Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_76P-6-2025.pdf
PDF · 91.4 KB
Case nature
Area
Subarea
76P/6/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, dieťa matky C. D., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, a otca B. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom F. G., H. I. XX/XXX, dieťa v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému takto
r o z h o d o l :
I. Udeľuje sa súhlas matke maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, za otca B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G., H. I. XX, na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého „B.“ na priezvisko "D.".
II. Mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať a spravovať majetok dieťaťa budú obaja rodičia.
III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. mesačne sumou 100,- EUR, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa počnúc dňom 15.01.2025.
IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 15.01.2025 do 31.07.2025 v celkovej sume 654,83 EUR je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 50,- EUR spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaným návrhom sa matka maloletého A. domáha stanovenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému primerane k jeho veku. Bola by rada, keby sa dalo výživné doplatiť za 4 roky, za ktoré minul otec na svojho syna max. 200 EUR. Chcela by sa s otcom maloletého dohodnúť, aby sa vzdal otcovstva a aby mal priezvisko matky. Otec s tým však nesúhlasí. Následne uviedla, že chce zmeniť priezvisko maloletému na jej priezvisko a priezvisko jej manžela, nakoľko ten sa o maloletého stará a nerobí rozdiely medzi deťmi. Chce to aj kvôli synovi, ktorý nastúpi do školy a nechce, aby ho deti odsudzovali. Na pojednávaní následne uviedla, že žiada zveriť maloletého do jej starostlivosti, určiť výživné primerane k príjmu otca dieťaťa a žiada súd o súhlas namiesto otca dieťaťa so zmenou priezviska.
2. Otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že so zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasí, so synom nie je dlho v kontakte, vie, že ho syn asi nepozná. Preto súhlasí aj so zmenou priezviska. Výživné ponechal na úvahe súdu. Je zamestnaný, jeho príjem je okolo 1000,-EUR mesačne, avšak kvôli exekúcii dostáva na výplatu 460,-EUR. Výživné na syna J. je 150,-EUR. Očakával narodenie dieťaťa. Jeho priateľka je bez príjmu, nezamestnaná. Za podnájom platí 400,-EUR mesačne. Inak má bežné výdavky.
3. Súd vykonal dokazovanie návrhom s prílohami, výsluchu matky dieťaťa, otca dieťaťa cestou dožiadaného súdu, správami o príjmoch rodičov, správami Sociálnej poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom a Veľký Krtíš, správami katastra, dopravných inšpektorátov v Novom Meste nad Váhom a vo Veľkom Krtíši, správou kolízneho opatrovníka, vyjadrením otca, správou o príjme manžela matky, potvrdením o návšteve školy, správou o príjme partnerky otca, Zápisnicou o určení otcovstva k nenarodenému dieťaťu, príkazom na začatie exekúcie, účtami otca, rodným listom mal. J. B., lustráciami v bankách rodičov, evidenciou otca v registri obyvateľov.
4. Maloletý A. pochádza z nemanželského vzťahu jeho rodičov. Maloletý je dlhodobo v osobnej starostlivosti matky, otec dieťa nekontaktuje, nepodieľa sa na jeho výžive.
5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
6. Podľa § 24 ods. 1 až 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
7. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
8. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že o maloletého A. sa dlhodobo stará iba jeho mama. Otec pri výsluchu potvrdil, že s maloletým nie je už dva roky v kontakte, nakoľko sa z miesta bydliska maloletého odsťahoval a matka maloletého komunikovala iba s jeho mamou. Podľa otca ho maloletý A. ani nepozná. Otec uvažoval, že by matku kontaktoval, avšak prišiel na to, že je pre neho lepšie, aby maloletý zostal v rodine, v ktorej sa momentálne nachádza. V starostlivosti matky podľa zistení kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky, matka sa o dieťa riadne stará. Matka žije spolu s manželom a ich deťmi C., J., A. a B. v spoločnej domácnosti, manžel matky nerobí medzi deťmi žiadne rozdiely. Za tejto situácie je plne v záujme dieťaťa, aby zostalo v osobnej starostlivosti matky, na ktorú je citovo viazané. Otca dieťa prakticky nepozná, za otca považuje manžela matky.
9. Podľa § 62 ods. 1 až 7 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.
10. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
11. Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
12. Pri určení výživného vychádzal súd z potrieb dieťaťa a možností a schopností oboch rodičov podieľať sa na jeho výžive.
13. Maloletý A. navštevuje materskú školu, kde matka platí stravné 40,-EUR a školné 10,-EUR mesačne. Maloletý má inak bežné výdavky, je zdravý, máva len bežné detské ochorenia.
