Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-144-2024.pdf
PDF · 130.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/144/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcu A. B., nar. X.XX.XXXX bývajúceho v C. D. E. F. G. XXX/XX zastúpeného AK PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom v Košiciach na Hrnčiarskej ulici č. 29, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Peter Lenárt proti žalovanej B. A., nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Blažiciach zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach na Dominikánskom námestí č. 11, za ktorú koná konateľa a advokát JUDr. Marcel Jurko o zaplatenie 4.770 EUR s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 17C/2/2024-96 zo dňa 16.4.2024, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. a III.
O d m i e t a odvolanie žalovanej proti výroku I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%).
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) zhora označeným rozsudkom rozhodol nasledovne: I. Návrh žalovanej na prerušenie konania zamieta. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.770,- EUR s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 4.770,- EUR od 25.11.2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobcovi voči žalovanej priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy 4.770 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 4.770,- EUR od 25.11.2023 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísanej na LV č. XXX, v okrese Košice - okolie, k.ú. H. - pozemky parc. reg. C č. 114 o výmere 339 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie a č. 115 o výmere 251 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie a dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. C č. 114, a to na základe príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe zo dňa 18.4.2012. V súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami a ich dražbou boli od vydraženia nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovanou spory o vypratanie nehnuteľnosti a o určenie neplatnosti dražby, v ktorých bol úspešný žalobca. Napriek tomu, že disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, sú jeho vlastnícke práva v značnej miere a po dlhú dobu (viac ako 10 rokov) obmedzené, a to z dôvodu, že žalovaná užíva jeho nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho titulu. Vzhľadom na dlhodobé nezákonné užívanie nehnuteľnosti a šikanózne podávanie žalôb, nemá inú možnosť len sa aktívne brániť. Jeho vlastnícke právo je obmedzené nezákonným konaním žalovanej, ktorá predmetnú nehnuteľnosť užíva bez právneho titulu a v rozpore s právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami Okresného súdu Košice - okolie, bezdôvodne sa tak obohacujete na úkor žalobcu.
Bezdôvodné obohatenie ku dňu podania žaloby žalobca vyčíslil vo výške 4.770 EUR, pričom vychádzal z tvrdení žalovanej, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti predstavuje sumu vo výške 79.500 EUR. Nájom stanovil ako 3% ročný výnos z predmetných nehnuteľností (2.380 EUR per anum), t.j. 198,75 EUR mesačne, čo na jednu osobu za dva roky spätne je 4.770 EUR. Žalobca sa snažil aj o mimosúdne vymáhanie predmetnej pohľadávky, žalovaná však na jeho výzvu žiadnym spôsobom nereagovala a svoju povinnosť si v lehote stanovenej v predžalobnej výzve nesplnila. Tým sa dostala žalovaná do omeškania odo dňa 25.11.2023.
3. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa § 135b ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 458, § 563, § 121 ods. 3, § 563, § 517 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995, § 228 ods. 1,2, § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a konštatoval, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Výrok právoplatného rozsudku o vypratanie nehnuteľností v konaní, na ktorých boli účastné aj strany sporu, sú pre ne záväzné a pre súd v konaní platí zásada „ ne bis in idem" (nie dvakrát o tej istej veci), na ktorú nadväzuje procesná prekážka res iudicata. Vzhľadom na uvedené považoval námietku žalovanej za bezpredmetnú v súvislosti s vydražením predmetných nehnuteľností. Nesúhlasil s jej tvrdením, že žalobca je povinný sa s nimi vyporiadať podľa § 135b OZ, nakoľko predmetom tohto konania, ale ani iného konania, nie je návrh na takéto vyporiadanie. Vo vzťahu k návrhu žalovanej na prerušenie konania, ktoré zamietol uviedol, že si predbežne uvedené otázku sám prejudiciálne posúdil. Predovšetkým si ujasnil vecnú legitimáciu strán v spore, či žalobca je nositeľom práva, ktoré si v konaní uplatnil, teda či je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú žalovaná užíva a žalovaná, či je nositeľom povinnosti, ku ktorej má byť podľa žaloby zaviazaná. Dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovanej v súdenej veci je daná. S poukazom na znalecký posudok Ing. Petra Papcuna č. 24/2022 uviedol, že v dome došlo k výmene okien, dverí, strešnej krytiny, kuchynskej linky, vybudovaniu dreveného schodiska, k zmene kúrenia, prestavbe garáže, ktoré možno charakterizovať ako rekonštrukciu - opravu domu. Žalovaná v konaní nepreukázala, ani netvrdila, že by tieto opravy boli vykonané na základe stavebného povolenia a so súhlasom vlastníka - žalobcu. Súd mal za to, že tieto opravy a úpravy zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci, oprava sa nepovažuje za spracovanie. Vychádzajúc z rozdielu technickej hodnoty stavby k 1.3.2013, t.j. 56.033 EUR a k 31.11.2021, t.j. 74.711 EUR určeného znaleckým posudkom, zhodnotenie činilo 25% (po prirátaní DPH činilo 30%) technickej hodnoty zrekonštruovanej stavby. K všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností ustanovenej znalcami v r. 2010, na ktoré žalovaná v konaní poukázala, súd uviedol, že nie sú pre posúdenie zhodnotenia nehnuteľností relevantné, nakoľko je všeobecne známe, že od toho času celkovo trhové ceny nehnuteľností rástli a v roku 2020 boli podstatne vyššie než v roku 2012, ako je zrejmé aj zo znaleckého posudku Ing. Papcuna.
4. Súd si prejudiciálne vyriešil, že žalovaná sa nestala zo zákona (spolu)vlastníkom novej veci, pretože nejde o novú vec a rekonštrukciou predmetných nehnuteľností preukázateľne nezhodnotila vec o väčší ani o rovnaký podiel oproti pôvodnej veci. Jej vklad podľa názoru súdu vychádzajúc aj zo znaleckého posudku Ing. Petra Papcuna neprevyšuje ani sa nerovná hodnote i kvalite veci žalobcu. Navyše, v čase kedy súd rozhodoval o vyprataní predmetných nehnuteľností, sa žalovaná nebránila tým, že sa ich spracovaním stala spoluvlastníčkou. Tiež mal súd za to, že nemohla byť s manželom pri spracúvaní veci dobromyseľná, keď od 18.7.2012 sa voči jej manželovi a neskôr i voči nej viedlo konanie o vypratanie nehnuteľnosti, tzn., že po celú dobu ich prác na predmetnej nehnuteľnosti mali vedomosť o tom, že žalobca je jej vlastníkom a svedčil mu aj zápis v katastri nehnuteľností. Museli mať prinajmenšom pochybnosť o tom, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľností. Ich subjektívny pocit je preto irelevantný. Ak by aj súd v inom konaní dospel k záveru, že na základe dobromyseľného spracovania predmetných nehnuteľností v rovnakom podiele alebo nedobromyseľného v takom rozsahu, že navrátenie do predošlého stavu nie je dosť dobre možné alebo účelné, sa vlastníkom veci stáva žalovaná, vlastníctvo k veci by nadobudla až konštitutívnym rozhodnutím súdu, t.j. v budúcnosti, čiže po období, za ktoré si žalobca uplatnil nárok. Dodal, že nedobromyseľný spracovateľ, t.j. osoba, ktorá vie alebo by mala vedieť, že vec, ktorú spracúva, jej nepatrí, sa zásadne nemôže stať vlastníkom novej veci, nie je mu na prospech ani výrazne väčší podiel na veci. Môže si však uplatniť náhradu v závislosti od zhodnotenia veci. Súd nemal vedomosť o tom, že by si takýto nárok žalovaná vo vzťahu k žalobcovi uplatnila.
5. V ďalšom súd mal za to, že žalobcom požadovaná výška 4.770 EUR za užívanie ideálnej polovice predmetného domu v jeho vlastníctve neprevyšuje obvyklú výšku nájomného za obdobnú nehnuteľnosť
v danom mieste a čase, pričom žalovaná nehnuteľnosť užívala bez právneho dôvodu. Žalovaná v konaní ani nespochybňovala, že uplatnený nárok neprevyšuje obvyklú výšku nájomného. Povedané inými slovami žalobca pri výpočte (3% zo sumy 79.500 EUR ročne) vychádzal z novej technickej hodnoty domu, do ktorej bolo zahrnuté i technické zhodnotenie, o ktoré sa svojou prácou, nákupom materiálu pričinila ona s manželom, čo považuje za absurdné a neakceptovateľné. K uvedenému súd poznamenal, že k tomuto zhodnoteniu domu došlo bez súhlasu žalobcu, prevažne v rokoch 2013 a 2016, pričom nehnuteľnosti s manželom bezodplatne celé roky užívala a nároky strán sporu z toho vyplývajúce nie sú predmetom konania, preto na nich nemôže prihliadať. Dodal, že podľa niektorých súdnych rozhodnutí vo vzťahu k primeranosti odplaty za užívanie nehnuteľnosti obvyklá cena ročného nájomného sa určuje vo výške 10% z hodnoty nehnuteľností, preto ak by aj súd vychádzal z technickej hodnoty domu podľa znaleckého posudku Ing. Papcuna v pôvodnom stave k 1.3.2013 vo výške 56.033 EUR a k 3.6.2022 vo výške 59.340 EUR, bola by obvyklá výška mesačného nájomného na žalovanú pripadajúca v r. 2021: 233,47 EUR (56.033,- EUR/10 ročné nájomné /12 mesiacov/2 osoby) a v r. 2022: 247,25 EUR (59.340/10/12/2), teda vyššia, než si v konaní uplatnil žalobca.
6. Žalobca si svoj nárok uplatnil aj predžalobnou výzvou, v ktorej určil 3-dňovú lehotu na plnenie od doručenia výzvy. Žalovaná výzvu prevzala dňa 21.11.2023, preto sa márnym uplynutím určenej lehoty dostala do omeškania s plnením dlhu, a to odo dňa 25.11.2023. Žalobcovi preto vzniklo právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti. Sadzba hlavné refinančné operácie Európskej centrálnej banky bola k 25.11.2023 4,5%, čo po navýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje výšku úrokov z omeškania 9,5% ročne. Súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 4.770 EUR od 25.11.2023 do zaplatenia a žalobe takto v celom rozsahu vyhovel.
7. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a zaviazal žalovanú, ktorá bola neúspešná v konaní plne nahradiť trovy konania žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná uplatniac odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s I. A. kúpnou zmluvou zo dňa 11.9.2003. Príklepom na dobrovoľnej dražbe dňa 18.4.2012 nadobudol predmetné nehnuteľnosti žalobca za sumu 5.475 EUR. Dobrovoľnú dražbu I. A. napadol na súde žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a túto považoval až do právoplatného skončenia konania za spornú. Okresný súd Košice- okolie rozsudkom z 24.1.2020 č. k. 11C/83/2012-256 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 27.5.2021 sp. zn. 2Co/65/2020 zamietol žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovil ku dňu 15.3.2010 znalec Ing. Michal Kostik v znaleckom posudku č. 28/2010 na sumu 7.300 EUR. Všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovil ku dňu 12.8.2011 znalec Ing. Michal Žák v znaleckom posudku č. 37/2011 na sumu 7.300 EUR. V období od 1.3.2013 do 30.11.2021 vykonali spolu s manželom rekonštrukciu sporných nehnuteľností. Rekonštrukciou podstatne technicky zhodnotili predmetný rodinný dom a parcely. Nehnuteľnosti dlhodobo užívali na vlastné bývanie a bývanie svojej rodiny. S ohľadom na to, že považovali vykonanú dobrovoľnú dražbu za neplatnú, ktorej neplatnosti sa navyše domáhali súdnou cestou, považovali vlastnícke právo žalobcu za sporné a s touto dobromyseľnosťou aj vykonávali rozsiahlu rekonštrukciu sporných nehnuteľností. Hodnota technického zhodnotenia bola zistená znaleckým posudkom č. 24/2022 znalcom Ing. Petrom Papcunom sumou 22.400 EUR. Obsahom tohto znaleckého posudku bol aj podrobný zoznam stavebných prác, ktoré na predmetných nehnuteľnostiach vykonali a zo svojich spoločných prostriedkov zaplatili. Zo znaleckých posudkov a z notárskej zápisnice podiel žalobcu na sporných nehnuteľnostiach je 5.475 EUR (19,64 %) a jej podiel s manželom, ktorí do nehnuteľnosti investovali je 22.400 EUR (80,36 %). Pre spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu poukázala tiež na tú skutočnosť, že kúpa nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe zo strany žalobcu bola špekulatívna, s cieľom využiť zlú finančnú situáciu, do ktorej sa dostal I. A., pre ktorého sporné nehnuteľností predstavovali jediné bývanie. Žalobca kupoval sporné nehnuteľnosti bez toho, aby čo i len raz na nich vstúpil. Spolu s manželom zo svojich prostriedkov v dobrej viere investovali do svojho jediného bývania, ktoré predstavujú predmetné nehnuteľnosti, pričom o tieto nehnuteľnosti sa vzorne starajú celé roky a užívajú ich. Žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný, nakoľko nehnuteľnosti užívajú v dobrej viere, že im patria. Navyše nárok jej aj v rozpore s dobrými mravmi.
