Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28C-16-2021.pdf
PDF · 137.97 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobkyne S. A., J.. XX.XX.XXXX, G. Ž. XXX/XX, XXX XX E. J. E., zastúpená JUDr. Mgr. Viliamom Kuteničom, LL.M., advokátom so sídlom SNP 147, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému Z. A., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XXX/XX, XXX XX E. J. E., zastúpený Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou o sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu súd vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného: Z. A., V.. A., J.. XX.XX.XXXX, prikazuje nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E.Í. J. E., obec E. J. E., okres Ž. J. E., a to
- pozemok U. parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- pozemok U. parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2,
- pozemok U. parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere X7 m2,
- stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku U. parc. č. XXX/X, spolu v hodnote 100.000,- Eur.
Žalovaný v celom rozsahu p r e b e r á záväzok voči veriteľovi: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX, vo výške 6.517,42 Eur.
Žalovaný je p o v i n n ý na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobkyni sumu 46.741,29 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 25.06.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vyporiadal jej zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo s bývalým manželom. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XXPc/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa uviedla, že počas manželstva nadobudli s manželom do BSM nehnuteľnosti (pozemky a rodinný dom) zapísané na LV č. XXX v k.ú. E. J. E. a ako pasívum povinnosť zaplatiť zostatok úveru voči veriteľovi Všeobecná úverová banka, a.s. vyplývajúci zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX so zostatkom úveru k XX.XX.XXXX vo výške 6.517,42 Eur. Iný hnuteľný majetok, ktorý počas manželstva nadobudli, má už nulovú zostatkovú hodnotu a nie je potrebné ho vyporiadavať. Hodnotu uvedených nehnuteľností žalobkyňa odhadla na 100.000,- Eur. Prostredníctvom právnych zástupcov prebiehala komunikácia ohľadne možnosti vyporiadania BSM mimosúdne, avšak vzhľadom na rôzne postoje k dohode nedošlo. Spočiatku ju žalovaný chcel vyplatiť len sumou 15.000,- Eur, s čím nesúhlasila. Následne žalobkyňa ponúkla výplatu žalovanému podľa znaleckého posudku, ktorý by si obidve strany dali vypracovať, s čím však žalovaný nesúhlasil, žiadal preukázať jej schopnosť
výplaty a zároveň navrhol, aby sa nehnuteľnosť predala a výťažok sa rozdelil rovným dielom. S týmto žalobkyňa nesúhlasila, ako ďalšiu alternatívu navrhla reálne rozdelenie nehnuteľnosti s tým, že by sa urobili potrebné stavebné úpravy, avšak s týmto žalovaný nesúhlasil s poukazom na to, že vzťahy medzi nimi nie sú dobré. Žalobkyňa uviedla, že je schopná vyplatiť žalovaného, pretože jej pomoc prisľúbila dcéra, ktorá jej financie požičia. Navrhla, aby nehnuteľnosti v hodnote cca 100.000,- Eur boli prikázané do jej výlučného vlastníctva a zostatok úveru vo VUB banke vo výške 6.517,42 Eur aby prevzal žalovaný, ktorý úver spláca. Odčítaním úveru je hodnota BSM v celkovej výške 93.482,58 Eur, t.j. podiel na každého z manželov bude 46.741,29 Eur a teda ak by bývalý manžel prevzal úver a žalobkyňa dom, tak by ho vyplácala sumou 53.258,71 Eur. Túto sumu jej vie poskytnúť dcéra, ktorá by si za týmto účelom zobrala úver na vyplatenie.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že súhlasí s ustálením masy BSM v zmysle žaloby. Nesúhlasí však s navrhovaným spôsobom vyporiadania. Masu BSM tvoria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. E. J. E.. Súhlasí s tým, aby do masy BSM na strane pasív bol zahrnutý záväzok zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným a žalobkyňou (ako dlžníkmi) a bankou Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 11.100,- Eur, ktorého zostatok ku dňu zániku manželstva (10.07.2020) predstavoval 6.517,42 Eur. Pokiaľ ide o hnuteľný majetok nadobudnutý počas trvania manželstva, súhlasí so žalobkyňou, že tento vzhľadom na jeho vek a opotrebenie má nulovú zostatkovú hodnotu. Súhlasí s tým, aby sa stal preberateľom úveru v zostatkovej výške 6.517,42 Eur, s povinnosťou žalobkyne vyplatiť mu sumu zodpovedajúcu polovici jeho zostatkovej výšky, t.j. sumu 3.258,71 Eur. Pokiaľ ide o vyporiadanie nehnuteľnosti, výslovne