Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42CoKR/19/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C., 2. A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX H. G. I., 3. A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XXX, XXX XX G. C., 4. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX H. G. I., 5. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M., 6. E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. N. XX, XXX XX G. N., všetci navrhovatelia zastúpení odborovou organizáciou: Základná organizácia DLV pri Bukocel, a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 001778310108, odborová organizácia práv. zast.: JUDr. Patrik Pavelko, advokát, so sídlom Sládkovičova 1995/32, 093 02 Hencovce, proti dlžníkovi: BUKÓZA INVEST spol. s r.o., so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 31 666 442, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, o odvolaní RS 19 s.r.o., so sídlom Sliezska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 52 033 775 proti rozhodnutiu Mestského súdu Košice sp. zn. 88K/1/2025 zo dňa 3. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie RS 19 s.r.o., so sídlom Sliezska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 52 033 775 zo dňa 22.04.2025 proti rozhodnutiu Mestského súdu Košice sp. zn. 88K/1/2025 zo dňa 3. apríla 2025 o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd (ako súd konkurzný) napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: BUKÓZA INVEST spol. s r.o., so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 31 666 442. V tretej až šiestej výrokovej vete v nadväznosti na vyhlásenie konkurzu ustanovil správcu konkurznej podstaty, uložil správcovi povinnosti vo vzťahu k správe konkurznej podstaty a vyzval veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili u správcu konkurznej podstaty do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Druhou výrokovou vetou mestský súd uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie.

2. Konkurzný súd odôvodnil rozhodnutie vo vzťahu k výrokom I., III. – VI. tým, že dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť a že konkurzný súd má preukázané splnenie všetkých materiálnych podmienok na vyhlásenie konkurzu. Vo vzťahu k uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie konkurzný súd uviedol, že dlžník má centrum hlavných záujmov v Slovenskej republike, kde má registrované sídlo.

3. Mestský súd v poučení o možnosti podať opravný prostriedok uviedol, že proti výrokom I., III., IV., V. a VI. je oprávnený podať odvolanie iba dlžník, kým vo vzťahu k výroku II. o uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie uviedol, že je prípustné odvolanie bez toho, aby obmedzil okruh subjektov oprávnených podať odvolanie.

4. Voči rozhodnutiu konkurzného súdu v celom rozsahu podala odvolanie spoločnosť RS 19 s.r.o. s odôvodnením, že je veriteľom dlžníka a že odvolanie veriteľa voči rozhodnutiu okresného súdu je prípustné, keďže podľa ust. je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa a v ust. ZKR podľa názoru odvolateľa zákon pripúšťa, aby sa tento odvolal voči rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu. Odvolateľ poukázal na znenie ust. ZKR,

veta druhá, v zmysle ktorého, ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. Skutočnosť, že odvolateľ je veriteľom dlžníka odvodil z toho, že s ním uzavrel zmluvu o pôžičke. Uviedol, že v prípade vyhlásenia konkurzu bude uspokojenie jeho pohľadávky nižšie, ako v prípade, ak by konkurz vyhlásený nebol.

5. Odvolateľ podal odvolanie z dôvodov podľa ust. písmena b), f) a h) . Zároveň vo vzťahu k rozhodnutiu Mestského súdu Košice sp. zn. 88K/1/2025 zo dňa 21.01.2025 o začatí konkurzného konania odôvodnil odvolanie aj splnením podmienok podľa , keďže rozhodnutie konkurzného súdu o začatí konkurzného konania vyhodnotil ako vadou postihnuté právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádza odvolaním napadnutému uzneseniu.

6. Odvolanie je vecne smerované voči rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka BUKÓZA INVEST spol. s r.o., a to z dôvodu, že podľa názoru odvolateľa navrhovatelia nespĺňali predpoklady aktívnej vecnej legitimácie, určené v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii, a teda návrh navrhovateľov na vyhlásenie konkurzu nespĺňal zákonom ustanovené predpoklady. Konkurzný súd preto nemal rozhodnúť ani o začatí konkurzného konania, ani o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Odvolateľ konkrétne namietol, že navrhovatelia v návrhu na vyhlásenie konkurzu neoznačili dva peňažné záväzky voči viac ako jednému veriteľovi, s ktorými by bol dlžník v omeškaní viac ako 90 dní a hodnoverne nepreukázali ani to, že by dlžník bol na zaplatenie písomne vyzvaný aspoň jedným veriteľom, ktorého pohľadávka je už viac ako 90 dní po splatnosti. Uviedol, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu ani jeden z navrhovateľov nemal pohľadávku po splatnosti viac ako 90 dní. Na základe toho konštatoval, že konkurzný súd nesprávne právne posúdil vec, ak ustálil, že navrhovatelia preukázali aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj splnenie predpokladov na začatie konkurzného konania a na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Zároveň namietol, že konkurzný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom výšky pohľadávok navrhovateľov aj ohľadom osvedčenia platobnej schopnosti, a teda nesprávne a nezákonne vydal uznesenie o začatí konkurzného konania a uznesenie o vyhlásení konkurzu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie konkurzného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Navrhovatelia sa k odvolaniu vyjadrili, že s rozhodnutím konkurzného súdu sú stotožnení a v plnej miere s ním súhlasia. Poukázali na to, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, keď odvolateľ nie je účastníkom konkurzného konania, keďže za takývažujú iba veritelia, ktorí spôsobom stanoveným zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Subjekt, ktorý odvolanie podal, si v konkurznom konaní u správcu konkurznej podstaty svoju pohľadávku neprihlásil. Preto napriek tomu, že tvrdí, že je veriteľom úpadcu, nemá postavenie účastníka konania v zmysle ZKR. Zároveň poukázali na ust. ZKR, z ktorého vyplýva, že veriteľ môže v konkurznom konaní odvolaním napadnúť iba výrok II. rozhodnutia konkurzného súdu, ktorým bol konkurz uznaný za hlavné insolvenčné konanie. Veriteľ však nemôže odvolaním napadnúť všetky výroky napadnutého uznesenia. Navrhovatelia ďalej popreli argumentáciu odvolateľa vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľov a k splneniu podmienok na vyhlásenie konkurzu na dlžníka.

8. Odvolateľ v reakcii na vyjadrenie navrhovateľov uviedol, že skutočnosť, že si do konania doposiaľ neprihlásil pohľadávku je irelevantná, keďže ustanovenie § 19 ods. 2 ZKR umožňuje podať odvolanie ktorémukoľvek veriteľovi, nielen veriteľovi, ktorý si prihlásil pohľadávku. Ak by bola možnosť podať odvolanie viazaná na prihlásenie pohľadávky, bol by takýto veriteľ znevýhodnený, pretože by si pohľadávku musel podať v odvolacej pätnásťdňovej lehote, a nie v riadnej lehote 45 dní na prihlásenie pohľadávok.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. , a (ďalej len ) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka3c). Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní3e).

11. Podľa veta druhá , proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.

12. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 (ďalej len Nariadenia), dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci.

13. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, rozhodnutie o začatí hlavného insolvenčného konania môžu napadnúť aj iní účastníci konania, ako sú účastníci uvedení v odseku 1, alebo ho možno napadnúť aj z iného dôvodu, než je nedostatok medzinárodnej právomoci, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve.

14. Odvolací súd je oprávnený rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie iba vtedy, ak je odvolanie prípustné. V zmysle ust. je proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní prípustné odvolanie iba za predpokladu, že tak ustanovuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Rozhodnutie, voči ktorému už odvolanie prípustné nie je, sa stane doručením účastníkom konania právoplatným, preto nemôže už byť predmetom prieskumu odvolacím súdom a odvolací súd je povinný postupom podľa takéto odvolanie odmietnuť.

15. Odvolací súd po preskúmaní odvolania zistil, že bolo podané subjektom, ktorý o sebe tvrdí, že je veriteľom dlžníka na základe Zmluvy o pôžičke a v tejto pozícii namietol správnosť rozhodnutia konkurzného súdu o začatí konkurzného konania, ako aj správnosť rozhodnutia konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka BUKÓZA INVEST spol. s r.o.

16. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ust. veta druhá (ktorého sa domáhal aj odvolateľ), jednoznačne upravil, že proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie iba dlžník. Ani tí veritelia, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, nie sú oprávnení podať odvolanie voči výrokovej vete, ktorou súd rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (a voči ďalším, vecne nadväzujúcim výrokovým vetám o ustanovení správcu konkurznej podstaty, určení jeho povinností a výzve veriteľom na prihlásenie pohľadávok). Vo vzťahu k tomu je úvaha odvolateľa, že podanie odvolania viazané na 15 dňovú lehotu by predstavovalo znevýhodnenie veriteľa, ktorý má na prihlásenie pohľadávky inak 45 dní, irelevantná. Práve preto, že žiaden z veriteľov nie je oprávnený podať odvolanie voči výroku o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (a nadväzujúcim výrokom), nie je pre veriteľov plynutie 15 dňovej lehoty na odvolanie voči tomuto výroku obmedzujúce, pretože sa ich netýka.

17. Veriteľom ostáva zachované právo podať odvolanie voči tej výrokovej vete, ktorou súd uznáva konkurz za hlavné insolvenčné konanie, a to v zmysle ust. , veta tretia . Tá vo vzťahu k výroku, ktorým sa konkurz uznáva za hlavné insolvenčné konanie umožňuje, aby odvolanie podal ktorýkoľvek veriteľ dlžníka, bez väzby na jeho postavenie účastníka v konkurznom konaní. Zákon v tejto súvislosti odkazuje poznámkou 3C na Nariadenia (EÚ) č. 2015/848. Citovaný upravuje podmienky súdneho preskúmania rozhodnutia o začatí hlavného insolvenčného konania. V jeho zmysle dlžník, alebo ktorýkoľvek veriteľ, má právo podať odvolanie proti tomu, že súd začal hlavné insolvenčné konanie, pričom dôvody, pre ktoré takýto výrok môže napadnúť, musia spočívať v nedostatku medzinárodnej právomoci konkurzného súdu. Zjednodušene povedané v prípade, ak sa ktorýkoľvek z veriteľov domnieva, že konkurzný súd, ktorý vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, nesprávne určil centrum hlavných záujmov dlžníka, a teda nesprávne vyhlásil konkurz za hlavné insolvenčné konanie, má právo voči tomuto rozhodnutiu podať odvolanie, pretože toto právo mu garantuje priamo Nariadenie č. 2015/848, ktoré bolo premietnuté do ust. , veta druhá .

18. Článok 5 Nariadenia, ktorý je v konkurznom zákone implementovaný v , veta tretia (odvolanie proti uznaniu konkurzu za hlavné insolvenčné konanie), však nepredstavuje popretie kogentného ustanovenia uvedeného v , veta druhá , v zmysle ktorého proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka je oprávnený podať odvolanie iba dlžník. Zjednodušene povedané, odkaz na Nariadenie nerozširuje okruh subjektov, ktoré sú oprávnené podať odvolanie voči výroku o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka o veriteľov. Preto veritelia dlžníka, bez ohľadu na to, či svoje pohľadávky v konkurze prihlásili alebo nie, nie sú osobami oprávnenými podať odvolanie voči výrokovým vetám I., III. – VI. rozhodnutia konkurzného súdu.

19. Uvedené vzťahy správne vyhodnotil aj konkurzný súd, ktorý v poučení o možnosti podať opravný prostriedok uviedol, že proti výrokom I., III. až VI. tohto uznesenia je oprávnený podať odvolanie iba dlžník.

