Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/39/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2 zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu v C. D. E. F. G. H. XXX/XXX v konaní o zaplatenie 970,26 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16Csp/15/2024 - 126 zo dňa 24.6.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 16Csp/15/2024 - 126 zo dňa 24.6.2024 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, ods, 1, 3, 5, 6, 9, , 2, účinného ku dňu 9.2.2022, , , , 2, , 2 v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, , , , , 3, , účinného ku dňu 9.2.2022, , , b), d), g,), h), i), l), , 2, 4, 16, 17, , 2, 9, 15, , 2, , 2, 3, 4, 5, , , 2, o spotrebiteľských úveroch (ZoSU) v znení k 9.2.2022, , 2, 3 ZoSU v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, , 2, 3 písm. b), 4, , , 2 nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, , 2, , 2 , , 2 a Základných princípov . Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Prioritne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Uviedol, že v prípade postupovania pohľadávok banky zo spotrebiteľského úveru, vychádzajúc zo zákona o bankách, relevantnými podmienkami pre platné postúpenie takejto pohľadávky zo spotrebiteľského úveru z banky na iný subjekt, je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Uvedené považoval za zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie neosvedčil, že pri predčasnom zosplatnení predmetného úveru BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, od ktorého mal nadobudnúť

pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, postupoval v súlade s a účinného v čase, kedy predmetné zosplatnenie pôvodný veriteľ realizoval. Konštatoval, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vo vzťahu k žalovanému mal zosplatniť úver vyplývajúci z tohto úverového vzťahu podľa tvrdení žalobcu dňom 5.9.2022, a to prípisom zo dňa 7.9.2022 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796062320001 - Predžalobná výzva“. Považoval za potrebné uviesť, že podľa ust. účinného v čase, kedy sa malo vykonať predmetné zosplatnenie, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Uvedené ustanovenie dopĺňa ust. tak, že otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne. Podľa na to, aby BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako veriteľ mohol žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bolo potrebné, aby mu toto právo vyplynulo buď z dohody medzi zmluvnými stranami alebo, aby mu bolo určené rozhodnutím. Takéto oprávnenie pre BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vyplývalo priamo z predmetnej zmluvy a síce z jej časti 3 článku 3 „Následky porušenia povinnosti Klienta “ bod 3.1 písm. a/. Ďalej uviedol, že z obsahu uvedených ustanovení (t.j. a ) je možné vyvodiť, že v prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa (predtým ods. 8) a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky, čo vyplýva z právneho názoru prezentovaného Najvyšším súdom SR v bode 12.08. odôvodnenia rozsudku zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych, v ktorom najvyšší súd práve na oneskorenom doručení druhého právneho úkonu, ktorým sa v danom prípade zosplatňovala celá postupovaná pohľadávka naraz a predčasne, jednoznačne konštatoval, že veriteľ nezrealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou ust. . I z toho odôvodnenia je zrejmé, že k naplneniu predpokladov predvídaných a je potrebné realizovať dva právne úkony, z ktorých navyše druhý v poradí musí byť vykonaný v lehote do splatnosti najbližšej splatnej splátky, a teda sa nejedná o úkon, ktorý by mal mať len deklaratórnu povahu. Konštatoval, že z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína , zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z veta druhá vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky ( ). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor, že 15- dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok (porovnaj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30. novembra 2022). Mal za to, že výzvou vykonanou v súlade s účinného v čase realizácie predčasného zosplatnenia úveru bol v danom prípade prípis „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.6.2022, ktorú si síce žalovaný neprevzal v odbernej lehote, keďže poštová zásielka č. RF500623097SK, ktorej obsahom bola uvedená výzva, bola uložená na Pošte Spišská Teplica, avšak v zmysle teórie dôjdenia a v súlade s judikatúrou najvyššieho súdu sa táto výzva považovala za doručenú žalovanému práve dňom jej uloženia na pošte, keďže uvedeným okamihom objektívne mal žalovaný podľa platnej judikatúry najvyššieho súdu možnosť sa oboznámiť s jeho obsahom (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo 73/2016, príp. uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 129/2010, resp. uznesenie sp.zn. 7Cdo/191/2021 zo dňa 30.06.2022). Z obsahu uvedenej výzvy vyplynulo, že k uvedenému dňu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA evidoval u žalovaného aktuálnu dlžnú čiastku na predmetnom úvere v sume 96,90 Eur vrátane príslušenstva, ktorú sumu po zohľadnení obsahu dokladu - Výpisu z úverového účtu žalovaného vedeného pod číslom úverového prípadu: 42796062320001, VS: 1116548700 predstavovala omeškaná splátka 26,30 Eur splatná dňa 15.3.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 3 mesiace a 15 dní, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 18 Eur uplatňované od 1.4.2022, omeškaná splátka 26,30 Eur splatná dňa 15.3.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 2 mesiace a 15 dní, omeškaná splátka 26,30 Eur splatná dňa 15.4.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 1 mesiac a 16 dní, a omeškaná splátka 26,30 Eur splatná dňa 15.5.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 15 dní. K predčasnému zosplatneniu predmetného úveru mal BNP PARIBAS

