Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Csp/31/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v právnej veci žalobkyne: V. L., X..: XX.X.XXXX, V. L. P. R. XXXX, zast.: Sidor a partneri, s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplické 7434/147, Piešťany, zast.: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, o zaplatenie 4.027,39 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4.027,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.583,42 Eur od dňa 1.2.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa na základe žaloby v spojení podaním zo dňa 2.5.2019 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 4.027,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.583,42 Eur od 1.2.2019 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Rozsudkom sp. zn.: XXCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 13.2.2020 tunajší súd I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4.027,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.583,42 Eur od dňa 1.2.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Predmetný rozsudok napadol odvolaním žalovaný z dôvodov uvedených v a . V odvolaní uviedol, že v konaní absentuje akékoľvek predloženie dôkazu týkajúceho sa prehľadu úhrad, ktoré mala žalobkyňa na danej úverovej zmluve uhradiť. Jediné, čo žalobkyňa predložila je potvrdenie od žalovaného, že ku dňu 18.1.2019 má riadne uhradené splátky, čo jednoznačne nespĺňa kritéria relevantného dôkazu. Strana sporu, ktorá tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno. Bolo by v rozpore so zásadou rovnosti zbraní, rovnosti strán sporu, nútiť druhú stranu, aby predkladala dôkazy na podporu tvrdení protistrany, teda dôkazy, ktorú sú výlučne v jej neprospech. Je elementárnou povinnosťou žalobkyne skutkovo vymedziť predmet žaloby prostredníctvom tvrdení a následne preukázať tvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena. Pokiaľ žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia nepodloží dôkazmi, neunesie dôkazné bremeno, čo má mať za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Žalovaný sa opakovane podporne bráni voči uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia námietkou premlčania v zmysle ustanovenia v spojitosti s ods. 2 o premlčaní majetkových práv žalobkyne. Ohľadne plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby žalovaný uvádza, že za jej začiatok možno považovať práve

