Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoKR-19-2025.pdf
PDF · 94.99 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoKR/19/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 proti žalovanému UBC 2020, k.s., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 53 151 135, správca konkurznej podstaty úpadcu TRIADY s. r. o., so sídlom Svätovavrinecká 13920/10, 831 01 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 671 387 o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Cbi/2/2025-42 zo dňa 25.04.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Cbi/2/2025-42 zo dňa 25.04.2025 p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. konanie zastavil. Vo výroku II. rozhodol, že žiadnej zo strán sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 11.03.2025 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu, vyplývajúca z výkazu nedoplatkov č. 1921256913, ku dňu vyhlásenia konkurzu nie je premlčaná. Keďže žaloba bola podpísaná zamestnancom žalobcu A. B. C., pričom k žalobe nebol pripojený diplom preukazujúci získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okresný súd prípisom zo dňa 21.03.2025 vyzval žalobcu na zvolenie si advokáta, prípadne na preukázanie vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa. Podľa okresného súdu žalobca súdu ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia právne zastúpenie nepreukázal.
3. S odkazom na ustanovenie § 90 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), na ustanovenie § 161 ods. 1 a 3 a § 468 CSP okresný súd konanie zastavil. Poukázal na to, že po doručení žaloby zistil, že v konaní nie je splnená podmienka, za ktorej môže konať a rozhodnúť, a to existencia právneho zastúpenia na strane žalobcu. V zmysle § 161 ods. 3 CSP sa pokúsil odstrániť nedostatok tejto procesnej podmienky výzvou žalobcovi na preukázanie právneho zastúpenia. Pretože žalobca nepreukázal súdu zvolenie si advokáta a v zmysle § 468 CSP ani to, že jeho zamestnanec A. B. C., ktorá za žalobcu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, okresný súd konanie zastavil.
4. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 257 CSP. Hoci žalobca procesne zavinil zastavenie konania, vzhľadom k tomu, že k zastaveniu došlo pred doručením žaloby žalovanému, tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli a preto rozhodol, že žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby príslušný súd napadnuté rozhodnutie zrušil. V odvolaní uviedol, že v prílohe dokladá fotokópiu diplomu preukazujúceho získané vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa zamestnanca žalobcu A. B. C.. Spolu s odvolaním predložil diplom o udelení akademického titulu „doktor práv“ zamestnankyni žalobcu A. B. C..
6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a 2 a § 385 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia popretej pohľadávky prihlásenej žalobcom do konkurzného konania pod sp. zn. 1K/19/2024 a žiadal vydať rozsudok, ktorým mal súd určiť, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca z výkazu nedoplatkov č. 1921256913 ku dňu vyhlásenia konkurzu premlčaná nie je. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola podaná osobne do podateľne súdu prvej inštancie a bola podpísaná zamestnankyňou žalobcu A. B. C.. Okrem iných príloh bola k žalobe pripojená kópia poverenia žalobcu pre jeho zamestnankyňu A. B. C. zastupovať žalobcu v konaniach pred súdmi. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie výzvou zo dňa 21.03.2025 vyzval žalobcu, aby v zmysle § 90 ods. 1 v spojení s § 468 CSP predložil súdu doklad preukazujúci, že komplementár (zrejmá chyba v označení adresáta – poznámka odvolacieho súdu) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, alebo aby si v tej istej lehote žalobca zvolil advokáta, pokiaľ sám nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je fyzickou osobou alebo nemá zamestnanca alebo člena, ktorý za neho koná, s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Zároveň upozornil, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti na úkony žalobcu nebude prihliadané.
9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca na výzvu súdu nereagoval a požadovaný doklad preukazujúci, že poverená zamestnankyňa žalobcu A. B. C. získala vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa predložený nebol, pričom nedošlo ani ku zvoleniu si advokáta a preto okresný súd napadnutým rozhodnutím konanie zastavil.
10. Podľa § 90 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom, reštrukturalizáciou, verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
11. Podľa § 90 ods. 2 CSP, ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.
12. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
13. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 366 písm. a) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok.
