívala so súhlasom žalovaného 2/ (nakoľko v konaní tvrdila aj to, že jej súhlas na užívanie dal sám žalovaný 2/, čo nebola pravda) a taktiež uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že by predmetné pozemky užívala so súhlasom svojho bývalého zamestnávateľa (E. D.) na základe neformálnej dohody o bezplatnom užívaní veci. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní argumentovala tým, že ohľadne existencie dohody s predchádzajúcim majiteľom o prenechaní pozemkov do užívania navrhovala v konaní o vypratanie nehnuteľnosti sp. zn. 10C/45/2024 vypočuť svedkov, avšak v dôsledku späťvzatia žaloby k vypočutiu nedošlo, k tomu žalovaní uviedli, že ňou navrhované osoby by jej tvrdenia nemohli potvrdiť a navyše nie je zrejmé, prečo ich nenavrhovala vypočuť v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/32/2024, v ktorom prebehlo riadne dokazovanie a tam ich ani len neoznačila. Preto jej tvrdenia považujú za účelové.
18. Za nepravdivé označili žalovaní aj tvrdenie žalobkyne o zriadení skládky na nehnuteľnostiach v okolí bytového domu. Je síce pravdou, že v okolí bytového domu, v ktorom má žalobkyňa byt, prebiehajú búracie práce, avšak v súlade s búracím povolením a do jej majetku nijako nezasahujú. Žalobkyňa účelovo volávala policajnej hliadky a podávala podania orgánom verejnej moci, avšak bezúspešne, žiadne protiprávne konanie sa nepreukázalo.
19. Žalovaní poukázali tiež na to, že v návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia označený pozemok CKN par. č. XXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie zapísaný na LV č. XXXXX v katastrálnom území D. ani neexistuje. Pokiaľ ide o druhý pozemok - parcelu CKN č. XXX/XXX zapísanú na LV č. XXXXX, ide o pozemok s výmerou 9313 m2 nachádzajúci sa v areáli bývalého E. D.. Uviedli, že búracie a stavebné práce sú vykonávané na základe právoplatného rozhodnutia o povolenie odstránenia stavby a právoplatného stavebného povolenia vydaných v administratívnych konaniach, v ktorých žalobkyňa nevznášala žiadne námietky. Aj keď môžu byť tieto práce pre žalobkyňu nepríjemné, nijako neobmedzujú ani nezasahujú do jej práv. Popreli tvrdenia žalobkyne, že zasahujú do porastov, že narušili funkčný charakter pozemku, že opílili stromy (ktoré navyše nie sú jej), ako aj hypotézu, že je pravdepodobné, že ak by neprišla hliadka, tak stromy spília úplne. Uviedli, že k spiľovaniu stromov síce dochádzalo, ale nie na pozemku, na ktorom má žalobkyňa neoprávnene zložené hnuteľné veci, ale na iných pozemkoch a v súlade s povolením, resp. predpismi na ochranu životného prostredia. Sama žalobkyňa podávala podnety na prešetrenie, avšak žiadne porušenie právnych predpisov sa nezistilo. Taktiež popreli tvrdenia žalobkyne, že by ju nad mieru primeranú pomerom obťažovali prachom a podobne.
