Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-25-2024.pdf
PDF · 97.17 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/25/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, F., o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, za účasti navrhovateľkou označených v katastri nehnuteľností zapísaných spoluvlastníkov nehnuteľností: 1/ A. B., 2/ A. F., a za účasti správcu lesného pozemku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, a za účasti Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdková 36, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 83Vyd/2/2023- 23 zo dňa 2. februára 2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným uznesením zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáha, aby súd potvrdil, že nadobudla vlastnícke právo k parcele KNE č. XXX, k. ú. F. vydržaním.
1.2 Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že: predmetnú parcelu využívala celý svoj život v dobrej viere, že patrí jej a jej rodine; parcela je súčasťou dvora, na ktorom sa nachádza rodinný dom, ktorého sa stala výhradnou majiteľkou po dedičskom konaní v roku 2017; do roku 2017 bola táto stavba v podielovom vlastníctve jej a jej brata G.; v tomto rodinnom dome sa XX.XX.XXXX narodila, žila v ňom so svojimi rodičmi a súrodencami, využívala dvor na rekreačné a poľnohospodárske účely a zveľaďovala pozemok až dodnes; o tom, že na liste vlastníctva nie je uvedená ako majiteľka pozemku, sa dozvedela prednedávnom; na LV je uvedený jej nebohý otec a A. F.; v rokoch 1934 - 1935 jej rodičia tento pozemok odkúpili, no vlastnícke právo nikdy nebolo zapísané v katastri; kúpnu zmluvu nie je možné dohľadať, lebo bola pravdepodobne dojednaná len ústne; po smrti vlastníkov nebola parcela zahrnutá v dedičskom konaní; prístup k predmetnej parcele je obmedzený a vedie k nej len jedna prístupová cesta z nádvoria rodinného domu, ktorý na parcele stojí, a nie je teda možné, aby pozemok za domom využíval niekto iný ako ona a jej rodina; za 84 rokov o pozemok neprejavil nikto iný záujem. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v roku 1931 nadobudli A. B. a A. F. pkn. parcelu č. XXX, k.ú. F., každý v podiele 1/2-ica a že navrhovateľka parcelu KNE č. XXX, k.ú. F. užíva od roku 1976. Taktiež mal za preukázané, že A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrel v roku XXXX, zanechal 11 dedičov a že pkn. parcela č. XXX nebola v dedičskom konaní po ňom prejednaná.
1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 359e ods. 1, 2 CMP, § 134 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v konaní o potvrdení vydržania súd skúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti možno vydržať, ak sú kumulatívne splnené nasledovné predpoklady: ten, kto má určitú nehnuteľnosť v držbe, je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný a ten, kto má určitú nehnuteľnosť v držbe, ju nepretržite drží po dobu desať rokov. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel A. B., navrhovateľka vo vzťahu k tomuto podielu netvrdí, že by jej otec A. po tom, ako tento podiel v roku 1931 nadobudol, tento následne previedol na navrhovateľku, resp. na inú osobu; potom ale treba vychádzať z toho, že jej otec A. B. bol majiteľom tohto podielu až do svojej smrti v roku XXXX. Predmetný podiel tak mal byť prejednaný v dedičskom konaní po A. B., pričom práve v tomto dedičskom konaní sa malo rozhodnúť o tom, ktorý konkrétny dedič, resp. dedičia tento podiel nadobudnú. Z obsahu spisu sp. zn. D 544/1990 však vyplýva, že podiel poručiteľa na pkn. parcele č. XXX nebol v tomto dedičskom konaní prejednaný. Neprejednanie tohto podielu v dedičskom konaní však nemá za následok, že sa jeho majiteľkou titulom vydržania stala práve navrhovateľka. Na vydržanie totiž nestačí splniť iba predpoklad nepretržitej 10-ročnej držby pozemku, ale je nutné aj to, aby táto držba bola oprávnená. Oprávnenosť držby je daná vtedy, ak je držiteľ dobromyseľný o tom, že mu vlastnícke právo patrí. V súdenej veci však navrhovateľka netvrdila a neosvedčila, že A. B. pred tým, ako zomrel, na ňu previedol predmetný spoluvlastnícky podiel, resp. že po smrti jej otca nastala nejaká taká skutočnosť, v dôsledku ktorej by sa navrhovateľka mohla dôvodne nazdávať, že jej predmetná polovica parcely patrí, a súd preto návrh v časti vydržania podielu A. B. zamietol. Pre úplnosť súd poznamenal, že keďže v dedičskom rozhodnutí po otcovi navrhovateľky nie je pkn. parcela č. XXX uvedená, toto dedičské rozhodnutie zjavne nemohlo navodiť dobromyseľnosť navrhovateľky. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel A. F., žiada sa uviesť, že pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že jej rodičia tento podiel od A. F. kúpili v roku 1934, resp. 1935, vydržacia doby by uplynula 31.12.1960 (viď § 566 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. v spojení s R 65/1972). Keďže však ku dňu 31.12.1960 boli rodičia navrhovateľky nažive, v prípade splnenia aj ostatných predpokladov by dňa 31.12.1960 podiel A. F. vydržaním nadobudli rodičia navrhovateľky - nie však navrhovateľka. Pretože v konaní nebolo osvedčené, že by po 31.12.1960 rodičia navrhovateľky ešte za ich života tento podiel previedli na navrhovateľku, je treba vychádzať z toho, že v prípade splnenia aj ostatných predpokladov vydržania by jej rodičia boli majiteľmi tohto podielu až do ich smrti. Keďže však ani vo vzťahu k tomuto spoluvlastníckemu podielu nebolo osvedčené, že rodičia navrhovateľky pred tým, ako zomreli, na ňu previedli predmetný spoluvlastnícky podiel, resp. že po ich smrti nastala nejaká iná skutočnosť, v dôsledku ktorej by sa navrhovateľka mohla dôvodne nazdávať, že jej táto polovica parcely patrí, súd zamietol návrh aj v časti vydržania spoluvlastníckeho podielu A. F.. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka, v ktorom namietala odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP a žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu vyhovel v celom rozsahu. Uviedla, že držba pozemku za rodinným domom je oprávnená, pretože po smrti rodičov bola dobromyseľná, vnútorne presvedčená o tom, že je držiteľkou práva, a že nekoná bezprávne. O tom, že parcela nebola zahrnutá v dedičskom konaní, sa dozvedela nedávno, ako aj o tom, že na LV nie je vedená ako majiteľ parcely. V dedičskom konaní verila v správnosť konania notára. Po dedičskom konaní bola vnútorne presvedčená, že nadobudla vlastníctvo spomínanej parcely. Pred smrťou rodičov bolo medzi súrodencami a rodičmi dohodnuté, že celý majetok, teda rodinný dom spolu s pozemkom za domom, zdedia súrodenci G. B. a A. B., pretože sú bezdetní a zaviazali sa postarať o rodičov až do ich smrti. Tak isto bolo dohodnuté, že po smrti jej brata, G. B., zdedí jeho podiel na majetku navrhovateľka, nakoľko sa o brata postarala do smrti. Podiel na parcele po A. F. patril jej rodičom od roku 1934, vlastnícke právo nadobudli odkúpením podielu od A. F., celý pozemok sa oplotil a oddelil sa od majetku A. F., ktorý žil v susedstve. To, že vlastnícke právo nebolo zapísané v katastri, vysvetliť nevie, pretože vtedy nežila. Keďže celý život bola dobromyseľná v tom, že celá parcela č. XXX patrila rodičom a po ich smrti bola prejednaná v dedičskom konaní, čím sa stala vlastníčkou ona a jej brat G., po ktorého smrti sa stala výhradnou vlastníčkou ona, podľa dohody medzi súrodencami a rodičmi, držba majetku je oprávnená. Dedičské konanie vykonáva súdom poverený notár. Ako dôverčiví ľudia po smrti rodičov dedičské konanie neskontrolovali, nazdávali sa, že bolo prejednané správne. Je dedič v priamom vertikálnom rade, na základe priameho dedičského vzťahu a dohody medzi súrodencami a rodičmi sa nazdávala, že je výhradným vlastníkom parcely.
3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
4. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania navrhovateľky nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.
5. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
8. Navrhovateľka v odvolaní síce výslovne deklarovala uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, avšak z hľadiska jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil.
