Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-3-2025.pdf
PDF · 90.62 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/3/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobkyne A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E. XXX, štátny občan SR zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5 proti žalovanému B. D., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/ XXXX, bytom C. XX, štátny občan SR o zrušenie vecného bremena takto
r o z h o d o l :
Súd z r u š u j e vo vzťahu k osobe žalovaného B. D., r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XX, štátny občan SR vecné bremeno zapísané v celosti v časti C: ťarchy listu vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie C. a spočívajúce v jeho práve doživotného užívania a obývania rodinného domu súp. č. XX na C KN parc. č. 229 zriadené Uznesením o dedičstve Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3D/1127/2021.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému primeranú náhradu za zrušujúce sa vecné bremeno vo výške 300,- eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa podala na súd žalobu, v ktorej žiadala, aby súd zrušil vo vzťahu k osobe žalovaného vecné bremeno, ktoré zaťažuje rodinný dom vo vlastníctve žalobkyne v prospech žalovaného spočívajúce v práve žalovaného doživotného užívania a obývania rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 229 katastrálne územie C., ktorá nehnuteľnosť je vedená na liste vlastníctva č. XXX. Vecné bremeno bolo zriadené na základe uznesenia o dedičstve. 2. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že je vlastníčkou stavby rodinného domu číslo súpisné 42 na C KN parc. č. 229 katastrálne územie C. v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1 ako výlučná vlastníčka stavby rodinného domu. V časti C listu vlastníctva č. XXX je zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a obývania pre žalovaného spolu aj s F. D. na základe uznesenia o dedičstve 3D/1127/2021. Rodinný dom bol predmetom dedičského konania, na základe ktorého žalobkyňa nadobudla polovičku rodinného domu a druhú polovičku rodinného domu žalobkyňa nadobudla kúpnou zmluvou v roku 2024, na základe čoho žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu, ktorý zaťažuje právo vecného bremena v prospech žalovaného. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v tomto rodinnom dome nikto nebýva, keďže žalobkyňa, ako aj žalovaný sa zdržiavajú v Rakúsku, kde pracujú.
3. Podľa žalobkyne žalovaný sa dňa 24. 12. 2024 vrátil z Rakúska na Slovensko a po príchode do obce C. namiesto toho, aby si zobral kľúče od rodinného domu od bratranca G. F. vylomil oboje vchodové dvere na dome a následne dňa 27. 12. 2024 úmyselne zapálil na dvore pri dome motorové vozidlo žalobkyne, ktoré úplne zhorelo, a podľa žalobkyne žalovaný pri tomto incidente pred viacerými svedkami sa vyhrážal aj zapálením rodinného domu. Na miesto bola privolaná polícia aj hasiči, ktorí oheň uhasili, keďže v tom čase žalobkyňa sa zdržiavala v Rakúsku kvôli práci. V januári 2025 po návrate žalobkyne na Slovensko žalobkyňa podala trestné oznámenie vo veci priestupku proti majetku na žalovaného. Podľa žalobkyne žalovaný v súčasnej dobe sa zdržuje na neznámom mieste. 4. Takto podľa žalobkyne došlo k zmene pomerov medzi stranami sporu, pričom táto zmena pomerov môže vyplývať z objektívnych aj subjektívnych skutočností, kde zmena pomerov sa môže týkať tak nehnuteľností, ako aj osôb, či už povinných alebo oprávnených z vecného bremena. Ak vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, ktorá zmena pomerov podľa žalobkyne za určitých okolností môže vyplývať aj v zmene v správaní sa účastníkov vecného bremena. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena musí byť v súlade s pravidlami občianskeho spolunažívania. Ak strana, ktorá je oprávnená alebo povinná z vecného bremena, hrubo zneužíva svoje práva alebo sa správa v rozpore s pravidlami občianskeho spolunažívania, môže to mať vplyv na zmenu obsahu vecného bremena, prípadne na jeho zrušenie. Podľa žalobkyne správanie a konanie žalovaného odôvodňuje zrušenie vecného bremena za náhradu, ktorej výšku žalobkyňa navrhla vo výške 300,- eur. 5. Spolu so žalobou žalobkyňa predložila list vlastníctva č. XXX katastrálne územie C., z ktorého vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu č. súp. XX, ktorý sa nachádza na parc. č. 229, kde v časti C listu vlastníctva je uvedené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania pre žalovaného, kde titulom zriadenia vecného bremena je uznesenie o dedičstve 3D/1127/2021. Ďalej žalobkyňa predložila potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote, Obvodného oddelenie PZ Rimavská Seč zo dňa 13. 