Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-132-2024.pdf
PDF · 145.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/132/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX prihláseného k trvalému pobytu v C. D. E. E. F. XXXX/X zastúpeného advokátom Mgr. Pavlom Kissom, so sídlom kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 proti žalovanému 1/ DPS financial consulting, s. r. o., IČO: 46 713 930, so sídlom v Trnave na Tamaškovičovej ulici č. 17/2742, žalovanému 2/ DUPOS dražobná, spol. s.r.o., IČO: 36 233 935, so sídlom v Trnave na Tamaškovičovej ulici č. 17/2742, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou advoconsulting s.r.o., IČO: 47 253 428, so sídlom v Trnave na Tomaškovičovej ulici č. 17/2742, žalovanému 3/ DIFFEWA s.r.o., IČO: 47 498 561, so sídlom v Trnave na Nám. Jozefa Herdu č. 1/579 zastúpeného advokátskou kanceláriou STRELÁK & Partners, s.r.o., IČO: 52 451 747, so sídlom v Bratislave - Starom Meste na Jakubovom námestí č. 13 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/48/2023 - 203 zo dňa 24.4.2024 takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalovanému 3/ proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
III. N e p r i z n á v a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 1C/48/2023 - 203 zo dňa 24.4.2024 výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. žalovaným 1/, 2/, 3/ priznal plnú náhradu trov konania. Výrokom III. rozhodol, že o výške trov konania rozhodne v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. Vec právne posúdil podľa § 8 ods.2, § 12 ods. 1 až 6, § 16 ods. 6, § 17 ods. 3, 9, § 21 ods. 2, 4, § 22 ods. 4, § 24 ods. 1 až 9, § 25 ods. 1, 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 30.6.2023 (ZoDD), § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 2, 3, 4, § 121 ods. 3, § 151b ods. 1 až 4, § 151j ods. 1, 2, § 151m ods. 1, 2, 10 Občianskeho zákonníka (OZ), § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka (ObZ), § 131, § 132 ods. 1, 2, 3, § 138, § 183 ods. 1 až 4, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 2 CSP. Nevyhovel návrhu žalobcu na odročenie pojednávania, vo veci riadne konal v neprítomnosti žalobcu v súlade s § 180 CSP. Návrh na odročenie pojednávania posúdil ako duplicitný (po tom, čo žalobcovi oznámil nesúhlas s odročením pojednávania), ktorý žalobca žiadnym spôsobom nezdokladoval, jeho žiadosť o odročenie pojednávania tak zostala len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia, na ktoré nebolo možné prihliadnuť (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 167/2010) a vyhodnotil ho ako procesnú obštrukciu s cieľom bezdôvodného predlžovania konania. Za nespornú skutočnosť považoval realizáciu dobrovoľnej dražby konanej na základe zmluvy
o zriadení záložného práva a s tým súvisiacej zmluvy o úvere. Uviedol, že žalobca spochybnil právne nástupníctvo žalovaného 1/ po E. E., G. bez akéhokoľvek odôvodnenia. V tejto súvislosti poukázal na ust. §151c ods. 3 OZ, podľa ktorého záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky. Taktiež § 7 ods. 1 ZoDD uvádza, že navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Konštatoval, že spor o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nie je spotrebiteľským sporom, v ktorom by súd mohol vykonávať aj dôkazy, ktoré stranami navrhnuté neboli. Pri zisťovaní skutkového stavu bol odkázaný na tvrdenia a dôkazné návrhy strán. Dodal, že vo vzťahu k dokazovaniu má strana (v tomto prípade žalobca) nielen povinnosť tvrdenia, ale i navrhovania či predkladania dôkazov. Dôkazné bremeno je tak procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok sporu. Pokiaľ tvrdenie strany nie je preukázané, v tom zmysle ho súd nepovažuje za pravdivé a má vplyv pre stranu sporu na konečné rozhodnutie. Poukázal na to, že záložné právo je viazané na existenciu pohľadávky, to znamená, že jeho vznik a zánik sa viaže na vznik alebo zánik zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom, zanikne, zaniká aj záložné právo. Záložné