deň, kedy sa vykonali prvý krát úhrady bez domnelého právneho dôvodu, keďže skutkové okolnosti boli žalobkyni známe. Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve. Súd prvej inštancie len deklaratívne konštatuje, že hodnota RPMN je v úverovej zmluve uvedená nesprávne, absolútne však neuviedol výpočet ani odôvodnenie, na základe ktorého k danému záveru dospel. Pokiaľ výpočet realizoval prostredníctvom internetových kalkulačiek, je potrebným uviesť, že tieto obsahujú len políčka na základné údaje bez zohľadnenia akýchkoľvek špecifík jednotlivých poskytnutých úverov, na základe čoho vznikajú odchýlky. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby úverová zmluva obsahovala údaj o RPMN vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, pričom neuvádza, akým konkrétnym spôsobom má byť údaj o RPMN vyjadrený. Žalovaný na výpočet RPMN využíva z dôvodu zložitosti program aprobovaný NBS, preto nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie o nesprávnosti hodnoty RPMN, ktorú súd prvej inštancie počítal len na základe orientačných výpočtov poskytovaných internetovými portálmi. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že riadne preukázala svoj nárok, ktorý v konaní uplatňuje. Žalovaný vnáša do konania nové dôkazy a argumenty, ktoré sú neprípustné a ktoré mohol uplatniť v prvostupňovom konaní do času, kým súd uznesením nevyhlásil dokazovanie za skončené. Žalovaný sa nezúčastnil žiadneho pojednávania a až v odvolacom konaní popiera listinu z dňa 18.1.2019 označenú ako potvrdenie, kde nespochybniteľne potvrdzuje, že žalobkyňa má zaplatené všetky predpisy mesačných splátok. V zmysle je veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený, teda žalovaný len plnil svoju zákonnú povinnosť, ktorou potvrdil dovtedy žalobkyňou uhradené splátky podľa zmluvy. Žalovaný ani v listine ani v konaní nepoprel (nenamietal), že by žalobkyňa splátky neuhradila v žalobe uvedenom rozsahu, ani to, že by mala zlú platobnú disciplínu, a napokon nerozporoval ani výšku žalovanej sumy (ako rozdielu dovtedy splateného a žalovaným poskytnutej sumy úveru) - procesne účinným spôsobom. Žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a teda i dôkazu o tom, že by žalobkyňa sumu požadovaného bezdôvodného obohatenia neuhradila, naopak žalobkyňa splnila riadne všetky svoje zmluvné, zákonné a samozrejme i procesné povinnosti. K námietke žalovaného, že z podaní žalobkyne vôbec nie je zrejmé, či sa domáha vrátenia určitej časti svojich úhrad, žalobkyňa poukázala na špecifikáciu uvedenú v žalobe z dňa 6.2.2019 bod IV. žaloby. V súvislosti s námietkou premlčania žalovaná popiera, že by došlo k premlčaniu nároku, ako uviedla na pojednávaní, až po porade s právnym zástupcom nadobudla vedomosť o podstatných skutkových okolnostiach existencie bezdôvodného obohatenia, ktorému následne udelila plnomocenstvo na zastupovanie v spore - subjektívna premlčacia doba bola nepochybne zachovaná. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz o tom, že by žalobkyňa nadobudla vedomosť už skôr, teda neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu o uvedenej skutočnosti. Len obyčajné poukazovanie na dátumy úhrad žalobkyne, nie sú preukazom o tom, že by sa práve tou ktorou splátkou mala dozvedieť o tom, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu. Skutočnosť, že žalobkyňa aj po úhrade splátky istiny plnila aj naďalej, je dôkazom opaku tvrdenia žalovaného. Je v rozpore s elementárnou logikou, aby žalobkyňa plnila dobrovoľne v prospech žalovaného, ak by vedela, že plniť nemusí. V súvislosti s RPMN žalobkyňa uviedla, že je zrejmé, že žalobkyňa bola uvedená do omylu v otázke nákladov na vlastný spotrebiteľský úver. Žalovaný vypĺňal zmluvu elektronickými prostriedkami, nebola v konaní preukázaná vôľa žalobkyne o doplnkové služby a už vôbec nemožno mať za to, že bola splnená predzmluvná fáza predložení všetkých listín v deň podpisu zmluvy. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že využíva program aprobovaný Národnou bankou Slovenskej republiky, je potrebné, aby preukázal pravdivosť svojich tvrdení a rovnako nepredložil žiadny výpočet RPMN na dôkaz opaku (výpočtu, ktorý predložila žalobkyňa), (úplne v rozpore s vlastným tvrdením predkladá v odvolacom konaní akýsi interný výpočet RPMN a už z jazykového znenia - český jazyk - je zrejmé, že nemôže ísť o program aprobovaný NB SR). K žalovaným uvádzaným pochybnostiam s poukazom na výpočet RPMN prostredníctvom internetovej kalkulačky na výpočet RPMN zo stránky MF SR uviedla, že odborné matematické znalosti, ktoré sú pri výpočte RPMN potrebné, sú dané nakoľko správcom obsahu a technickým prevádzkovateľom tohto webového sídla je MF SR a súdmi SR je spôsob výpočtu prostredníctvom tejto kalkulačky súdnou praxou akceptovaný a považovaný za správny. Žalovaný nijakým relevantným spôsobom nepreukázal správnosť vlastného výpočtu RPMN v zmluve. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa musela, pokiaľ chcela uzatvoriť zmluvu so žalovaným, prijať i doplnkovú službu - poistné. Je teda zrejmé, čo bolo v konaní náležite argumentované a i žalobkyňou preukázané, že náklady spojené s poistným bolo potrebné premietnuť do RPMN a i celkovej čiastky splatnej