01. 2025, z ktorého potvrdenia vyplýva, že žalobkyňa dňa 13. 01. 2025 podala oznámenie vo veci priestupku proti majetku, z ktorého je podozrivý žalovaný a taktiež žalobkyňa predložila čestné prehlásenia G. F. a H. F., z ktorých čestných prehlásení vyplýva, že uvedení svedkovia boli osobne prítomní pri rodinnom dome č. 42 dňa 27. 12. 2024, kedy žalovaný najprv zapálil vo dvore osobné motorové vozidlo a keď toto vozidlo horelo, presunul sa pred rodinný dom a pozerajúc sa naň nahlas opakoval, že dom bude v plameňoch, resp. že bude horieť. 6. Žalovaný sa k veci nevyjadril, hoci žaloba s prílohami a výzva na vyjadrenie mu bola riadne doručovaná na jeho adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Zásielky zo súdu žalovaný si neprevzal v odbernej lehote, preto súd má za to, že žaloba s prílohami a dôkazy predložené žalobkyňou spolu so žalobou boli žalovanému riadne doručené pri splnení podmienok v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p., kde zásielky žalovanému boli doručované na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Keďže sa žalobu nepodarilo doručiť, súd zisťoval skutočný pobyt žalovaného prostredníctvom Obecného úradu Radnovce, ako aj Obvodného oddelenia PZ Rimavská Seč, kde sa však ani prostredníctvom týchto orgánov súdu nepodarilo žalovanému doručiť zásielky súdu a ani zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného, a preto súd s poukazom na ustanovenie § 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, na základe čoho žaloba sa považuje po 15-tich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje v súlade s ustanovením § 116 ods. 3 C.s.p. na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Na základe horeuvedeného postupu teda súd doručil žalobu jednak oznámením o doručovaní a jednak doručením písomností na adresu žalovaného evidovanú v Registri obyvateľov SR, následkom čoho má súd za to, že žalovanému bola žaloba s prílohami a všetkými pripojenými dokladmi a dôkazmi riadne doručená. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listom vlastníctva č. XXX katastrálne územie C., potvrdením OO PZ Rimavská Seč zo dňa 13. 01. 2025, čestnými vyhláseniami zo dňa 04. 02. 2025, oznámením Obce Radnovce na čl. 37 spisu, oznámením OO PZ Rimavská Seč zo dňa 25. 05. 2025 a zistil nasledovný skutkový stav. 8. Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie C. súp. č. XX na parc. č. 229. V časti C listu vlastníctva je vedené vecné bremeno v prospech žalovaného spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania k predmetnému rodinnému domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že rodinný dom nie je trvalo obývaný, keďže ona, ako aj žalovaný pracujú dlhodobo v Rakúsku a rodinný dom užívajú príležitostne. Podľa žalobkyne 24. 12. 2024 žalovaný pri návrate z Rakúska na Slovensko miesto toho, aby si vypýtal kľúče od rodinného domu od bratranca G. F. vylomil vchodové dvere na rodinnom dome a následne dňa 27. 12. 2024 úmyselne zapálil na dvore rodinného domu osobné motorové vozidlo žalobkyne, ktoré úplne zhorelo, a zároveň žalobkyňa uviedla, že pri tomto incidente žalovaný pred viacerými svedkami sa
vyhrážal zapálením rodinného domu. Žalobkyňa podala oznámenie vo veci priestupku proti majetku voči žalovanému na základe horeuvedeného incidentu, z ktorého priestupku je podozrivý žalovaný, o ktorom priestupku žalobkyňa predložila potvrdenie z polície OO PZ Rimavská Seč zo dňa 13. 01. 2025. Ďalej žalobkyňa predložila čestné prehlásenie G. F. a H. F., z ktorých čestných prehlásení svedkov vyplýva, že žalovaný 27. 12. 2024 na dvore rodinného domu č. 42 zapálil osobné motorové vozidlo a potom sa presunul pred rodinný dom a pozerajúc sa naň pred svedkami hovoril, že dom bude v plameňoch a bude horieť. Všetky tieto skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, ako aj skutkové tvrdenia uvedené v priložených dôkazoch žalovanému boli doručené postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p., kde v rámci konania žalovaný skutkové tvrdenia uvedené žalobkyňou v žalobe a skutkové tvrdenia vyplývajúce z predložených dôkazov žalovaný nespochybnil. 9. Podľa § 151n ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. 10. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. 11. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. 12. Podľa § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 13. Podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 14. V zmysle ustanovenia § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zrušiť vecné bremeno, ak dôjde k zmene pomerov, na základe ktorých vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Súd môže rozhodnúť o zrušení vecného bremena za primeranú náhradu alebo vecné bremeno za náhradu obmedziť. 