právo sa tak viaže na pohľadávku. Z toho vyplýva, že akákoľvek dispozícia s pohľadávkou nemá za následok zánik záložného práva, ale aj po zmenách plní svoju zabezpečovaciu funkciu. V prípade prechodu alebo prevodu pohľadávky záložné právo prechádza na nadobúdateľa pohľadávky (cesia). Poukázal na to, že žalobca svoje tvrdenie nepodporil žiadnym dôkazom a ani nenavrhol žiadne dokazovanie v tomto smere, to znamená, že neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca poukázal na spor vedený na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 14Cb/16/2023, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že neprichádza do úvahy len poukázanie na iný prebiehajúci spor bez predloženia požadovaných dôkazov. Pokiaľ sa týka aj prípadnej vznesenej námietky premlčania, v tejto súvislosti poukázal na § 151j ods. 2 OZ, v zmysle ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. To znamená, že záložný veriteľ sa môže uspokojiť zo zálohou aj v tom prípade, že jeho pohľadávka voči záložnému veriteľovi sa medzičasom premlčala. Dodal, že záložným právom nemožno zabezpečiť premlčanú pohľadávku. Ak však bola platná pohľadávka zabezpečená záložným právom, záložné právo nezaniká premlčaním pohľadávky. To znamená, že záložné právo zostáva v platnosti, ak medzičasom dôjde k premlčaniu, nie však k zániku pohľadávky. Jednoznačne mal preukázané, že v čase zabezpečenia pohľadávky samotná pohľadávka nebola premlčaná. Túto časť žaloby považoval za nedôvodnú. Vo vzťahu k podanému znaleckému posudku č. 114/2022 H. I. žalobca namietal výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (45.800 Eur). K tomu súd prvej inštancie uviedol, že zaoberaním sa týmto znaleckým posudkom považoval za bezpredmetné vzhľadom na to, že pre námietky žalobcu bol vypracovaný nový znalecký posudok č. 205/2022 znalcom H. F. so stanovením všeobecnej hodnoty v sume 55.400 Eur. K námietke žalobcu, že v znaleckom posudku absentuje porovnanie posudzovanej nehnuteľnosti, k tomu sa vyjadril znalec na strane 4 svojho posudku. K námietke, že nebola obhliadnutá celá nehnuteľnosť uviedol, že žalobca svoje tvrdenia (ktoré v konečnom dôsledku nemôžu mať vplyv na neplatnosť samotnej dražby), ničím nepreukázal. Tvrdenie žalobcu, že postup dražobníka pri realizácii dražby nekorešponduje so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, keďže predmetom dražby mal byť súbor nehnuteľností, podľa súdu prvej inštancie neobstojí, pretože dražba bola realizovaná v súlade s vymedzením zálohu podľa záložnej zmluvy, čomu korešponduje čiastočný výpis z LV č. XXX. K námietke žalobcu, že sa u žalovaného 1/ opakovane dožadoval zaslania dokumentácie, na podklade ktorej sa žalovaný 1/ dožaduje úhrady pohľadávky v sume 32.840,19 Eur a že požadovaná dokumentácia žalobcovi nebola zaslaná, súd prvej inštancie uviedol, že s predmetom tohto sporu nesúvisí, pretože takáto povinnosť dražobníka zo ZoDD nevyplýva. K námietke žalobcu, že namietal nepreskúmateľnosť znaleckého posudku a skutočnosť, že znalec H. F. nevyhotovoval kontrolný znalecký posudok, ale vychádzal z podkladov predchádzajúceho znaleckého posudku, k tomu súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto smere nie sú porušené ustanovenia ZoDD, a preto aj táto časť žaloby je neopodstatnená. Poukázal na to, že žalobcovi bola dňa 9.6.2023 doručená žalovaným 1/ záverečná správa o výkone záložného práva. Namietal, že opakovanou dražbou bola vydražením dosiahnutá suma 27.000 Eur, pričom suma 21.216,21 Eur bola určená ako náklady v súvislosti s výkonom záložného práva a že popisované náklady dražby navrhovateľ dražby žiadnym spôsobom nešpecifikoval a materiálne nezdôvodnil. K tomu súd prvej inštancie konštatoval, že o priebehu dražby bola spísaná notárska zápisnica, pričom voči priebehu dražby neboli vznesené žiadne námietky. Z toho teda vyplýva, že žalobca sa ešte pred samotnou realizáciou dražby mal možnosť s požadovanými skutočnosťami oboznámiť u dražobníka. Skutočnosť, že tak neurobil, nemôže mať za následok neplatnosť dražby.
Ani v tomto smere súd prvej inštancie nezistil porušenie zákona. K námietke žalobcu, že opakovaná dražba sa konala po tom, čo žalobca v súdnom konaní, ktoré inicioval žalovaný 1/, vzniesol námietku premlčania a tiež namietal, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky súd prvej inštancie uviedol, že k týmto námietkam sa už vyjadril vyššie. K námietke, že žalovaní 1/ a 2/ neprihliadli na titul zabezpečovanej pohľadávky, na skutkové okolnosti uplatňované žalobcom v otázke postúpenia pohľadávky, na výšku zabezpečovanej pohľadávky, resp. na skutočnosť, do akej sumy je oprávnená osoba realizovať výkon záložného práva, a to v zmysle uzatvorenej záložnej zmluvy, pričom poukázal na odpor voči vydanému platobnému rozkazu, k tomu poukázal na nedostatok skutkových tvrdení žalobcu. Dodal, že titulom zabezpečovanej pohľadávky bola zmluva o zriadení záložného práva. K námietke, že pri realizácii dobrovoľnej dražby dražobník pristúpil k zníženiu najnižšieho podania na 50% všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znalcom H. F. a k spôsobu, akým dospel k určeniu najnižšieho podania, či k porušeniu ust. § 17 ods. 3 ZoDD dodal, že prvá dražba konaná na podklade znaleckého posudku H. F. č. 205/2022 sa konala dňa 10.11.2022, ktorá bola zverejnená v Obchodnom vestníku 194/2022 dňa 10.10.2022, v ktorej nebolo urobené ani najnižšie podanie, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 219/2022 dňa 15.11.2022. Dňa 29.3.2023 sa konala prvá opakovaná dražba, ktorá bola zverejnená v Obchodnom vestníku 49/2023 dňa 10.3.2023, v ktorej bolo urobené najnižšie podanie, výška ceny dosiahnutá vydražením bola 27.700 Eur, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 66/2023 dňa 4.4.2023. Vzhľadom na neúspešné prvé kolo dražby, u ktorého bola zákonná lehota dodržaná, je irelevantné posudzovanie lehôt. Námietka žalobcu o tom, že vo vzťahu k opakovanej dražbe nebola dodržaná lehota podľa § 17 ods. 3 neobstojí, pretože na opakovanú dražbu sa vzťahuje ustanovenie § 22 ods. 4 a lehota na zverejnenie v registri dražieb (najmenej desať dní pred začatím dražby) tak zachovaná bola. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že ani táto námietka žalobcu neobstojí. Žalobca taktiež namietal záložnú zmluvu, a to chýbajúce vymedzenie právneho titulu, na podklade ktorého sa má zabezpečiť budúca pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s výkonom záložného práva. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že podľa záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa 4.7.2016 medzi E. E., G. a žalobcom je v bode I. popísaná zabezpečovaná pohľadávka a v bode II. je podrobne popísaný záloh. Súd prvej inštancie nezistil nielen namietané porušenia záložnej zmluvy, ale skonštatoval, že zmluva o zriadení záložného práva je v súlade so zákonom. Vzhľadom na to, že náklady spojené s uspokojením pohľadávky sú súčasťou pohľadávky žalovaného 1/, je nesporné, že záložná zmluva zabezpečovala i náklady výkonu záložného práva, ktoré sa uspokojujú z výťažku z predaja zálohu. Žalobca navrhol pripojiť spisy Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/48/2023 a 11C/48/2023, neuviedol však, na preukázanie akých skutočností. Súd prvej inštancie konštatoval, že mu je známe, že konanie v týchto navrhovaných spisov prebieha a vo veciach nie je rozhodnuté. Preto nevidel dôvod na pripojenie týchto spisov. Zároveň žalobca navrhoval ustáliť sumu, ktorú mal žalovaný 1/ nadobudnúť od E. E., G.. K tomu súd prvej inštancie dodal, že to nie je predmetom tohto súdneho sporu, pretože súd v spore o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zisťuje len prípadné porušenie zákona o dobrovoľných dražbách či ustanovenia OZ o záložnom práve. Zároveň skúmal, či je potrebné zaoberať sa prípadnými neprijateľnými podmienkami zo zmluvy, na základe ktorej bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva, t.j., či zmluva o zriadení záložného práva sa odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorej úprava je zakotvená v OZ. Poukázal na ust. § 52 OZ a na definíciu spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy. Konštatoval, že podľa zmluvy o úvere č. 5114612454 zo dňa 4.7.2016 bol žalobcovi E. E., G. poskytnutý úver 33.200 Eur na financovanie prevádzkových, resp. investičných potrieb dlžníka v súlade s predmetom jeho činnosti. V tejto zmluve je žalobca identifikovaný IČO-m: 34 606 793 s číslom živnostenského registra Okresného úradu Spišská Nová Ves: 801-2171. Podľa výpisu zo živnostenského registra vedeného v registri Okresného úradu Spišská Nová Ves - číslo živnostenského registra 801-2171 má žalobca pridelené IČO: 34 606 793, v predmete podnikania má uvedených 10 činností s dňom vzniku oprávnenia u niektorých minimálne od 9.5.2001 a ku dňu pojednávania u žiadnej z nich nie je zaznamenaný zánik oprávnenia. Z toho jednoznačne vyplýva že žalobcovi bol poskytovaný úver, pričom žalobcu nemožno charakterizovať ako spotrebiteľa, t.j. žalobca zmluvu neuzatváral ako spotrebiteľ, a preto súd nemal povinnosť skúmať prípadné neprijateľné zmluvné podmienky. Uviedol, že aj žaloba, ktorá bola voči žalobcovi podaná zo strany spoločnosti DPS financial consulting, s.r.o. (v tomto spore žalovaný 1/) sa vedie ako obchodný spor. Uzavrel, že v tomto konaní nezistil žiadne porušenie ustanovenia právnych predpisov, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní žalobca nebol úspešný, preto ho súd prvej inštancie zaviazal na plnú úhradu vzniknutých trov, keďže dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP nezistil.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie svojim postupom porušil viaceré jeho práva ako strany sporu, najmä jeho právo na spravodlivý proces a na súdnu ochranu. Namietal spôsob, akým súd prvej inštancie postupoval pri nevyhovení jeho žiadosti o odročenie pojednávania, kedy nepostupoval zákonným spôsobom pri zisťovaní jeho zdravotného stavu. V dôsledku postupu súdu prvej inštancie mu bola znemožnená účasť na pojednávaní, ktorého sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť, tým mu bolo znemožnené vypovedať pred súdom, byť oboznámený s predbežným právnym posúdením veci, nemohol uplatňovať jemu dostupné právne prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, kontradiktórne zodpovedať námietky žalovaných, ktoré boli obsahom ich prednesov na pojednávaní, nemohol predniesť záverečnú reč a pod. Taktiež namietal, že bolo porušené jeho právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia, pričom porušenie ktoréhokoľvek takéhoto čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje vadu konania. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nezodpovedal na všetky jeho rozhodujúce námietky, neprihliadol na ním uplatňovanú argumentáciu v takej miere, aby ako strana sporu vedel, na základe čoho a z akých dôvodov súd rozhodol tak, ako rozhodol. Súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, ktorou poukazoval na zjavnú personálnu a majetkovú prepojenosť žalovaných 1/ a 2/. On pritom namietal, že konanie žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nerešpektuje zákaz zneužitia práva a toto právo zjavne obchádza. Nebola rešpektovaná jeho námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/, keďže pohľadávka, ktorá mala byť na žalobcu 1/ postúpená zo E. E., G., bola nesprávne a v rozpore s právnym predpisom postúpená a namietal aj jej premlčanie. Pritom poukazuje na to, že navrhnúť dobrovoľnú dražbu môže iba zákonom predpokladaný subjekt, teda ten, kto disponuje pohľadávkou, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti. Poukázal aj na personálne a majetkové prepojenie medzi žalovanými 1/, 2/, 3/, pričom je zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/ konali zjavne v zhode a žalovaný 2/ objektívne nemohol byť v postavení nezávislej osoby, ktorá by vykonávala ustanovenia ZoDD v súlade s ich účelom, zmyslom a znením. Všetci žalovaní konali tak, aby dosiahli zjavný prospech na jeho úkor, ktorého hodnota majetku zjavne prevyšovala sumu pohľadávky E. E., G.. Konanie žalovaných považuje za také, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj so zákazom zneužitia práva. Má za to, že konaním žalovaných došlo k porušeniu ust. § 13b zákona o dobrovoľných dražbách. Uviedol, že žalovaný 2/ po dohode so žalovaným 1/ pristúpil nie k postupnému znižovaniu najnižšieho podania, ale k jednorazovému zníženiu zo 100 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti na 50 % jej všeobecnej hodnoty. O takomto postupe musel vedieť aj žalovaný 3/, keďže