Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

69Csp/215/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, A. E. B., o zaplatenie 896,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica súdu dňa 22.5.2024, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2024, domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 896,15 eur, úroku vo výške 547,27 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 896,15 eur od 17.8.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod číslom zmluvy XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „úverová zmluva“) úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Úverová zmluva bola uzavretá elektronicky prostriedkami diaľkovej komunikácie, tzn. bez jej vyhotovenia v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Pred uzavretím úverovej zmluvy žalobca so žalovanou uzavreli zmluvu o elektronickej komunikácii, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie a na základe ktorej bol žalovanej pridelený aktivačný a autorizačný kód na účely komunikácie prostriedkami diaľkovej komunikácie v zmysle o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle z.č. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovanej a účel úveru, čo preukazoval predloženým dokumentom s údajmi zistenými zo žiadosti o úver. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaná napriek písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatila, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanej doručené dňa 9.8.2021. Nakoľko žalovaná v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatila, voči žalobcovi sa tak od 17.8.2021 dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalovaná bola vyzvaná právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalobca si

v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej dlžnú istinu úveru vo výške 896,15 eur, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaná žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatila. Zároveň si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Žaloba spolu s prílohami ako aj procesnými poučeniami súdu bola žalovanej doručená dňa 28.1.2025 (č.l. 92).

4. Uznesením zo dňa 13.1.2025, právoplatným dňa 13.2.2025, súd pripustil zmenu na strane žalobcu, keď do konania namiesto pôvodného žalobcu spoločnosti Ahoj, a.s., vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. (žalobca).

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 31.1.2025 uviedol, že právny predchodca preveroval históriu splácania a platobnú kapacitu žalovanej v nebankovom registri klientskych informácii. Žalovaná v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru právnemu predchodcovi potvrdila, že pracuje, má zmluvu na dobu neurčitú a má za 3 posledné mesiace od uvedeného dopytu čistý mesačný príjem 585 eur, 501 eur a 251 eur. Z výpisu z registra klientskych informácii je jasné, že žalovaná v čase žiadosti o úver mala iný existujúci úver, s výškou splátky 36 eur. Výpočtom, v ktorom právny predchodca od čistej mesačnej mzdy žalovanej vo výške 445,66 eur odpočítal sumu životného minima platného od 1.7.2019 do 30.6.2020 vo výške 210,20 eur, splátku iných úverov podľa NRKI vo výške 36,32 eur a dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaná bola schopný splácať, a to sumu 199,14 eur. Nakoľko splátka zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške 18,08 eur mal za to, že právny predchodca postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovanej pred uzatvorením predmetnej zmluvy a riadne preveril stav, príjmy a výdavky žalovanej. Žalovaná na úver zaplatila celkovo sumu 292,26 eur. Z úhrad v celkovej sume 292,26 eur zaplatenej žalovanou bolo na istinu úveru započítaných 103,85 eur, zvyšná časť v sume 188,41 eur bola započítaná na úhradu úrokov. Z uvedeného dôvodu tak nesplatená istina, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu predstavuje sumu 896,15 eur s príslušenstvom a taktiež nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov. Po odpočítaní sumy 188,41 eur započítanej na úhrady úrokov od celkových nákladov spotrebiteľa vo výške 735,68 eur si žalobca v žalobe uplatnil neuhradené zmluvné úroky vo výške 547,27 eur. Z prehľadu splátok a úhrad jasne vyplýva, že žalovaná svoj záväzok uhrádzať pravidelne mesačné splátky nesplnila riadne a včas. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalobca poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa 24.06.2021 upozornil žalovanú na omeškanie so splácaním úverových splátok. Zároveň žalovanú upozornil, že pre prípad nezaplatenia dlhu na splátkach mu vzniká právo na predčasné zosplatnenie úveru. Nakoľko žalovaná dlžné splátky úveru nezaplatila, v zmysle ust. v spojení s ust. listom zo dňa 27.07.2021 právny predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnili pre splátku splatnú dňa 20.04.2021.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa 5.8.2025, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s jeho vykonaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná, ktorej predvolanie na pojednávanie bolo doručené v súlade s dňa 13.7.2025. Súd preto pojednával v neprítomnosti sporových strán podľa .

7. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu – spoločnosť Amico Finance a.s. (podľa výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III od 01.06.2021 podnikajúca pod obchodným menom Ahoj, a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 21.11.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (č.l. 4 – 11 spisu), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 18,08 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 20.12.2019, frekvencia splátok k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca a dátum splatnosti poslednej splátky bol dojednaný na 20.11.2027. V zmluve si strany dohodli výšku úrokovej sadzby 16,50 % ročne, v zmluve bola ďalej uvedená RPMN vo výške 16,50 %, celkové náklady spotrebiteľa 735,68 eur a celková čiastka 1.735,68 eur. V bode 2. zmluvy sú uvedené predpoklady výpočtu RPMN aj vzorec výpočtu RPMN.