9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
10. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
11. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
12. Navrhovateľka svoj návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva podľa § 359a a nasl. CMP odôvodnila tým, že predmetnú parcelu využívala celý svoj život v dobrej viere, že patrí jej a jej rodine. Parcela je súčasťou dvora, na ktorom sa nachádza rodinný dom, ktorého sa stala výhradnou majiteľkou po dedičskom konaní v roku 2017. Do roku 2017 bola táto stavba v podielovom vlastníctve jej a jej brata G.; v tomto rodinnom dome sa XX.XX.XXXX narodila, žila v ňom so svojimi rodičmi a súrodencami, využívala dvor na rekreačné a poľnohospodárske účely a zveľaďovala pozemok až dodnes. Na príslušnom LV sú ako spoluvlastníci pozemku uvedení jej nebohý otec A. B. a A. F., ale niekedy v rokoch 1934 - 1935 jej rodičia podiel A. F. na pozemku odkúpili. Vlastnícke právo nikdy nebolo zapísané v katastri a kúpnu zmluvu nie je možné dohľadať. O tom, že na LV nie je uvedená ako majiteľka pozemku, sa dozvedela prednedávnom. Po smrti vlastníkov nebola parcela zahrnutá v dedičskom konaní. Za 84 rokov o pozemok neprejavil nikto iný záujem.
13. Súd prvej inštancie návrh zamietol s odôvodnením, že navrhovateľke sa nepodarilo v konaní osvedčiť, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel 1-ica, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. F., na A. B., otca navrhovateľky, keďže navrhovateľka vo vzťahu k tomuto podielu netvrdila, že by jej otec A. po tom, ako tento podiel v roku 1931 nadobudol, tento následne previedol na navrhovateľku alebo inú osobu, A. B.
bol majiteľom tohto podielu až do svojej smrti v roku 1986 a mal byť prejednaný v dedičskom konaní po ňom. V tomto dedičskom konaní sa malo rozhodnúť o tom, ktorý konkrétny dedič, resp. dedičia tento podiel nadobudnú. Z obsahu spisu sp. zn. D 544/1990 však vyplýva, že podiel poručiteľa na pkn. parcele č. XXX nebol v tomto dedičskom konaní prejednaný. Neprejednanie tohto podielu v dedičskom konaní však nemá za následok, že sa jeho majiteľkou titulom vydržania stala práve navrhovateľka. V súdenej veci navrhovateľka netvrdila a neosvedčila, že A. B. pred tým, ako zomrel, na ňu previedol predmetný spoluvlastnícky podiel, resp. že po smrti jej otca nastala nejaká taká skutočnosť, v dôsledku ktorej by sa navrhovateľka mohla dôvodne nazdávať, že jej predmetná polovica parcely patrí. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel 1-ica, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. F., na A. F., uzavrel, že pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že jej rodičia tento podiel od A. F. kúpili v roku 1934, resp. 1935, vydržacia doba by uplynula 31.12.1960. Keďže však ku dňu 31.12.1960 boli rodičia navrhovateľky nažive, v prípade splnenia aj ostatných predpokladov by dňa 31.12.1960 podiel A. F. vydržaním nadobudli rodičia navrhovateľky - nie však navrhovateľka. Keďže ani vo vzťahu k tomuto spoluvlastníckemu podielu nebolo osvedčené, že rodičia navrhovateľky pred tým, ako zomreli, na ňu previedli predmetný spoluvlastnícky podiel, resp. že po ich smrti nastala nejaká iná skutočnosť, v dôsledku ktorej by sa navrhovateľka mohla dôvodne nazdávať, že jej táto polovica parcely patrí, súd zamietol návrh aj v časti vydržania spoluvlastníckeho podielu A. F..
14. Podľa § 359a CMP konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 15. Podľa § 359e ods. 1, 2 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
16. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
17. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľka osvedčila, že nadobudla vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o mimosporové konanie, ktorého účelom nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako je tomu v prípade sporového konania vyvolaného žalobou o určenie vlastníckeho práva podľa CSP. Povinnosťou navrhovateľky v tomto nesporovom konaní bolo osvedčiť skutočnosti o tvrdenom nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním podľa ust. § 359d ods. 2 CMP a povinnosťou súdu následne skúmať, či navrhovateľka uvedené bez pochybností osvedčila.
