Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Cb-25-2025.pdf
PDF · 79.93 KB
Case nature
Subarea
62Cb/25/2025
Uznesenie
4 62Cb/25/2025
Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: A. B. C., s miestom podnikania Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 31 810 098, zastúpeného advokátskou kanceláriou LÖWY & LÖWY s. r. o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava – Ružinov, IČO: 47 236 230, IČO: 46 528 644, proti žalovanému: Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, so sídlom Prievozská 4/A, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 36 861 146, zastúpenému advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, o zaplatenie 3.835,36 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
4 62Cb/25/2025
I. Konanie zastavuje.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalobcovi vracia súdny poplatok vo výške 105,-- eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, 979 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, a to po právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
3 62Cb/25/2025
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.835,36 eur s príslušenstvom.
2. Podľa ustanovenia § 62 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
3. Súd poukazuje na to, že žalobca ako žalovaného označil subjekt s obchodným menom Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, so sídlom Prievozská 4/A, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov. 3.1. Je to žalobca, ktorý ako dominus litis vymedzuje okruh strán sporu, a teda je zodpovednosťou žalobcu, aký subjekt vo svojom žalobnom návrhu označí ako žalovaného, o to viac v situácii, ak je žalobca zastúpený advokátom, ako je tomu v rozhodovanom prípade, ktorý by mal žalobcovi poskytnúť
kvalifikovanú právnu pomoc (k tomu viď aj článok 11 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku), a to vrátane správneho označenia strán sporu subjektmi, ktoré disponujú procesnou subjektivitou.
4. Subjekt s obchodným menom Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike (t. j. žalobcom označený žalovaný) je len organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby Oberbank AG, so sídlom Untere Donaulände 28, 4020 Linz, Rakúsko, voči ktorej však podaná žaloba – pri posúdení celého obsahu žalobného návrhu – nesmeruje. Subjekt s obchodným menom Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike je len organizačnou zložkou iného subjektu v zmysle ustanovenia § 21 Obchodného zákonníka, čo vyplýva aj z výpisu z obchodného registra predmetného subjektu.
5. Podľa názoru súdu je tak nepochybné, že ak žaloba žalobcu smeruje len voči organizačnej zložke určitého subjektu a nie voči zriaďovateľovi tejto organizačnej zložky, smeruje voči subjektu, ktorý už v čase začatia konania (v čase podania žaloby) nedisponuje procesnou subjektivitou, kedy je povinnosťou súdu konanie zastaviť podľa ustanovenia § 62 C.s.p. Súd poukazuje na to, že podanie žaloby voči subjektu, ktorý v čase podania žaloby nedisponuje procesnou subjektivitou, predstavuje neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach (t. j. žalobca nemôže tento nedostatok odstrániť v konaní začatom proti „non subjektu“) podľa ustanovenia § 161 ods. 2 C.s.p. 5.1. V súvislosti s organizačnými zložkami súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. R 41/1997, ktoré je aplikovateľné aj na rozhodovanú vec a v zmysle ktorého platí, že pre nedostatok podmienky konania spočívajúcej v nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania súd konanie zastaví, ak je nepochybné, že ako účastník konania bol označený len odštepný závod. To isté platí, ak má právnická osoba inú organizačnú zložku, o ktorej zákon ustanoví, že sa zapisuje do obchodného registra. 5.2. Rovnako tak dáva súd do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 20. mája 2008, sp. zn. 4Cdo/124/2007, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Preto (vychádzajúc z vyššie uvedeného), pre nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania súd zastaví konanie vtedy, ak je nepochybné, že za účastníka konania bol označený len odštepný závod. Rovnako to platí aj v prípade, keď právnická osoba má inú organizačnú zložku, ktorá sa podľa zákona povinne zapisuje do príslušného obchodného registra. Ale ak je v žalobe pri označení účastníka okrem úplného obchodného názvu podniku uvedená aj organizačná zložka, ktorej sa spor týka, nie je to dôvod na zastavenie konania. V danom prípade – ako už bolo uvedené vyššie (v bode 4. odôvodnenia) – podobná situácia nenastala, kedy by popri zriaďovateľovi organizačnej zložky disponujúcom procesnou subjektivitou bola v žalobe (nielen pri označení strán sporu, ale aj v rámci celého textu žalobného návrhu) uvedená aj jej organizačná zložka, ale naopak ako žalovaný je označená výlučne organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, ktorej však zákon procesnú subjektivitu nepriznáva. 5.3. Taktiež súd odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 30. novembra 2011, sp. zn. 4Obdo/54/2011, v zmysle záverov ktorého platí, že skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, umiestnená na území Slovenskej republiky, je zapísaná do obchodného registra, neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O. s. p.) má iba zahraničná fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, pričom ju nenadobúda ani zápisom do obchodného registra. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku právnickej osoby (podnikateľa) sa používa obchodné meno zahraničnej osoby (podnikateľa) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku v zmysle § 7 Obchodného zákonníka. 5.4. Vyššie citované rozhodnutia boli síce vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale sú plne aplikovateľné aj na právnu úpravu procesnej subjektivity obsiahnutú v Civilnom sporovom poriadku a pre úplnosť súd dopĺňa, že samotná skutočnosť, že organizačná zložka právnickej osoby je zapísaná na území Slovenskej republiky do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka má spôsobilosť na práva a povinnosti, teda procesnú spôsobilosť byť stranou sporu. Procesnú spôsobilosť byť stranou sporu má podľa Obchodného zákonníka len zahraničná právnická osoba, nie jej organizačná zložka.
6. Ak žalobca v replike navrhol pristúpenie subjektu Oberbank AG, so sídlom Untere Donaulände 28, 4020 Linz, Rakúsko do konania, tak o tomto procesnom návrhu nemohol súd rozhodovať. Súd sa v tejto
časti stotožňuje s tvrdením žalovaného, že súd nemá inú procesnú možnosť ako konanie zastaviť v situácii, ak žaloba smeruje proti subjektu, ktorý nemá procesnú subjektivitu, a že je neprípustné do takéhoto konania pristupovať alebo „zamieňať účastníkov“. 6.1. Pre možnosť posúdenia predmetného procesného návrhu žalobu je podstatné to, či v čase jeho podania sú splnené procesné podmienky, a o návrhu žalovaného na pristúpenie ďalšieho žalovaného tak je možné rozhodnúť len vtedy, ak žalobca a aj žalovaný disponujú procesnou subjektivitou a sú splnené aj ďalšie procesné podmienky. Ak procesnou subjektivitou buď žalobca, alebo žalovaný (ako je tomu v predmetnej veci – pozn. súdu) nedisponujú, nie je možné rozhodnúť o pristúpení ďalšieho subjektu. Uvedené v okolnostiach predmetnej veci znamená, že súd nemôže rozhodovať o návrhu na pristúpenie ďalšieho žalovaného (ako žalovaného 2/), ak v konaní nevystupuje ako prvý žalovaný subjekt, ktorý by disponoval procesnou subjektivitou. 6.2. V tejto časti súd v podrobnostiach odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 18. februára 2025, č. k. 2Cob/3/2025-145, v ktorom odvolací súd odkázal na staršiu judikatúru a jednoznačne uviedol, že ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania), nemôže súd pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť (R 45/2003). „Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Tento nedostatok nemožno odstrániť podľa paragrafu 43 OSP, pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti ( ZSP 49/2001).“
7. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že pre absenciu procesnej subjektivity na strane žalobcom označeného žalovaného ku dňu podania žaloby - ktorú nie je možné v konaní následne zhojiť (alebo odstrániť) neprípustným návrhom na pristúpenie ďalšieho subjektu - súd postupom podľa ustanovenia § 62 v spojení s ustanovením § 161 ods. 2 C.s.p. predmetné konanie zastavil.
8. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania súd uvádza, že z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania, keďže dôvodom zastavenia konania nebolo správanie žalovaného po podaní žaloby, ale iniciovanie súdneho konania o nároku, voči subjektu, ktorý nemá procesnú subjektivitu. Keďže žalobcom označený žalovaný nemá procesnú subjektivitu, nemohol súd žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania. V tejto súvislosti súd odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2015, sp. zn. 3Obdo/49/2015, v ktorom najvyšší súd uviedol, že trovy konania vznikajú iba účastníkom v konaní. Účastníkom v konaní môže byť iba osoba, ktorá má spôsobilosť mať práva a povinnosti (právna subjektivita) a súd môže rozhodovať len o trovách účastníka konania. Trovy konania, ktorými sú aj trovy právneho zastúpenia môžu vzniknúť iba účastníkom konania v konaní alebo v priamej súvislosti s ním. Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade však nie sú účastníci konania, pretože nemajú v zmysle § 18 O. s. p. spôsobilosť byť účastníkom konania a preto im ani nemohli trovy konania vzniknúť. Trovy konania v súdnom konaní nemôžu vzniknúť subjektu, ktorý z hľadiska procesného práva neexistuje. Z uvedeného vyplýva, že žalovanému (organizačnej zložke zahraničnej právnickej osoby) nie je možné pre absenciu procesnej subjektivity na jeho strane priznať nárok na náhradu trov konania, a to ani v prípade, ak mu v súvislosti s predmetným konaním vznikli nejaké výdavky, keďže tieto nie je možné v zmysle citovaného uznesenia najvyššieho súdu považovať za trovy konania.
10. Vzhľadom k tomu, že došlo k zastaveniu konania pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd vrátil žalobcovi podľa ustanovenia § 11 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaplatený súdny poplatok krátený o 10,-- eur, t. j. súdny poplatok vo výške 105,-- eur.
Poučenie:
2 62Cb/25/2025
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).