Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-7Sa-18-2020.pdf
PDF · 121.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-7Sa/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR, zast. JUDr. Martinom Kovácsom, advokátom so sídlom Ružová dolina 613/17, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16.12.2019, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“), rozhodnutím č. XXX- XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 09.09.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení zákona č. 555/2007 Z. z., rozhodla tak, že žalobkyňa nemá nárok na nemocenské, ktorý si uplatnila pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 21.08.2019 (žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské predložením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S 252168). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán okrem zákonných ustanovení uviedol, že žalobkyňa nebola ku dňu vzniku práceneschopnosti, t. j. k 21.08.2019 nemocensky poistená ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) a ani jej k tomuto dňu neplynula ochranná lehota. Prvostupňový orgán uzavrel, že vzhľadom na uvedený dôvod žalobkyňa nesplnila podmienky nároku na nemocenskú dávku ustanovené v § 31 ods. 1 písm. a) ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z.
2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa včas odvolanie. Namietala, že ku dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti bola dobrovoľne nemocensky poistená. V tejto súvislosti uviedla, že k 30.09.2019 bola dobrovoľne dôchodkovo poistená a od 01.10.2019 jej vzniklo povinné sociálne poistenie. Opísala svoj kontakt v pobočke Sociálnej poisťovne v januári 2018, kde bola nesprávne informovaná. Uviedla, že platila platby tak, že chcela byť poistená aj nemocensky. Bola toho názoru, že splnila podmienku dosiahnutia 270 dní z dobrovoľného nemocenského poistenia.
3. Rozhodnutím č. 76997-2/2019-BA zo dňa 16.12.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu (č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 09.09.2019) prvostupňového orgánu v celom
rozsahu zamietla a predmetné prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že pri posudzovaní splnenia podmienok nároku žalobkyne na nemocenské vychádzal prvostupňový orgán z údajov vyplývajúcich z informačného systému Sociálnej poisťovne. Konštatovala, že nakoľko žalobkyni ku dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti netrvalo povinné nemocenské poistenie SZČO a ani jej k tomuto dňu neplynula ochranná lehota po zániku takéhoto nemocenského poistenia, tak prvostupňový orgán žalobkyni nárok na nemocenské prvostupňovým rozhodnutím nepriznal. Ďalej konštatovala, že predmetné prvostupňové rozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním, v ktorom žiadala, aby sa jej nárok na nemocenské posúdil z dobrovoľného nemocenského postenia. Žalovaná mala ďalej za to, že podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa naposledy registrovaná ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba v období od 03.09.2010 do 31.01.2012, pričom toto dobrovoľné nemocenské poistenie žalobkyni vzniklo spolu s dobrovoľným poistením v nezamestnanosti a dobrovoľným dôchodkovým poistením na základe Registračného listu FO - prihláška doručeným Sociálnej poisťovni dňa 03.09.2010. Poukázala na znenie § 293 cb ZSP v znení zákona č. 521/2011 Z. z. - konštatovala, že z predmetného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že nakoľko žalobkyňa k 31.01.2012 získala 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia, tak toto poistenie žalobkyni zaniklo od 01.02.2012 zo zákona. Tvrdila, že pokiaľ žalobkyňa mala záujem, aby jej dobrovoľné nemocenské poistenie nepretržite trvalo, tak sa mala prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie podľa ZSP účinného od 01.02.2012 najneskôr do 29.02.2012 s tým, že na prihláške mala uviesť 01.02.2012. Poukázala na to, že podľa stanoviska prvostupňového orgánu zo dňa 23.10.2019, prvostupňový orgán evidoval žalobkyňu ako dobrovoľne poistenú osobu na nemocenskom poistení a poistení v nezamestnanosti v období od 03.09.2010 do 31.01.2012 a na dobrovoľnom dôchodkovom poistení od 03.09.2010 do 30.09.2019, pričom ako povinne sociálne poistenú SZČO ju eviduje od 01.10.2019. Uviedla, že po tom, ako žalobkyni zaniklo dobrovoľné nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti (zo zákona podľa § 293 cb ZSP v znení zákona č. 521/2011 Z. z.), nepodávala žalobkyňa opätovne prihlášku. Konštatovala, že spätné prihlásenie žalobkyne nie je možné, ani ak platila vyššie odvody, ako bola v zmysle zákona žalobkyňa povinná platiť. Stotožnila sa s prvostupňovým rozhodnutím a považovala ho za správne.
II.