nesúhlasí s tým, aby bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa dobrovoľne opustila nehnuteľnosť v apríli 2020, teda ešte pred rozvodom manželstva. Od opustenia nehnuteľnosti sa žalobkyňa vôbec nepodieľa na jej udržiavaní a zveľaďovaní, teda žiadnym spôsobom neprispieva na úhradu nákladov. Nehnuteľnosť užíva žalovaný, hradí úhrady súvisiace s jej užívaním zo svojich vlastných prostriedkov a zabezpečuje o nehnuteľnosť riadnu starostlivosť. O nehnuteľnosť počas manželstva zabezpečoval nepomerne významnejšiu starostlivosť ako žalobkyňa. Na výstavbe rodinného domu sa podieľal vlastnými rukami, za aktívnej pomoci kamarátov, murárov. Výdavky spojené s udržiavaním nehnuteľnosti znášal vo väčšej miere žalovaný, keďže dosahoval z práce vyšší príjem ako žalobkyňa. Peňažnými prostriedkami, ako aj vlastnou prácou, sa podieľal napr. na rekonštrukcii strechy, ako aj na prestavbe rodinného domu, počas ktorej vybudoval podkrovné izby. Na prestavbu použil aj peňažné prostriedky, ktoré obdržal z titulu odchodného, ako aj z nenávratnej pôžičky od zamestnávateľa. V minulosti si vzal pôžičku, z prostriedkov ktorej bola zabezpečená výmena starých drevených okien za nové plastové. V roku 2020 bola pred rodinným domom položená nová zámková dlažba a bolo vybudované parkovisko pre dve motorové vozidlá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že na základe zohľadnenia kritéria pričinenia sa jeho osoby o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci (nehnuteľnosti), by bolo spravodlivé, ak by nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Žalovaný sa prikláňa hodnote nehnuteľnosti vo výške 100.000,- Eur. Je schopný vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pri jeho vyplatení mu bude nápomocná dcéra Z. A., ktorá je ochotná si za týmto účelom vziať z banky úver. Jedná sa o sumu vyrovnacieho podielu vo výške 46.741,29 Eur, keďže zo sumy 50.000,- Eur titulom vyplatenia polovice všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, je nutné odpočítať ešte sumu 3.258,71 Eur, ktorá predstavuje polovicu zostatkovej hodnoty úveru ku dňu zániku BSM.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 27.08.2021 uviedla, že jej opustenie nehnuteľnosti nemá žiaden vplyv na vyporiadanie vzhľadom na krátkosť času. Je pravda, že v nehnuteľnosti od apríla 2020 nebýva, avšak odsťahovala sa, lebo v manželstve mali dlhodobé problémy, manžel ju deptal a žiarlil, tiež ju fyzicky bil a už toto nemohla znášať. Pokiaľ sa týka tvrdenia, že sa o nehnuteľnosť nestará, ona v nehnuteľnosti nebýva, avšak v nehnuteľnosti býva dcéra X., ktorá sa o nehnuteľnosť stará. Nakoľko žalovaný v nehnuteľnosti býva, je samozrejmé, že je povinný si hradiť aj náklady s tým súvisiace ako je elektrika, plyn, voda a pod., pretože žalobkyňa ich reálne neužíva. Na týchto nákladoch sa podieľajú aj ich deti, ktoré v nehnuteľnosti bývajú, dcéra X. uhrádzala po 150,- Eur mesačne a Z. po 140,- Eur mesačne, takže vlastne všetky náklady hradia ich deti. V nehnuteľnosti bývajú aj ich spoločné 2 dcéry
- X. M. Z., ktoré pomáhali s prerábkou domu. Vzťahy v rodine nie sú dobré, kým dcéra Lenka stojí na strane žalobkyne, dcéra Z. je na strane žalovaného. Z. prišla za X. a oznámila jej, že žalobkyni vyplatia len 15.000,- Eur a že X. sa bude musieť z domu odsťahovať. Vtedy začali v rodine hádky a žalovaný
začal robiť schválnosti dcére X.. Bývalý manžel nemá o nehnuteľnosť reálny záujem, lebo ju chcel aj predať. Nehnuteľnosť stavali začiatkom 90. rokov. Ona sa v tom čase starala o ich 5 detí vo veku od 11 do 6 rokov, okrem toho popri stavbe pracovala v ZSNP, varila chlapom, keď chodili stavať, takže sa o nadobudnutie nehnuteľnosti postarala v takom istom podiele. Žalobkyňa celý život pracovala. Je pravda, že žalovaný ako chlap zarábal viac, ale to neznamená, že ona sa o nehnuteľnosť pričinila menej, navyše keď tieto prostriedky patrili do BSM. Navyše celá starostlivosť o deti bola výlučne na nej. Napríklad keď dostala odstupné zo ZSNP asi v roku 1998, tak 10.000,- Sk dala na dostavbu hospodárskej budovy. Na rekonštrukciu strechy sa brala pôžička, ktorá je predmetom vyporiadania. Podkrovie si na svoje náklady zobytnila dcéra X.. Okná sa menili ešte počas ich spolužitia z pôžičky, ktorá sa splatila počas manželstva. Na zámkovú dlažbu sa poskladali žalobkyňa a dcéra Z., každá dali po 250,- Eur. Je otázne, či dcéra Z. bude môcť otcovi pomôcť pri výplate, pretože podľa informácií žalobkyne oficiálne nepracovala, chodila na brigády do Y..
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.09.2021 uviedol, že nie je pravdou, že by žalobkyňu počas manželstva bil, žiarlil na ňu a že toto správanie bolo dôvodom jej odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti. Ak nejaké nezhody počas manželstva vznikali, tieto neprekračovali mieru bežných manželských konfliktov. Skutočným dôvodom, pre ktorý žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť a ktorý zároveň bol dôvodom toho, že žalovaný podal dňa 27.04.2020 návrh na rozvod manželstva, bolo to, že žalobkyňa nadviazala mimomanželskú známosť s S. F., bytom v S., kvôli spolužitiu s ktorým sa zo spoločnej domácnosti dobrovoľne odsťahovala. Následne nadviazala partnerský vzťah s I. S., s ktorým žije a zdieľa s ním spoločnú domácnosť doteraz. Keď žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, vzala si so sebou bez vedomia žalovaného spoločné peňažné prostriedky vo výške 560,- Eur. Je pravda, že v nehnuteľnosti býva aj spoločná dcéra X. Y., avšak jej starostlivosť o domácnosť nie je prakticky žiadna, ani sa nepodieľa na platení nákladov. X. Y. prispela na domácnosť len v mesiacoch január, február, marec a máj 2021 sumou 150,- Eur a v júni 2021 prispela sumou 80,- Eur. Od júna 2021 X. Y. neprispievala na domácnosť nijako napriek tomu, že nehnuteľnosť užíva, teda spôsobuje výdavky. Dcéra Z. A. prispievala v minulosti na domácnosť sumou 140,- Eur mesačne, následne od januára 2021 začala prispievať sumou 174,- Eur mesačne a cca od leta 2021 prispievala sumou 191,50 Eur mesačne, pričom v prípade potreby hradí aj ďalšie výdavky. Nezhody v rodine začali už v októbri 2020. Vtedy sa dcéra X. Y. začala s jej manželom L. Y. správať voči žalovanému neadekvátne, vulgárne mu nadávali, a to len preto, že im vytkol, že ak nehnuteľnosť užívajú, mali by sa začať podieľať aj na úhradách spojených s jej užívaním a ak tak robiť nebudú, bude nútený vykonať kroky v smere obmedzenia ich v užívaní elektrickej energie. Sama žalobkyňa v auguste 2021 vyvíjala aktivitu v smere predaja nehnuteľnosti, keď sa bez vedomia žalovaného obrátila na realitnú kanceláriu so žiadosťou o sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti. Napriek jeho nesúhlasu sa realitná maklérka dostavila do nehnuteľnosti za účelom vykonania obhliadky, ktorá sa však napokon neuskutočnila, nakoľko došlo k hádke medzi žalobkyňou a X. Y., ktorá odmietla na účel obhliadky sprístupniť podkrovie. Následne X. Y. vytrhala obkladačky zo stien v kúpeľni, ktoré ponechala uskladnené v taškách pred rodinným domom. Neskôr spolu s jej manželom zámerne poškodili plynovú pec, vypínač a zámok na dverách. Podkrovie rodinného domu vybudoval žalovaný za pomoci syna S. A., Z. O. (K. Z. A.) a N. Y.. Až po jeho vybudovaní sa doň nasťahovala X. Y., ktorej to umožnil, nakoľko mala problémy s bývaním. Dcéra Z. A. je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere v spoločnosti Z. X. V. N. N..V..Q.. s miestom výkonu práce v J., teda má stabilné zamestnanie a banka jej poskytne úver vo výške potrebnej na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalobkyňa nepreukázala, akým spôsobom by jej mala pri vyplatení vyrovnacieho podielu byť finančne nápomocná dcéra X. Y., ktorá je nezamestnaná, poberá čiastočný invalidný dôchodok. Podľa názoru žalovaného by jej banka úver neposkytla, rovnako ani jej manželovi, ktorý síce je zamestnaný, avšak prešiel osobným bankrotom.
5. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 26.10.2021 a 11.01.2022, na ktorých vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu a svedkov.
6. Zo sobášneho listu (v pripojenom spise OS Žiar nad Hronom sp. zn. XXPc/X/XXXX) súd zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS Žiar nad Hronom sp. zn. XXPc/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX. 7. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. E. J. E. súd zistil, že sú na ňom zapísané pozemky U. parc. č. XXX/X, XXX/X M. XXX/X, ako aj stavba - rodinný dom súp. č. XXX. Ako vlastníci sú uvedení žalobkyňa a žalovaný v režime BSM. Ako titul nadobudnutia je uvedené Dohoda o zriadení Q. V. XXX/ XX, Rozhodnutie o určení súpisného čísla z 12.12.1997.
8. Z potvrdenia Všeobecnej úverovej banky, a.s., IČO: 31 320 155, zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že klient - žalovaný je v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX, pôvodná výška úveru bola 11.100,- Eur, zostatok úveru ku dňu 10.07.2020 je vo výške 6.517,42 Eur. 9. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 04.12.2020 vyplýva, že žalobkyňa od januára 2021 poberala starobný dôchodok vo výške 351,20 Eur mesačne. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobkyňa získala 34 rokov a 347 dní obdobia dôchodkového poistenia. 10. Z pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a popisu pracovnej pozície súd zistil, že bola uzavretá medzi Z. X. V. N. N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, ako zamestnávateľom a Z. A., J.. XX.XX.XXXX ako zamestnancom. Zamestnanec nastúpi do práce dňa 16.08.2021 na pozíciu operátor výroby, miesto výkonu práce je J.ra. Po uplynutí troch mesiacov od nástupu zamestnanca mu prislúcha tarifná mzda 935,- Eur brutto. Popri tarifnej mzde mu patria výrobný bonus, trinásty plat, mzdové zvýhodnenie a kompenzácie. Z potvrdenia o zamestnaní zo dňa 10.01.2022 vyplýva, že Z. A. je od 16.08.2021 zamestnaná u zamestnávateľa Z. X. V. N. N..V..Q.. na pozícii operátor výroby, na dobu neurčitú, pričom nie je v skúšobnej ani výpovednej dobe. 11. Z pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že bola uzavretá medzi U. Z. Ž., spotrebné družstvo ako zamestnávateľom a X. Y., nar. XX.XX.XXXX ako zamestnancom. Zamestnanec nastúpi do práce dňa XX.XX.XXXX, druh práce - pokladníčka, miesto výkonu práce je Ž. J. E.. Pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Mzdové podmienky sú stanovené v Kolektívnej zmluve zo dňa 01.01.2020 a Vnútropodnikovom mzdovom predpise zo dňa 01.01.2021. 12. Z podnetu Tatra banky, a.s. zo dňa 04.01.2022 vyplýva, že klientka Z. A. žiada o potvrdenie možnosti žiadosti o hypotekárny úver, chce kupovať rodičovskú nehnuteľnosť a vyplatiť matku. 13. Z lekárskeho vyhodnotenia odberov zo dňa 10.01.2022, týkajúceho sa žalovaného, vyplýva, že pacient je v chronickom HD programe od XX.XX.XXXX - CKD na podklade vaskulárnej nefrosklerózy, pričom 2x týždenne podstupuje dialýzu.
14. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že počas manželstva pracovala a tiež domov nosila peniaze. Z domu odišla, nakoľko bola na tom už psychicky zle, bývalý manžel ju týral, vylieval na ňu vodu. Žalovaný dcére X. Y. v jej časti domu vypína elektrinu a vodu. Žalobkyňa tiež prispieva, napr. zaplatila stočné, miestnu daň a poplatok za odpad. Dcéra X. Y. býva so svojím manželom a dvomi deťmi v predmetnom dome, hľadali si aj nájom, avšak nepodarilo sa im ho nájsť. Príjmom žalobkyne je starobný dôchodok, úspory nemá. Je ochotná splácať predmetnú pôžičku vo VÚB, a.s. na polovicu, ak by mala dcéra X. od žalovaného pokoj a umožňoval jej dôstojné bývanie. Žalobkyňa v súčasnosti býva v nájme, platí 220,- Eur mesačne. Keby predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, išla by tam bývať. Nie je pravda, že by mala frajerov. Poznala sa len s týmto krátko pred odchodom a odišla s ním preč. Odišla bývať na penzión a býva tam doteraz. S S. F. nemala žiadny vzťah.
15. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nie je pravda, že dcéru X. vydedil. Ona neprispievala na bývanie napriek tomu, že v dome býva, alebo prispieva len nepravidelne. Vznikajú medzi nimi konflikty. Z dôvodu, že neprispievala, jej vypol elektrinu, pokiaľ bude riadne prispievať nemá problém opäť ju zapojiť. V lete 2021 žalovaný približne na týždeň išiel bývať k svojmu synovi do Ž. z dôvodu, že mu v dome v E. robili zle, už to nezvládal, každú chvíľu tam chodila polícia. U tohto syna však sa jedná o starý dom, ktorý zatiaľ nie je dostatočne prerobený, nie je tam pre žalovaného vyhovujúca kúpeľňa, sprcha, kúrenie s poukazom na jeho zdravotný stav.