PERSONAL FINANistúpiť prípisom zo dňa 7.9.2022 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796062320001 - Predžalobná výzva“, ktorý bol žalovanému doručený dňa 12.9.2022. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky nemá za následok stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa zaniklo (porovnaj bod 12.08. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020; obdobne aj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30. novembra 2022). Z vykonaných dôkazov a síce z prípisu „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.6.2022 v spojení s Výpisom z úverového účtu žalovaného vedeného pod číslom úverového prípadu: 42796062320001, VS: 1116548700 považoval za zrejmé, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA začal proces predčasného zosplatnenia predmetného úveru práve pre omeškanie so splatnosťou splátky splatnej dňa 15.3.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 3 mesiace a 15 dní, keďže v nadväznosti na ňu a ešte pred splatnosťou každej ďalšej z nasledujúcich splátok začal si voči žalovanému uplatňovať dňa 1.4.2022 položku - náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 18 Eur. Ak si teda BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA začal uplatňovať náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, mohlo sa to stať jedine pre tú splátku, vo vzťahu ku ktorej bol žalovaný v omeškaní, a teda je logické, že právo na túto splátku mohol cieliť svoj zámer v prípade jej neuhradenia v lehote troch mesiacov prípadne zosplatniť predčasne celý svoj dlh. Takýto výklad uvedeného úkonu tohto veriteľa je súladný aj s , resp. s , podľa ktorého pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Taký výklad nie je rozporný ani so žalobcom uvádzaným rozhodnutím NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023, nakoľko podľa právneho názoru vysloveného v uvedenom rozhodnutí treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie druhej vety je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti, to všetko len za predpokladu, že sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak. Práve v tomto prípade je tento opak preukázaný, keďže z uplatňovania nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 18 Eur, ku uplatneniu ktorých došlo dňom 01.04.2022, je zrejmé, že proces predčasného zosplatnenia uvedenej pohľadávky začal práve v dôsledku splátky splatnej dňa 15.03.2022, ktorá v čase uplatnenia uvedených nákladov už spĺňala (v tom okamihu ako jediná) požiadavku jej omeškania trvajúceho dlhšie ako tri mesiace. Zároveň tento výklad nie je rozporný ani so žalobcom uvádzaným uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, pretože tento v bode 30 svojho odôvodnenia posudzoval situáciu, kedy z vykonaného dokazovania nevychádzalo nič iné. V danom prípade tak právny úkon zosplatnenia BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA mohol realizovať do splatnosti najbližšie splatnej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre ktorú pristúpil k zosplatneniu predmetného úveru, čo v danom prípade mohla byť len splátka splatná dňa 15.6.2022. Konštatoval, že akékoľvek prípadné „posúvanie“ tohto zosplatnenia na niektorú z ďalších nasledujúcich splátok je nelogické a nesúladné práve vo vzťahu k úkonu, za ktorý si BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vo vzťahu k žalovanému účtoval poplatok 18 Eur uplatnený dňa 1.4.2022 s označením „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“. Uviedol, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA však pristúpil k zosplatneniu až dňa 5.9.2022, teda až po uplynutí splatnosti splátky, do splatnosti ktorej toto svoje právo mohol využiť, a preto zosplatnenie vykonané prípisom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796062320001 - Predžalobná výzva“ zo dňa 7.9.2022 súd prvej inštancie považoval za neplatné, nakoľko bolo vykonané v rozpore so zákonom. V nadväznosti na to sa tak uvedený úver nestal predčasne splatným a žalovaný bol oprávnený ale i povinný ho naďalej splácať v zmysle splátkového kalendára, na ktorom sa zmluvné strany v úverovej zmluve dohodli. Žalobca však nepreukázal ani to, že si BNP PARIBAS PERSONAL FINANi uzatváraní zmluvy riadne splnil povinnosť v zmysle ZoSU, podľa ktorého bol povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom mal vziať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti poukázal na to, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako zahraničná banka bol podľa ZoSU povinný s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17. Uviedol, že podľa / ZoSU bol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako veriteľ povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z

jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zároveň podľa § 7 ods. 17 písm. b/ ZoSU bol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako veriteľ povinný vynaloženie tejto odbornej starostlivosti aj hodnoverne preukázať. Vzhľadom na uvedené, a to aj s prihliadnutím na výzvu súdu prvej inštancie uskutočnenú dňa 2.4.2024 preto bolo povinnosťou žalobcu hodnoverne preukázať, že pri posudzovaní bonity žalovaného BNP PARIBAS PERSONAL FINANstupoval v súlade s a 17 cit. zákona a teda vykonal overenia bonity žalovaného v príslušných databázach, čo mal aj následne súdu riadne zdokladovať a tým hodnoverne preukázať splnenie si uvedených povinností. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že ku dňu 9.2.2022, t.j. ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalovaným, boli v prevádzke štyri takéto databázy, a síce Spoločný register bankových informácií "SRBI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle ZoSU, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015 a vo vzťahu ku ktorému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vystupoval ako veriteľ poskytujúci údaje do neho, Nebankový register klientskych informácií "NRKI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle ZoSU, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, Register údajov o spotrebiteľských úveroch, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015 a EURI (Európsky register informácií), ktorý začal vykonávať činnosť od 10.07.2017. Okrem toho zo žalobcom predložených dokladov -„AUTORIZACE 262807180665737“ - vyplynulo, že žalobca vykonal posúdenie majetkových pomeroch žalovaného až dňa 16.2.2022 (dátum uvedený ako dátum pri údaji „DEKLAROVANÝ_PRÍJEM“ v rámci uvedeného dokladu), t.j. až po uzavretí zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 9.2.2022. Podľa ZoSU bonitné hodnotenie mal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vykonať na základe informácii, ktoré mu mal žalovaný na jeho žiadosť poskytnúť, avšak žalobca súdu nepreložil žiaden dôkaz o tom, na základe akých podkladov, ktoré mu mal žalovaný poskytnúť, hodnotenie tejto jeho úverovej bonity vôbec uskutočnil. Nepreukázal, že by si vyžiadal informácie o žalovanom z prípadných príslušných databáz, keďže v konaní výstupy z takýchto databáz súdu vôbec nepredložil. Žalobcom predložený doklad -„AUTORIZACE 262807180665737“ predstavuje len výstup z vnútorného systému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a nejedná sa o výstup z osobitnej databázy úverov. To potvrdil aj samotný žalobca, ktorý uviedol, že sa jedná o výstup z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi. Samotný žalobca, uvádzal, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Z dokladu „AUTORIZACE 262807180665737“ vyplýva, že pre údaje označené PODSEKCIA _NRKI_SRBI mala byť podľa riadku označeného RKI_DATUM_ODPOVEDI bližšie nešpecifikovaná informácia doručená dňa 09.02.2022 v čase o 0:00:00 hod. (údaj vedený v tvare „2022-02-09 0:00:00“), čo sa súdu javí ako nelogické, nakoľko samotná zmluva sa určite so žalovaným nepodpisovala v čase o 0:00 hod. (t.j. o polnoci) a žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovaný žiadal uvedený úver ešte pred dátumom 09.02.2022, teda deň predtým, ako prípadne mohla dôjsť odpoveď na prípadný dopyt do uvedených registrov. Údaj vykonania takéhoto dopytu absentuje úplne. Navyše v prípade výstupu údajov zo Sociálnej poisťovne figuruje dátumom 09.02.2022 a čas 13:13:46 hod. (viď riadky „SP_DATUM _DOPYTU“ a „SP_CAS_DOPYTU“). Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že skúmaním výdavkov zákon celkom jednoznačne nemá namysli len výdavky na iné už existujúce úvery, ale výdavky vo všeobecnosti, teda aj na bežné životné potreby, pričom súdu prevej inštancie nebolo preukázané, že by ich BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vôbec skúmal a žalovaného ako spotrebiteľa sa na ne prípadne dopytoval. Naopak, z uvedeného dokladu -„AUTORIZACE 262807180665737“ vyplýva, že samotné šetrenie pomerov žalovaného mimo ním uvedených údajov sa uskutočnilo, resp. výstupy z nich mal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA získať až po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy. Mal za to, že nesplnenie si povinnosti zo strany žalobcu hodnoverného preukázania vynaloženia náležitej odbornej starostlivosti zo strany BNP PARIBAS PERSONAL FINANi posudzovaní úverovej bonity žalovaného je potrebné v spojení ust. ZoSU považovať za hrubé porušenie povinnosti žalobcu, resp. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako banky podľa cit. zákona, a preto je potrebné predmetný úver z danej zmluvy aj z tohto dôvodu považovať za bezúročný a bez poplatkov, a zároveň dôvod, ktorý neumožňovalo BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vykonať predčasné jednorázové zosplatenie predmetného úveru ( ZoSU prvá veta). Uviedol, že pokiaľ teda ide o splnenie podmienok predvídaných ZoSU, ktoré bolo potrebné splniť na to, aby postúpenie predmetnej pohľadávky z BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA na žalobcu v tomto spore bolo možné vyhodnotiť ako platný právny úkon, tak tieto podmienky splnené neboli, keďže k

uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplatených úverov medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalobcom zo dňa 21.06.2023 došlo v čase, kedy ešte nenastala predčasná splatnosť predmetného úveru, ktorý mal predstavovať postupovanú pohľadávku (z vyššie uvedených dôvodov), a zároveň v čase uvedeného postúpenia nenastala ani celková konečná splatnosť uvedeného úveru, ktorá podľa zmluvy mala nastať až dňa 15.2.2026. Došlo teda k porušeniu ust. § 17 cit. zákona. Zároveň došlo aj k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že pre posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie na strane súčasného žalobcu z hľadiska splnenia predpokladov vyžadovaných § 92 ods. 8 ZoB je potrebné preukázať, že zo strany BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako banky bola realizovaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy z predmetného úveru, a že následne po doručení tejto výzvy banky na plnenie bol žalovaný ako spotrebiteľ nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní s úhradou uvedeného dlhu, na ktorý bol vyzvaný. Jedine za splnenia týchto predpokladov je možné následné postúpenie pohľadávky (predstavujúcej uvedený dlh žalovaného) považovať za platné. Aj v tomto prípade je však podľa v súčasnosti platnej judikatúry možné postúpenie len celej pohľadávky a nie prípadne jej časti. Poukázal na právny názor vyslovený najvyšším súdom, že zákon o bankách celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je zrejmý reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva, že žalovaný je pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá ZoB predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB (porovnaj bod 27 odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022). Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v danom spore okrem prípisu „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.6.2022 a prípisu „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796062320001 - Predžalobná výzva“ zo dňa 7.9.2022 nepredložil žiadnu inú písomnú výzvu od BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako banky, ktorá by predchádzala postúpeniu pohľadávky, ku ktorému by malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023, a ktorá by tak spĺňala charakter písomnej výzvy podľa 92 ods. 8 ZoB. Na základe toho ustálil, že na strane terajšieho žalobcu nie je daná vecná aktívna legitimácia na vedení tohto sporu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na uvedené sa už následne nezaoberal ďalšími okolnosťami relevantnými pre posúdenie, či predmetný úver je, príp. nie je bezúročný a bez poplatkov, a teda či prípadný žalobcom uplatnený nárok (ako z hľadiska istiny, tak aj jej príslušenstva) je dôvodný v plnom rozsahu, príp. len v obmedzenom rozsahu. O trovách konania rozhodoval podľa v spojení s článkami 4 a 17 Základných princípov , teda prihliadajúc na pomer úspechu strán v spore ako aj skutočnosť, že si úspešná strana v spore nárok na náhradu trov konania neuplatnila. Preto žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , f) a h) . Následne upriamil pozornosť na ust. a . Uviedol, že žalovanému bola riadne doručená žaloba, pričom k jej obsahu sa žiadnym spôsobom nevyjadril, jeho skutkové tvrdenia nepoprel, ďalšie dôkazy neoznačil, pojednávania sa nezúčastnil a svoju neprítomnosť neospravedlnil súdu prvej inštancie. Taktiež namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že pri plnení v splátkach upravuje oprávnenie veriteľa požiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky ust. a v prípade spotrebiteľských sporov aj ust. . Zdôraznil, že postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 7.9.2022 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje, pričom dlžná suma ku dňu 5.9.2022 predstavovala 988,26 Eur. Zároveň žalovaného týmto podaním v dodatočnej lehote vyzval k dobrovoľnej úhrade pohľadávky. Postupca toto svoje právo využil v súlade s a zároveň v súlade s pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu práva podľa bezprostredne predchádzala zosplatneniu po dobu troch mesiacov. Na základe uvedeného mal za to, že v konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými. Ak teda postupca zosplatnil úver podaním zo dňa 7.9.2022 ku dňu 5.9.2022, tak mohol spraviť jedine pre splátku splatnú dňa 15.5.2022,