Žaloba
4. Žalobou zo dňa 03.03.2020 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Namietala, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci; sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov; v konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia; zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Poukázala na vadnú rozhodovaciu činnosť a vadnú interpretáciu relevantnej právnej úpravy správnymi orgánmi, v dôsledku ktorých v konaní došlo k porušeniu zásady legality. Tvrdila, že žalovaná pri rozhodovaní vo veci prehliadla, že začala dňa 09.01.2018 podnikať na základe živnostenského oprávnenia – v tejto súvislosti poukázala na § 31 ods. 1 a § 33 ods. 2 ZSP – mala za to, že hoci ako poistenec nebola ku dňu 21.08.2019 povinne nemocensky poistená, tak bola k 21.08.2019 dobrovoľne nemocensky poistená. V tejto súvislosti poukázala aj na emailovú správu, ktorá jej bola doručená dňa 30.09.2019 z adresy zamestnanca Sociálnej poisťovne, z ktorej je podľa jej názoru zrejmé, že bola minimálne dobrovoľne dôchodkovo poistená najneskôr ku dňu 30.09.2019, pričom s účinnosťou od 01.10.2019 jej vzniklo povinné dôchodkové poistenie (podľa jej názoru súčasne s povinným nemocenským poistením, starobným poistením a povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, invalidným poistením a poistením do rezervného fondu solidarity). Ďalej konštatovala, že vo veci bolo zároveň zistené, že začala dňa 09.01.2018 vykonávať samostatne zárobkovú činnosť, pričom Okresný úrad Bratislava, odbor živnostenského podnikania vydal Osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. E./XXXXXX-X zo dňa 10.01.2018, č. živnostenského registra XXX-XXXXXX - v prípade všetkých troch voľných živností, pre ktoré bolo uvedené osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané, išlo o nové živnosti, pričom nemala prerušený výkon činnosti, dovtedy nevykonávala samostatne zárobkovú činnosť, a teda nedošlo k opätovnému začatiu podnikania
ako je tvrdené žalovanou v napadnutom rozhodnutí, ale o úplne nové začatie podnikania. Tvrdila, že Okresný úrad Bratislava, odbor živnostenského podnikania, následne jej začatie podnikania oznámil žalovanej prostredníctvom jednotného kontaktného miesta odoslaním elektronickej informácie dňa 12.01.2018. Uviedla, že po jej príchode na prvostupňový orgán za účelom registrácie ako SZČO dňa 09.01.2018 jej bolo zo strany pracovníčky prvostupňového orgánu uvedené, že registrácia nie je potrebná, nakoľko ju ako poistenca eviduje vo svojich záznamoch (konštatovala, že bolo údajne iba potrebné upraviť sumu platieb). Poukázala na to, že uvedenú skutočnosť tvrdila v konaní pred prvostupňovým orgánom, ako aj žalovanou. Bola toho názoru, že žalovaná uvedené jej tvrdenie v konaní žiadnym spôsobom nevyvrátila a dokonca sa ním ani nezaoberala v procese hodnotenia dôkazov. Mala za to, že príslušná zamestnankyňa prvostupňového orgánu evidentne nesprávne vyhodnotila záznam, nakoľko do 09.01.2018 bola dobrovoľne poistená, pričom od 09.01.2018 (t. j. odo dňa vydania oprávnenia na podnikanie) bola na základe oznámenia povinná odvádzať poistné v sume 151,16 EUR. Tvrdila, že vzhľadom na skutočnosť, že nebola opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v ust. § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ani podľa svojho čestného vyhlásenia tieto činnosti nezačala opätovne vykonávať, a ani nemala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO podľa § 26 ZSP, tak nie je možné na tento prípad aplikovať ust. § 21 ods. 5 ZSP. V tejto súvislosti poukázala na § 21ods. 1 a 2 ZSP. Konštatovala, že začala podnikať dňa 09.01.2018 a mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu do 30.06.2019, pričom v súlade s § 21 ods. 2 ZSP jej vzniklo povinné nemocenské poistenie od 01.10.2019. Tvrdila, že pokiaľ sa dobrovoľne dostavila na prvostupňový orgán dňa 09.01.2018 za účelom registrácie, pričom táto jej bola odmietnutá s tým, že už zaregistrovaná je, bola jej upravená suma poistného, pričom dobrovoľne každý mesiac počnúc mesiacom nasledujúcim po začatí podnikania odvádzala pravidelné mesačné platby poistného zodpovedajúce riadnej výške, ktorú by bola povinná platiť ako povinne poistená osoba, s uvedením správneho variabilného a špecifického symbolu, je evidentné, že mala záujem byť minimálne dobrovoľne poistená a tak aj konala – konštatovala, že odhliadnuc od uvedeného, pokiaľ by správne orgány vo veci postupovali riadne a takto zistené dôkazy by hodnotili aj vo vzájomnej súvislosti, bolo by možné bez akýchkoľvek pochýb ustáliť skutkový stav ňou tvrdený. V tejto súvislosti poukázala aj na odvedené platby za poistné obdobie január 2018 až august 2019. Mala za to, že z uvedeného je evidentné, že odvádzala predpísanú sumu poistného riadne a včas, pričom súčasne platí, že osoba dobrovoľne nemocensky