Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-52-2025.pdf
PDF · 106.84 KB
Case nature
Subarea
6C/52/2025
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v spore žalobcov: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., 2/ A. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 3/ F. G. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava, IČO: 15 186 610, so sídlom Špitálska 3, 048 01 Rožňava, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh žalobcov 1/ - 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd n e p r i z n á v a žalobcom 1/ - 3/ právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia 1/ - 3 podali dňa 25.07.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd žalovanému nariadil zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru č. 37 Gemerská Hôrka, uznaného rozhodnutím Lesného úradu Rožňava, pod číslom 120/1994 – poľov, zo dňa 28.03.1994, v prospech Poľovníckeho združenia Šóš Gemerská Hôrka, so sídlom Gemerská Hôrka 371, 049 14 Gemerská Hôrka, IČO: 31 957 544, a priznal žalobcom náhradu trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 20.02.2025 zo strany žalobcov 1/ - 3/ bola Okresnému úradu v Rožňave, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Ernesta Rótha 531/30, 048 01 Rožňava (ďalej len OÚ v Rožňave, pozemkový a lesný odbor) doručená žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Gemerská Hôrka zo dňa 19.02.2025 v prospech Poľovníckeho združenia Šóš Gemerská Hôrka, so sídlom Gemerská Hôrka 371, 049 14 Gemerská Hôrka, IČO: 31957544 (ďalej len PZ Šóš Gemerská Hôrka). Avšak OÚ v Rožňave, pozemkový a lesný odbor z neznámeho dôvodu a bez toho, že by existovali zákonné prekážky, doteraz zmluvu nezaevidoval. Týmto konaním a v rozpore so zákonom zamedzil PZ Šóš Gemerská Hôrka a jej členom realizáciu výkonu práva poľovníctva v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v uznanom poľovnom revíri č. 37 Gemerská Hôrka, uznaného rozhodnutím Lesného úradu Rožňava, pod číslo 120/1994-poľov., zo dňa 28.03.1994. Voči takémuto konaniu bola zo strany PZ Šóš Gemerská Hôrka v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov dňa 12.05.2025 podaná aj sťažnosť, ktorú však OÚ v Rožňave, pozemkový a lesný odbor zo dňa 02.06.2025 v odpovedi pod číslom: OU-RV-PLO2-2025/007233-002, v rozpore so zákonom o sťažnostiach vyhodnotil ako podanie, ktoré nie je sťažnosťou, ale len dopytom, a preto predmetnú sťažnosť odložil. Predmetná sťažnosť pritom spĺňala všetky zákonné náležitosti sťažnosti v zmysle zákona o sťažnostiach a zároveň ako zo zákona o sťažnostiach vyplýva, ak v podaní podávateľ uvádza aj konkrétne práva (záujmy), ktoré boli porušené činnosťou orgánu verejnej správy, potom musí orgán verejnej správy postupovať podľa § 3 zákona o sťažnostiach a podanie posúdiť a vybaviť ako sťažnosť. OÚ v Rožňave, pozemkový a lesný odbor pri vybavovaní predmetnej sťažnosti nepostupoval v súlade so zákonom o sťažnostiach. OÚ v Rožňave, pozemkový a lesný odbor nekoná v súlade so zákonom o poľovníctve a svojim doterajším nezákonným konaním vytvára prieťahy v konaní, ako aj prekážky pre uznanie užívania poľovného revíru Gemerská Hôrka v prospech PZ Šóš Gemerská Hôrka a neoprávnene zaťažuje
žalobcov zmenami hraníc poľovného revíru, ďalej verejnou vyhláškou OU-RV-PLO2/2025/003287-018 zo dňa 17.06.2025 a ďalšími neopodstatnenými požiadavkami. V doručených výzvach OÚ v Rožňave, pozemkový a lesný odbor žiada predloženie postupu vypracovania analýzy majetkových vzťahov, predloženie dokladov preukazujúcich vlastnícke práva, vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia. OÚ v Rožňave, pozemkový a lesný odbor svojim doterajším konaním vyvoláva právnu neistotu v zákonom predvídateľných konaniach a nedodržiavaním základných procesnoprávnych princípov prekračuje zákonnú hranicu, za ktorou už šikanuje subjekt, ktorý podal návrh na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Gemerská Hôrka v prospech PZ Šóš Gemerská Hôrka.
3. Žalobcovia majú za to, že PZ Šóš Gemerská Hôrka riadne užíval a staral sa o poľovný revír Gemerská Hôrka od roku 1994 do roku 2025, t. j. do skončenia platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru. I napriek neoprávneným požiadavkám zo strany OÚ v Rožňave, pozemkový a lesný odbor obsiahnutých v doručených výzvach, žalobcovia riadne predložili OÚ v Rožňave, pozemkovému a lesnému odboru požadované podklady.