15. Podľa Zbierky súdnych rozhodnutí Z IV. str. 430 ods. 3 zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov, za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov. Aj výkon práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena musí byť v súlade s pravidlami občianskeho spolunažívania. Ak niektorý zo subjektov právneho vzťahu založeného vecným bremenom hrubo zneužíva svoje práva a správa sa v rozpore s pravidlami občianskeho spolunažívania, môže to mať vplyv na zmenu obsahu vecného bremena, prípadne na jeho zrušení. 16. Tak, ako to súd uviedol už vyššie, žalobkyňa v žalobe opísala skutkové tvrdenia, na základe ktorých žiada zrušiť vecné bremeno, keďže žalovaný svojím správaním poškodzuje samotný objekt, na ktorý sa vzťahuje vecné bremeno (vylomil vchodové dvere). Ďalej žalobkyňa tvrdila, že žalovaný sa vyhrážal aj zapálením rodinného domu, na ktorý sa viaže vecné bremeno v prospech žalovaného spočívajúce v práve doživotného užívania a obývania tohto rodinného domu, kde tieto skutkové tvrdenia žalobkyne potvrdili čestné prehlásenia svedkov G. F. a H. F., ktorí potvrdili, že dňa 27. 12. 2024 žalovaný po tom, ako podpálil motorové vozidlo žalobkyne povedal pred rodinným domom žalobkyne, že dom bude v plameňoch, resp. bude horieť. Takéto správanie žalovaného jednoznačne možno chápať, že nie je v súlade s pravidlami občianskeho spolunažívania vyhrážať sa zničením cudzej veci a ešte za predpokladu, že k tejto veci má dotyčná osoba nejaké oprávnenie, kde v danej súvislosti žalovaný si musí byť vedomý, že v prípade, že by podpálil rodinný dom žalobkyne, došlo by aj k samotnému zrušeniu jeho práva vecného bremena, ktoré sa viaže na tento rodinný dom. 17. Takéto správanie žalovaného možno charakterizovať ako správanie v rozpore s pravidlami občianskeho spolunažívania, keď sa vyhráža niekomu zničením jeho veci bez nejakých konkrétnych dôvodov, ktoré by ho na to oprávňovali, ktoré dôvody by ospravedlnili takéto správanie žalovaného si súd nevie ani predstaviť, že by takéto dôvody existovali. Pokiaľ žalovaný bol schopný takto sa správať
bez ohľadu na okolnosti, za ktorých vyslovil svoje vyjadrenia ohľadom rodinného domu žalobkyne, takéto jeho správanie ho úplne diskvalifikuje z využívania výhod v súvislosti s rodinným domom žalobkyne, keďže vlastne žalovaný si musí byť vedomý, že v prípade, že sa vyhráža podpálením rodinného domu žalobkyne, čím by došlo k zániku samotnej veci, na ktorú sa viaže vecné bremeno v prospech žalovaného, by zároveň došlo aj k zániku a zrušeniu jeho oprávnenia v súvislosti s vecným bremenom, ktoré zaťažuje rodinný dom žalobkyne, a keďže v rámci konania žalovaný nepopieral účinne, resp. vôbec skutkové tvrdenia uvedené žalobkyňou v žalobe a skutkové tvrdenia a skutočnosti vyplývajúce z predložených dôkazov, súd má za to, že došlo k hrubej zmene pomerov medzi stranami povinnými a oprávnenými z vecného bremena, kde na základe správania žalovaného, ktoré súd hodnotí ako správanie hrubo nesúladné s pravidlami občianskeho spolunažívania, kde následkom tohto jeho správania došlo k zmene pomerov a hrubému nepomeru medzi oprávnením z vecného bremena a výhodou oprávneného a samotným vecným bremenom, ktoré zaťažuje predmet vlastníctva žalobkyne, a preto súd vo vzťahu k žalovanému zrušil vecné bremeno spočívajúce v práve žalovaného doživotného užívania a obývania rodinného domu č. XX v katastrálnom území C., ktorý rodinný dom je výlučne vo vlastníctve žalobkyne. Pri rozhodovaní o zrušení vecného bremena súd prihliadol aj na to, že rodinný dom, ktorý zaťažuje vecné bremeno v prospech žalovaného, žalovaný trvale neobýva, zdržoval sa tam len príležitostne, keďže pracuje v zahraničí a tento rodinný dom žalovaný nevyužíva na uspokojenie svojich trvalých, ale len príležitostných bytových potrieb. 18. Čo sa týka primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena, žalobkyňa navrhla ako primeranú náhradu 300,- eur, ktorú výšku náhrady žalovaný nespochybnil, taktiež sa k nej vôbec nevyjadril, i keď mal na to vytvorené všetky predpoklady, a preto súd vychádzal z toho, že výšku primeranej náhrady žalovaný nepopieral, a preto žalobkyňu súd zaviazal na povinnosť vyplatiť primeranú náhradu vo výške 300,- eur za zrušenie vecného bremena do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., keďže žalobkyňa mala plný úspech v konaní, keďže súd žalobe žalobkyne vyhovel, súd jej priznal trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.