poistená, dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama. V tejto súvislosti poukázala na § 142 ods. 7 ZSP. Ďalej uviedla, že pokiaľ žalovaná od nej prijala jednotlivé platby v stanovenej výške, tak bola v súlade s ust. § 142 ods. 7 ZSP povinná jednotlivé platby zaevidovať a priradiť ich k príslušnému obdobiu. Tvrdila, že mimo ich priradenia však žalovaná nebola oprávnená akokoľvek inak rozhodovať o tom, v akom rozsahu tá ktorá platba ňou zaplatená pokrýva jednotlivé časti poistného alebo ako s ňou naloží. Bola toho názoru, že len v prípade, ak u jednotlivých mesačných platieb by žalovaná evidovala preplatok tej-ktorej časti poistného za príslušný mesiac, tak by bola oprávnená v presahujúcom rozsahu tento preplatok započítať na iné svoje pohľadávky voči fyzickej osobe. Tvrdila, že s prihliadnutím na princíp legality vymedzený čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 3 ods. 1 Správneho poriadku je na danom mieste možné aplikovať iba analogicky takú právnu úpravu, ktorá sa čo najviac približuje zmyslu a účelu existujúceho skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázala na § 566 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedla, že keďže jej odvodová povinnosť ako poistenca pozostáva z čiastkových deliteľných plnení, pričom špeciálna právna úprava vymedzená ZSP neobsahuje ustanovenia o spôsobe započítavania plnení na čiastočné plnenia, je podľa všeobecnej právnej úpravy oprávnený spôsob započítania určiť dlžník, a to tak, že ona (žalobkyňa) podaným odvolaním určila, že suma platieb poistného ňou zaplatená žalovanej sa započítava v príslušnom mesiaci najprv na nemocenské poistenie, potom na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, potom na invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity. Tvrdila, že vo veci však ostala nevyriešenou otázka, pokiaľ žalovaná tvrdí, že ona nebola ani povinne ani dobrovoľne nemocensky poistená v období po 01.02.2012, z akého dôvodu potom prijímala od nej plnenia zodpovedajúce sume riadneho poistného od 05.02.2018 do 04.09.2019, ako tieto platby každý mesiac zúčtovala, k čomu tieto platby priradila a pokiaľ také oprávnenie nemala, z akého dôvodu jej tieto platby nevrátila a neupozornila ju na neexistenciu platobného titulu, t. j. povinnosti platiť poistné. Uviedla, že za daného stavu je potom zrejmé a nesporné, že minimálne v období od 10.01.2018 (poistné za mesiac január 2018) do 30.09.2019 (poistné za september 2019) bola dobrovoľne nemocensky poistená, čím splnila podmienku vymedzenú v § 33 ods. 2 ZSP, a to, že v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola poistená najmenej 270 dní. Bola toho názoru, že pokiaľ by tomu totiž tak nebolo, tak by žalovaná svojím
konaním porušila zákonnú povinnosť vymedzenú v § 145 ods. 1 ZSP, keď si ponechávala celú časť niečoho, čo zákon označuje ako „plnenie bez právneho dôvodu“ po dobu viac ako jedného roka. Tvrdila, že na to, aby plnenie ňou poskytnuté ako poistencom žalovanej bolo skutočne plnením bez právneho dôvodu, by musel danej veci chýbať jej záujem ako poistenca byť dobrovoľne poistená. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžp/1/2010 zo dňa 01.07.2010 č. k. 8Sžp/1/2010, podľa ktorého: „V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nemožno nepripomenúť, že Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z Čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy – účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy.“ Poukázala taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Sža/21/2014 zo dňa 29.07.2014, podľa ktorého: „V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva predovšetkým Ústava SR (najmä Čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami), i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie.“ Ďalej tvrdila, že § 3 ods. 5 v spojení s § 4 ods. 2 Správneho poriadku sú vyjadrením jednej zo základných zásad správneho konania, a to zásady rovnosti a zásady právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania, ktorého súčasťou je zásada legitímnych očakávaní. Uviedla, že tu ide o situáciu, ktorú zákon navyše nerieši, pričom žalovaná si jednotlivé ustanovenia zákona vyložila reštriktívnym spôsobom s tým, že pokiaľ si ona nesplnila formálnym úkonom registračnú povinnosť, na jej platenie poistného nie je možné prihliadať. Bola toho názoru, že v danom prípade ide o neprimeranú tvrdosť a prílišný formalizmus zo strany orgánu verejnej správy, keďže žalovaná počas obdobia od 05.02.2018 do 04.09.2019 ani raz nenamietala prijatú sumu platby poisteného a voči nej nevykonala žiaden úkon, a to až do momentu, než si ona uplatnila nárok na nemocenské, ktorý si uplatnila pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 21.08.2019, teda v čase riadneho poskytovania plnenia žalovanej, o ktorom sa domnievala, že je riadnou platbou poistného. Nariadenie pojednávania nežiadala.
III.
Vyjadrenia účastníkov konania
5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.06.2020 k námietkam žalobcu uviedla, že žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské a jeho výplatu pri dočasnej pracovnej neschopností vzniknutej dňa 21.08.2019, pričom k tomuto dňu nebola ani povinne nemocensky poistená SZČO (toto poistenie jej vzniklo až dňa 01.10.2019) a ani dobrovoľne nemocensky poistená osoba (dobrovoľné nemocenské poistenie jej zaniklo dňa 31.01.2012 zo zákona) a ani jej z takýchto poistení neplynula ochranná lehota. Mala teda za to, že žalobkyňa zákonnú podmienku nároku na nemocenské nesplnila. Konštatovala, že ku skutočnosti, že sa žalobkyňa v januári 2018 dostavila do pobočky v súvislosti so vznikom jej živnostenského oprávnenia a informovala sa vo veci vzniku povinnosti platiť poistné na povinné sociálne poistenia SZČO, sa nie je možné z odstupom času jednoznačne vyjadriť - ide o tvrdenie žalobkyne, ktoré ani ona nevie preukázať. Uviedla, že vo všeobecnosti je možné iba povedať, že pokiaľ sú klienti Sociálnej poisťovne informovaní, že vznikom živnostenského oprávnenia nevzniká automaticky povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie (tá vzniká až na základe dosiahnutého príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti), sú na vyžiadanie klienta informovaní o možnosti platiť si dobrovoľné sociálne poistenie a aj o tom, že táto možnosť je podmienená podaním riadnej prihlášky na dobrovoľné poistenie, kde si klient určí druh poistenia, dátum vzniku poistenia, ako i sumu vymeriavacieho základu. Tvrdila, že na to, aby žalobkyni v januári 2018 vzniklo aj dobrovoľné nemocenské postenie bola žalobkyňa povinná splniť si registračnú povinnosť, a teda nestačilo iba začať platiť odvody do Sociálnej poisťovne
- skutočnosť, že Sociálna poisťovňa prijímala platby bez právneho dôvodu a tie v lehote podľa § 145 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov (do 30 dní od zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby) žalobkyni nevrátila, nie je samo osebe dôvodné konvalidovať zjavné nesplnenie zákonom vyžadovanej podmienky na vznik poistenia (podanie prihlášky - § 23 ZSP - dobrovoľné nemocenské poistenie vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné
poistenie). Ďalej poukázala na to, že dňa 30.09.2019 bola žalobkyňa oslovená s požiadavkou, aby uviedla číslo účtu, na ktorý jej má byť preplatok vrátený (poistné bolo platené z účtu manžela žalobkyne)
- následne však žalobkyňa s pobočkou nekomunikovala a neuviedla na aké číslo účtu žiada zaslať poistné zaplatené bez právneho dôvodu - preplatok bol teda žalobkyni vrátený až dňa 04.06.2020. Zdôraznila, že predmetom tohto súdneho konania je vlastne skutočnosť, či je možné na osobu, ktorá nesplnila zákonné podmienky na prihlásenie sa na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale platby do Sociálnej poisťovne platila, lebo údajne bola v domnení, že dobrovoľne nemocensky poistená je, hľadieť ako na osobu dobrovoľne nemocensky poistenú. Bola toho názoru, že nie, nakoľko splnenie všetkých podmienok nároku na nemocenské vrátane existencie nemocenského poistenia v čase vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (vrátane formálnych podmienok prihlásenia - podania prihlášky na nemocenské poistenie ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba) nebolo žalobkyňou naplnené. Uzavrela, že vychádzajúc z informácií jej známych z jej vlastnej činnosti, respektíve z predložených dokladov, rešpektujúc Ústavu Slovenskej republiky a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a aplikujúc príslušné ustanovenia ZSP v znení neskorších predpisov, berúc ich vo vzájomnej súvislosti a súčasne sledujúc ich účel, možno konštatovať, že žalobkyňa nesplnila podmienku nároku na nemocenské ustanovenú v § 31 ods. 1 písm. a) ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. Napadnuté rozhodnutie považovala za zákonné, vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, príslušnými ustanoveniami ZSP v znení neskorších predpisov a v súlade s účelom ním sledovaným. Správnu žalobu navrhla zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadala.
6. Žalobkyňa repliku nepodala.
IV.
Relevantné právne predpisy
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
11. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
12. Podľa § 31 ods. 1 písm. a) ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z., povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia.
13. Podľa § 31 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote.
14. Podľa § 32 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 543/2010 Z. z., ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 14 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov, dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak nie je povinne nemocensky poistená a a) nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, b) nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a c) je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.
16. Podľa § 23 ZSP v znení neskorších predpisov, dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3.
17. Podľa § 293 cb ods. 1 ZSP v znení zákona č. 521/2011 Z. z., dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti, ktorým toto dobrovoľné poistenie maio trvať po 31. januári 2012, dobrovoľné poistenie zaniká od 1. februára 2012, ak odsek 2 neustanovuje inak.
18. Podľa § 293 cb ods. 2 ZSP v znení zákona č. 521/2011 Z. z., dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ktorej vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie pred 1. februárom 2012, toto poistenie trvalo k 31. januáru 2012 a k tomuto dňu nezískala 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia, je dobrovoľne nemocensky poistená podľa zákona účinného do 31. januára 2012 aj po 31. januári 2012 do dňa podania odhlášky z dobrovoľného nemocenského poistenia, najdlhšie do dňa, v ktorom získa 270 dní nemocenského poistenia.
19. Podľa § 293 cb ods. 3 ZSP v znení zákona č. 521/2011 Z. z., fyzickej osobe, ktorá sa prihlási na dobrovoľné poistenie podľa zákona účinného od 1. februára 2012 najneskôr do 29. februára 2012, vzniká dobrovoľné poistenie odo dňa, ktorý uvedie v prihláške, najskôr od 1. februára 2012.
20. Podľa § 293 cb ods. 4 ZSP v znení zákona č. 521/2011 Z. z., ak poistencovi dobrovoľné nemocenské poistenie zaniklo podľa odseku 1 a vzniklo od 1. februára 2012 toto poistenie je nepretržité.
V.
Posúdenie veci správnym súdom
21. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
22. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/18/2020. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/18/2020.
23. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 05.08.2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 02.06.2025.
24. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu, zisteného žalovanou, ktorý je zosumarizovaný vyššie.
25. Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci je napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16.12.2019, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. XXX- XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 09.09.2019 prvostupňového orgánu, ktorým prvostupňový orgán rozhodol tak, že žalobkyňa nemá nárok na nemocenské, ktorý si uplatnila pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 21.08.2019.
26. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že:
- žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské a jeho výplatu prostredníctvom II. diela Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. S 25268 – Žiadosť o nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 21.08.2019, pričom na predmetnom tlačive uviedla, že si uplatňuje nárok na nemocenské ako povinne nemocensky poistená SZČO;
- podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobkyňa nebola ku dňu vydávania rozhodnutia vo veci nároku na nemocenské nemocensky poistená ako povinne nemocensky poistená SZČO (toto poistenie žalobkyni vzniklo až dňa 01.10.2019) a ani ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Predchádzajúce dobrovoľné nemocenské poistenie žalobkyni trvalo od 03.09.2010 do 31.01.2012 (516 dní) a zaniklo dňa 31.01.2012 zo zákona;
- prvostupňový orgán posúdil nárok na nemocenské žalobkyne tak, ako žalobkyňa uviedla na žiadosti o nemocenské. