Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_18C-53-2025.pdf
PDF · 85.13 KB
Case nature
Subarea
18C/53/2025
Uznesenie
18C/53/2025
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: United Industries a.s., IČO: 35 686 031, so sídlom Šafárikovo nám. 4, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: LIQUID RECYCLING, s.r.o., IČO: 35 926 261, so sídlom Hlavná 3668/117A, 949 07 Nitra, v konaní o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí takto
r o z h o d o l :
18C/53/2025
I. Súd návrh navrhovateľa na vykonanie súpisu zadržaných vecí, zamieta.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
18C/53/2025
1. Návrhom doručeným súdu dňa 01.07.2025 sa navrhovateľ domáhal vykonania súpisu zadržiavaných hnuteľných vecí vo vlastníctve odporcu.
2. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako prenajímateľ uzatvoril s odporcom ako nájomcom celkovo tri zmluvy o nájme nebytových priestorov (skladov), v zmysle ktorých bol nájomca povinný platiť riadne a včas nájomné vo výške uvedenej vo výpočtovom liste, ktorý tvoril prílohu k predmetným zmluvám. Odporca si svoje povinnosti uhrádzať nájomné a náklady za služby v lehote splatnosti neplnil riadne a včas. Ku dňu 25.06.2025 navrhovateľ eviduje voči odporcovi pohľadávku v celkovej výške 72.033,81 eur. Navrhovateľ uviedol, že všetky tri zmluvy s odporcom ukončil výpoveďami, ktoré odporca prevzal dňa 18.06.2025. Dňa 25.06.2025 konateľka odporcu kontaktovala navrhovateľa s požiadavkou na umožnenie odvozu vecí uskladnených v prenajatých priestoroch. Navrhovateľ mal za to, že nakoľko odporca nemá uhradené nájomné za užívanie nebytových priestorov a ani ho inak nezabezpečil, boli naplnené zákonné podmienky na zabezpečenia nájomného zadržaním vecí podľa § 672 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka, a preto zadržal hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú v prenajatých priestoroch. V zmysle uvedeného navrhovateľ žiadal o vykonanie súpisu poverenou osobou.
3. Z predložených zmlúv o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.11.2012, 03.10.2016 a 30.03.2021 uzatvorených v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom bol dojednaný nájom nebytového priestoru. Žalobca ako prenajímateľ je vlastníkom nehnuteľnosti - stavby so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parc. č. 2156/65, kat. úz. A., obec A., zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor. Predmetom nájmu je nebytový priestor - časť skladu o výmere 358 m2, sklad o výmere 2192 m2, predmetom nájmu bol pozemok o výmere 3 669,75 m2. Nájomné za užívanie predmetu nájmu ako aj náklady za služby bolo stanovené v príslušnom výpočtovom liste, ktorý tvoril prílohu predmetných zmlúv. Nájomca sa zaviazal, že nájomné ako aj náklady za služby budú splatné mesačne spolu s DPH do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca na základe faktúry vystavenej prenajímateľom.
4. K návrhu predložil navrhovateľ okrem nájomných zmlúv aj výpovede Zmlúv o nájme zo dňa 10.06.2025 (Výpoveď zo zmluvy zo dňa 30.03.2021), zo dňa 16.06.2025 (Výpoveď zo zmluvy zo dňa 03.10.2016), zo dňa 16.06.2025 (Výpoveď zo zmluvy zo dňa 15.11.2012) a taktiež Saldokonto v tuzemskej mene po položkách s medzisúčtami týkajúce sa spoločnosti žalovaného. Iné dôkazy k návrhu predložené neboli.
5. Podľa § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
6. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
7. Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
8. Podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.
9. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
10. Podľa § 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 364 CMP ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa tohto zákona, ustanovenia Civilného sporového poriadku o zodpovednosti za škodu spôsobenú neodkladným opatrením sa nepoužijú; všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.
12. Podľa č.l. 3 ods. 1 a 2 CMP ak sa vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právne vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje danú vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovacie prax najvyšších súdnych autorít.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP per analogiam, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
17. Podľa § 331 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
18. Súd poukazuje, že žiaden procesný predpis - Civilný sporový poriadok a ani Civilný mimosporový poriadok explicitne neupravuje konanie o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, avšak toto konanie má svojou povahou najbližšie k zjednodušených skráteným konaniam, v ktorých súd bez zbytočného odkladu rozhoduje na základe osvedčenia údajov uvedených v návrhu, teda ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia. Charakter konania o súpise hnuteľných vecí vykazuje spoločné znaky a podobnosť skôr s mimosporovým ako sporovým konaním. Uvedený záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/4/2021. Zároveň z rozhodnutia je zrejmé, že ide o mimosporové konanie, kedy nie je potrebné rozhodnúť o hmotnoprávnom spore procesných strán, ale o naplnení hmotnoprávnych predpokladov pre vznik práva v zmysle § 672 ods. 2 OZ. V podanom návrhu ide o nariadenie súpisu – poverenie osoby, ktorou môže byť i súdny exekútor, na vykonanie jednotlivého navrhovaného úkonu. Dovolací súd dodal, že na toto konanie je potrebné analógiou použiť ustanovenia o procesnoprávnom inštitúte neodkladného opatrenia, ktoré v prejednávanej veci má povahu podania vo veci samej. Súd preto analogicky návrh posúdil dané konanie ako konanie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu podania vo veci samej a subsidiárne použil všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladnom opatrení, preto rozhodol bez nariadenia pojednávania a výsluchu strán, formou uznesenia.
