Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35CoR-2-2025.pdf
PDF · 85.44 KB
Case nature
Subarea
35CoR/2/2025
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcu : L.. L. Š. B. E. C. A. É. A. X. , M. R. X.X.XXXX, A. Q. Q., C. Č.. XXX/X, proti žalovanému: PXT s. r. o., IČO: 50 800 558, Mlynica č. 158, zastúpený Mgr. Maroš Ježík, advokát, Poprad, Murgašova č. 86/1, o návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III zo dňa 25. marca 2025, č. k. 82 Cr 3/2024-83, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 25. marca 2025, č. k. 82 Cr 3/2024-83, m e n í tak, že návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zo dňa 27. februára 2024, sp. zn. 7 RSBA 179/2023, z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1.1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa 27.2.2024, sp. zn. 7 RSBA 179/2023, vydaného rozhodcom JUDr. L. N., ustanoveným spoločnosťou Rozhodcovské konanie SR s.r.o., so sídlom Žilinská č. 14, 811 06 Bratislava, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 40 ods. 3 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.5.2024 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného ustanoveným rozhodcom JUDr. L. N. pod sp. zn. 7 RSBA 179/2023, zo dňa 27.2.2024. Zároveň žalobca navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku označil skutočnosť, že na zmenke, v ktorej bola rozhodcovská doložka obsiahnutá, úplne absentuje vyjadrenie vôle žalovaného byť viazaný touto rozhodcovskou doložkou v podobe podpisu žalovaného vyjadrujúceho jeho súhlas alebo iného jasného, zrozumiteľného a určitého prejavu vôle žalovaného, ktorý by bol spôsobilý preukázať súhlas žalovaného s rozhodcovskou doložkou. Nedošlo tak k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy a založeniu právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie sporov medzi stranami. Zároveň rozhodcovský súd zodpovedajúcim spôsobom nerozhodol o návrhoch žalobcu na nariadenie ústneho pojednávania a ani nijakým spôsobom nenotifikoval žalobcu o zvolenom procesnom postupe, čím znemožnil vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov a znemožnil mu zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní a vykonávať svoje procesné práva, ktoré mu v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní prináležali. Takto vedené rozhodcovské konanie bolo podľa jeho názoru vedené v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku odôvodnil tým, že s ohľadom na skutočnosť, že pohľadávky zabezpečené zmenkou, na ktorej podklade bol vydaný rozhodcovský rozsudok, boli ešte pred vydaním rozsudku v celom rozsahu splatené a žalovaný napriek tejto skutočnosti inicioval rozhodcovské konanie, v ktorom mu rozhodcovský súd priznal ním uplatnené nároky zo zmenky, žalobca má dôvodnú obavu, že žalovaný bude na základe vydaného rozsudku iniciovať výkon tohto rozhodnutia formou exekúcie na majetok žalobcu. Prípadný výkon exekúcie na uvedený nedôvodný finančný nárok žalovaného priznaný rozsudkom rozhodcovského súdu by bol s ohľadom na výšku tohto nároku a majetkové pomery žalobcu
pre neho priamym ohrozením jeho pracovnej aj súkromnej sféry a znamenal by de facto stratu schopnosti žalobcu zabezpečovať čo i len základné potreby pre seba a pre svoju rodinu. 1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá suspenzívne účinky, t. j. nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje, aby súd predtým, než rozhodne o žalobe, na návrh účastníka konania povolil odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. S poukazom na § 51 ods. 3 ZRK je pri rozhodovaní o návrhu na odklad vykonateľnosti potrebné primerane aplikovať ustanovenia zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) vzťahujúce sa na odklad vykonateľnosti súdnych rozhodnutí. Odklad vykonateľnosti je upravený v C.s.p. pri žalobe na obnovu konania (§ 412 C.s.p.) a pri dovolaní (§ 444 C.s.p.). Dôvody odkladu vykonateľnosti sú vymedzené len rámcovo, a to v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Podľa ustálenej súdnej praxe a právnej teórie môžu tieto spočívať na týchto predpokladoch, a to na úvahe súdu o možnom úspechu dovolania, existencii hrozby vzniku nenapraviteľnej ujmy a v zabránení alebo neuskutočnení výkonu exekúcie počas dovolacieho konania, ktorým by mohol byť zmarený význam a účinok preskúmania a rozhodnutia o dovolaní. Tieto hľadiská sú preto akceptovateľné i pri rozhodovaní o návrhu účastníka konania na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie posúdil návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Oboznámením sa s obsahom žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku a s dôvodmi tam uvedenými, ako aj s predloženými listinnými dôkazmi, súd zistil, že uskutočnením výkonu exekúcie, ktoré hrozí, by došlo k vzniku nenapraviteľnej ujmy na strane žalobcu a bol by zmarený účinok a význam preskúmania rozhodcovského súdu v konaní. Preto súd prvej inštancie vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku odložil.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.5.2024 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného ustanoveným rozhodcom JUDr. L. N. pod sp. zn. 7 RSBA 179/2023, zo dňa 27.2.2024. Ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku označil skutočnosť, že na zmenke, v ktorej bola rozhodcovská doložka obsiahnutá, úplne absentuje vyjadrenie vôle žalovaného byť viazaný touto rozhodcovskou doložkou v podobe podpisu žalovaného vyjadrujúceho jeho súhlas alebo iného jasného, zrozumiteľného a určitého prejavu vôle žalovaného, ktorý by bol spôsobilý preukázať súhlas žalovaného s rozhodcovskou doložkou. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že návrh žalobcu je preto dôvodný a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku. Podľa žalovaného je rozhodnutie súdu prvej inštancie nezákonné, pretože je vydané v rozpore s § 40 ZRK, samotný žalobca svoju žalobu podal podľa tohto zákona s tým, že iné skutočnosti neuviedol. Odvolateľ poukázal na to, že žalobcom uvádzané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné subsumovať pod dôvody, ktoré zákon vymedzuje v znení § 40 ods. 1, písm. a), bod 1. ZRK, tieto dôvody však žalobca ako účastník konania pred rozhodcovským súdom nikdy nenamietal, čo jednoznačne vyplýva aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 7 RSBA 179/2023, zo dňa 27.2.2024. Odvolateľ namietal, že s poukazom na § 40 ods. 4 ZRK je rozhodnutie súdu prvej inštancie nezákonné, poukázal na to, že predmetom obrany žalobcu v rozhodcovskom konaní nikdy nebolo spochybňovanie platnosti rozhodcovskej zmluvy a ani platnosti samotnej vystavenej zmenky. Žalovaný k odvolaniu pripojil rozhodcovský rozsudok, žalobu z 25.10.2023, žalobnú odpoveď z 11.12.2023, výzvu na vyjadrenie sa k žalobnej odpovedi z 13.12.2023, žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobnej odpovedi z 22.12.2023, úradný záznam o vyhovení žiadosti z 3.1.2024, vyjadrenie žalobcu k žalobnej odpovedi žalovaného z 12.1.2024, vyjadrenie žalovaného z 30.1.2024, výzva žalobcovi na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej strany z 1.2.2024 a vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného z 12.2.2024. Uvedenými listinnými dôkazmi preukazuje, že žalobca v pôvodnom konaní pred rozhodcovským súdom nikdy nenamietal platnosť rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy a ani iné porušenie jeho práv ako účastníka rozhodcovského konania alebo iné dôvody, ktoré sú uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) bod 2., 3. a 4. ZRK. Skutočnosť, že sa v rozhodcovskom konaní domáhal žalobca nariadenia pojednávania a rozhodca rozhodol bez nariadenia pojednávania, nie je porušením zákona a ani štatútu rozhodcovského súdu, pretože to podľa štatútu rozhodcovského súdu nie je nevyhnutné. Odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobcu zamietol.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
5. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
6. K inštitútu odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je potrebné uviesť, že zákon nedefinuje podrobne, aké kritériá je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o odklade. Súdna judikatúra za základný predpoklad považuje včas podanú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a zákonom stanovené náležitosti žaloby, predovšetkým uvedenie zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Keďže inštitút odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku predstavuje zásah do zásady záväznosti právoplatného rozhodnutia, má preventívny charakter, ale plní aj ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu (exekúcie) napadnutého rozhodnutia. Táto môže mať podobu aj v nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu v rámci exekúcie a s tým súvisiacich procesov reparácie a satisfakcie.
7. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
8. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, podľa ktorej žalobca v pôvodnom konaní pred rozhodcovským súdom nikdy nenamietal platnosť rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy a ani iné porušenie jeho práv ako účastníka rozhodcovského konania alebo iné dôvody, ktoré sú uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) bod 2., 3. a 4. ZRK. Ako vyplýva z predloženého spisu v konaní pred rozhodcovským súdom žalobca dôvodil, že zmenku vystavil ako zabezpečovací úkon na základe dohody so žalovaným (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) za účelom zabezpečenia v tej dobe nezaplatených záväzkov spoločnosti IME invest s.r.o., v ktorej bol vtedy jediným spoločníkom a konateľom, že všetky záväzky uvedenej spoločnosti zabezpečené predmetnou zmenkou sú už uhradené, strana žalovaného mu nikdy neprenechala peňažnú sumu v žalovanej výške, na ktorú je vystavená zmenka. Ako už uviedol odvolací súd v bode 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia, súdna judikatúra pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku za základný predpoklad považuje včas podanú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a zákonom stanovené náležitosti žaloby, predovšetkým uvedenie zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na základe uvedeného, vzhľadom na rozdielnosť dôvodov na strane žalobcu, ktoré namietal v konaní pred rozhodcovským súdom a v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku má odvolací súd za to, že nie sú dané zákonné dôvody na postup podľa § 40 ods. 3 ZRK. Preto uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobcu na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol (§ 388 C.s.p.).
9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).