spotrebiteľom. Ako už žalobkyňa uviedla, doplnkovú službu prijať musela a žalovaný individuálnosť dojednania poistného nepreukázal. Potom pokiaľ žalobcom čerpaný úver bol splatný 84 splátkami po 147,99 Eur, celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť predstavovala sumu vo výške 12.431,16 Eur. Podľa Zmluvy celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť predstavovala len sumu vo výške 11.311,44 Eur, ako je to uvedené v bode 49. zmluvy, čo zodpovedá súčin počtu splátok (84) a sumy vo výške 134,66 Eur (147,99 - 1,45 - 1,45- 10,48), teda mesačnej splátky bez poplatku 1,45 Eur za možnosť zmeny výšky a počtu splátok, bez poplatku 1,45 Eur za službu odložené splátky a bez poistenia vo výške 10,48 Eur, ktoré náklady žalovaný s poukazom na § 2 písm. g) ZSÚ nezahrnul do celkových nákladov, a teda do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla odvolaciemu súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením sp. zn.: XXCoCsp/XX/XXXX - 264 zo dňa 2.6.2021 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a závery prijaté súdom prvej inštancie dostatočne nerezultujú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením , keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal stranám možnosť konať pred súdom a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd súdu I. inštancie uložil povinnosť v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vec prejednať, znova posúdiť žalobou uplatnené nároky vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením , a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením . Zároveň v zmysle uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť o náhrade trov konania.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 11.1.2022. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu a ich právni zástupcovia, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s konaním v ich neprítomnosti. Súd v súlade s vec prejednal na pojednávaní v ich neprítomnosti. Súd postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.3.2014 opakovane podrobil podrobnému prieskumu.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav: žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 7.3.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový úver vo výške 5.000 Eur, s výškou úrokovej sadzby 27,01% ročne, RPMN 31%, priemerná RPMN 18,87%, výška mesačnej splátky 147,99 Eur, počet splátok 84, s tým, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, celkovo sa žalobca zaviazal zaplatiť 11.311,44 Eur. V bodoch 56. až 60. zmluvy boli dohodnuté doplnkové služby, t.j. poistenie výdavkov (dobrovoľné) BALÍČEK PREMIUM, podpisom zmluvy súhlasíte s tým, aby ste bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej práceneschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu, úhrada za poistenie PREMIUM 10,43 Eur (7,58% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia), služba zmeny výšky a počtu splátok s poplatkom 1,45 Eur zahrnutým v splátke a služby odloženie splátky s poplatkom za službu 1,45 Eur zahrnutý v splátke.

8. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa , ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

11. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa a zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

13. Podľa , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a .

14. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

17. Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Z predložených listinných dôkazov a vyjadrení strán sporu súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 7.3.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 5.000 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 84 splátkach vo výške 147,99 Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 11.311,44 Eur. Žalobkyňa žalovanému vrátila sumu 9.027,39 Eur. Predmetnú zmluvu o úvere súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú uzatvorenú podľa , resp. Na takto založený zmluvný vzťah je preto potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to najmä ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, ako i osobitné predpisy, a to najmä zákon o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu súd v rámci prieskumnej činnosti zistil, že v zmysle nebolo v zmluve platne dohodnuté poistné, nakoľko cena poistného bola uvedená menším písmom ako ostatná časť úverovej zmluvy, ktorej bolo poistenie súčasťou. Navyše zo zmluvy nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle . Pre poistnú zmluvu je v zmysle predpísaná písomná forma a žalovaný žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu nepredložil, a aj preto je uvedená poistná zmluva absolútne neplatná. Z uvedeného dôvodu takto dojednané poistné súd považuje za snahu žalovaného o umelé a skryté navýšenie odmeny za poskytnutý úver, čoho dôkazom je skutočnosť, že síce žalovaná bola dlhodobo pracovne neschopná, avšak plnenie je nebolo poskytnuté z dôvodu údajnej výluky z poistenia.