4. OÚ Rožňava pozemkový a lesný odbor prekračuje svoje kompetencie, ak od žalobcov požaduje doklady, ktoré sú dostupné a overiteľné z verejných registrov (informačných systémov), pričom takéto jeho konanie je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov. Zároveň nie je ani oprávnený preskúmavať obsah a správnosť notárskej zápisnice pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, platnosť priebehu zhromaždenia ani platnosť vôle zástupcov (stanovisko Generálnej prokuratúry SR č. V1/3Gd 103/16/1000-4 zo dňa 31.05.2016).
5. Súčasne platný zákon o poľovníctve vychádza pri uplatňovaní práv vlastníkov poľovných pozemkov z výmery poľovných pozemkov, ktorá je uvedená v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru. Zákon o poľovníctve neukladá povinnosť zisťovať aktuálny stav výmery poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Zároveň zákon o poľovníctve neustanovuje, ku ktorému dátumu má byť analýza vlastníckych vzťahov vypracovaná pre účely uplatnenia práv na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Tak isto neustanovuje okruh oprávnených osôb na vypracovanie takejto analýzy. Okresný úrad je po preskúmaní hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podmienok podľa zákona o poľovníctve povinný zaevidovať predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru. Naopak OÚ v Rožňave, pozemkový a lesný odbor v súvislosti s administratívnym konaním o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Gemerská Hôrka koná nad rámec zákona a prekračuje svoje kompetencie, za účelom toho, aby žalobcami predloženú zmluvu v prospech PZ Šóš Gemerská Hôrka nezaevidoval.
6. Žalobcovia sú toho názoru, že ak OÚ v Rožňave, pozemkový a lesný odbor svojim doterajším nezákonným konaním bráni v zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Gemerská Hôrka v prospech PZ Šóš Gemerská Hôrka, je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa predložená predmetná zmluva zaeviduje. V opačnom prípade by PZ Šóš Gemerská Hôrka mohla vzniknúť ujma na jeho právach, ako aj škoda z hľadiska výkonu práva poľovníctva v zmysle zákona o poľovníctve. Žalobcovia sú toho názoru, že navrhované neodkladné opatrenie je primerané uvedenému sledovanému legitímnemu účelu.
7. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia priložili Notársku zápisnicu č. N 79/2024, Nz 21292/2024, NCRls....../2024 zo dňa 09.07.2024, Rozhodnutie Štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva, LÚ Rožňava č.j.:120/1994-poľov. zo dňa 28.03.1994, Zmluvu o užívaní poľovného revíru Gemerská Hôrka zo dňa 18.02.2025, Žiadosť o evidenciu zmluvy adresovanú Okresnému úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor zo dňa 19.02.2025, Sťažnosť na nečinnosť orgánu verejnej správy adresovanú Krajskému úradu Košice zo dňa 12.05.2025, Odpoveď Okresného úradu Rožňava - odloženie sťažnosti zo dňa 02.06.2025, Výzvu Okresného úradu Rožňava Analýzy majetkových vzťahov v poľovnom revíri Gemerská Hôrka - predloženie postupu jej vypracovania zo dňa 10.04.2025, Sprievodnú správu GRUY spol. s r.o. – vyhotovenia elaborátu vlastníckej štruktúry v Poľovnom revíri Gemerská Hôrka zo dňa 15.04.2025, Výzvu Okresného úradu Rožňava – Doklady osvedčujúce vlastnícke právo k poľovným pozemkom v PR Gemerská Hôrka – výzva na predloženie zo dňa 12.05.2025 adresovanú žalobcom, Potvrdenie o prevzatí dokladov ku výzve OU-RV-PLO2-2025/003287-010 zo dňa 12.05.2025, Vyjadrenie GRUY spol. s r.o. k listu OU-RV- PLO2-2025/003287-010 zo dňa 16.05.2025, Vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia
Okresného úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor zo dňa 19.06.2025, Vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia Poľovníckeho združenia Šóš Gemerská Hôrka zo dňa 30.06.2025, Evidenciu zmluvy o užívaní PR č. 37 Gemerská Hôrka – upovedomenie o skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na konanie Okresného úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor zo dňa 17.06.2025, Vyjadrenie Poľovníckeho združenia Šóš Gemerská Hôrka zo dňa 03.07.2025 adresované Okresnému úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor, Uznesenie 18. zasadnutia obecného zastupiteľstva v Gemerskej Hôrke konaného dňa 10.06.204, Uznesenie č. 2/18-2024, Upovedomenie Obce Gemerská Hôrka zo dňa 09.06.2025 adresované Okresnému úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor, Podnet- upovedomenie o spôsobe vybavenia Okresnej prokuratúry Rožňava zo dňa 09.07.2025 adresované F. J. K., Upozornenie prokurátora podľa §28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov – nečinnosť v procese evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru Okresnej prokuratúry Rožňava zo dňa 09.07.2025 adresované Okresnému úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor.