vôbec nemal záujem obhliadnuť nehnuteľnosť a netajil sa pred žalobcom, že osoby pôsobiace u žalovaného 1/ a žalovaného 2/ osobne pozná, keďže pôsobia v jednom meste. Zdôraznil, že žalovaný 2/ nemal záujem nehnuteľnosť vydražiť za čo najvyššiu cenu. Poukázal aj na to, že po vyhotovení prvého znaleckého posudku doručil žalovanému 2/ námietky a žiadosť o vyhotovenie nového znaleckého posudku. K jeho námietkam sa žalovaný 2/ nevyjadril a na jeho námietky nebolo zodpovedané ani prostredníctvom druhého znaleckého posudku. Poukázal na zákon o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je žalovaný 2/ ako dražobník povinný odpovedať na vznesené námietky žalobcu ako vlastníka nehnuteľností. Má za to, že ním vznesené námietky sú opodstatnené a zotrváva na nich. Pri znaleckom ohodnocovaní nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby absentuje uplatnenie tzv. výnosovej metódy, ktorú znalec neaplikoval z dôvodu, že nemal dostatočné podklady na jej uplatnenie. Žalovaný 2/ ako dražobník z dôvodu, že nemal dostatočné podklady na jej uplatnenie ich mohol vyžiadať od žalobcu, čo nevykonal. Poznamenal, že s ohľadom na všeobecne známe skutočnosti sa cena nájmu nehnuteľností pohybuje v kat. úz. C. v rozpätí 6-10 Eur/m2 mesačne. Táto skutočnosť zohľadnená ani jedným zo znalcov nebola, pričom druhý znalec vychádzal pri ohodnotení nehnuteľnosti z tzv. metódy polohovej diferenciácie. Zdôraznil, že záložná zmluva neobsahuje vymedzenie právneho titulu, na podklade ktorého sa má zabezpečiť budúca pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s výkonom záložného práva. Aj táto skutočnosť je podstatnou skutočnosťou, ktorú bolo nutné zvážiť pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, keďže výkon dobrovoľnej dražby, a to s ohľadom na uplatnené námietky žalobcu, či už vo vyššie uvedenom rozsahu alebo v rozsahu premlčania, sa nejaví ako primeraný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, vydané na podklade rozsiahleho a dostatočného dokazovania, pričom odvolanie žalobcu vzhľadom na jeho obsah považuje za nedôvodné a účelové s cieľom oddialiť, resp. zamedziť výkon jeho vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam. K námietke žalobcu, ktorou napádal nezákonnosť postupu súdu, keď nevyhovel jeho žiadostiam na odročenie pojednávania uviedol, že
postup súdu prvej inštancie bol dôvodný a správny, nakoľko konanie žalobcu od samotného podania žaloby vykazuje znaky účelových obštrukcií, ktorými sa snaží predĺžiť konanie. V tejto súvislosti poukázal na čl. 17 základných princípov CSP a práve nedodržaním uvedeného princípu by mohol súd zasiahnuť do práva na spravodlivý proces žalovaných, ak by duplicitným návrhom žalobcu na odročenie pojednávania opakovane vyhovel. Je toho názoru, že žalobca mal dostatok priestoru, a to aj s ohľadom na vedomosť o svojich tvrdených zdravotných problémoch a z toho plynúcich opakovaných žiadostí o zrušenie pojednávania, aby sa dal zastúpiť inou osobou v zmysle § 183 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam, že súd prvej inštancie nezodpovedal na všetky jeho rozhodujúce námietky a uplatňovanú argumentáciu, poukázal na ustálenú judikatúru, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03). Zároveň poukázal na § 21 ods. 2 ZoDD, vo svetle ktorého je zrejmé, že práve námietky, resp. tvrdenia žalobcu, ktoré smerujú k objasneniu, resp. preukázaniu skutkových okolností, ktoré svojou podstatou nemôžu spôsobiť neplatnosť dražby nebudú súdom posudzované, resp. vyhodnocované, a to aj s poukazom na zásady hodnotenia dôkazov. K argumentácii žalobcu o majetkovej a personálnej prepojenosti medzi žalovanými 1/ a 2/ konštatoval, že žalobca neuviedol, ktoré ustanovenie ZoDD by takéto údajné prepojenie malo porušovať. Následne odkázal na abstraktnú a minulú personálnu prepojenosť konateľa žalovaného 3/ a žalovaných 1/ a 2/. Zdôraznil, že žalobca ani v odvolaní nerozporuje žiadne konkrétne konanie žalovaného 3/, ktoré by javilo známky porušenia ZoDD, resp. akejkoľvek inej právnej normy platného právneho poriadku SR, a to v žiadnej fáze procesu konania dobrovoľnej dražby. Zdôraznil, že pre úspešnosť žaloby musí žalobca preukázať, že porušením niektorého z ustanovených ZoDD bol reálne dotknutý na svojich právach. Zároveň