nakoľko vo vzťahu k tejto splátke boli splnené podmienky podľa v spojitosti s . K časovej obmedzenosti práva veriteľa zosplatniť úver do najbližšej splatnej splátky nasledujúcej po oznámení podľa uviedol, že právo na zosplatnenie sa obnovuje pri splatnosti každej splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní tri mesiace, a teda nemožno ho časovo ohraničiť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.1.2024, či uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/3/2023 zo dňa 27.4.2023. Nestotožňuje sa ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nepreukázal povinnosť postupcu pri uzatváraní zmluvy skúmať bonitu žalovaného podľa ZoSU. Poukázal na to, že na výzvu súdu osvedčil dôsledné skúmanie bonity žalovaného a skutkové tvrdenia rozporoval výlučne vo veci konajúci súd, čo mu však ust. neumožňuje a nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu. Súdu predložil výstupy z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie overovania príjmov a výdavkov spotrebiteľa a ktoré sú relevantným zdrojom na účely posúdenia spotrebiteľa splácať úver podľa ZoSU. Uvedený výpis obsahuje komplexné informácie o hodnotení žiadateľa v rámci jeho rodinných pomerov a taktiež nahliadnutie do úverového registra, ku ktorému mal postupca prístup. Zdôraznil, že výšku peňažných záväzkov spotrebiteľa veriteľ overil nezávislým dopytom do úverového registra, z ktorého zistil, že spotrebiteľ nemal žiadne existujúce úverové záväzky. Spotrebiteľ deklaroval príjem 780 Eur u zamestnávateľa, IČO: 47 577 720, od 01/2021. Príjem bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne zo dňa 9.2.2022 s pozitívnym výsledkom. K skúmaniu bonity žalovaného došlo najneskôr dňa 9.2.2022. Dôležité je to, že bonita bola postupcom skúmaná najneskôr v deň uzavretia zmluvy v zmysle ZoSU pri nespornosti skutkového stavu len a jedine konajúci súd hľadal akékoľvek dôvody na zamietnutie žaloby. Taktiež dopyt do Sociálnej poisťovne bol vykonaný najneskôr ku dňu 9.2.2022, čo je totožný deň uzatvorenia zmluvy. Rozhodnutie súdu z dôvodu viacerých nedokonalostí považuje za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné, čím zároveň súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že v tomto smere neeviduje vo vzťahu k predloženému skúmaniu bonity zo strany postupcu, vrátane dôkazov, žiadne popretie tvrdení, či jednotlivých dôkazov zo strany žalovaného. Žalovaný ostal v konaní pasívny, k žalobe sa nevyjadril. Skutkové tvrdenia žalobcu zostali po celú dobu konania nepopreté, pričom ich rozporoval výlučne súd prvej inštancie, ktorý však nemôže ani v spotrebiteľskom spore nahrádzať procesnú aktivitu strán v celom rozsahu, keď žalovaný, nielenže nenavrhoval a nepredložil vykonať dôkaz za účelom preukázania, že právny predchodca žalobcu neskúmal jeho bonitu, ale sa ani touto argumentáciou v konaní nebránil. Má za to, že súd prvej inštancie učinil právne závery nad rámec zákonitosti civilných sporových pravidiel, kedy vychádza zo záverov, ktoré v konaní nikto netvrdil, resp. nerozporoval. Tu poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/57/2022 zo dňa 9.6.2023, či rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/16/2022 zo dňa 28.6.2022, ako aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/30/2021 zo dňa 7.9.2021. Nesúhlasí ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nepreukázal splnenie podmienky podľa ZoB. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa judikatúry za takúto výzvu nemožno považovať samotné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, no na druhej strane, na žiadnu takúto judikatúru neodkázal. Uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie je tak v tejto časti nepreskúmateľné. Zároveň, aj keby na takúto judikatúru odkázal, šlo by o veľmi raritné rozhodnutie, ktoré by sa však ani nedalo považovať za ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo v konaní preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok, okrem iných, aj výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 427960602320001“ zo dňa 7.9.2022, ku ktorej pripojil aj doklad o doručovaní žalovanému – doručenku. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky, v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany pôvodného veriteľa nedošlo k porušeniu ust. ZoB. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje aktuálnu judikatúru najvyšších súdnych autorít, pokiaľ ide o obsahové náležitosti výzvy podľa ZoB, ako aj, či výzvou podľa ZoB možno rozumieť podanie, ktorým veriteľ vyhlasuje splatnosť pohľadávky. Aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 8Cdo/169/2020) pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa ZoB, bolo možné považovať aj výpoveď zmluvy (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti), avšak iba za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie. Z uvedeného vyplýva, že akúkoľvek výzvu nemožno automaticky stotožňovať s písomnou výzvou banky podľa ZoB, pretože relevantným bude obsah predmetnej výzvy. Uvedený právny záver plne korešponduje s autonómiou

vôle v súkromnoprávnych vzťahoch, kedy nič nebráni subjektu práva spísať viacero právnych úkonov do jednej listiny. Tu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.9.2023, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/64/2022 zo dňa 7.9.2023. V súvislosti s predloženou výzvou uviedol, že sa jedná o kvalifikovanú výzvu banky žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Obsahom tohto podania bola výzva postupcu, aby žalovaný uhradil dlžnú sumu (a to bez ohľadu na to, či výzva na úhradu bola len sekundárna popri primárnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti, nakoľko žiadne ustanovenie nevylučuje možnosť uskutočniť viacero úkonov prostredníctvom jedného podania). Nie je mu zrejmé, z akého dôvodu uvedená výzva postupcu nestačí a súd prvej inštancie si vytvára vlastné podmienky, nakoľko § 92 ods. 8 ZoB pojednáva len o písomnej výzve banky (bez akýchkoľvek osobitných náležitostí) voči svojmu klientovi, t.j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, resp. akejkoľvek časti peňažného záväzku klienta, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp., aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Podľa spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, f) a h) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, jeho následky a pod.

11. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvoláva logický rozpor. Skutkové zistenia

nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , 2 , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

13. V danom prípade súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval a ZoB účinný v čase zosplatnenia pohľadávky, resp. jej postúpenia. Odôvodnenie rozsudku vychádza zo zisteného skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením stotožňuje.

14. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Dodáva, že súd prvej inštancie pri dokazovaní postupoval v súlade s , ktorého cieľom je umožniť súdu posúdiť nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, a to aj bez návrhu spotrebiteľa. Vykonanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať nielen k posúdeniu neprijateľnosti tých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by smerovať k posúdeniu všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí ( Smernica 93/13/EHS). Súd prvej inštancie tak nezasiahol do procesných práv žalobcu, ak preskúmaval postup pôvodného veriteľa pri zisťovaní bonity žalovaného podľa ZoSU bez toho, aby to žalovaný v konaní navrhol, resp. namietal.

15. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že každá splátka nadobúda splatnosť osobitne, podľa zmluvne dojednaných podmienok. Oprávnenie veriteľa požadovať splatné plnenie, teda časový okamih vzniku žalobného práva, sa tak vždy bude vzťahovať len na konkrétnu splátku. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnutá, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v vyvolať jednostranným právnym úkonom. Tento právny úkon musí spĺňať dve kumulatívne podmienky - prvou je, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Druhou podmienkou je, že pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na výkon tohto práva. A hoci ustanovenia a

neustanovujú ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný.