Suma, ktorú investoval žalobca do predmetných nehnuteľností je 5.475 EUR, pričom si nárokuje vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností aj v rozsahu toho, čo sám neinvestoval a čo mu nepatrí. Záverom poukázala na to, že ku dňu podania odvolania nebolo právoplatne skončené konanie vedené na Mestskom súde Košice sp. zn. K3-6C/285/2022, predmetom ktorého je určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na uvedené preto navrhla prerušiť toto konanie, pretože je stále spornou skutočnosťou, kto je vlastníkom nehnuteľností.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že je výlučným vlastníkom špecifikovaných nehnuteľností, a to na základe príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe zo dňa 18.04.2012. V súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami, ako aj dražbou nehnuteľností, bolo od vydraženia nehnuteľností vedených medzi nimi viacero sporov, či už o vypratanie nehnuteľností alebo o určenie neplatnosti dražby. V oboch sporoch bol úspešný. Krajský súd v Košiciach svojim rozsudkom zo dňa 5.4.2022 sp. zn. 6Co/144/2022 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 12.10.2021 sp. zn. 11C/115/2012, ktorým súd povinným určil povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť. Aj napriek tomu, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorý disponuje aj právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, sú jeho vlastnícke práva v značnej miere a po dlhú dobu obmedzené, a to z dôvodu, že žalovaná užíva jeho nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu. O dobromyseľnosti žalovanej nie je možné v danom prípade ani hovoriť, nakoľko v priebehu rokov sa viedol spor o neplatnosť dražby, následne súdny spor o vypratanie nehnuteľností voči žalovanej, kde bol opätovne úspešný a napriek tejto skutočnosti predmetné nehnuteľnosti neopustili. V danom prípade aj napriek tomuto časovému hľadisku a bráneniu užívania nehnuteľností si neuplatňoval nároky z bezdôvodného užívania žalovanou, avšak poukázal na skutočnosť, že žalovaná spolu s manželom len v každom konaní naťahuje čas, a bývajú v nehnuteľnosti, ktorá im nepatrí od roku 2012, pričom hradí poplatky spojené s nehnuteľnosťami. V neposlednom rade uviedol, že nebude tolerovať bezprávie, ktoré sa deje na jeho úkor, pričom aplikoval všetky legálne formy na to, aby predmetné nehnuteľnosti, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovanej opustili, nebude naďalej tolerovať ich bezodplatné užívanie nehnuteľností. Vo vzťahu k vymyslenej žalobe o nadobudnutí novej veci, opäť poukázal na skutočnosť, že v žiadnom prípadne žalovaná nie je dobromyseľná a ide len opätovne o naťahovanie času, pretože nemusí opustiť predmetné nehnuteľnosti. Práve v takomto prípade je potrebné konanie žalovanej vykladať ako konanie odporujúce dobrým mravom a v rozpore so zákonom. Nakoľko predmetné nehnuteľnosti užíva bez právneho titulu a v rozpore s právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov, bezdôvodne sa obohacujete na jeho úkor, domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4.770 EUR, čo považuje za primerané, nakoľko ide o bežné stanovenie nájomného vzhľadom aj k povahe veci a dĺžke prieťahov na strane žalovanej ( jej bezdôvodné užívanie nehnuteľnosti ).
10. Ďalšie podania v spore doručené neboli.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
12. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.7.2025 o 9:25 hod., v pojednávacej miestnosti č. d. 207/II. poschodie, trakt D, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 23.7.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP.
14. K žalovanej namietanému odvolaciemu dôvodu ohľadne nevykonania navrhovaného dôkazu rozhodujúceho pre jej obranu v dotknutom spore (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), odvolací súd uvádza, že judikatúra Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR bola ustálená (napríklad rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018) v tom smere, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazov) rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len troma dôvodmi. Prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s článkom 46 ods. 1 a článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada takzvané opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť. V súvislosti s predmetnými odvolacími námietkami odvolací súd poukazuje na to, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať vo veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje jej právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/2003). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi strán (účastníkov) na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenia návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie účastníkov konania (strán sporu). Napokon z obsahu zápisnice zo súdneho pojednávania dňa 16.4.2024 vyplynulo, že žalovaná nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
15. Z odvolacej argumentácie žalovanej je zrejmé, že nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení odvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej veci, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.
16. K odvolaciemu dôvodu žalovanej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzal z pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení 2. dielu CSP, alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
17. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, a z obsahu spisu vyšli najavo, pričom správne vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na súde prvej inštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.
Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Svoje zistenia a závery riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.
18. Odvolací súd preto konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a jeho obsahová (materiálna) náplň zakladá súhrne jeho zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Jeho argumentácia je koherentná a rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalovaná v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie.
19. Odvolací súd takto dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4.770 EUR s úrokmi z omeškania, keďže je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v okrese Košice okolie kat. úz. Blažice-pozemky parcely reg. C č. 114 o výmere 339 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie a č. 115 vo výmere 251 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie a dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. C č. 114, a to na základe príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe zo dňa 18.4.2012. Žalobca disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, pričom sú jeho vlastnícke práva v značnej miere a po dlhú dobu obmedzené, a to z dôvodu, že žalovaná užíva jeho nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu, bezdôvodne sa tak obohacuje na jeho úkor. Bezdôvodné obohatenie vyčíslil vo výške 4.770 EUR, pričom vychádzal z tvrdení žalovanej, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti predstavuje sumu 79.500 EUR a nájom stanovil ako 3% ročný výnos z predmetných nehnuteľností 2.380 EUR per annum, t.j. 198,75 EUR mesačne, čo na jednu osobu za dva roky spätne je 4.770 EUR.
21. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca je výlučným vlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľností, ktoré nadobudol príklepom na dobrovoľnej dražbe dňa 18.4.2012. K odvolacej argumentácii žalovanej, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti zo špekulatívneho dôvodu s cieľom využiť jej zlú finančnú situáciu, odvolací súd dodáva, že uvedené nie je predmetom konania a poukazuje na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie z 24.1.2020 sp. zn. 11C/83/2012, ktorým žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby zamietol a potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/144/2022 zo dňa 5.4.2022. Akákoľvek ďalšia argumentácia žalovanej je preto v tomto smere nedôvodná, nakoľko sa netýka predmetného sporu. Ako to správne ustálil súd prvej inštancie, žalovaná mohla nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti iba v súlade s § 135b ods. 2 OZ (v spojení s § 132 ods. 1 OZ), a to spracovaním cudzej veci na novú vec, pričom podľa preukázaného bola nesporne nedobromyseľná, keďže jej bolo a muselo byť známe, že predmetné nehnuteľnosti jej nepatria. Na žalovanej teda spočinulo dôkazné bremeno preukázať, že došlo k spracovaniu pôvodnej nehnuteľnosti na novú stavbu a zároveň kumulatívne, že to bola práve žalovaná. Výsledkom spracovania veci musí byť následne vznik novej veci, teda nesmie ísť len o úpravu alebo opravu cudzej veci, pričom predmetom spracovania musí byť cudzia vec ako celok, nie len jej časť. Podľa ustálenej judikatúry (publikovaná judikát NS SR pod R 29/1989, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/22/2005), o nadobudnutie vlastníckeho práva k spracovaniu cudzej veci môže ísť iba v prípade, keď sa rekonštrukciou stavby vykonávajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby) a nadobudnutie vlastníctva spracovanej stavbe je možné len pokiaľ pôvodná stavba zanikla, pričom zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestane byť poznateľné dispozičné riešenie pôvodnej nehnuteľnosti. Stavebné zmeny, prípadne rekonštrukcia nehnuteľnosti uvádzaná žalovanou nič nemenia na vlastníctve nehnuteľnosti.
22. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že žalovaná sa nestala so zákona (spolu)vlastníkom novej veci, pretože nejde o novú vec a tiež rekonštrukciou predmetnej
nehnuteľnosti preukázateľne nezhodnotila vec o väčší, ani o rovnaký podiel oproti pôvodnej veci. Správne vychádzal i zo znaleckého posudku Ing. Petra Papcuna, z ktorého vyplynulo, že v dome došlo k výmene okien, dverí, strešnej krytiny, kuchynskej linky, vybudovaniu dreveného schodiska, k zmene kúrenia, k prestavbe garáže, ktorú však možno charakterizovať ako rekonštrukciu (opravu ) domu. Súd prvej inštancie poukázal i na skutočnosť, že žalovaná nemohla byť s manželom pri spracovaní veci dobromyseľná, keďže od 18.7.2012 sa voči jej manželovi a neskôr aj voči nej viedlo konanie o vypratanie nehnuteľnosti, a teda po celú dobu ich prác na predmetnej nehnuteľnosti mali vedomosť o tom, že žalobca je jej vlastníkom a svedčal mu aj zápis v katastri nehnuteľnosti. Na uvedenom nič nemení ani fakt, že prebiehali iné súdne spory, tak ako na ne poukazuje žalovaná. Súd prvej inštancie teda na základe vykonaného dokazovania prijal správny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenia písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
23. K odvolacej argumentácii žalovanej, že uplatnený nárok žalobcu je sporný, nakoľko sumu, ktorú investoval žalobca do predmetných nehnuteľností je 5.475 Eur, pričom si nárokuje vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľností v rozsahu toho, čo sám neinvestoval, a čo mu nepatrí a teda z časti, ktorú preukázateľne vynaložila žalovaná a jej manžel rovnako považuje odvolací súd za bezdôvodnú. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 149, § 150 a § 151, pričom žalovaná neuvádza a nijako bližšie nešpecifikuje, o ktoré nesporné skutkové tvrdenia sa má jednať vo vzťahu k uplatnenému nároku a jeho výške.
24. V zmysle § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
25. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
26. Podľa citovaného § 151 ods. 1 CSP, ak sú skutkové tvrdenia strán sporu, sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní, ale súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán sporu. Tieto si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Podľa komentára k Civilnému sporovému poriadku: Števček a kolektív Civilný sporový poriadok: Praha, CHB, 2016, 573 S, ak zákon v citovaných ustanoveniach používa pojem „nesporné tvrdenia“ a „zhodné tvrdenia“ oba pojmy sú významovo totožné. Preto osvojenie nesporných skutkových tvrdení strán súdom má výnimku vtedy, ak existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019, podľa záverov ktorého pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikácia § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. V ďalšom s poukazom na § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 185 a nasl. CSP majú strany sporu v sporovom konaní povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromaždení dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré budú vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V kontexte vyššie uvedeného je preto odvolacia argumentácia žalovanej, že uplatnený nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, nedôvodná. Na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiadne dôkazy, ktorých následkom, by bolo možné považovať jej tvrdenia za pravdivé.
27. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. I podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán sporu (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúce sa ďalšími opakujúcimi sa okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. Odvolací súd takto dospel k záveru, že obsah odvolania žalovanej nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorý súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania (okrem výroku I., ktorým návrh na prerušenie konania zamietol ) podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny a podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody.
30. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie aj vo výroku I., ktorým návrh na prerušenie konania zamietol.
31. Podľa § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
32. Súd prvej inštancie o návrhu na prerušenie konania rozhodol v rámci rozsudku, pričom samotné rozhodnutie o neprerušení konania má procesnú povahu, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto aj rozsudok v tejto časti má povahu uznesenia.
33. Ak sa o návrhu na prerušenie konania rozhoduje rozsudkom vo veci samej, je potrebné, aby poučenie o opravnom prostriedku bolo rozlíšené na poučenie o opravnom prostriedku proti rozsudku vo veci samej, a poučenie o opravnom prostriedku proti výrokom, ktoré majú procesnú povahu (najmä ak nie je odvolanie prípustné).
34. V prejednávanom spore sa žalovaná riadila nesprávnym poučením o možnosti podať odvolanie aj proti výroku I. rozsudku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol.
35. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
36. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutie žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutie návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklad vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu rozhodnutia.
37. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
38. Zákon v ustanovení § 357 CSP taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Medzi týmito uzneseniami nie je uvedené uznesenie, ktorým je zamietnutý návrh na prerušenie konania. Odvolanie je prípustné iba proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 CSP.
39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže zákon prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania neupravuje, znamená to, že odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné.
40. V tomto smere bola žalovaná súdom prvej inštancie v rozhodnutí nesprávne poučená tak, že proti tomuto rozhodnutiu (ako celku) odvolanie je prípustné.
41. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná podala odvolanie proti rozsudku vo výroku I., ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania, teda proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej. Odvolací súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu (100%), o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
43. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).