Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-663-2014.pdf
PDF · 71.79 KB
Case nature
Subarea
10Er/663/2014
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v právnej veci pobočky Levice, Sv. Michala 4, Levice, proti povinnému: Ľ. X., Z.. XX.XX.XXXX, E., XXX XX E., o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súdnej exekútorke sa n e p r i z n á v a j ú trovy exekúcie.
odôvodnenie:
1. Dňa 02.06.2014 súd vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Szabó, Exekútorský úrad so sídlom Palatínova 41, 945 05 Komárno, vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. Náhradníkom súdneho exekútora sa ku dňu 02.02.2016 stala súdna exekútorka JUDr. Iveta Ailerová, Exekútorský úrad so sídlom J. Bottu 21, 934 01 Levice (ďalej len ,,súdna exekútorka“).
2. Dňa 06.08.2021 doručila súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keď zistila, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekučného konania. Súd následne vyzval oprávneného, aby sa vyjadri k podnetu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie. Oprávnený na výzvu súdu odpovedal dňa 23.09.2021 podaním, v ktorom uviedol, že dosiahnutý výťažok v posledných 18 mesiacoch pred dátumom, kedy sa má exekúcia zastaviť, je dôvodom na to, aby bola vyvrátená domnienka nemajetnosti. Ak teda nemožno naplniť domnienku nemajetnosti exekúcia má pokračovať a môže sa ukončiť vymožením celého nároku alebo ak nastanú skutočnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zákona č. 233/2019 Z. z.
3. Súdna exekútorka vo svojom podnete uviedla, že povinný bol v pracovnom pomere naposledy v roku 1999 a aj to iba dva mesiace. Povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a taktiež nie je majiteľom účtu v žiadnej banke SR. Súdna exekútorka žiada súd o zváženie zastavenia exekúcie, nakoľko exekúcia prebieha od roku 2014, t. j. 7 rokov. Ďalej uvádza, že vzhľadom na majetkové pomery povinného nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená. Mám za to, že v exekučnom konaní nie je možné prihliadať na neisté budúce okolnosti, keďže zmena pomerov je daná vždy, avšak pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia resp. v čase vyhotovenia rozhodnutia. Záverom súdna exekútorka uvádza, že si nežiada priznať trovy exekúcie.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 58. ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Súd z obsahu spisu mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdna exekútorka zistila, že povinný nemá aktívne účty v žiadnom z peňažných ústavov na území SR. Súčinnosťou s Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky. Taktiež má súd preukázané, že povinný bol zamestnaný naposledy v roku 1999 a nie je poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti a nemocenskej dávky. Exekúcia prebieha už viac ako 7 rokov, pričom doposiaľ sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť reálne postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie a teda nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená. Súd toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti povinného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
8. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v danej veci splnené nebolo). Toto ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Tomuto nasvedčujú výsledky aktuálnych šetrení - lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného. Ide o stav pretrvávajúci, pričom z týchto lustrácií majetku jednoznačne vyplýva rovnaký záver o nedostatku majetku povinného, vyplývajúci z dlhodobo nepriaznivej majetkovej situácie povinného. Súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdnej exekútorky, ako aj z rozhodovacej činnosti krajských súdov v obdobných veciach (uznesenia Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/109/2019, sp. zn. 43CoE/195/2019-46 zo dňa 22. 08. 2019, sp. zn. 1CoE/61/2019-50 zo dňa 10. 09. 2019, sp. zn. 41CoE/155/2019-53 zo dňa 16. 07. 2019, sp. zn. 41CoE/197/2019-63 zo dňa 14. 08. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoE/83/2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoE/6/2020...).
9. Postup v exekúcii je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, ktorý by umožňoval realizovať niektorý (ďalší) zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. Nakoľko nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie a ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej moci, pretože pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Z týchto dôvodov súd rozhodol výrokovou vetou tohto uznesenia tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Účelom citovaného ustanovenia je zastaviť len neperspektívnu exekúciu, a nie umožniť povinnému vyhnúť sa jeho povinnosti (vyplývajúcej z exekučného titulu), keďže v konkrétnej veci nie je daný reálny predpoklad vymoženia pohľadávky v prospech oprávneného.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 Civilného sporového poriadku a contrario tak, že oprávnenému a povinnému náhradu trov konania nepriznal, keďže v danom prípade žiadny z nich nezavinil zastavenie exekúcie.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie, pretože tie si v konaní nežiadala priznať.
17. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku III. nie je prípustné odvolanie.
Proti výrokom I. a II. je prípustné odvolanie podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 Civilného sporového poriadku).