Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ek-3868-2021.pdf
PDF · 69.85 KB
Case nature
Subarea
34Ek/3868/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,so sídlom: Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, v konaní právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX/X, XXXXX D., o vymoženie 16,93 EUR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Petra Hadina, so sídlom exekútorského úradu D. XX, XXX XX B. E., pod číslom 334EX 1445/21, o návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty zamestnávateľovi povinného, o sťažnosti súdneho exekútora proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Ek/3868/2021 zo dňa 04.10.2024, vydaného vyšším súdnym úradníkom, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť súdneho exekútora z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 04.10.2024 rozhodnutie, ktorým návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty – spoločnosti CIP-COMP, s.r.o., so sídlom Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, IČO: 46 564 101, zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 42 ods. 1 a 15 a § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 102 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a tým, že uloženie poriadkovej pokuty zamestnávateľovi povinného považuje za neodôvodnené. V prípade nesplnenia povinnosti zamestnávateľa povinného (neoznámenie dôvodov nevykonávania zrážok) poukázal na § 82 Exekučného poriadku.
2/ Proti rozhodnutiu podal sťažnosť súdny exekútor, v ktorej uviedol, že povinný nemá žiadny majetok a od 09.08.2021 pracuje a poberá mzdu. Zrážky zo mzdy nepovažoval za tak zásadný zásah do života povinného ako napríklad speňaženie majetku. Obzvlášť v tomto prípade, keď je výška vymáhanej sumy 16,93 EUR. Súd zakladá nebezpečný precedens, keď nerešpektovanie a vymožiteľnosť zákona označuje za „nadbytočné administratívne zaťažovanie.“ Súdny exekútor rovnako ako zamestnávateľ povinného má množstvo povinností vyplývajúcich mu nielen ako podnikateľovi, ale aj ako zamestnávateľovi (technické, personálne, ekonomické, zabezpečenie bezpečnosti pri práci zamestnancov, GDPR, Úrad verejného zdravotníctva, mesačné výkazy orgánom verejnej moci, povinný čipový OP, elektronická dátová schránka...atď.). Zrážky zo mzdy sú reálnym nástrojom - príjmom peňazí. Každý zamestnávateľ má účtovníčku, ekonómku a účtovný program, ktorý po zadaní údajov vygeneruje požadovanú informáciu. Taktiež musí mať zriadený aj bankový účet. Tak ako vykonáva iné úhrady, napr. aj mzdy zamestnancom, rovnako zadá do banky aj platbu na účet súdneho exekútora- zrážku zo mzdy. Zamestnávateľ však svoju povinnosť ignoruje. Exekútor nesúhlasil s ďalším zaťažovaním oprávneného, najmä tým, aby sa obracal na súd a vymohol si svoje peniaze od zamestnávateľa len preto, že zamestnávateľ povinného nedodržiava zákon a neplní si svoje povinnosti. Poslednou novelou Exekučného poriadku bola posilnená právomoc súdneho exekútora a exekučného súdu. Môže nastať skutočnosť, že súdny exekútor bude povinný po 5 rokoch exekúciu zastaviť a tak oprávnený zasa
len opätovne podávať exekúciu. Súd predmetnými rozhodnutiami oslabuje svoje postavenie ako aj postavenie súdneho exekútora v spoločnosti, zakladá nebezpečný precedens potreby rešpektovania orgánov štátu ako aj dodržiavania zákonov, všetky povinnosti prenáša na oprávneného a znižuje tak vymožiteľnosť práva v štáte. Zamestnávateľ svojím nekonaním predlžuje čas vymáhania, čím vo veciach kde bežia úroky z omeškania (aj tento prípad) ich povinný v konečnom dôsledku bude musieť zaplatiť vo vyššej sume. Rovnako tak aj trovy exekúcie. Konkrétne v tomto prípade je suma istiny, ktorá by za 3 roky odkedy zamestnávateľ povinnej zrážky zo mzdy mohol vykonávať, mohla byť splatená. Súdny exekútor preto žiadal, aby súd návrhu na uloženie poriadkovej pokuty zamestnávateľovi povinného vyhovel a poriadkovú pokutu mu uložil.
3/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť súdneho exekútora nie je dôvodná, nakoľko nebola podaná oprávnenou osobou.
9/ Exekučné konanie je procesný postup subjektov exekučného konania, ktorého cieľom je vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. K subjektom exekučného konania možno zaradiť exekučný súd, súdneho exekútora, platiteľa mzdy povinného a pod., ktorých však nemožno stotožňovať s účastníkmi exekučného konania. Za účastníkov exekučného konania Exekučný poriadok považuje okrem povinného a oprávneného aj ďalšie osoby, ktorým toto postavenie priznáva pre určitý úsek konania. Účastníci konania majú aj procesné práva a povinnosti, vrátane možnosti podávať opravné prostriedky voči rozhodnutiam súdu a súdneho exekútora. Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi priznáva postavenie účastníka exekučného konania len v časti, v ktorej súd rozhoduje o jeho trovách (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku). Nemožno tak v tomto štádiu konania logicky hovoriť o účastníctve súdneho exekútora, ktorý podáva sťažnosť voči rozhodnutiu súdu, ktoré má len procedurálny charakter, týkajúci sa vedenia exekúcie, resp. posúdenia postupu súdneho exekútora ako takého, nemajúci priamy dopad na jeho materiálne práva, rozumej nárok na trovy a/alebo ich výšku. Preto pokiaľ súd rozhoduje o návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty, samotný súdny exekútor nie je účastníkom konania, a preto ani nemôže byť osobou oprávnenou na podanie sťažnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/54/2009 zo dňa 31.03.2010.
10/ Ustálená súdna prax považuje za nedôvodné aj tie sťažnosti, ktoré sú podané neoprávnenou osobou a procesnoprávnym dôsledkom podania sťažnosti neoprávnenou osobou je jej zamietnutie. Preto sudca sťažnosť podanú súdnym exekútorom ako neoprávnenou osobou vyhodnotil ako nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol bez toho, aby sa zaoberal jej obsahom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).