20. Vo vzťahu k výroku II. o uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie konkurzný súd poučil, že je prípustné odvolanie bez obmedzenia okruhu subjektov, čo znamená, že voči výroku II. by bol oprávnený podať odvolanie aj odvolateľ, ako (neprihlásený) veriteľ dlžníka. Argumenty uvedené v odvolaní však smerovali voči rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, nie voči rozhodnutiu konkurzného súdu o uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie. Odvolateľ neuviedol žiadne skutkové tvrdenie vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka a záver konkurzného súdu, že centrum hlavných záujmov dlžníka sa nachádza na území Slovenskej republiky odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybnil. Z obsahu odvolania tak vyplýva, že odvolateľ práve voči výroku o uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie odvolanie nepodal, napriek tomu, že tento výrok je zo všetkých výrokov uvedených konkurzným súdom tým jediným, voči ktorému by odvolanie veriteľa bolo prípustné.

21. Odvolací súd pripúšťa, že formulácia uvedená v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii v ust. § 19 ods. 2, veta tretia, pokiaľ je vytrhnutá z kontextu, môže vyvolať nesprávny dojem, že ktorýkoľvek veriteľ je oprávnený podať odvolanie aj voči samotnému vyhláseniu konkurzu, a to z dôvodu, že konkurz bol vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie. Takáto interpretácia by však poprela zmysel a účel ust. vo väzbe na text Nariadenia v , pričom ich výklad je nutné podať v kontexte jazykového výkladu vo vzťahu k zmyslu a účelu Nariadenia ako celku. Z analýzy textu Nariadenia potom vyplýva, že opravný prostriedok, ktorý je v Nariadenia upravený, je opravným prostriedkom len vo vzťahu k rozhodnutiu o tom, že konkurz je ako insolvenčné konanie uznaný za hlavné insolvenčné konanie. Dôvodom uplatnenia tohto opravného prostriedku upraveného v Nariadenia môže byť iba tvrdenie o nedostatku medzinárodnej právomoci (ktorá sa odvíja od centra hlavných záujmov dlžníka). Z textu Nariadenia nie je žiadnym spôsobom možné vyvodiť, že by sa týkal výroku súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, alebo súvisiacich výrokov (napr. ustanovenia správcu konkurznej podstaty a jeho povinností). Odvolanie v zmysle Nariadenia, ktoré je do slovenskej právnej úpravy premietnuté ustanovením veta tretia , potom môže smerovať voči tomu, či súd správne určil centrum hlavných záujmov dlžníka (a teda či správne uznal insolvenčné konanie za hlavné), ale nemá väzbu ani na podmienky, ani na dôvody, pre ktoré konkurzný súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.

22. Odvolací súd pripomína, že ak voči rozhodnutiu súdu o vyhlásení konkurzu na jeho majetok nepodal odvolanie sám dlžník, ktorý tým prejavil rozhodnutie rešpektovať záver konkurzného súdu o splnení podmienok na vyhlásenie konkurzu, veritelia nemôžu do rozhodnutia dlžníka zasiahnuť tým, že sa proti jeho vôli budú domáhať zvrátenia výroku o vyhlásení konkurzu. Zákon im takúto iniciatívu neumožňuje. Umožňuje im len napadnúť prípadné uznanie konkurzu za hlavné alebo vedľajšie insolvenčné konanie, keďže to môže mať dopad na ich konkrétne procesné práva. Samotné vyhlásenie konkurzu však ovplyvniť nemôžu.

23. Keďže odvolací súd zistil, že odvolateľ nie je subjektom oprávneným podať odvolanie voči rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, nepreskúmaval dôvody uvedené odvolateľom vo vzťahu k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka, ani splnenie procesných podmienok vo vzťahu k postaveniu odvolateľa. Pokiaľ odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa vo väzbe na rozhodnutie konkurzného súdu o začatí konkurzného konania, odvolací súd pripomína, že voči rozhodnutiu o začatí konkurzného konania odvolanie prípustné nie je a túto skutočnosť nie je možné obísť prostredníctvom odvolania sa na neskoršie rozhodnutia konkurzného súdu.

24. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa ust. odvolanie spoločnosti RS 19 spol. s r.o. odmietol, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

25. Keďže rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie nekončí, odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval.

26. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).