8. Listom zo dňa 24.6.2021 označeným ako „3. upomienka – výzva na zaplatenie“ (č.l. 15 spisu) právny predchodca žalobcu opätovne dôrazne vyzval žalovanú na okamžitú úhradu omeškaných splátok úveru vo výške 51,26 eur, keďže nereagovala na predchádzajúce výzvy na zaplatenie – upomienky a súčasne je v omeškaní už s tromi splátkami úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Zároveň právny predchodca žalobcu dôrazne upozornil žalovanú, že v prípade, ak neuhradí splátku úveru splatnú dňa 20.4.2021 vo výške 18,08 eur najneskôr v lehote do 25.7.2021, veriteľ bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Upozornil ju tiež, že ak neuhradí dlžnú čiastku omeškaných splátok, vzniknú jej ďalšie náklady spojené s vymáhaním dlhu. Upomienka bola žalovanej doručená dňa 28.6.2021 (č.l. 18 spisu).

9. Listom zo dňa 27.07.2021 označeným ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ (č.l. 16 spisu) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že vzhľadom na skutočnosť, že je v omeškaní s úhradou splátky úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 18,08 eur, ktorá bola splatná dňa 20.4.2021, po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a súčasne bola v upomienke 3 upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a túto dlžnú splátku úveru v stanovenej lehote neuhradila, jej dlh zo zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.4.2021, a to v súlade s bodom 4.2 písm. d) zmluvy v nadväznosti na a a zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie celého dlžného zostatku vo výške 945,56 eur, z toho istina 896,15 eur a úroky 49,41 eur. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanej doručované, pričom zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 09.08.2021 (č.l. 17 spisu).

10. Podľa čl. 3, bod 3.2. písm. d) zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2019, v prípade, ak dlžník nespláca splátky úveru riadne a včas, je veriteľ oprávnený žiadať od dlžníka zaplatenie celého zostatku úveru spolu s príslušenstvom, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru alebo jej časti počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v a a teda, ak súčasne upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Z prehľadu platobnej disciplíny žalovanej (č.l. 22 – 23 spisu) vyplýva, že celkové prijaté plnenie od žalovanej činí 292,26 eur, z toho prijaté plnenie započítané na istinu úveru 103,85 eur a prijaté plnenie započítané na dlžný úrok z úveru 188,41 eur.

12. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.4.2024 (č.l. 26 spisu) oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že aktuálna výška dlžnej sumy je 1.316,92 eur s tým, že zaplatením dlžnej sumy v plnej výške do 3.5.2024 predíde ďalšiemu možnému navyšovaniu o úroky z omeškania. Výzva na zaplatenie bola odovzdaná na poštovú prepravu žalovanej dňa 25.04.2024, o čom svedčí predložená ePotvrdenka (č.l. 27 spisu).

13. Skúmanie bonity žalovanej žalobca preukazoval kópiou občianskeho preukazu žalovanej, výpisom z bankového účtu žalovanej, výpisom z registra klientskych informácii, dotazníkom o preverovaní príjmu a dokumentom z interného systému, z ktorého vyplýva, že preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovanej. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že preveroval históriu splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri klientskych informácii. Žalovaná v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru právnemu predchodcovi potvrdila, že pracuje, má zmluvu na dobu neurčitú a má za 3 posledné mesiace od uvedeného dopytu čistý mesačný príjem 585 eur, 501 eur a 251 eur. Z výpisu z registra klientskych informácii vyplýva, že žalovaná v čase žiadosti o úver mala iný existujúci úver, s výškou splátky 36 eur. Výpočtom, v ktorom právny predchodca žalobcu od čistej mesačnej mzdy žalovanej vo výške 445,66 eur odpočítal sumu životného minima platného od 1.7.2019 do 30.6.2020 vo výške 210,20 eur, splátku iného úveru podľa NRKI vo výške 36,32 eur, tak dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaná bola schopná splácať, a to sumu 199,14 eur.

14. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 001 a jej prílohy: predchodca žalobcu a žalobca dňa 25.09.2024 uzatvorili dňa 25.09.2024 zmluvu o postúpení balíka pohľadávok, o ktorého bola zahrnutá aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní.

15. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 502 ods. 1 citovaného zákona od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

17. Podľa zákona č. 40/194 Zb. (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

26. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (účinného v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

28. Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

29. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

30. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

31. Podľa § 7 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods., 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

32. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

33. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

34. Podľa § 7 ods. 18 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.

35. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

36. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

37. Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

38. Podľa o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

39. Predmetný právny vzťah zo zmluvy medzi stranami sporu súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia a nasledujúce a aj ustanovenia o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keďže poskytnutý úver bol zároveň spotrebiteľským úverom.

40. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.11.2019 sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej úver v sume 1.000 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 16,50 %, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať 96 mesačnými splátkami vo výške 18,08 eur počnúc od 20.12.2019 do 20.11.2027, kedy sa mala stať splatnou posledná splátka úveru. Mesačné splátky sa žalovaná zaviazala uhrádzať do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 1.000 eur dňa 21.11.2019 právny, predchodcom žalobcu žalovanej medzi stranami nebolo sporné. Žalovaná však úver nesplácala riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru.

41. Súd v prvom rade skúmal, či žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný, a teda, či boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu.

42. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, spis. zn. 2 Cdo205/2009).

43. Z dôvodovej správy k § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že novým znením tohto ustanovenia chcel zákonodarca sprísniť sukcesiu do práv veriteľa v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi. To znamená, že cieľom bolo dosiahnuť stav, kedy sukcesia do práv veriteľa bude možná iba v prípade zlyhania spotrebiteľského úveru, ak bude zároveň predmetom prevodu alebo prechodu pohľadávka zo spotrebiteľského úveru v celosti. Z § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase tvrdeného postúpenia pohľadávky vyplýva, že právo zo spotrebiteľskej zmluvy je možné platne postúpiť iba v prípade, že postúpenie (i) sa týka celej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň (ii) sa uskutoční v čase po dohodnutom konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo postúpenie sa bude týkať pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti – inak povedané v čase, kedy už bola pohľadávka pre zlyhanie spotrebiteľa predčasne zosplatnená. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, kde bola dohodnutá konečná splatnosť úveru na termín 20.11.2027. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok bolo preukázané, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní z tejto zmluvy mala prejsť na žalobcu s účinnosťou od dňa 25.09.2024, teda v čase pred konečným termínom splatnosti úveru dohodnutým v zmluve o úvere. Teda pre úspech žalobcu bolo podstatné v prvom rade tvrdiť a preukázať, že došlo k platnému zosplatneniu úveru pred dňom 25.09.2024. Žalobca síce tvrdil v žalobe zosplatnenie úveru ku dňu 20.04.2021, ktoré bolo oznámené žalovanej listom zo dňa 27.07.2021, avšak súd toto zosplatnenie považuje v zmysle za neplatné pre rozpor s Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca totiž nepreukázal splnenie povinnosti svojho právneho predchodcu skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch pred uzatvorením zmluvy o úvere. Žalobca preto neuniesol svoje dôkazné bremeno o tom, že si jeho predchodca splnil svoju povinnosť podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a svoju povinnosť podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pritom povinnosť hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti vyplýva veriteľovi z Zákona o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku neunesenia tohto dôkazného bremena, súd konštatuje porušenie povinnosti veriteľa podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch konať s odbornou starostlivosťou, následkom čoho je nemožnosť veriteľa zosplatniť úver.

44. Žalobca v konaní poukázal na to, že jeho právny predchodca skúmal schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver, pričom v tejto súvislosti odkázal na predložené listinné dôkazy, a to kópiou občianskeho preukazu žalovanej, výpis z bankového účtu žalovanej, výpis z registra klientskych informácii, dotazník o preverovaní príjmu a dokument z interného systému, z ktorého vyplýva, že preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovanej. Žalovaná v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru právnemu predchodcovi potvrdila, že pracuje, má zmluvu na dobu neurčitú a má za 3 posledné mesiace od uvedeného dopytu čistý mesačný príjem vo výške 585 eur, 501 eur a 251 eur. Z výpisu z registra klientskych informácii vyplýva, že žalovaná v čase žiadosti o úver mala iný existujúci úver, s výškou splátky 36 eur. Právny predchodca žalobcu vychádzal z čistej mesačnej mzdy žalovanej vo výške 445,66 eur, od ktorej odpočítal sumu životného minima platného od 1.7.2019 do 30.6.2020 vo výške 210,20 eur, splátku iného úveru podľa NRKI vo výške 36,32 eur, tak dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaná bola schopná splácať, a to sumu 199,14 eur. Dohodnuté splátky úveru boli vo výške 18,08 eur, preto bol úver schválený. Súd má za to, že iba nahliadnutie do príslušných databáz a úverových registrov nie je za účelom preverenia bonity klienta dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia z týchto databáz spoľahlivo vyplývať a tieto databázy nemusia dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tieto je nutné zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Žiadosť však neobsahuje žiadne údaje o výdavkoch žalovanej a tieto právny predchodca žalobcu dôsledne ani neskúmal. Žalovaná má nesporne mesačné výdavky na zabezpečovanie základných životných potrieb, ako sú strava, domácnosť, ošatenie a pod.. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 sa výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, čo však nezbavuje veriteľa povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zisťovať reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenie jeho životných potrieb. Iba v prípade, žeby boli veriteľom zistené reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb nižšie ako suma životného minima, tak pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver, musí veriteľ vychádzať zo sumy životného minima a nie z reálne zistených nákladov. Veriteľ je v každom prípade povinný zisťovať reálne náklady spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa

a posúdenie toto, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov taká suma, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa pritom považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