15. Podľa § 468 CSP za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.
16. Podľa § 53 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení účinnom ku dňu 16.09.2004, kedy bol vydaný žalobcom predložený diplom (ďalej aj „zákon o vysokých školách“), študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných programov podľa ods. 5 a 6, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu (ďalej len "magisterské štúdium") sa udeľuje akademický titul "magister" (v skratke "Mgr."). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul "magister umenia" (v skratke "Mgr. art.").
17. Podľa § 53 ods. 8 písm. d) zákona o vysokých školách absolventi študijných programov, ktorí získali titul "magister", môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul v právnických študijných programoch "doktor práv" (v skratke "JUDr.").
18. Z obsahu návrhu a príloh vyplýva, že predmetom konania na základe žaloby žalobcu je určenie popretej pohľadávky. Jedná sa teda o spor vyvolaný konkurzom, na ktorý je v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 CSP zákonom vyžadované povinné zastúpenie advokátom. Výnimka z povinného zastúpenia advokátom v tomto druhu sporu platí vtedy, ak je stranou sporu právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Znamená to, že v tomto druhu sporu vyvolaného konkurzom musia byť splnené zákonom vyžadované procesné podmienky, t.j. buď bude strana sporu zastúpená advokátom alebo, ak sa jedná o právnickú osobu, jej zamestnanec, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Pokiaľ sa jedná o stranu sporu na strane žalobcu a nie je splnená podmienka povinného zastúpenia advokátom a nie je preukázané, že osoba konajúca za právnickú osobu má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, potom okresný súd správne konštatoval, že sa jedná o nesplnenie procesnej podmienky konania. Jedná sa o odstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak tento nedostatok nie je odstránený ani na výzvu súdu, dôsledkom je zastavenie konania podľa § 161 ods. 1 a 3 CSP z dôvodu nesplnenia zákonnej procesnej podmienky konania (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2016, strana 309).
19. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne posúdil, že absencia preukázania vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa zamestnankyňou konajúcou za žalobcu, ktorá podpísala žalobu (osobne podaná na podateľni okresného súdu), má za následok povinné zastúpenie žalobcu advokátom v tomto konaní. Absencia povinného zastúpenia advokátom v štádiu podania žaloby aj napriek výzve súdu (vzhľadom nepreukázanie vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa zamestnankyňou žalobcu), je dôvodom na zastavenie konania podľa § 161 ods. 1 a 3 CSP.
20. Okresný súd sa výzvou zo dňa 21.03.2025 pokúsil odstrániť uvedený nedostatok podmienky konania, keďže spolu so žalobou a s prílohami nebol predložený doklad preukazujúci získanie vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa zamestnankyňou žalobcu A. B. C.. Žalobca bol touto výzvou vyzvaný na predloženie dokladu preukazujúceho, že jeho zamestnanec, ktorý za neho koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, alebo aby si v 15-dňovej lehote zvolil advokáta, pokiaľ nie je možné túto podmienku splniť, t.j. pokiaľ nemá zamestnanca konajúceho za žalobcu, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Súd prvej inštancie sa teda svojou výzvou pokúsil odstrániť nedostatok udeleného poverenia, resp. podmienky konania, postupom podľa § 161 ods. 3 CSP. Z uvedenej výzvy vyplýva buď možnosť žalobcu preukázať, že za neho koná zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v študijnom odbore právo získaného na právnickej fakulte vysokej školy v SR (§ 468 CSP), alebo ak nie je možné túto podmienku splniť, bol vyzvaný zvoliť si advokáta.
21. Na uvedenú výzvu v súdom určenej 15-dňovej lehote žalobca nereagoval a okresný súd preto vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým konanie zastavil z dôvodu neodstránenia nedostatku procesnej podmienky konania, t.j. absencie povinného zastúpenia advokátom, keďže žalobca nepreukázal výnimku z tejto povinnosti, a to, že jeho zamestnanec, ktorý za neho koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
22. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, s ktorým predložil aj diplom vystavený dňa 16.09.2004 Právnickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, z ktorého vyplýva, že B. B. C. bol po vykonaní rigoróznej skúšky v študijnom odbore právo priznaný akademický titul „doktor práv“ (skratka „JUDr.“). Odvolací súd konštatuje, že uvedený doklad bol predložený v štádiu odvolacieho konania a preto posudzoval, či sa jedná o prípustnú novotu v odvolacom konaní.