18. Oprávneným subjektom na podanie návrhu na potvrdenie vydržania je ten, kto tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Táto podmienka splnená v tomto konaní bola, pretože navrhovateľka tvrdila, že k pozemku, ktorý užíva nepretržite celý svoj život, nadobudla vlastníctvo vydržaním.
19. Ďalšou podmienkou úspešnosti návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v konaní podľa § 359a a nasl. CMP je osvedčenie skutočnosti, že ide práve o navrhovateľa, ktorý v slede časových súvislostí nadobudol vlastníctvo vydržaním. V súdenej veci navrhovateľka tvrdila a osvedčovala držbu za obdobie dlhšie ako niekoľko desaťročí, vo vzťahu k jej otcovi, resp. bratovi, a následne k nej (čo malo viesť k vydržaniu u týchto osôb), pričom v tomto smere možno považovať za rozporné jej ďalšie tvrdenie, že vlastnícke právo vydržaním nadobudla práve navrhovateľka. Konanie o potvrdenie vydržania však nie je konaním potvrdzujúcim vydržanie právnych predchodcov v minulosti. Ak právny predchodca nadobudol vlastnícke právo nehnuteľnosti vydržaním v minulosti, potom jeho právny nástupca mohol nadobudnúť vlastníctvo dedením, ale už
nie vydržaním. Konanie o potvrdenie vydržania síce umožňuje započítať oprávnenú držbu právneho predchodcu navrhovateľa, podmienkou však je, že samotné originárne nadobudnutie nehnuteľnosti je spojené s navrhovateľom, čo v tomto prípade osvedčené nebolo.
20. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel 1-ica k spornému pozemku, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. F., na A. B., otca navrhovateľky, z tvrdení navrhovateľky, produkovaných v konaní, je zrejmé, že A. B. bol majiteľom tohto podielu až do svojej smrti v roku 1986 a teda mal byť prejednaný v dedičskom konaní po ňom. Keďže ale prejednaný nebol, o čom navrhovateľka ako účastníčka dedičského konania (jedna z dedičov) musela a mala vedieť, nemohla byť vnútorne presvedčená, že nadobudla vlastníctvo k príslušnému podielu parcely a podmienka dobromyseľnosti držiteľa tak nie je splnená. Uvedené platí o to viac, že navrhovateľka sama v odvolaní uvádza, že podľa dohody s ostatnými dedičmi mala nehnuteľnosti, vrátane sporného pozemku zdediť spoločne s bratom, ktorý zomrel a po jeho smrti mala ona zdediť podiel, pripadajúci na brata. Pozemok však nesporne v žiadnom dedičskom konaní prejednaný nebol (ani po otcovi A. B. ani po zomr. bratovi G. B.). Z uvedeného potom nemožno vyvodiť subjektívne presvedčenie navrhovateľky o tom, že jej pozemok vlastnícky patrí, založené na relevantnom právnom titule nadobudnutia.
21. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel 1-ica k spornému pozemku, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. F., na A. F., ak by aj súd vychádzal z argumentácie navrhovateľky, že - pri absencii zápisu v príslušnej evidencii a pri absencii písomnej kúpnej zmluvy - jej rodičia tento podiel od A. F. kúpili v roku 1934, resp. 1935, vydržacia doba by uplynula 31.12.1960, ku ktorému dňu by nadobudli vlastnícke právo k podielu na pozemku jej rodičia, ale nie navrhovateľka. Po ich smrti potom mala byť i táto časť nehnuteľnosti prejednaná v dedičskom konaní a navrhovateľka mohla vlastníctvo k nej nadobudnúť dedením, ale už nie vydržaním v rámci tohto konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva podľa § 359a CMP. 22. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že navrhovateľka už v prvej fáze konania neosvedčila splnenie všetkých predpokladov na vydržanie, a to predovšetkým právny titul, od ktorého odvodzuje dobromyseľnosť pri vstupe do držby svojich právnych predchodcov ako aj neosvedčenie tvrdenia, že samotná navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo vydržaním.
23. Neúspech navrhovateľky v tomto súdnom konaní jej však nebráni v domáhaní sa svojich tvrdených práv inou právnou formou, resp. vhodne zvolenou žalobou v sporovom súdnom konaní.
24. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania.
25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
28. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Odvolací súd rozhodol o trovách konania § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).