45. Na základe vykonaného dokazovania teda súd dospel k záveru, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nepredložil súdu potrebné dôkazy preukazujúce, že by veriteľ pred uzatvorením Zmluvy so žalovanou skúmal riadne jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver, preto porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, konať s odbornou starostlivosťou, čo má za následok nemožnosť úver zosplatniť.

46. Vzhľadom na uvedené zosplatnenie spotrebiteľského úveru tvrdené v žalobe je neplatné pre rozpor so zákonom, a to konkrétne pre rozpor s § 11 ods. 2 v spojení s § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže toto zosplatnenie spotrebiteľského úveru je neplatné nedošlo ani k tvrdenému platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu. Totiž v zmysle § 17 Zákona o spotrebiteľských zákonoch v znení účinnom v deň tvrdeného postúpenia pohľadávky platne nemožno postúpiť pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred dohodnutým dňom konečnej splatnosti. Preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a súd žalobu zamietol.

47. K skúmaniu splnenia povinnosti predchodcu žalobcu podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch súd odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 05.03.2020 C-679/18, z ktorého vyplýva, že vnútroštátne súdy majú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nenamieta v konaní porušenie tejto povinnosti. Jedným z dôvodov takéhoto prístupu je, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu nevedomosti nebude dovolávať právnej normy určenej na jeho ochranu (rozsudok z 21.04.2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, bod 65).

48. V neposlednom rade súd tiež skúmal splnenie podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa . Ako každý právny úkon, tak aj právny úkon, ktorým veriteľ uplatňuje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti plnenia, je súd nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať ex offo z pohľadu, či nie je absolútne neplatný, t.j. či napríklad neodporuje zákonu. Nedodržanie podmienok na zosplatnenie úveru má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu pre rozpor so zákonom v zmysle .

49. Ustanovenie je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ustanovením , t.j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatný celý dlh za splnenia ďalšej podmienky podľa – upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva. Dikcia veta druhá je teda aplikovateľná na zosplatnenie úveru v zmysle , pričom veriteľ je limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo). Do splatnosti tej splátky, ktorá bezprostredne nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, využiť, inak jeho právo zaniká. Pokiaľ veriteľ svoje právo zosplatniť úver nevyužije, nedochádza k splatnosti celého úveru, ale platí pôvodné dojednanie strán, že dlh bude platený v splátkach. Toto právo získa opätovne za rovnakých podmienok ( ), ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky (ktorejkoľvek).

50. Súd pri posudzovaní splnenia podmienok § 53 ods. 9 vychádzal z jednoznačného obsahu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.07.2021, kde veriteľ (právny predchodca žalobcu) sám uviedol, že dlh zo zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.04.2021, a to v súlade s bodom 4.2 písm. d) zmluvy v nadväznosti na a . Možno teda konštatovať, že samotný veriteľ vyhlásil splatnosť ku dňu 20.04.2021 a takýto postup je v rozpore s . Podľa výzvy a aj podľa vyhlásenia okamžitej splatnosti je dlžnou splátkou, pre ktorú veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť splátka, ktorá bola splatná dňa 20.04.2021, tak veriteľ si môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a v danom prípade toto

právo si veriteľ uplatnil ku dňu 20.04.2021, čo je dátum splatnosti omeškanej splátky, a tak nebola splnená zákonná podmienka troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a zároveň nebola splnená ani podmienka 15 dní na upozornenie na uplatnenie tohto práva. Pretože veriteľ nepostupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a , tak vyhlásenie okamžitej splatnosti listom zo dňa 27.07.2021 je neplatné pre rozpor so zákonom podľa , a tak nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu podľa , a tak zmluva o postúpení, ktorá bola uzavretá v zmysle a nasledujúce medzi veriteľom postupcom a žalobcom postupníkom, pokiaľ ide o pohľadávku uplatnenú zo zmluvy o úvere proti žalovanej, je pre rozpor so zákonom podľa v spojení s , absolútne neplatná. Aj na základe tohto možno konštatovať, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Súd preto žalobu zamietol.

51. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto by mala nárok na náhradu trov konania, avšak podľa obsahu spisu jej žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).