8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava že exekúcia bude ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril
nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.
16. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.
17. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť, dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, alebo obava že exekúcia bude ohrozená. Existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.
18. Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladných opatrení jednoznačne vyplýva, že predpokladom ich nariadenia je: 1. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obavy že exekúcia bude ohrozená.
19. V danom prípade má súd za to, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia. Žalobcovia odôvodnili svoj návrh neodkladnou potrebou úpravy pomerov medzi nimi a žalovaným, podaním žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Gemerská Hôrka žalovanému dňa 20.02.2025, pričom žalovaný svojim doterajším nezákonným konaním bráni v zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Gemerská Hôrka v prospech PZ Šóš Gemerská Hôrka, preto je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému nariadi zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru č. 37 Gemerská Hôrka, uznaného rozhodnutím Lesného úradu Rožňava, pod číslom 120/1994 – poľov, zo dňa 28.03.1994, v prospech Poľovníckeho združenia Šóš Gemerská Hôrka, so sídlom Gemerská Hôrka 371, 049 14 Gemerská Hôrka, IČO: 31 957 544. V opačnom prípade by PZ Šóš Gemerská Hôrka mohla vzniknúť ujma na jeho právach, ako aj škoda z hľadiska výkonu práva poľovníctva v zmysle zákona o poľovníctve.
20. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva upravuje zákon NR SR č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okresnému úradu, pozemkovému a lesnému odboru ako orgánu verejnej moci osobitný právny predpis zveruje pôsobnosť pri správe poľovníctva, pričom jednou z pôsobností okresného úradu je evidencia zmluvy a vedenie registra zmlúv podľa § 16 zákona o poľovníctve. Evidencia zmluvy príslušným okresným úradom predstavuje osobitný administratívny proces v ktorom orgán verejnej správy na základe špeciálneho procesného predpisu rozhoduje o účinnosti predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve, ktorý podmieňuje účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru až jej zaevidovaním príslušným okresným úradom. Znenie § 79 ods. 2 zákona o poľovníctve explicitne stanovuje postupy a konania orgánu štátnej správy na úseku výkonu poľovníctva.
21. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Osobitnou podkategóriou právomoci súdov sú veci, ktoré sú ustanovené v Civilnom mimosporovom poriadku a ktoré podľa jeho § 1 CMP súdy prejednávajú a rozhodujú v civilnom mimosporovom konaní. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Z citovaných § 3 a 4 CSP vyplýva, že právomoc súdov v civilnom sporovom konaní je viazaná na súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci, prípadne na iné veci, v ktorých je právomoc súdu založená priamo zákonom. Takým zákonom môže byť sám Civilný sporový poriadok, ale aj iný zákon. Odlišnú právomoc majú správne súdy, ktoré v súlade s § 2 ods. 1 a § 6 ods. 1 SSP preskúmavajú zákonnosť rôznych foriem činnosti verejnej správy. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní alebo do právomoci správnych súdov, je tak rozhodujúce, či predmet sporu medzi účastníkmi (stranami) možno zaradiť medzi súkromnoprávne spory v zmysle § 3 CSP, eventuálne iné veci v zmysle § 4 CSP, alebo či predmetom sporu je otázka zákonnosti určitej formy činnosti verejnej správy. Kým ustanovenie § 3 SSP podrobne vymedzuje, čo treba rozumieť jednotlivými formami činnosti verejnej správy, Civilný sporový poriadok pojem „súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci" nevymedzuje. Preto je potrebné vychádzať z obvyklého vymedzenia pojmu súkromnoprávnych a verejnoprávnych vzťahov a ich znakov tak, ako sú vymedzené v príslušnej hmotnoprávnej úprave. Celkom nesporne k súkromnoprávnym vzťahom patria napríklad občianskoprávne vzťahy (§ 1 a § 4 Občianskeho zákonníka), obchodnoprávne vzťahy (§ 1 Obchodného zákonníka) alebo pracovnoprávne vzťahy (§ 1 v spojení s § 14 Zákonníka práce).