20. Ďalej mali žalovaní 1/ a 3/ za to, že nie sú pasívne vecne legitimovaní v tomto spore, nakoľko nevykonávajú žiadne stavebné úpravy, zásahy a búracie práce, tieto vykonáva stavebník - žalovaný 2/, ktorý však nie je vlastníkom označených pozemkov. Žalobkyňa mala na pozemku pri bytovom dome neoprávnene zložené sliepky a iné vtáctvo. Na tomto pozemku sa v rozsahu ich umiestnenia nevykonávajú žiadne búracie a stavebné práce, tieto sa vykonávali na susediacej stavbe a sú už vykonané. Z dôvodu bezpečnosti a inštalácie dočasného oplotenia bolo nutné len pár metrov presunúť sliepky a vtáctvo, ktorej tam mala žalobkyňa zložené. Žaloba o vypratanie pozemkov bola podaná práve z dôvodu, aby si žalobkyňa presunula sliepky a iné vtáctvo zo zabratého pozemku, aby bolo možné osadiť dočasný plot staveniska (z dôvodu bezpečnosti) k búracím prácam na susednom pozemku, aby sa nikto nezranil, najmä keď žalobkyňa metlou bránila stavebným mechanizmom vo výkone svojej činnosti. Bolo preto nutné využiť služby bezpečnostnej služby a po dohode s ňou došlo k presunu hydiny na iné miesto a následne bola žaloba vzatá späť, nakoľko žalovaní nemajú záujem o súdne spory so žalobkyňou.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené považovali žalovaní aj samotný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súčasnosti už za nevykonateľný, keďže žalobkyňa sa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia súdneho konania o vypratanie nehnuteľnosti vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 10C/45/2024, ktoré je však už právoplatne skončené dňom 28.05.2025 jeho zastavením, a to ešte pred podaním odvolania voči napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia. Na podporu týchto tvrdení žalovaní priložili k vyjadreniu k odvolaniu uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10C/45/2024 zo dňa 07.05.2025 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 28.05.2025. Navyše návrh na nariadenie ochranné opatrenia považovali za nevykonateľný aj z dôvodu neurčitosti, pretože nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie „v rozsahu, v akom ich žalobkyňa užíva doteraz ku dňu podania žaloby o vypratanie“.
22. Za irelevantné považovali žalovaní tvrdenia žalobkyne, že v minulosti predmetné nehnuteľnosti nevlastnili a nevyužívali, nakoľko vlastníctvo k pozemkom bolo nadobudnuté v súlade so zákonom kúpnou zmluvou, nikto nemal žiadnu povinnosť ponúkať žalobkyni predmetné pozemky na odkúpenie, ani ju informovať o predaji.
23. K podozreniu žalobkyne, že ju žalovaní poškodili aj finančne použitím prostriedkov zo spoločného fondu bytového domu na ich súkromné účely žalovaní uviedli, že ani toto tvrdenie nie je pravdivé a ani nesúvisí s predmetom sporu týkajúceho sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Žalovaní ďalej uviedli, že nie je pravdou, že so žalobkyňou nekomunikujú a odmietajú snahu o zmier. Uviedli, že z vlastnej iniciatívy žalobkyňu niekoľkokrát kontaktovali aj v súvislosti s inými konaniami (vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia). Niekoľkokrát ju vyzývali ústne, telefonicky a písomne prostredníctvom ich právneho zástupcu, avšak žalobkyňa má „svoju pravdu“ a reálne sa s ňou nedá dohodnúť.
25. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené uzavreli, že žalobkyňa nepreukázala vo vzťahu k ňou označeným pozemkom žiadne právo, koná dlhodobo svojvoľne. Pozemky v odvolaní presne nešpecifikuje, čo vnáša do konania zmätočnosť, pretože aj keď sú vykonávané napr. búracie práce, tieto nemajú s pozemkom, na ktorom má v súčasnosti zložené sliepky nič spoločné. Areál mäsokombinátu má spolu cca 50 000 m2 a búracie práce, ktoré prebiehajú, do práv žalobkyne nezasahujú.
26. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto žalovaní považovali za vecne správne, podľa nich sa súd prvej inštancie dostatočne podrobne, jasne a zrozumiteľne, presvedčivo a logickým spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými aj právnymi otázkami a napadnuté rozhodnutie spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP.
27. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní neboli podané.
28. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 ods. 1 CSP preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia neodkladného opatrenia, o ktorej ani súd prvej inštancie nemusí rozhodnúť na pojednávaní (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 329 ods. 1 CSP), v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady nezistil a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.