19. Inštitút súpisu hnuteľných vecí podľa ustanovenia § 672 OZ je špecifickým inštitútom, ktorým sa len posilňuje zákonné záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti, a žiadnym spôsobom nevylučuje užívanie hnuteľných vecí ich vlastníkom, teda nájomcom. Ide len o zabezpečovací prostriedok preventívnej povahy, ktorého realizácia závisí od rozhodnutia prenajímateľa, ako reakcie na neplnenie zmluvných povinností zo strany nájomcu. Zo znenia ustanovenia § 672 ods. 1 OZ je zrejmé, že na základe tohto ustanovenia vzniká prenajímateľovi nehnuteľnosti na zabezpečenie nájomného zákonné záložné právo k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v prenajatej nehnuteľnosti, vlastnícky patriacim nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Toto zákonné záložné právo vzniká vnesením hnuteľnej veci, patriacej nájomcovi alebo osobe žijúcej s nájomcom v spoločnej domácnosti, do prenajatej nehnuteľnosti, a zaniká jej odnesením z prenajatej nehnuteľnosti. Zaniknúť môže záložné právo odstránením veci z predmetu nájmu, avšak len ak dôjde k ich odstráneniu do vykonania súpisu osobou poverenou súdom. Záložné právo nezanikne, ak dôjde k odstráneniu hnuteľných vecí až po tom, čo boli spísané súdom poverenou osobu.
20. V danom prípade, keďže ide o konanie analogické návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo povinnosťou navrhovateľa uviesť dôvody, pre ktoré sa domáha, aby mu súd priznal nárok na vykonanie súpisu hnuteľných vecí a rovnako tieto dôvody osvedčiť už priamo v návrhu. Je potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce vykonať súpis hnuteľných vecí. Vyhovenie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje nájomný vzťah medzi stranami a osvedčí sa splnenie predpokladov pre uplatnenie zádržného práva a včasnosť podania návrhu na vykonanie takto zadržaných hnuteľných vecí. Bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi súpisu hnuteľných vecí.
21. Súd po oboznámení sa s predloženými dokladmi považoval za nesporné, že navrhovateľ osvedčil existenciu nájomného vzťahu k nehnuteľnostiam medzi navrhovateľom a odporcom založenom Nájomnými zmluvami z 15.11.2012, 03.10.2016 a 30.03.2021. Predloženým saldokontom navrhovateľ
osvedčil existenciu pohľadávky voči odporcovi. Z predloženého saldokonta však nebola jednoznačne osvedčená existencia pohľadávky titulom nájomného, nakoľko k žalobe neboli pripojené faktúry, z ktorých by jednoznačne vyplývalo, že tieto sa týkajú neuhradeného nájomného. Zo saldokonta, ktorý bol k žalobe pripojený, nie je možné jednoznačne konštatovať, že sumy v ňom uvedené sa týkajú dlžného nájomného a nie je z neho preukázané čoho sa uvedené sumy týkajú, teda či ide skutočne o záväzky vzťahujúce sa k zaplateniu nájomného vyplývajúceho z nájomných zmlúv uzatvorených medzi účastníkmi konania.
22. Zároveň súd udáva, že z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že na aplikáciu ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné, aby nájomca už v čase zadržania vecí vykonal objektívne úkony smerujúce k sťahovaniu, resp. k odstraňovaniu hnuteľných vecí z prenajatej nehnuteľnosti. Z podstaty veci vyplýva, že stačí, ak vykonáva prípravné úkony, ak by už sťahovanie alebo odstraňovanie prebehlo, nebolo by možné súpis hnuteľných vecí vykonať. Avšak zároveň nestačí len dohad o tom, že nájomca by sa teoreticky mohol chcieť presťahovať alebo odstrániť hnuteľné veci umiestnené v prenajatej nehnuteľnosti (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/5/2023 zo dňa 01.02.2023). Navrhovateľ však neosvedčil, že by odporca vykonával úkony, ktoré by smerovali k odstraňovaniu hnuteľných vecí, ani netvrdil, že by odporca takéto úkony vykonával. Navrhovateľ v návrhu len vyslovil, že nájomca chcel odstraňovať z predmetu nájmu zadržanú vec, ktorú skutočnosť nijako dôkazne nepreukázal, preto súd túto skutočnosť nepovažoval za osvedčenú. 23. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí. Navrhovateľ nepreukázal, že sa z nehnuteľného predmetu nájmu odstraňujú hnuteľné veci a došlo k uplatneniu zádržného práva (§ 672 ods. 2 veta druhá CSP). Súd preto návrh zamietol.
24. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
18C/53/2025
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.