19. V prejednávanom spore bolo potrebné v prvom rade posúdiť otázku, či došlo k platnému zosplatneniu. Jedine za predpokladu platného zosplatnenia mohol pôvodný veriteľ platne postúpiť na žalobcu žalovanú pohľadávku.

20. Ako odvolací súd uviedol vyššie, podstata zosplatnenia spočíva na dvoch základných premisách uvedených v . Právo zosplatniť úver môže veriteľ použiť vždy len najneskôr do dňa splnenia zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru vo vzťahu k ďalšej úverovej splátke, k čomu dochádza nie len splatnosťou ďalšej splátky, ale zároveň uplynutím troch mesiacov od jej splatnosti. Zároveň platí, že pred samotným zosplatnením úveru musí veriteľ upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia úveru, a to aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úveru.

21. Z uvedeného vyplýva, že je zákonom stanovená povinnosť upozorniť spotrebiteľa na dlh, vyzvať ho v lehote nie kratšej ako 15 dní na zaplatenie dlhu a upozorniť na výkon práva veriteľa, ak nedôjde k úhrade dlhu, na možnosť zosplatnenia zvyšku úveru (pôžičky). Pôvodný veriteľ uvedené povinnosti musel splniť pred zosplatnením a ich splnenie musel preukázať, teda, že pred zosplatnením doručil žalovanému výzvu podľa .

22. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky pre účinné zosplatnenie úveru vyplývajúce z ust. v spojení s . Bola preukázaná skutočnosť, že samotná výzva zo dňa 1.6.2022 pred zosplatnením úveru síce vyzývala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 96,90 Eur, ale nebola žalovanému poskytnutá lehota na zaplatenie nie kratšia ako 15 dní pred zosplatnením. Výzvou bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej čiastky 96,90 Eur okamžite. Nebola teda splnená zákonná podmienka preto, aby mohlo nastať zosplatnenie úveru, a to podmienka upozornenia spotrebiteľa zo strany veriteľa na možnosť zosplatnenia úveru, a to aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úveru. Doklad o takomto upozornení žalobca v konaní vôbec nepredložil, keďže predložil iba doklad o výzve na zaplatenie dlžnej sumy okamžite, naviac bez bližšieho konkretizovania omeškanej splátky.

23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR vyjadrenú v uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025, podľa ktorej platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z vety druhej o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa alebo ).

24. Aj na základe vyššie uvedeného odvolací súd zastáva právny názor, že výzva prezumovaná je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú

mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

25. Špecifikácia splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ mienil pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa , resp. v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytuje spotrebiteľovi právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje podklad pre procesnú obranu. Zároveň uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak v prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil, nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným.

26. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024, sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 6.9.2021. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 6.6.2024 vyplýva, že: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh....... Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený....“.

27. Pokiaľ odvolateľ nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odôvodňoval odklonom od právnych záverov dovolacím súdom vysloveným v jeho uzneseniach z 30.11.2022 vo veci 5Cdo/224/2021, resp. z 15.12.2022 vo veci 4Cdo/132/2021, tieto jeho námietky rovnako neobstoja. Najvyšší súd SR ani v jednom z týchto rozhodnutí sa nezaoberal otázkou obsahových náležitostí upozornenia spotrebiteľa podľa ; vo veci 4Cdo/132/2021 riešil len otázku, kedy najskôr, t. j. odkedy môže dodávateľ uplatniť svoje právo podľa , kým vo veci 5Cdo/224/2021 primárne riešil otázku premlčania práva dodávateľa v prípade zosplatnenia jeho pohľadávky voči spotrebiteľovi.

28. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, pôvodný veriteľ ju nemohol platne postúpiť na žalobcu. Súd prvej inštancie preto správne právne uzavrel, že žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaným, a preto žalobu zamietol. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania a podľa sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením o neplatnom zosplatnení a postúpení pohľadávky, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

30. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

31. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. V súlade s citovanými ustanoveniami by odvolací súd mal priznať v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Žalobca bol v odvolacom konaní procesne neúspešný, na náhradu trov nemá nárok, preto odvolací súd nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).