23. Podľa § 366 písm. a) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, pokiaľ neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolacom konaní použiť aj vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok konania. Vzhľadom k tomu, že absencia povinného zastúpenia advokátom, resp. preukázanie existencie vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa zamestnanom právnickej osoby, ktorý za ňu koná, sa týka skúmania procesných podmienok, potom bol odvolací súd povinný prihliadnuť na tvrdenie žalobcu v odvolaní o existencii zákonom požadovaného vzdelania zamestnanca žalobcu pre tento druh sporu a bol povinný prihliadnuť aj na diplom predložený spolu s odvolaním.
24. Odvolací súd ďalej posudzoval, či predloženým dokladom bola preukázaná podľa § 90 ods. 1 písm. b) CSP výnimka z procesnej podmienky povinného zastúpenia advokátom v tomto konaní, t.j. či zamestnanec konajúci za žalobcu má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ktorým je podľa § 468 CSP vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou.
25. Z ustanovenia § 53 ods. 8 písm. d) zákona o vysokých školách vyplýva, že po vykonaní rigoróznej skúšky sa v právnických študijných programoch udeľuje akademický titul „doktor práv“ (v skratke „JUDr.“). Tento akademický titul sa udeľuje absolventom študijných programov, ktorí získali titul „magister“ a ktorí vykonali rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore.
26. V zmysle ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, súd kedykoľvek počas konania prihliada, či sú splnené procesné podmienky konania, pričom v zmysle § 378 CSP aj na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie. Znamená to, že odvolací súd aj v štádiu odvolacieho konania je povinný skúmať splnenie procesných podmienok konania.
27. Z ustanovenia § 53 ods. 8 písm. d) zákona o vysokých školách vyplýva, že titul „JUDr.“ sa udeľuje absolventom, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore „právo“, avšak titul „JUDr.“ je možné udeliť aj absolventovi, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v príbuznom študijnom odbore. V zmysle § 53 ods. 7 zákona o vysokých školách študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa ods. 3, okrem študijných programov podľa ods. 5 a 6, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu sa udeľuje akademický titul „magister“ (v skratke „Mgr.“). Znamená to, že vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa sa rozumejú magisterské študijné programy, po absolvovaní ktorých je prideľovaný titul „Mgr.“.
28. Vo vzťahu k procesnej požiadavke preukázania zastupovania osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 90 ods. 1 písm. b) CSP) je špecifikácia tohto vzdelania vymedzená v § 468 CSP tým, že sa musí jednať o vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore „právo“ na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike (alebo uznaný doklad vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou). Znamená to, že pokiaľ mienil žalobca vyhovieť požiadavke zákona na základe výzvy súdu na preukázanie, že je v konaní zastúpený osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, muselo byť preukázané, že sa jedná o štúdium druhého stupňa v odbore „právo“, na právnickej fakulte v SR, v ktorom je udeľovaný titul „Mgr.“ .
29. Ako bolo uvedené, podľa § 53 ods. 8 písm. d) zákona o vysokých školách, akademický titul „doktor práv – JUDr.“ sa udeľuje absolventom po vykonaní rigoróznej v odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo v príbuznom študijnom odbore. Odvolací súd konštatuje, že podľa Vyhlášky č. 244/2019 Z. z. o sústave študijných odborov Slovenskej republiky (ďalej aj „Vyhláška“), jedným zo študijných odborov, sú aj bezpečnostné vedy (príloha č. 1 bod 2.). Podľa tejto časti prílohy k Vyhláške v tomto študijnom odbore je možné vykonať rigoróznu skúšku a obhájiť rigoróznu prácu a udeliť akademický titul „JUDr.“. Znamená to, že akademický titul „JUDr.“, okrem študijného odboru „právo“ získaného v druhom stupni vysokoškolského vzdelania (príloha č. 1, bod 30 Vyhlášky), je možné priznať aj absolventom druhého stupňa vysokoškolského vzdelania, ktorým bol pridelený titul „Mgr.“, avšak v príbuznom študijnom odbore – bezpečnostné vedy. Takouto vysokou školou umožňujúcou získať akademický titul v príbuznom odbore „bezpečnostné vedy“ je Policajná akadémia SR.
