Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-38Er/2926/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom so sídlom na Mlynárskej 16, Košice, sp. zn. EX 2206/11, v konaní o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 18. februára 2025, č. k. K2-38Er/2926/2011-33 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (I., II.). O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,69 eur do 15 dní od doručenia uznesenia (III.).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končeka, sp. zn. RR-366/10-EK zo dňa 21.04.2010, na podklade ktorého sa oprávnený domáhal peňažného plnenia v dôsledku porušenia povinnosti povinných plniť riadne a včas, zo záväzkového právneho vzťahu strán založeného úverovou zmluvou č. 8300000723 (ďalej len „úverová zmluva“) uzavretou medzi oprávneným ako veriteľom a povinnými v hmotnoprávnom postavení dlžníkov, na základe ktorej oprávnený poskytol povinným úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,69 eur), ktorý sa dlžníci zaviazali vrátiť v 36. mesačných splátkach po 3.020,- Sk (100,24 eur), spolu tak 58.720,- Sk.

3. Súd prvej inštancie skôr než pristúpil k rozhodnutiu vo veci, posúdil možnosť prednostného použitia osobitnej právnej úpravy týkajúcej sa starých exekúcií obsiahnutých v o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo vzťahu k o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, pričom dospel k záveru, že dôvody na zastavenie exekúcie upravené v osobitnom predpise (ZoUNEK) nemožno použiť, keďže vo veci bola vykonaná posledná úhrada dňa 15.10.2024.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 až 3, , 4, , 2, , v znení neskorších zmien a doplnkov, , 2, , b),

o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, , 2 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a až 3 o rozhodcovskom konaní. Na ich základe posúdil vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, z ktorého sa veriteľ ako oprávnený zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi (povinným) úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Z uzavretej zmluvy je zrejmé, že ju povinní uzavreli ako fyzické osoby pre svoju vlastnú osobnú potrebu. Súd prvej inštancie preskúmal inkorporovanú rozhodcovskú doložku v úverovej zmluve, ktorou rozhodcovský súd založil svoju právomoc a dospel k záveru, že oprávnený v postavení veriteľa v danom prípade zneužil bdelosť spotrebiteľa a pri podpisovaní úverovej zmluvy mu dal podpísať aj rozhodcovskú doložku, na základe ktorej si v bode č. 18 zmluvných dojednaní vymienil, že výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh a zároveň vopred určil konkrétnych rozhodcov, ktorí budú v danej veci rozhodovať. Takýmto spôsobom oprávnený znemožnil spotrebiteľovi uplatniť svoje práva na všeobecnom súde, čím sa narušila rovnováha medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, čím je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou doložkou, ktorá je tak neplatná. Súd prvej inštancie mal tiež pochybnosti o tom, či bol spotrebiteľ riadne poučený o rozhodcovskej doložke a oboznámený so znením záverečných ustanovení zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami pred podpisom zmluvy pre ich značný rozsah, predpokladanú časovú tieseň a drobné písmo, ktorého preštudovanie by zabralo určitý čas. Oprávnený vsunutím rozhodcovskej doložky do záverečných ustanovení vopred pripravovanej formulárovej zmluvy využil nepozornosť spotrebiteľa a vnútil mu neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu postupom, ktorý je podľa súdu prvej inštancie v rozpore s ust. ale aj dikciou zákona o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej doložky navodzuje dojem, že zmluvné strany sa dohodli, že spory budú riešené dohodou strán, alebo pred vopred určeným rozhodcovským alebo všeobecným súdom, no v konečnom dôsledku si toto právo výberu ponechal veriteľ a donútil spotrebiteľa – povinných vzdať sa budúceho práva dohodnúť sa na riešení sporov a nepodmienečne sa podrobiť konaniu, ktoré veriteľ vyvolá. Dodávateľ si zvolil konkrétny súd nachádzajúci sa v mieste sídla jeho podnikania, zatiaľ čo pre spotrebiteľa je tak značne sťažený prístup k právne (súdnej) ochrane vzhľadom na vzdialenosť medzi miestom trvalého pobytu povinných a sídlom rozhodcovského súdu. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovský súd podľa názoru súdu prvej inštancie nemal vo veci právomoc rozhodnúť pre rozhodcovskú doložku, ktorá nebola platne dohodnutá, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, pre ktorú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

5. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie priznal vo výške 48,69 eur s odôvodnením, že vyúčtované trovy exekúcie zodpovedajú obsahu exekútorského spisu. Vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného a výška uplatnených trov exekúcie súdnym exekútorom bola dôvodná, súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie tak, že oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie.