19. Obsahom zmluvy je aj poskytovanie služieb - zmena výšky a počtu splátok a odložené splátky. Odmena za poskytované služby bola dohodnutá v zmluve spolu vo výške 2,90 Eur mesačne, ktorá bola súčasťou mesačnej splátky. Podľa názoru súdu predmetom týchto dohôd sú služby, ktoré pre

žalobkyňu - dlžníka vôbec nie sú potrebné v súvislosti s poskytnutím úveru. Tieto služby zahŕňajú činnosti veriteľa, ktoré sú samozrejmosťou v súvislosti s jeho činnosťou poskytovania úverov. Tieto činnosti nie sú pre dlžníka potrebné každý mesiac, ak vôbec. Odklad splatnosti splátok je služba, ktorú dlžník môže potrebovať v mimoriadnych prípadoch, a nie každý mesiac a za poplatok. Takýto poplatok je fakticky len snahou žalovaného - veriteľa o umelé a skryté navýšenie odmeny - úroku za poskytnutý úver. Rovnako aj pokiaľ ide o službu zmena výšky a počtu splátok, ku ktorej by mohlo dôjsť len za základe súhlasu oboch zmluvných strán. Preto dohody o poskytovaní služieb obsiahnuté v úverovej zmluve sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle neplatné. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by sa jednalo o dohody individuálne dojednané a nevyvrátil tvrdenia žalobkyne, že s uvedenými službami nemohla nesúhlasiť. Z uvedeného dôvodu potom žalovanému ako veriteľovi na základe týchto dohôd nevznikol voči žalobkyni ako dlžníkovi nárok na ich plnenie.

20. Súd ďalej zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle a , t.j. úrokovú sadzbu a údaj o RPMN, resp. tieto obsahuje ale uvedené nesprávne, resp. v rozpore so zákonom.

21. V súvislosti s dohodnutou výškou úroku v úverovej zmluve, má súd za to, že úrok vo výške 27,01% ročne nebol zmluvnými stranami dohodnutý platne. Právna úprava úverovej zmluvy síce poskytuje stranám voľnosť pre dojednanie konkrétnych podmienok poskytnutia úveru, avšak neurčuje do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri úvere. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by ich výška závisela len na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Dobrými mravmi, ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú. Podľa názoru súdu úrok vo výške 27,01% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nie je primeraný vzhľadom na výšku poskytnutého úveru (5.000 Eur), dobu splatnosti (84 mesiacov). V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorou dôjde k zhodnoteniu poskytnutých finančných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V čase poskytnutia úveru úrokové sadzby úverov poskytované bankami predstavovali 10,43% ročne (nie 12,92% ročne ako uvádza žalovaný). Dohodnutá výška úrokov predstavuje takmer trojnásobok, čo podstatne prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri poskytovaných úveroch v marci 2014. Súd netvrdí, že výška úrokov pri nebankových úveroch musí dôsledne kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 27,01% ročne v spotrebiteľských vzťahoch je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi a z uvedeného dôvodu považuje súd dojednanie úrokov vo výške 27,01% ročne za neplatné. Neplatne dojednaná výška úrokov má teda rovnaké následky, ako keby výška úrokov nebola v zmluve vôbec uvedená a preto sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

22. Žalobkyňa predložia informatívny výpočet RPMN z verejne dostupného internetového portálu FINinfo (portál finančnej osveta a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR), podľa ktorého je výška RPMN 36,67%, pri výške mesačnej splátky 147,99 Eur pričom vychádzala z výšky poskytnutého úveru 5.000 Eur a počte splátok 84. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 31%. Žalovaný považoval výšku RPMN uvedenú v zmluve za správnu, namietal hodnovernosť použitej kalkulačky na výpočet RPMN. Žalovaný predložil súdu metodické usmernenie NBS a výpočet RPMN pri výške mesačnej splátky 134,66 Eur, výšky poskytnutého úveru 5.000 Eur, počte splátok 84 s termínom poskytnutia 10.3.2014 a termínom 1. splátky 10.4.2014. Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN bol použitý údaj o splátke poníženej o sumu poistenia 10,43 Eur a poplatkov za služby zmena výšky a počtu splátok a odložené splátky, spolu vo výške 2,90 Eur. Súd má za to, že náklady súvisiace s poistením a poplatky za služby musia byť zahrnuté do výšky RPMN. Tým, že sa tak nestalo, je RPMN v zmluve o úvere ako aj vo výpočte RPMN predloženým žalovaným uvedená v nesprávnej výške. Uvedenie nesprávnej výšky RPMN má