16. Svedkyňa X. Y., dcéra strán sporu, uviedla, že rodičia žili spolu veľa rokov, boli v minulosti medzi nimi rôzne spory, bitky a hádky. Žalobkyňa veľakrát hovorila, že už to psychicky nezvláda a že odíde od žalovaného, čo nakoniec aj uskutočnila. V marci 2021 sa jej sestra s otcom začali dohadovať ako by mamu vyplatili s tým, že uvažovali o tom, že priateľ sestry si vezme úver a vyplatili by mame 15.000,- Eur, s čím matka nesúhlasila. Matka sa otca bojí, takisto sa ho bojí aj svedkyňa. Následne začali otec so sestrou robiť svedkyni naschvál, začali jej vypínať elektrinu. V máji 2021 jej elektrinu asi na 2 týždne zapojili, vtedy zaplatila 80,- Eur, následne ju opäť vypojili. Takto sa to ťahalo až do októbra 2021, keď súd nariadil neodkladné opatrenie, aby sa otec zdržal poškodzovania nehnuteľnosti. Svedkyňa uviedla, že býva v predmetnej nehnuteľnosti so svojím manželom a dvomi deťmi na 3. poschodí. Sestra Z. A. odišla z tohto domu bývať do J.. Sestra povedala otcovi, aby prestal platiť náklady na energiu v tejto nehnuteľnosti a tieto on v súčasnosti neplatí. V novembri 2021 bol dom odpojený od plynu, pričom celý dom má jednu spoločnú prípojku. V súčasnosti svedkyňa uhrádza elektrinu a vodu, žalovaný aktuálne za energie neplatí. Nie je pravdou, že by nehnuteľnosti akokoľvek poškodzovala, že by vytrhala obkladačky. V prípade predaja tohto rodinného domu by svedkyňa nemala možnosť ísť s manželom a deťmi bývať inde, chcela by ostať bývať v tomto dome. Mala záujem vybudovať si vlastný elektromer, avšak sestra
povedala otcovi, aby nič elektrárňam nepodpisoval, pretože v takom prípade ju z domu nebudú môcť dostať. Svedkyňa má príjem, aj manžel má príjem, chceli by si na tento účel obaja zobrať úver, banku za týmto účelom zatiaľ neoslovili. Svedkyňa je zamestnaná v spoločnosti COOP Jednota s príjmom približne 650,- Eur. Predložila výplatnú pásku za 09/2021, kedy mala príjem 516,93 Eur netto, to bol prvý mesiac jej zamestnania, odvtedy jej príjem stúpal. Pracovnú zmluvu má uzavretú zatiaľ na dobu určitú do februára 2022. V súčasnosti nemá žiadny úver, ani pôžičku, ani jej manžel. V súčasnosti proti nim nie je vedené žiadne exekučné konanie, v minulosti boli, ale to bolo dávno, približne pred 6 rokmi. Manžel je zamestnaný v spoločnosti J. a dosahuje čistý príjem 1.200 až 1.300,- Eur. Boli by s manželom ochotní vziať si úver, aby pomohli žalobkyni s vyplatením žalovaného z predmetnej nehnuteľnosti.
17. Svedkyňa Z. A., dcéra strán sporu, uviedla, že žalobkyňa odišla z domu v E. J. E.. V minulosti si našla priateľa S. F., potom aj v minulosti chodila do G. G., tvrdila, že chodí opatrovať, ale v skutočnosti bola otcovi neverná. Svedkyňa z predmetného domu odišla 15.08.2021 z dôvodu, že sestra X. Y. do nej vyskakovala, aj do jej dcéry, nechcela platiť, otcovi neustále robila zle, aj sestrin muž hovoril otcovi, že ho zabije a podobne. Sestra jej tiež odpojila kamerový systém, doškriabala auto, poškodila pneumatiky, nedalo sa tam už vydržať. Pokiaľ bývala v tomto dome, po celý čas platila vodu, elektrinu aj plyn. V októbri 2020 otec prvýkrát odpojil sestru od elektriny, lebo napriek upozorneniam nechcela prispievať na tieto náklady. Vodu jej následne vypol 17.05.2021. Svedkyňa je zamestnaná od 15.08.2021 v Z., pracuje na montáži, zarába 970,- Eur netto. Vedela by otcovi pomôcť s vyplatením matky z predmetného domu, na tento účel by si zobrala úver, pričom už sa bola informovať aj v banke s tým, že ešte čaká na oznámenie, avšak povedali jej, že jej môžu dať úver vo výške 58.000,- Eur. Otec v súčasnosti neplatí náklady v súvislosti s bývaním v predmetnej nehnuteľnosti, strhávajú mu 160,- Eur za pôžičku ohľadom strechy. V súčasnosti elektriku a vodu v predmetnej nehnuteľnosti platí sestra. Pri výstavbe domu otec všetko hradil, chodil do práce, zobral si aj rôzne pôžičky na výmenu okien, dverí a pod. Neskôr sa robila rekonštrukcia, menila sa strecha, s týmto pomáhali jej priateľ, tiež bratia. Keď bola maloletá, otec sa o nich staral, nič im nechýbalo. Sestra X. Y. pokazila zámok, otec sa nevedel dostať do domu, volal políciu. Sestra aj jej deti neustále žalovanému nadávali, urážali ho. Všetko to bolo kvôli tomu, že nemala elektrickú energiu. Schválnosti medzi sestrou a otcom boli vzájomné. V čase výstavby domu bývali v Ž. J. E.. Matka počas výstavby domu nosila ľuďom jedlo, chodila riadiť, upratovať, popri tom chodila aj do práce.
18. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX a toto bolo právoplatne rozvedené ku dňu XX.XX.XXXX. Týmto dňom zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo podľa § 148 ods. 1 OZ. Nakoľko k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva dohodou nedošlo, dňa 25.06.2021 (teda v lehote do 3 rokov v zmysle § 149 ods. 4 OZ) podala žalobkyňa žalobu na vyporiadanie BSM.
20. Medzi stranami nebolo sporné, že do masy BSM patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. E. J. E., a to rodinný dom s pozemkami, ktorý bývalí manželia nadobudli počas manželstva výstavbou a v ktorom spoločne bývali počas trvania ich manželstva. Sporná nebola ani hodnota týchto nehnuteľností 100.000,- Eur. V konaní zostalo sporné, komu má súd predmetné nehnuteľnosti prikázať, keďže ich prikázanie do svojho výlučného vlastníctva žiadali obidve strany.
21. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka svojou širokou formuláciou a demonštratívnym výpočtom zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, umožňuje súdu, aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravil čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súd pri vyporiadaní BSM môže teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití § 143. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.). Okamih, keď dôjde k zániku BSM, je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva, avšak tomu, kto určitú vec od zániku BSM do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho vrub. Z ust. § 150 pre vykonanie vyporiadania BSM vyplývajú tieto zásady: a) Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod.). b) Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. To však neznamená, že pri vyporiadaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. c) Pri vyporiadaní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí, čo sa prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva, najmä v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo neboli zverené do ďalšej výchovy. d) Pri vyporiadaní sa ďalej prihliadne na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby, ak je ich hodnota vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku, mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch.
22. Vyššie uvedené kritériá relevantné pre stanovenie výšky podielu každého z bývalých manželov na vyporiadavanom BSM súd aplikoval aj pri úvahe, ktorej zo strán prikázať predmetné nehnuteľnosti. Ako ďalšie kritériá možno vziať do úvahy aj hľadisko účelného využitia veci, zásadu, aby pokiaľ možno bola výplata vyrovnacieho podielu v peniazoch čo najnižšia, ako aj kritérium solventnosti jednotlivých strán vo vzťahu k takejto výplate.
23. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa v M. XXXX opustila spoločnú domácnosť, ktorú tvorili práve predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania. Obe strany sa zhodli, že v tom čase medzi nimi panovali nezhody. Žalovaný uvádzal, že tomu predchádzalo vyhľadávanie známostí žalobkyne s inými mužmi, zatiaľ čo žalovaná toto popierala a uvádzala, že ju žalovaný deptal, nedôvodne na ňu žiarlil a bil ju. Návrh na rozvod podával žalovaný krátko po tom, čo žalobkyňa opustila domácnosť, pričom aj v rozvodovom konaní popierala, že by mala dlhodobo mimomanželské vzťahy, uviedla, že v čase rozvodu mala priateľa. V tomto smere súd nemal jednoznačne preukázanú ani jednu z uvedených verzií a preto tieto okolnosti nevzal ako relevantné pri rozhodovaní o prikázaní vecí z BSM. Je potrebné uviesť, že samotné príčiny rozvratu manželstva, pokiaľ zároveň nemali priamy dopad na hospodárenie so spoločným majetkom alebo na starostlivosť o rodinu, nie sú pre rozhodnutie súdu v tejto veci významné.
24. Ani kritérium zásluhovosti na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku súd v tejto veci nevyhodnotil ako rozhodujúce, resp. jasne svedčiace v prospech prikázania majetku niektorému z bývalých manželov.
