Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-70-2025.pdf
PDF · 79.59 KB
Case nature
Subarea
1Cob/70/2025
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: DELTA-TRUCK s. r. o., so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 314 893, právne zastúpeného: JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., so sídlom Poľná cesta 966/9, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 869 295, proti žalovanému: AP Transport s.r.o., so sídlom 390, 925 71 Trnovec nad Váhom, IČO: 52 016 617, právne zastúpenému: JUDr. Boris Štanglovič, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, IČO: 42 426 189, o zaplatenie 1.557,60 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/114/2024 - 102 zo dňa 28.05.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/114/2024 - 102 zo dňa 28.05.2025 v napadnutom výroku II. m e n í tak, že súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi vo výške 100%.
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok), žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II.) a žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 36,50 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s. po právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal zaplatenia 1.557,60 eur spolu s príslušenstvom titulom nákladov za výmenu opotrebovaných pneumatík na predmete nájmu. Dňa 22.05.2025 písomným podaním zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť, pričom dôvodil tým, že po podaní návrhu uplatnená pohľadávka zanikla zápočtom s pohľadávkou žalovaného.
2. Súd prvej inštancie s poukazom na § 144 CSP, § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konanie zastavil. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne a k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania žalovaného, ktorý započítal svoju pohľadávku s pohľadávkou žalobcu až po podaní návrhu a tým až po podaní návrhu zanikla pohľadávka žalobcu. O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov tak, že zaplatený súdny poplatok vo výške 46,50 eur vrátil krátený o 10 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu, do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok II.), podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie aplikoval nesprávny právny výklad ustanovenia § 256 CSP, keď dospel k záveru,
že žalovaný zavinil zastavenie konania. Jeho povinnosťou bolo zohľadniť, že žalobca podal žalobu napriek tomu, že mal voči žalovanému záväzok o výške prevyšujúcej nárok žalobcu v konaní, uplatnením kompenzačnej námietky zo strany žalovaného by došlo k zamietnutiu žaloby a teda 100% úspechu žalovaného v konaní. Žalovaný namietal aj nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktorý nesprávne zistil okolnosti, ktoré viedli žalobcu k späťvzatiu žaloby. Žalovaný svojim správaním nedal dôvod na zastavenie konania, práve naopak, bol to žalobca, ktorý domáhaním sa svojho nároku cestou súdu spôsobil nehospodárne konanie, čo dokumentoval započítaním vzájomných nárokov strán. V zmysle uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Podaním zo dňa 02.07.2025 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že žaloba bola podaná v novembri roku 2023 z dôvodu nezaplatenia splatnej faktúry (splatnosť nastala 03.06.2023). V júli 2024 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 020701/2021 (ide o zmluvný vzťah, ktorý nesúvisí s predmetom konania). Na základe uvedenej zmluvy vznikol nárok žalovanému na vrátenie kaucie v sume 2.283 eur. Oproti tomuto nároku žalobca započítal v zmysle bodu 4.5.22 Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu v septembri 2024 svoju pohľadávku uplatnenú v tomto konaní. Žalobca mal za to, že až v júli 2024 vznikla pohľadávka žalovaného voči žalobcovi. O započítaní informoval žalovaného v septembri 2024 mailom. Vzhľadom k tomu, až po podaní žaloby došlo k zániku nároku žalobcu legálnym spôsobom, čiže procesnú vinu za to, že konanie sa muselo zastaviť, nesie žalovaný. Navrhoval uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolaní žalovaného dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť.
6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
10. V danej veci súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 1.557,60 eur s príslušenstvom voči žalovanému na základe podania žalobcu zo dňa 22.05.2025, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko žalobca pohľadávku, ktorá je predmetom konania, dňa 12.09.2024 faktúrou č. 24PL0862 započítal oproti pohľadávke žalovaného na vrátenie zábezpeky z uzatvorených zmlúv o nájme dopravných prostriedkov v zmysle bodu 4.5.2 všeobecných zmluvných podmienok. Pohľadávka žalobcu tak zanikla. Žalobca zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku II. žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému priznal z dôvodu, že žaloba bola podaná dôvodne a k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania žalovaného, ktorý započítal svoju pohľadávku s pohľadávkou žalobcu až po podaní návrhu a tým až po podaní návrhu zanikla pohľadávka žalobcu. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa však nemožno stotožniť.
11. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ktoré je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším ustanovením § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov týkajúca sa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Teda, ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (viď nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017). Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby
konanie bolo zastavené. Ak je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom je potrebné nachádzať procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaný a o trovách konania by sa malo vždy rozhodnúť podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, zo znenia ktorého vyplýva, že súd náhradu trov konania ex lege prizná tej strane, ktorá zastavenie konania nezavinila. Súd prvej inštancie síce správne interpretoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vo všeobecnej rovine, avšak následne sa svojimi úvahami neriadil. Rovnako súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď uviedol, že žalovaný mal započítať pohľadávku voči žalobcovi. Zo samotného späťvzatia žaloby žalobcom, ako i pripojenej prílohy pritom vyplýva, že k započítaniu pohľadávky došlo zo strany žalobcu a nie žalovaného. Už len z uvedeného dôvodu nemožno dospieť k záveru, že by sa žalovaný svojim neskorším správaním (po podaní žaloby) zachoval v zmysle žalobnej požiadavky (pohľadávku uhradil, či započítal) a jeho správanie odôvodňovalo späťvzatie žaloby. Žalovaný žiaden taký úkon po podaní žaloby nevykonal.
12. Zároveň z predložených dôkazov vyplýva, že dňa 07.01.2021 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 020701/2021, na základe ktorej žalovaný zložil kauciu vo výške 2.283 eur. Zmluva sa rovnako ako Zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 011609/2020 spravovala Všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu platnými pre zmluvy uzatvorené od 25.05.2018 (ďalej len „VZP“). V zmysle bodu 4.5.2 VZP bolo dohodnuté, že „zmluvné strany môžu v nájomnej zmluve dohodnúť kauciu na krytie všetkých a akýchkoľvek peňažných nárokov prenajímateľa (žalobcu) vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. .....Prenajímateľ je oprávnený oproti kaucii jednostranne započítať akýkoľvek peňažný nárok voči nájomcovi vyplývajúci z nájomnej zmluvy. Vykonanie zápočtu prenajímateľ oznámi nájomcovi prostredníctvom elektronickej pošty. Nájomca je povinný v lehote troch pracovných dní od oznámenia prenajímateľa o použití kaucie doplniť kauciu do pôvodnej výšky.“ Podľa bodu 4.5.2.2. VZP „V prípade, že nájomca má uzatvorené viaceré nájomné zmluvy na viaceré DP s prenajímateľom, zmluvné strany sa dohodli, že prenajímateľ je oprávnený svoje peňažné nároky vyplývajúce z ktorejkoľvek nájomnej zmluvy uzatvorenej s nájomcom započítať oproti kaucii zloženej v rámci inej nájomnej zmluvy uzatvorenej s nájomcom.“ Z faktúry č. 24PL0862 predloženej žalobcom k späťvzatiu žaloby vyplýva, že žalobca započítal svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, oproti pohľadávke na vrátenie kaucie zo Zmluvy č. 020701/2021 v zmysle bodu 4.5.2.2 VZP a to až dňa 12.09.2024, t.j. po podaní žaloby. Žalobca bol pritom oprávnený započítať svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, hneď po vzniku jej splatnosti a po zložení kaucie zo strany žalovaného (pri ktorejkoľvek nájomnej zmluve). K splatnosti pohľadávky žalobcu došlo 03.06.2023 a k zloženiu kaucie zo Zmluvy č. 020701/2021 v máji 2021, žalobca mal tak dostatok času na započítanie svojej pohľadávky oproti pohľadávke žalovaného (zloženej kaucie) a to ešte pred podaním samotnej žaloby v novembri 2023. Z ustanovenia bodu 4.5.2 VZP jasne vyplýva (i z poslednej vety, ktorá hovorí o doplnení kaucie), že k započítaniu môže dôjsť kedykoľvek po zložení kaucie, nemusí byť splnená podmienka vzniku nároku/pohľadávky žalovaného na vrátenie kaucie po zániku nájomnej zmluvy. Aj z uvedeného dôvodu je zrejmé, že k započítaniu, k zániku pohľadávky žalobcu a v dôsledku toho k späťvzatiu žaloby nedošlo následkom správania sa žalovaného, ale v dôsledku správania sa žalobcu, ktorý k zápočtu svojej pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, pristúpil až po podaní žaloby, hoci tak mohol urobiť pred jej podaním.
13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
14. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému v zmysle § 256 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
16. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).