podľa názoru súdu rovnaké následky, ako keby RPMN nebola v zmluve vôbec uvedená - spotrebiteľ nepozná skutočnú výšku RPMN, v dôsledku čoho si nemôže spraviť obraz o celkovej cene úveru a nemôže posúdiť, nakoľko je úver pre neho výhodný. Takýto výpočet RPMN nie je v súlade ani so smernicou 2008/48/ES zo dňa 23.4.2008, v ktorej sa vyslovene uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa zahŕňajú náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere, a teda aj poistné a doplnkové služby. Celková čiastka je podľa zmluvy vo výške 11.311,44 Eur (bez poistenia a doplnkových služieb), pričom celková čiastka skutočne splatná spotrebiteľom je 12.431,16 Eur, čo zodpovedá aj výpočtu na portáli FINinfo, ktorý predložila žalobkyňa. Podľa názoru súdu uvedenie nižšej RPMN je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle Ak žalovaný tvrdil, že jeho výpočet RPMN je správny, resp. výpočet ktorý používa je odsúhlasený NBS, nič žalovanému nebránilo vyžiadať potvrdenie od NBS na preukázanie svojich tvrdení.

23. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu RPMN predmetného úveru ako ho urobila žalovaná, teda pomocou interaktívnej kalkulačky na stránke www.fininfo.sk <http://www.fininfo.sk> súd považuje tento spôsob za správny nakoľko správcom obsahu a technickým prevádzkovateľom tejto webového sídla je Ministerstvo financií Slovenskej republiky a vzorec, ktorý je na uvedenej stránke uvedený ako vzorec použitý na výpočet RPMN cestou interaktívnej kalkulačky je zhodný so vzorcom uvedeným v prílohe č. 2 (len s iným matematickým zápisom) a súdmi SR je spôsob výpočtu prostredníctvom tejto kalkulačky akceptovaný a považovaný za správny. Nejde teda o akúkoľvek internetovú kalkulačku RPMN s výsledkom, ktorý podporuje argumenty žalobkyne, ale kalkulačku ktorá reprezentuje pravdivý údaj o výške nákladov na spotrebiteľský úver.

24. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (s. l ) tomu, na úkor koho sa získal ( ) (rozsudok NS SR ).

25. S poukazom na vyslovený právny názor o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, žalovanému vznikol nárok na len zaplatenie istiny poskytnutého úveru 5.000 Eur. Súd mal z predložených listinných dôkazov a tvrdení strán sporu preukázané, že žalobkyni bola poskytnutá suma 5.000 Eur a žalovanému vrátila sumu 9.027,39 Eur. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že žalobkyňa nepreukázala, že túto sumu skutočne aj uhradila nakoľko potvrdenie, ktoré sám žalovaný vydal dňa 18.1.2019, a v ktorom konštatuje, že žalobkyňa má ku dňu 18.1.2019 zaplatené všetky splátky nepovažuje za dostatočne preukazujúci úhrady žalovanej. Súd mal z predloženého potvrdenia vydaného samotným žalovaným za dostatočne preukázané, že žalobkyňa ku dňu 18.1.2019 mala uhradené splátky vo výške 8.583,42 Eur, nakoľko mesačná splátka predstavovala výšku 147,99 Eur, čo vyplýva zo zmluvy ako aj zo samotného potvrdenia, a zo zmluvy a žalovaným predloženej informácie k riadnemu splácaniu pôžičky zo dňa 10.3.2014 vyplýva splatnosť 1. splátky (po mesiaci od poskytnutia úveru, t.j. 15.4.2014) a každá ďalšia splátka bola splatná do 15. dňa v mesiaci. Z uvedeného je možné ľahko zistiť, že od 15.4.2014 (splatnosti 1. splátky) do 18.1.2019 (vydania potvrdenia žalovaným) uplynulo 58 mesiacov a teda toľko splátok bolo aj uhradených. Žalobkyňa výpisom z bankového účtu preukázala aj úhradu ďalších troch splátok, ktoré zaplatila žalovanému dňa 18.2.2019, 15.3.2019 a 15.4.2019. Žalobkyňa tak spolu do 15.4.2019 uhradila 61 splátok, vo výške 9.027,39 Eur.

26. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným bol súd povinný sa ňou zaoberať. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby má za následok, že súd oprávnenej osobe - žalobca premlčané subjektívne právo nemôže priznať, pretože vznesením námietky premlčania došlo k zániku nároku a súd musí žalobu, ktorou sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia je upravená v , v ktorom je upravená kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna, ktorá je dvojročná a objektívna premlčacia doba, ktorá je trojročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak však

skončí plynutie ktorejkoľvek z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúce, kedy sa oprávnený - žalobca skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil. Rozhodujúci je teda subjektívny moment, kedy sa žalobca o svojom práve skutočne mohol a musel dozvedieť. Pre začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby, resp. desaťročnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.

27. Žalovaný tvrdí, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty je daný splátkou splatnou dňa 17.1.2017, kedy žalobkyňa uhradila sumu požičanej istiny vo výške 5.000 Eur, preto subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 17.1.2019. Žaloba bola podaná dňa 11.2.2019 a teda nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je po dátume 17.1.2019 premlčaný. Žalovaný toto svoje tvrdenie bližšie nezdôvodnil, nepreukázal, že k splateniu istiny 5.000 Eur došlo už 17.1.2017. Žalobkyňa sa bránila voči námietke premlčania s poukazom na skutočnosť, že subjektívna premlčacia doba je viazaná na skutočnú vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu ako aj s poukazom na .

28. Súd zásadne nemôže súhlasiť s argumentom žalovaného, že už dňa 17.1.2017, kedy žalobkyňa podľa názoru žalovaného uhradila istinu úveru 5.000 Eur došlo k začatiu plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, keďže žalobca toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Zo samotného znenia vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. , sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené mal súd z tvrdenia žalobkyne a z preloženej plnej moci za preukázané, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť od 24.1.2019, kedy sa žalobkyňa skutočne dozvedela, že na strane žalovaného na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že plnila zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý úver považoval jej právny zástupca za bezúročný a bez poplatkov. Pri samotných úhradách spotrebiteľ plní titulom uzatvorenej zmluvy a vzhľadom na obvyklé právne vedomie vôbec si nemusí byť vedomý toho, že prijatím jeho platieb dochádza na strane dodávateľa k vzniku bezdôvodného obohatenia. Samozrejme nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže byť uplatňovaný v neurčitom časovom intervale a práve danému účelu zodpovedná zákonná úprava stanovujúca objektívnu premlčaciu dobu. Keďže z tvrdenia žalobkyne mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa skutočne dozvedela o tom, že plnila to, čo plniť nemala, dňa 24.1.2019 kedy jej právny zástupca prevzal zastúpenie, potom je zrejmé, že žaloba podaná dňa 11.2.2019 bola podaná včas, v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Námietka premlčania vznesená žalovaným je tak podľa názoru súdu neopodstatnená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok na zaplatenie sumy 4.027,39 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia je dôvodný a preto žalobe vyhovel.

29. V prípade, ak by aj súd pripustil, čo však s poukazom na vyššie uvedené odmieta, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť uhradením istiny 5.000 Eur, zo žalobcom predloženého dôkazu internej (neverejnej) informácie vyplýva, že žalobkyňa istinu 5.000 Eur uhradila splátkou č. 37 a čiastočne splátkou č. 38 splatnými dňa 15.4.2017 a dňa 15.5.2017 a nie 17.1.2017 ako uvádza žalovaný. Z uvedeného teda vyplýva, že k premlčaniu nároku by aj tak nedošlo, nakoľko subjektívna premlčacia doba by začala plynúť najskôr 15.5.2017 a uplynula by 15.5.2019. Žaloba bola podaná 11.2.2019.

30. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

33. Žalobkyni ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.