V konaní bolo preukázané, že predmetný rodinný dom bol postavený počas trvania manželstva začiatkom 90-tych rokov, v tom čase manželstvo strán sporu už trvalo viac než 10 rokov. Bolo preukázané, že obe strany sporu počas svojho produktívneho veku pracovali, dom staval svojpomocne žalovaný s pomocníkmi, pričom na jeho výstavbu boli využité spoločné príjmy a úspory manželov. Aj dcéra strán potvrdila, že žalobkyňa počas výstavby domu nosila ľuďom jedlo, chodila riadiť, upratovať, popri tom chodila aj do práce a starala sa o spoločné maloleté deti. Súd sa prikláňa k názoru, že ako významné kritérium pre rozhodnutie o prikázaní vecí z BSM konkrétnemu bývalému manželovi by bolo potrebné vyhodnotiť len situáciu, kedy by existovala zjavná nerovnomernosť pričinenia medzi manželmi a zároveň zistenie, že ten, koho podiel na nadobudnutí a udržaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti, bol menší, nevyužíval svoje schopnosti a možnosti. Pokiaľ sa jeden z manželov počas manželstva riadne staral o deti a obstarával spoločnú domácnosť, zásadne nemožno hovoriť u neho o nižšej miere zásluhovosti s argumentáciou, že sa o nadobudnutie spoločného majetku nepričinil svojím zárobkom. Keďže samotná žalobkyňa chodila tiež takmer 35 rokov do práce a v konaní nevyšlo najavo, že by sa popritom riadne nestarala o deti a spoločnú domácnosť, nebol dôvod vziať do úvahy kritérium zásluhovosti na nadobudnutí spoločných nehnuteľností v prospech žalovaného.
25. Za daného stavu súd za relevantné vzal najmä kritériá účelného využitia veci a solventnosti strán. Bolo preukázané, že žalobkyňa od M. XXXX v rodinnom dome nebýva (bez ohľadu na dôvody jej odchodu, k čomu sa súd vyjadril vyššie), pričom potvrdila, že má zabezpečené nájomné bývanie. Naopak žalovaný v predmetnom dome býva po celý čas až doposiaľ (s výnimkou veľmi krátkeho obdobia pobytu u syna). Súd nezistil, že by žalovaný aktuálne mal záujem predmetné nehnuteľnosti predať, hoci taký návrh padol z jeho strany v rámci rokovaní pred podaním žaloby. Na druhej strane aj samotná žalobkyňa v auguste 2021 oslovila realitnú kanceláriu za účelom predaja predmetných nehnuteľností. Predloženou lekárskou správou, ako aj bezprostredným vnímaním zo strany súdu na pojednávaniach bolo preukázané, že žalovaný je vo veku takmer 70 rokov, má problémy s chôdzou a má chronické zdravotné problémy, ktoré ho výrazne obmedzujú v bežnom živote, najmä z dôvodu nutnosti pravidelného absolvovania dialýzy. Na druhej strane žalobkyňa je vo veku necelých 62 rokov, pričom počas konania neuvádzala žiadne výraznejšie zdravotné problémy. Za daného stavu súd dospel k záveru, že nemožno od žalovaného spravodlivo žiadať, aby v prípade prikázania nehnuteľností žalobkyni musel tieto opustiť a hľadať si nové bývanie, zatiaľ čo žalobkyňa fakticky už viac než rok a pol iné bývanie zabezpečené má.
26. Ako ďalšie relevantné kritérium súd vyhodnotil hľadisko solventnosti. Obe strany sporu sú starobní dôchodcovia, ktorí sami nemajú dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie druhého. V priebehu konania každý z nich deklaroval, že s výplatou protistrany im finančne pomôže dcéra, ktorá si za tým účelom vezme úver, konkrétne že žalobkyni s výplatou žalovaného pomôže dcéra X. Y. a žalovanému s výplatou žalobkyne pomôže dcéra Z. A.. Na základe dokazovania súd uzavrel, že lepšie predpoklady na získanie financií na takúto výplatu sú na strane žalovaného, resp. Z. A.lovej, ktorá je od 16.08.2021 zamestnaná v trvalom pracovnom pomere, nie je už v skúšobnej dobe a podľa predloženej pracovnej zmluvy má hrubý príjem 935,- Eur mesačne a okrem neho nárok na ďalšie finančné benefity. Sama uviedla, že jej čistý príjem je 970,- Eur mesačne. Navyše bolo preukázané, že už požiadala banku o posúdenie možnosti vziať si hypotekárny úver v súvislosti s vyporiadaním predmetných nehnuteľností. Na druhej strane X. Y. má pracovný pomer uzavretý od 06.09.2021 na určitý čas do 28.02.2022, z predloženej pracovnej zmluvy nevyplýva výška jej príjmu, doložila výplatnú pásku, podľa ktorej za obdobie 06.09.-30.09.2021 dosiahla čistý príjem 516,93 Eur. Uviedla, že zatiaľ nevykonala kroky k informovaniu sa o možnosti získať úver, ktorým by chcela pomôcť žalobkyni s vyplatením žalovaného. Príjem a vo všeobecnosti zárobková činnosť jej manžela, ako ani jeho postoj k prípadnému úverovému zaťaženiu jeho osoby, v konaní nebol preukázaný. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že na strane žalovaného, za pomoci dcéry Z. A., sú lepšie predpoklady pre získanie finančných prostriedkov na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobkyni.