14. Matka maloletého dosiahla v roku 2024 priemerný zárobok vo výške 802,45 EUR v januári 2025 bola bez príjmu, avšak poberala materské vo výške 558,10 EUR a tehotenské vo výške 257,30 EUR (spolu 815,40 EUR), vo februári 2025 mala príjem s doplatkom k materskému príspevku 696,24 EUR + materské dávky 504,10 EUR (spolu 1200,34 EUR), v marci mala príjem s doplatkom k materskému príspevku vo výške 255,59 EUR + materské dávky 558,10 EUR (spolu 813,69 EUR). Matka maloletého má vyživovaciu povinnosť k mal. C. D., nar. XX.XX.XXXX, mal. J. D., nar. dňa XX,XX,XXXX, mal. A. D., nar. dňa XX.XX.XXXX, mal. B. D., nar. XX.XX.XXXX. Mal. C. nosí okuliare, inak majú deti a matka bežné výdavky. Matka žije spolu s manželom, ktorý dosahuje priemerný zárobok vo výške 1.446,52 EUR spolu s daňovým bonusom.
15. Otec maloletého dosiahol v roku 2025 (január až jún 2025) priemerný zárobok vo výške 1074,11 EUR. Podľa dostupných údajov a vyjadrenia otca dieťaťa nevlastní otec žiadny majetok väčšej hodnoty. Otec maloletého žije spolu s priateľkou C. A., ktorá je bez príjmu, jej pracovný pomer skončil dohodou na základe jej žiadosti 05.02.2024. Otec platí spolu s priateľkou nájom vo výške 400,-EUR, inak má bežné výdavky. Podľa jeho vyjadrenia bol v apríli 2025 vyhlásený na jeho majetok bankrot. Platí si lieky do výšky cca 5,-EUR mesačne, ale jeho zdravotný stav je inak dobrý. Otec maloletého má ešte vyživovaciu povinnosť k J. B., nar. XX.XX.XXXX (platí 150,-EUR mesačne) a dňa 11.07.2025 sa mu narodila dcéra C. B., ktorej matkou je družka otca.
16. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností je zrejmé, že otec sa na výžive maloletého A. prakticky nepodieľa, celá ťarcha starostlivosti je na matke dieťaťa. Súd preto uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100,-EUR mesačne, ktorá zohľadňuje predovšetkým možnosti oboch rodičov podieľať sa na jeho výžive. Je zrejmé, že výdavky na dieťa sú podstatne vyššie, avšak otec dieťaťa i matka dieťaťa majú ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré značne limitujú určenie
vyššieho výživného. Pri príjme, ktorý otec dieťaťa dosahuje a pri zohľadnení ďalších dvoch vyživovacích povinností by výživné na mal. A. malo aj podľa Metodiky výpočtu výživného predstavovať zhruba 9% z príjmu otca. Z tejto sumy bude matka schopná uhradiť aspoň nevyhnutné výdavky na predškolské zariadenie a časť nákladov na stravovanie dieťaťa.
17. Súd počiatok vyživovacej povinnosti určil od podania návrhu na súd, t.j. od 15.01.2025, nakoľko je zrejmé, že v tomto období už rodičia dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti a prevažnú časť starostlivosti o dieťa vykonávala matka. Určenie výživného spätne za štyri roky nebolo možné. Zákon o rodine predpokladá priznanie výživného až od podania návrhu, pričom iba v prípade, že z objektívnych dôvodov rodič dieťaťa nemohol podať návrh na určenie výživného skôr (napríklad vážne zdravotné dôvody), je možné výživné priznať aj spätne, maximálne za tri roky. Takáto situácia však nebola zistená, matke dieťaťa nič nebránilo v tom, aby návrh na súd podala hneď potom, ako sa otec prestal na výžive dieťaťa podieľať. Vznikol tak dlh na výživnom vo výške 654,83 EUR za obdobie od 15.01.2025 do dňa rozhodnutia súdu (17 dní januára 54,83 EUR a za mesiace február až júl 2025 vo výške 6x100,-EUR). Vzhľadom na výšku dlhu súd umožnil otcovi dieťaťa tento dlh splatiť v primeraných splátkach tak, aby bol zaplatený najneskôr do jedného roka.
18. Podľa § 40 ods. 1, 2 Zákona o rodine deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4. Ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa.
19. V súlade s citovaným ustanovením bolo u maloletého určené priezvisko. Obaja rodičia sa dohodli na priezvisku B., teda priezvisku po otcovi.
20. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
21. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
22. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 8 zák. č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
24. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. V danom prípade sa rodičia maloletého na zmene priezviska maloletého v zásade dohodli, avšak otec nedal matke dieťaťa oficiálny súhlas pre potreby príslušných úradov. Otec s dieťaťom dlhodobo v kontakte nie je, maloletý za otca považuje manžela matky. Vyrastá v rodine matky a jej manžela, ten medzi deťmi v domácnosti nerobí žiadne rozdiely. Je predovšetkým v záujme dieťaťa, aby malo zhodné priezvisko spolu so súrodencami a tými, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a ktorých považuje za svojich blízkych. Priezvisko po otcovi je len výsledkom pôvodnej dohody rodičov. Súd preto udelil matke súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska namiesto otca maloletého.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. Súd nezistil dôvody pre priznanie trov konania niektorému z účastníkov, keďže rozhodnutie súdu je v záujme dieťaťa a oboch jeho rodičov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. Tí účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, odvolanie podať nemôžu. Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schváli dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
V prípade podania odvolania sa v odvolaní uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením. Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.