30. Aby bola splnená požiadavka zastúpenia právnickej osoby zamestnancom s právnickým vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore „právo“ na právnickej fakulte vysokej školy v SR, musí byť preukázané, že druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, po absolvovaní ktorého sa prideľuje titul „Mgr.“, bol získaný na právnickej fakulte v odbore „právo“ a nie na inej vysokej škole v príbuznom odbore (napr. Policajnej akadémii v odbore „bezpečnostné vedy“). Za vysokoškolské právnické vzdelanie podľa § 468 CSP sa preto nepovažuje vzdelanie získané štúdiom na Akadémii policajného zboru (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2Sžo/122/2009).
31. Zo žalobcom predloženého diplomu spolu s odvolaním vyplýva, že B. B. C. ako zamestnankyni žalobcu bol priznaný akademický titul „doktor práv“, keď vykonala rigoróznu skúšku v študijnom odbore právo. Z tohto dokladu však nevyplýva, že získala vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v odbore „právo“ na právnickej fakulte vysokej školy v SR.
32. Odvolací súd preto aj keď prihliadol na diplom predložený ako novota v odvolacom konaní, nemal predložením tohto dokladu preukázané splnenie požiadavky podľa § 90 ods. 1 písm. b) s použitím § 468 CSP umožňujúcej výnimku z povinného zastúpenia advokátom v tomto konaní.
33. V konaní nebolo preukázané splnenie podmienky podľa § 90 ods. 1 písm. b) CSP, ktorá umožňuje výnimku z povinného zastúpenia advokátom v tomto druhu sporu. Keďže žalobca bol vyzvaný buď na predloženie dokladu preukazujúceho, že jeho zamestnanec má právnické vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, alebo aby si zvolil advokáta, tým, že nepreukázal splnenie výnimky z povinného zastúpenia advokátom a ani si advokáta napriek výzve súdu na zastupovanie v konaní nezvolil, okresný súd postupoval správne, keď konanie zastavil z dôvodu neodstránenia nedostatku procesnej podmienky, a to absencie povinného zastúpenia advokátom v tomto konaní.
34. Odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď vydal napadnuté rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu nesplnenia procesnej podmienky podľa § 90 ods. 1 písm. b) s použitím § 161 ods. 1 a 3 CSP, pričom ani v rámci novôt v odvolacom konaní predložením uvedeného diplomu žalobca nepreukázal splnenie výnimky z povinného zastúpenia advokátom a nepreukázal, že za žalobcu koná jeho zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa získaného v odbore „právo“ na právnickej fakulte vysokej školy v SR.
35. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že bolo podané voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti jeho výroku II. o náhrade trov konania. Žiadna argumentácia o nesprávnosti tohto výroku v odvolaní však uvedená nebola. Okresný súd správne konštatoval, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania z dôvodu nesplnenia procesných podmienok. Z dôvodu, že k zastaveniu konania došlo pred doručením žaloby žalovanému, ktorému žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, že náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal. Výrok o nepriznaní náhrady trov konania stranám sporu preto zodpovedá procesnému zavineniu žalobcu ako aj absencii preukázateľne vzniknutých trov konania žalovanému, ktorému by inak náhrada trov konania z dôvodu zastavenia konania patrila.
36. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP.
37. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 255 ods. 1 s použitím § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému preukázateľne žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, odvolací súd rozhodol, že mu nepriznáva nárok na ich náhradu proti žalobcovi.
38. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).