27. Z uvedených dôvodov súd prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. E. J. E. do výlučného vlastníctva žalovaného.
28. Vyporiadanie BSM sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, to znamená, že treba vysporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi a nie vo vzťahu k tretím osobám. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy
manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa § 143 OZ nepatria do BSM, takže sa na ne priamo nevzťahujú ust. § 149 a § 150 OZ, preto treba v zmysle § 853 OZ vychádzať z ustanovení zákona, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie, teda primerane použiť § 149 a § 150 OZ. Predmetom vyporiadania sú len spoločné dlhy a nie dlhy, z ktorých je zaviazaný len jeden z manželov. Ten môže len požadovať to, aby sa mu nahradilo, čo zo svojho majetku (napr. zo svojej pôžičky) vynaložil na spoločný majetok a zasa je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho majetok (na splácanie jeho dlhu).
29. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetom vyporiadania je aj pasívum, a to zostatok úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX, uzavretej medzi manželmi ako dlžníkmi a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom. Medzi stranami nebola sporná ani výška zostatku úveru ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vo výške 6.517,42 Eur, ako ani tá skutočnosť, že po rozvode manželstva úver spláca žalovaný. Obe strany sa tiež zhodli, že preberateľom tohto úveru bude žalovaný, čo sa zohľadní pri stanovení výšky finančného vyrovnania ich podielov.
30. Pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z princípu parity, teda rovnosti podielov, keďže nezistil dôvod na odklad od tejto zásady, čo žiadna zo strán ani nenavrhovala. Celková hodnota vyporiadavaných aktív BSM predstavovala sumu 100.000,- Eur. Hodnota vyporiadavaných pasív bola 6.517,42 Eur. Čistá hodnota majetku patriaceho do BSM predstavuje teda sumu 93.482,58 Eur (100000 - 6517,42), z čoho polovica, t.j. podiel pripadajúci na každého z bývalých manželov predstavuje sumu 46.741,29 Eur. Po prikázaní nehnuteľností v hodnote 100.000,-Eur a prebratí povinnosti splatiť zostatok spoločného úveru vo výške 6.517,42 Eur, pripadne žalovanému majetok v čistej hodnote 93.482,58 Eur (100000 - 6517,42). Naproti tomu žalobkyni nepripadne žiadne aktívum ani pasívum. Na vyrovnanie podielov preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 46.741,29 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čistou hodnotou majetku pripadajúceho do výlučného vlastníctva žalovaného a výškou jeho podielu na hodnote BSM. Po uhradení tejto sumy budú podiely bývalých manželov rovnaké (čistá hodnota majetku pripadajúca žalobkyni vo výške 0,- Eur + suma na vyrovnanie podielu 46.741,29 Eur = čistá hodnota podielu 46.741,29 Eur). Súd určil žalovanému na zaplatenie sumy 46.741,29 Eur žalobkyni lehotu 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorú súd považuje za primeranú vzhľadom na výšku výplaty ako aj spôsob získania predmetných finančných prostriedkov.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Pri rozhodovaní o trovách v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že takéto konanie je typickým príkladom konania označovaného „iudicium duplex“, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu ako aj žalovaného. Svoje špecifiká má v tomto prípade aj rozhodovanie o trovách konania, pretože ide v podstate o rozhodnutie v záujme obidvoch sporových strán, pričom ich úspešnosť nie je možné kategoricky posúdiť ako to má na mysli § 255 ods. 1 CSP. Preto si spravidla, pri dodržaní základnej parity podielov, každá strana sporu znáša svoje náklady zo svojho a nebude druhému nič hradiť. Hoci v konečnom dôsledku súd rozhodol vo veci v súlade s návrhom žalovaného, je potrebné vziať do úvahy, že pred podaním žaloby medzi stranami prebiehali rokovania, ktoré pre ich rozdielne postoje neviedli k uzavretiu dohody. Medzi stranami nebol sporný rozsah BSM ani jeho hodnota, dokazovanie sa vykonávalo len vo vzťahu k otázke konkrétneho rozdelenia spoločného majetku, kedy je vecou úvahy súdu aké kritériá zvolí ako relevantné s poukazom na skutkové okolnosti veci. Súd vykonával dôkazy navrhnuté oboma stranami a na ich základe dospel na základe svojej úvahy k vyššie uvedeným záverom ohľadom rozdelenia spoločného majetku. Súd teda pri zohľadnení, že podiely obidvoch bývalých manželov na zaniknutom BSM sú rovnaké, rozhodol o trovách konania v zmysle § 257 CSP, keď uvedené okolnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe čoho nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.