29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
30. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nesplnení podmienky ust. § 325 ods. 1 CSP v spojení s
§ 326 ods. 1 CSP na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. o neosvedčení nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd uvádza nasledovné:
31. V prvom rade odvolací súd zhodne so žalovanými poukazuje na to, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia požadovala jeho nariadenie na čas do právoplatného skončenia konania o vypratanie nehnuteľností vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 10C/45/2024. Predmetné konanie bolo medzičasom, t.j. od vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (dňa 21.05.2025) do podania odvolania žalobkyňou (dňa 19.06.2025) právoplatne zastavené, nakoľko uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/45/2024-105 zo dňa 07.05.2025 o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2025, o čom svedčí predmetné uznesenie s pripojenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti predložené žalovanými ako príloha k ich vyjadreniu k odvolaniu žalobkyne. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už nemá právny význam nariaďovať žalobkyňou požadované neodkladné opatrenie, nakoľko súd viazaný návrhom žalobkyne by ho mohol nariadiť aj tak len na čas vymedzený v návrhu žalobkyne, ktorý už uplynul. Ak by totiž aj medzičasom do právoplatného zastavenia konania o vypratanie nehnuteľností došlo (zo strany súdu prvej inštancie) k nariadeniu žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia, toto by nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zastavení konania o vypratanie nehnuteľností aj tak zo zákona zaniklo v zmysle § 333 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Preto je návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia už z tohto dôvodu bezpredmetný a teda nedôvodný.
32. Preto len pre úplnosť odôvodňujúc vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie na základe skutkového stavu zisteného v čase jeho vydania odvolací súd uvádza:
33. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o ani len neosvedčení nároku, práva žalobkyne na užívanie pozemkov – parcely CKN č. XXX/XXX evidovanej na LV č. XXXXX pre obec a katastrálne územie D. (žalobkyňa mala zrejme na mysli parcelu CKN č. XXX/XXX vo vlastníctve žalovaného 2/, nakoľko ako správne konštatovali žalovaní parcela CKN č. XXX/XXX evidovaná na LV č. XXXXX pre obec a katastrálne územie D. neexistuje – poznámka odvolacieho súdu) a parcely CKN č. XXX/XXX evidovanej na LV č. XXXXX vedenom pre obec a katastrálne územie D. vo vlastníctve žalovaného 3/. Žalovaná v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní len tvrdila, deklarovala existenciu dohody s predchádzajúcim bližšie nešpecifikovaným vlastníkom pozemkov o prenechaní časti týchto pozemkov do užívania na neurčitý čas. Z opisu rozhodujúcich skutočností žalobkyňou možno len dedukciou vyvodiť, že sa jednalo o jej bývalého zamestnávateľa - E. D., keďže v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní uvádza, že tieto nehnuteľností jej mal dať jej bývalý zamestnávateľ do užívania, resp. súhlasil s ich užívaním ako formou vysporiadania žalobkyňou opäť len tvrdeného pracovnoprávneho záväzku – nevyplatenia časti mzdy. Všetky tieto tvrdenia žalobkyne teda neboli ničím osvedčené. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že v konaní o vypratanie nehnuteľností vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 10C/45/2024 navrhovala výsluch svedkov ohľadne skutočnosti, že medzi ňou a jej bývalým zamestnávateľom, predošlým vlastníkom pozemkov existovala dohoda o prenechaní ich užívania žalobkyni a jej rodine, avšak k ich výsluchu v danom konaní nedošlo z dôvodu jeho zastavenia pre späťvzatie žaloby žalovanými 2/ a 3/ (v danom konaní v procesnom postavení žalobcov), k tomu odvolací súd uvádza, že v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila napr. ani len písomné čestné vyhlásenia daných svedkov ohľadne tejto skutočnosti, preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že v konaní pred ním túto skutočnosť nijako neosvedčila. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci (zistený skutkový) stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je povinnosťou žalobkyne tvrdenia, na základe ktorých zakladá svoje užívacie právo aspoň osvedčiť, čo neučinila. Keďže žalobkyňa neosvedčila existenciu dohody o užívaní pozemkov, ktoré v zmysle údajov katastra nehnuteľností (ako správne poznamenali žalovaní) ani nemajú charakter poľnohospodárskych pozemkov, ale zastavaných plôch a nádvorí, je bez právneho významu jej argumentácia, že táto dohoda nebola doposiaľ zrušená, nezanikla. Nemôže totiž zaniknúť niečo, čo ani neexistovalo. Samotná skutočnosť tvrdená žalobkyňou, že tieto nehnuteľností s rodinou užíva dlhé roky, chová tam hydinu, pestuje plodiny, kosí trávu, prípadne má tam stromy (ktorých vlastníctvo žalobkyňou žalovaní taktiež spochybňujú) neznamená, že ich užíva legálne, môže ich užívať
aj bez právneho dôvodu. Teda samotné faktické užívanie pozemkov neosvedčuje automaticky právo na ich užívanie. Bez právneho významu je aj argumentácia žalobkyne, že terajší vlastníci sa o pozemky nestarali, nakoľko je len logické, že do nadobudnutia ich vlastníckeho práva sa o ne starať ani nemohli.
34. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neosvedčila svoje užívacie právo k pozemkom, toto nie je zapísané ani na predmetných listoch vlastníctva, bývalý vlastník, ani žalovaní nemali povinnosť informovať ju o zamýšľanom predaji, resp. kúpe pozemkov.
35. Žalobkyňa neosvedčila ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/ v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný 1/ nie je vlastníkom pozemkov. Zo skutočností uvádzaných žalobkyňou ani nevyplýva, že by ju žalovaný 1/ nejakým spôsobom rušil v užívaní pozemkov, že by nejakým spôsobom zasahoval do ňou tvrdeného užívacieho práva k pozemkom.
36. Odvolací súd taktiež podotýka, že žalobkyňou navrhované nariadenie neodkladného opatrenia by bolo buď nevykonateľné, alebo neprimerane zasahujúce do vlastníckeho práva žalovaných (2/ a 3/). Žalobkyňa v samotnom petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia požaduje zdržanie sa vykonávania akýchkoľvek stavebných a iných úprav a zásahov, búracích prác vo vzťahu k pozemkom, t. j. len zo samotného petitu (posudzujúc ho izolovane, odtrhnuto do ostatného obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) vyplýva, že k celým pozemkom, pričom sama v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v opise rozhodujúcich skutočností) tvrdí, že užíva len ich časť, ktorú však bližšie nešpecifikuje, nevymedzuje ani len náčrtom, o akú časť sa jedná. Obmedziť vlastníkov v realizácii ich vlastníckeho práva, nakladaní s pozemkami ako takými aj v častiach, ktoré žalobkyňa neužíva, by bolo neprimeraným a tým aj protiústavným zásahom do ich vlastníckeho práva, nakoľko vlastníka možno obmedziť vo vlastníckom práve len v rozsahu nevyhnutnom pre dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Odvolací súd je však názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti opisu skutkového stavu s petitom návrhu, pričom po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzájomnej súvislosti jednotlivých častí jeho obsahu má za to, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zdržania sa vykonávania akýchkoľvek stavebných a iných úprav a zásahov a búracích prác zo strany žalovaných vo vzťahu len k častiam pozemkov, ktoré užíva, ktoré však (ako už bolo uvedené vyššie) bližšie neidentifikovala, preto je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neurčitý a teda nevykonateľný.
37. Bez vzťahu k predmetu tohto konania, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného žalobkyňou je jej odvolacia argumentácia, že stavebnými úpravami a búracími prácami dochádza k víreniu prachu a tým k znižovaniu kvality života a zdravia žalobkyne a jej rodiny bývajúcich v bytovom dome postavenom na susediacej parcele. Taktiež bez súvisu s predmetom tohto konania je žalobkyňou uvádzaná skutočnosť, či a na čo boli použité prostriedky z fondu údržby a opráv bytového domu.
38. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala porušenie jej práva na spravodlivý proces spočívajúce v absencii riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie spočívajúceho v nevysporiadaní sa so všetkými ňou uvádzanými skutočnosťami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v skutočnosti podľa obsahu namietala inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2016 totiž dospela súdna prax k záveru, že „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“ (viď stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté na jeho rokovaní dňa 03. 12. 2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 2/2016); z uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania vyplýva záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku mohlo dôjsť len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo možné vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol. Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a odvolania žalobkyne dospel odvolací súd k názoru, že
súd prvej inštancie v prejednávanom spore nezaťažil svoje konanie vytýkanou vadou; z odôvodnenia napadnutého uznesenia sú zrejmé skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Samotná skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je stručné odôvodnené automaticky neznamená, že nie je odôvodnené riadne, resp. že je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie dal jasnú (aj keď stručnú) odpoveď, z akého dôvodu nevidí dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu nariadením neodkladného opatrenia pre nesplnenie zákonného predpokladu jeho nariadenia – neosvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Požiadavkou kladenou ust. § 236 CSP na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie je jeho stručnosť a pri subsidiárnej aplikácii ust. § 220 ods. 2 CSP pojednávajúceho o náležitostiach rozsudku jasné a stručné vysvetlenie dôvodov rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd k tomu uvádza, že úlohou súdu je v zmysle ustálenej judikatúry reagovať len na argumenty strán sporu podstatné pre rozhodnutie, nemusí dať odpoveď na každú jednotlivú námietku strany sporu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010 zo dňa 23.11.2010, kde sa o. i. uvádza: „To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).“. Odvolací súd považuje zistenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie nevyhnutné pre rozhodnutie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za postačujúce a právne závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie za vecne správne. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP nebol uplatnený dôvodne. Napokon žalobkyňa v odvolaní so skutkovými zisteniami a s právnymi závermi súdu prvej inštancie nesúhlasila a vznáša voči nim námietky. Ak by napadnuté rozhodnutie tieto náležitosti neobsahovalo, žalobkyňa by nemohla uplatniť odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Z vyššie uvedených dôvodov sa aj odvolací súd venoval len tej argumentácii strán sporu v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní, ktorú považoval za relevantnú pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje odvolací súd ani jeden z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP za dôvodne uplatnený.
40. V zmysle § 379 písm. a) CSP odvolací súd preskúmal ako závislý aj II. výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že žalovaným 1/ - 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. Vzhľadom na to, že uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto prípade uznesením, ktorým sa konanie pred súdom prvej inštancie o nariadenie neodkladného opatrenia končí, resp. skončilo, nakoľko naň nenadväzuje konanie vo veci samej, súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 CSP správne rozhodol o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania. Tento výrok je vecne správny aj z hľadiska samotného rozhodnutia o nárku strán sporu na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska posúdenia pomeru úspechu strán v konaní pred súdom prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však v zmysle § 329 ods. 1 CSP súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez výsluchu a vyjadrenia žalovaných, žiadne trovy im v prvoinštančnom konaní nevznikli, preto im správne súd prvej inštancie nárok na ich náhradu (voči žalobkyni) nepriznal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
41. Krajský súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP per analogiam o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, keďže uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto prípade rozhodnutím, ktorým sa odvolacie konanie končí. Keďže žalovaní mali aj v odvolacom konaní plný úspech a v odvolacom konaní (na rozdiel od konania pred súdom prvej inštancie) im vznikli trovy konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou, ktorá v mene žalovaných podala vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne, v zmysle § 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť im trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania žalovaných 1/ - 3/ rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti II. výroku tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 CSP od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436 ods. 1 CSP).