musí existovať a byť preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením ustanovení ZoDD a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Povinnosťou žalobcu je náležite vymedziť porušenie konkrétneho ustanovenia ZoDD, ktoré podľa jeho názoru spôsobilo neplatnosť dražby a spôsobilo mu ujmu na jeho právach. Zdôraznil, že konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby je sporovým konaním, to znamená, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje v plnom rozsahu žalobcu. Poukázal na to, že ZoDD v § 5 ods. 4 až 9 negatívne vymedzuje okruh účastníkov dražby. Na to, aby bola námietka prepojenosti v tomto konaní relevantná by žalovaný 3/ musel byť jednou z osôb, z ktorej vylúčením z procesu dražby ZoDD počíta. Tu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/337/2020 zo dňa 24.2.2022. Považuje za zrejmé, že v čase konania napádanej dražby nebol osobou vylúčenou z účasti na dražbe v zmysle § 5 ods. 4 až 9 ZoDD, a teda námietka prepojenosti nie je relevantná. Má za to, že dražba prebehla zákonným spôsobom, platne, pričom trvá na tom, že sa stal právoplatným vlastníkom predmetu dražby. Konštatuje, že žalobca v odvolaní opakovane predkladá súdom prekonané námietky, pričom ani v tomto štádiu konania stále neuvádza konkrétne porušenia ZoDD, resp. skutočnosti zakladajúce potencionálnu neplatnosť záložnej zmluvy, pričom tak koná s cieľom oddialiť výkon vlastníckeho práva žalovaného 3/ ku vydraženým nehnuteľnostiam. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
5. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, jeho následky a pod.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je daný v prípade, ak súd zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom či už sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena, alebo sa neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvoláva logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod nie je možné vnímať ako reálnu vadu rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d) CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového stavu veci, potrebného pre jeho rozhodnutie, na takto zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 30.6.2023, teda v čase konania dražby, občianskeho zákonníka, obchodného zákonníka, zákona na ochranu spotrebiteľa, ako aj CSP, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval.
16. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia záver o zamietnutí žaloby presvedčivo odôvodnil, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu i žalovaných, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom tak žalobcovi ako aj žalovaným vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Jasne a presvedčivo zdôvodnil svoj procesný postup pri neakceptovaní žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania určeného na deň 24.4.2024 s uvedením konkrétnych ustanovení CSP, podľa ktorých postupoval. Bol to už v poradí tretí termín pojednávania, pričom predchádzajúce termíny určené na dni 13.12.2023 a 16.2.2024 súd prvej inštancie odročil, resp. zrušil pre oznámenú opakovanú práceneschopnosť žalobcu. Ošetrujúci lekár žalobcu vo svojej správe zo dňa 7.3.2024 pre súd uviedol, že zdravotný stav žalobcu mu umožňuje zúčastniť sa pojednávania. Zároveň súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca vedomý si svojho zdravotného stavu sa mohol dať v konaní zastúpiť inou osobou, prípadne advokátom tak, ako to urobil po vyhlásení rozsudku. Naviac odvolací súd pripomína, že súd pri svojom rozhodovaní nevychádza len z ústnych prednesov strán sporu, ale aj z ich písomných podaní. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci prihliadal na všetky námietky žalobcu uplatnené v jeho písomných podaniach (žaloba, žalobná replika, žiadosti o odročenie pojednávaní), podrobne sa nimi zaoberal a hodnotil ich . Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu prislúchajúce procesné práva v takej intenzite, ktorá by odôvodňovala záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
17. Odvolací súd konštatuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP, ktorého judikatúra ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že žalobca, či žalovaný, sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06).