6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na nedostatky v procesnom postupe pri odôvodňovaní rozhodnutia, na prítomnosť inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na nesprávnosť skutkových nálezov na základe vykonaných dôkazov a na nesprávnosť právneho posúdenia veci uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Odvolateľ v odvolaní polemizoval so súdom prvej inštancie v otázke spôsobu riešenia sporov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, pričom poukázal, že výber rozhodcovského súdu a konanie pred rozhodcom bolo alternatívnym spôsobom riešenia sporu. Pokiaľ ide o výber rozhodcu, uviedol, že k výberu rozhodcu dochádza až pri podaní žaloby, pričom obe zmluvné strany majú rovnaké práva, preto nie je možné hovoriť o nerovnováhe v danom zmluvnom vzťahu. Odvolateľ vo vzťahu k formulárovému zneniu rozhodcovskej doložky uviedol, že povinný sa rozhodol zmluvu o revolvingovej pôžičke spolu s rozhodcovskou doložkou uzavrieť. Podľa názoru odvolateľa, rozhodcovská doložka musela obsahovať určenie rozhodcovského súdu, poprípade rozhodcu z dôvodu určitosti a zrozumiteľnosti. Pokiaľ ide o miesto rozhodcovského súdu, uviedol, že rozhodcovské konanie je písomným konaním, ktoré v porovnaní s inými sporovými konaniami (napr. konanie o platobnom rozkaze) nie je spôsobilé privodiť zásah do práv účastníkov konania a ani v konaní pred všeobecným súdom sa nevychádza striktne z princípu dostupnosti súdu. V tejto spojitosti upriamil pozornosť na dikciu

zákona, z ktorej nevyplýva podmienka týkajúca sa dostupnosti miesta rozhodcovského konania, resp. že by rozhodcovské konanie mimo miesta bydliska spotrebiteľa bolo neprípustné, preto odvolateľ považuje záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej „zmluvy“ z dôvodu neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania v rozpore so zákonom. Podľa odvolateľa bola rozhodcovská doložka dojednaná v zmluvných dojednaniach jasne a zrozumiteľne pre priemerného spotrebiteľa. Napriek tomu, že oprávnenému nevyplývala povinnosť spotrebiteľa pri uzatváraní rozhodcovskej doložky poučiť ho o jej dôsledkoch, ho poučil o podstate rozhodcovského konania v samotnej rozhodcovskej doložke. Zároveň ozrejmil, že účastníkom zmluvy nebolo bránené riadne uplatniť svoje práva v konaní pred všeobecným súdom a pravidlá rozhodcovského konania sú zrozumiteľné, transparentné, určité a nepripúšťajúce rôzny výklad.

7. Povinní sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a C.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety C.s.p.).

12. Odvolací súd sa v prvom rade stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom a za správny považuje jeho záver, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnými je vzťahom spotrebiteľským zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. K tomuto záveru súd prvej inštancie dospel na podklade toho, že úverová zmluva bola uzavretá medzi veriteľom, t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie a spotrebiteľom, resp. povinnými, ktorým bol ako fyzickým osobám poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom sa veriteľ zaviazal spotrebiteľovi poskytnúť úver a spotrebiteľ sa zaviazal tieto peňažné prostriedky a celkové náklady spojené s poskytnutým úverom vrátiť.

13. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

14. Exekučný súd pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky (zmluvy), ak je exekučným titulom v konaní rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky (zmluvy), čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/135/2012 zo dňa 5. decembra 2012, ktorým konštatoval, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu do zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie.

Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či k jej uzavretiu došlo platne.

15. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končeka, sp. zn. RK-366/10-EK zo dňa 21.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2010 a vykonateľnosť dňa 15.06.2010. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka v zmysle bodu 18. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 21.12.2007 medzi oprávneným a povinnými. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky súdom prvej inštancie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná. Podľa nazerania odvolacieho súdu, povinní podpisom zmluvy o revolvingovom úvere jednoznačne neprejavili svoju vôľu byť viazaní aj s rozhodcovskou doložkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, keďže sa jedná o formulárové znenie zmluvných dojednaní k revolvingovom úvere, ktoré využíva oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinným, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinných to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere, ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. V tejto spojitosti je potrebné tiež zdôrazniť, že i z bodu 18.2.1. zmluvných dojednaní vyplynulo, že voľba náhradného rozhodcu bola výhradne v kompetencii veriteľa, čím tiež dochádza k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vo svetle týchto zistení niet pochýb o tom, že si povinní osobitne nevymienili dojednanie rozhodcovskej doložky a ovplyvnili jej obsah. V danom prípade je zrejmé, že ak sa rozhodcovská doložka viazala na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, resp. pokiaľ mali povinní záujem o poskytnutie úveru, boli nútení podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

16. Naproti odvolacej argumentácii oprávneného, že pravidlá rozhodcovského konania sú zrozumiteľné, transparentné, určité a nepripúšťajúce rôzny výklad, je podľa nazerania odvolacieho súdu rozhodcovská doložka nielenže neprehľadne umiestnená medzi ostatné zmluvné dojednania malým písmom ale jedná sa v danej veci o typovú rozhodcovskú doložku, čo samo o sebe predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Preto odvolací súd nemohol prijať iný názor než, že spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. , preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. . Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt a preto neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd procesným postupom podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinným preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).