22. Z takto vymedzeného rozhraničenia právomoci (civilných) súdov v civilnom sporovom konaní je však zrejmé, že je možné ho použiť len v prípadoch, kedy predmetom konania sú práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Ak však je predmetom konania právo alebo povinnosť, ktoré majú svoj základ nie v hmotnom, ale výlučne v procesnom práve, potom nemožno hovoriť o súkromnoprávnom spore alebo súkromnoprávnej veci. Procesné právo ako také totiž nie je predpisom, ktorý by bol súčasťou súkromného práva, a tak právne vzťahy, ktoré zakladá, nemožno považovať za súkromnoprávne vzťahy. Takým prípadom je aj neodkladné opatrenie, ktoré je procesným inštitútom upraveným v § 324 a nasl. CSP. Právo na nariadenie neodkladného opatrenia nemá svoj pôvod v hmotnom práve, ale len v citovaných ustanoveniach procesného práva, v ktorom sú upravené aj jeho predpoklady (§ 325 ods. 1 CSP) a obsah (§ 325 ods. 2 CSP). Predmetom konania o neodkladnom opatrení tak nie je súkromnoprávny spor ani iná súkromnoprávna vec, ale procesný nárok navrhovateľa na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenia ako osobitný procesný prostriedok neodkladnej ochrany práva. Pri posudzovaní otázky, či konanie o neodkladnom opatrení má patriť do právomoci civilného súdu alebo správneho súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, tak nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený Civilným sporovým poriadkom, o ktorom rozhoduje vždy okresný súd (§ 324 ods. 2 CSP). Naopak, Správny súdny poriadok neupravuje ani neodkladné opatrenie, ani podobne široký procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby (§ 182 až 189 SSP) nie je takým inštitútom; nejde totiž o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku. Z podobného stanoviska vychádzal už najvyšší súd v uznesení sp. zn. 1 KO 14/2018 (neodkladné opatrenie, ktorým malo byť ministerstvo vnútra zaviazané registrovať štatutárne orgány určitého občianskeho združenia). (Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SKomp/6/2021 zo dňa 08.12.2021)
23. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, hoci jeho dôvodnosť nevyvodzujú zo súkromnoprávneho vzťahu. Vo svojom podaní argumentujú tým, že žalovaný – orgán verejnej správy svojim doterajším nezákonným konaním bráni v zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Gemerská Hôrka v prospech PZ Šóš Gemerská Hôrka. To však pre posúdenie právomoci správneho súdu nie je podstatné. Podstatné totiž je, že správny súd podľa § 2 ani podľa § 6 SSP nemá právomoc na rozhodovanie o neodkladných opatreniach ani inom podobnom procesnom prostriedku ochrany.
24. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti civilný súd podľa Civilného sporového poriadku. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením
nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 240/98, judikát R 123/1999, alebo jeho uznesenie sp. zn. 7 Cdo 59/2011). Obdobne z § 336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej" evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), na ktorej prejednanie je daná právomoc súdu. Tieto okolnosti sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom práve voči danému žalovanému (povinnej strane) a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu. Skúmanie týchto okolností je úlohou civilného súdu, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje.
25. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by civilný súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by zasiahol do kompetencie iného orgánu verejnej moci, podľa názoru NSS je potrebné takýto návrh zamietnuť. Okresnému úradu, pozemkovému a lesnému odboru ( žalovanému) ako orgánu verejnej moci osobitný právny predpis zveruje pôsobnosť pri správe poľovníctva, pričom jednou z pôsobností okresného úradu je evidencia zmluvy a vedenie registra zmlúv podľa § 16 zákona o poľovníctve. Vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov, ktorým navrhujú, aby súd žalovanému nariadil zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru č. 37 Gemerská Hôrka, uznaného rozhodnutím Lesného úradu Rožňava, pod číslom 120/1994 – poľov, zo dňa 28.03.1994, v prospech Poľovníckeho združenia Šóš Gemerská Hôrka, so sídlom Gemerská Hôrka 371, 049 14 Gemerská Hôrka, IČO: 31 957 544 v danej veci by došlo k neprípustnému zásahu do kompetencií iného orgánu verejnej moci a táto skutočnosť bráni nariadeniu požadovaného neodkladného opatrenia.
26. V závere súd dáva do pozornosti, že na základe podaného návrhu žalobcov sa súdu javí, že žalobcovia mali využiť právne prostriedky ochrany v súdnom konaní podľa Správneho súdneho poriadku podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy ( §242 SSP), nakoľko aj z predložených listín vyplýva, že už pristúpili k podaniu podnetu na prokuratúre (09.05.2025), ktorého neúspešné uplatnenie je podmienkou pre podanie vyššie uvedenej správnej žaloby, pretože prostredníctvom neodkladného opatrenia nie je prípustné zasahovať do kompetencie iného orgánu verejnej moci, pričom takto koncipovaný žalobný návrh by neobstál ani v prípadne podanej správnej žalobe.
27. S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd nemal preukázané naplnenie zákonných predpokladov nevyhnutných pre vyhovenie návrhu, súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O nároku neúspešných žalobcov na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 255ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že im nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v konaní neboli úspešní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.