18. Súdna prax sa ustálila aj v závere, že za nepreskúmateľné možno považovať iba také rozhodnutie, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne súd rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporný. Pod tento pojem ustálená judikatúra súdov zaraďuje i prípad, kedy nemožno rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto sú strany sporu a kto bol rozhodnutím zaviazaný, ako i také rozhodnutie, v ktorom absentujú základné zákonné náležitosti, z ktorých nemožno zistiť, o akej veci bolo rozhodnuté alebo, ktorého výrok je v rozpore s odôvodnením, ktoré neobsahuje vôbec právne závery vyplývajúce z rozhodných skutkových okolností alebo ktorého dôvody nie sú vo vzťahu k výroku jednoznačné. Súdna prax je jednotná aj v úsudku, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, nie na dielčich nedostatkoch odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Musí sa pritom jednať o vady skutkových zistení, o ktoré súd opiera svoje rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať iba prípady, kedy súd oprel rozhodovacie dôvody o skutočnosti v spore nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, prípadne, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je tiež také rozhodnutie, z ktorého odôvodnenia nie je zrejmé, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu strany sporu v žalobe a prečo považuje žalobné námietky sporovej strany za mylné alebo vyvrátené, najmä vtedy, ak ide o právnu argumentáciu, na ktorej je postavený základ žaloby. Zhodnotenie rozporu odôvodnenia súdneho rozhodnutia v kontexte s § 220 ods. 2 CSP bude vždy závisieť od povahy rozhodnutia a dôvodoch, na ktorých súd svoje rozhodnutie založil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP.
Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
19. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku žalobcu, než ako rozhodol súd prvej inštancie. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, úplné a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a len na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva, že dražbou sa na účely ZoDD rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ ZoDD).
20. Súd prvej inštancie správne v okolnostiach súdenej veci aplikoval ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dražbách, podľa ktorého v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
23. Správne pritom vychádzal z premisy, že neplatná je tá dražba, ktorú za neplatnú určí súd iba vtedy, ak dražba nebola uskutočnená v súlade so ZoDD. Z citovaného ustanovenia je možné vyvodiť, že pre úspešnosť žaloby zákon vyžaduje naplnenie troch predpokladov: kvalifikované porušenie ustanovení zákona o dražbách, vznik ujmy na právach žalobcu a príčinná súvislosť medzi porušením a následkom.
24. Súd určí dražbu za neplatnú jedine v prípade, ak preukázané porušenie ustanovení ZoDD bolo takej povahy, že to malo vplyv na priebeh a výsledok dražby, ktorá skončila vydražením predmetu dražby. ZoDD sám výslovne neurčuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo podať žalobu o neplatnosť dražby. Preto je v zásade potrebné vychádzať z predpokladu, že porušenie ktoréhokoľvek ustanovenia môže byť dôvodom pre podanie žaloby.
25. Pre úspešnosť žaloby musí žalobca dokázať, že porušením niektorého z ustanovení ZoDD bol reálne dotknutý na svojich právach. Zároveň musí existovať a byť preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením ustanovení ZoDD a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby (žalobcu). Následne je úlohou súdu posúdiť, či tvrdené porušenie zákona spôsobuje aj neplatnosť dražby. Povinnosťou žalobcu v spore o neplatnosť dobrovoľnej dražby je náležite vymedziť porušenie konkrétneho ustanovenia ZoDD, ktoré podľa jeho názoru spôsobilo neplatnosť dražby a spôsobilo mu ujmu na právach. Konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby je sporovým konaním, to znamená, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje v plnom rozsahu žalobcu tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (body 66 až 74). Preto, ak žalobca v odvolaní tvrdí, že v uvedenej veci sú dostupné ďalšie dôkazy pre ustálenie skutkového stavu, bolo jeho povinnosťou ich označiť a predložiť. Zdravotný stav žalobcu a jeho sociálna situácia nie sú pre rozhodovanie vo veci právne relevantné.
26. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal neplatnosť právneho nástupníctva žalovaného 1/ po E. E., G. a taktiež nezákonný prechod záložného práva na žalobcu 1/, keďže záložné právo sa viaže na zabezpečenú pohľadávku. Dostatočne presvedčivo sa vysporiadal aj so vznesenou námietkou premlčania zabezpečenej pohľadávky, a to s poukazom na § 151j ods. 2 OZ. K námietke proti výške všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti odvolací súd dodáva, že vo všeobecnosti platí, že za podanie znaleckého posudku a znalecký posudok ako taký nemôže zodpovedať dražobník. Dražobník plne zodpovedá za výber znalca a už pri jeho výbere by mal postupovať transparentne a vybrať osobu, u ktorej nebudú pochybnosti o nestrannosti a
odbornosti. Dražobník je zodpovedný aj za výber znalca z príslušného odboru a odvetvia znaleckej činnosti. Za samotný znalecký posudok a jeho podanie je zodpovedný znalec, ktorý podlieha tak súkromnoprávnemu, ako aj verejnoprávnemu režimu zodpovednosti za svoju činnosť a jej výsledky. Odvolací súd preto konštatuje, že žalobca v odvolacom konaní, ale ani v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal odbornosť alebo nestrannosť znalca, prípadne že znalec nie je z príslušného odboru či odvetvia, teda aj v tomto prípade súd prvej inštancie správne uviedol, že nedošlo k porušeniu príslušných ustanovení ZoDD.
27. V prejednávanej veci žalobca poukázal na personálne a majetkové prepojenie žalovaných 1/, 2/ a 3/, že konali v rozpore s dobrými mravmi, nerešpektovali zákaz zneužitia práva a právo obchádzali, pričom poukázal na § 16 ZoDD, § 3 OZ a § 34 a nasl. OZ.
28. Tieto žalobcom tvrdené dôvody súd prvej inštancie náležite posúdil a správne ako bez právneho významu pre rozhodnutie vyhodnotil. Skutočnosť, že sa osoby zúčastnené na dražbe navzájom osobne poznajú, ich ešte nevylučuje zo samotnej účasti na dražbe. Kto je účastníkom dražby a kto nemôže byť účastníkom dražby je uvedené v § 5, kto je dražiteľ je uvedené v § 6 a kto je navrhovateľom dražby uvádza § 7 ZoDD. Na to, aby bola námietka prepojenosti medzi žalovanými 1/, 2/ a 3/ v tomto konaní relevantná, by musel byť žalovaný 3/ jednou z osôb, z ktorej vylúčením z procesu dražby ZoDD počíta v § 5, žalovaný 2/ by nesmel spĺňať zákonné podmienky uvedené v § 6 ZoDD a žalovaný 1/ by nespĺňal zákonné podmienky uvedené v § 7 ZoDD, pričom by zároveň žalobca musel preukázať, že konkrétne konanie žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/ či 3/ je v rozpore s dobrými mravmi, resp. že napĺňa znaky zákazu zneužitia práva alebo, že právo obchádza. Žiadnym konkrétnym dôkazom nepreukázal ich konanie v zhode, prípadne že zamedzili iným osobám zúčastniť sa dražby a tým dosiahnuť opakovanie dražby, resp. urobenia iného (vyššieho) ako najnižšieho podania. Ak žalobca tvrdí, že hodnota zálohu zjavne prevyšovala sumu založenej pohľadávky, mohol podľa § 19 ods. 1 písm. k) ZoDD sám zabezpečiť predaj založenej nehnuteľnosti a peniaze pred dražbou zložiť dražobníkovi na účely splnenia dlhu. Takto však nepostupoval. Z obsahu spisu je taktiež zrejmé, že dražba bola riadne vyhlásená, zverejnená, mohol sa jej teda zúčastniť každý. Odvolací súd zároveň poukazuje na ust. § 24 ZoDD, podľa ktorého po ukončení dražby vyhotoví dražobník zápisnicu o vykonaní dražby, v ktorej sa okrem iného uvedú aj námietky proti priebehu dražby. O priebehu opakovanej dražby zo dňa 29.3.2023 bola spísaná zápisnica vo forme notárskej zápisnice (č.l. 29-31), z ktorej vyplýva, že počas jej konania nikto nevzniesol námietky proti jej priebehu. Žalobca teda nenamietal, že boli porušené jeho práva.
29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
30. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
31. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. V súlade s citovanými ustanoveniami CSP odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalovanému 1/ 100 % - nú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaným 1/ a 2/, aj keď boli v odvolacom konaní úspešní, žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).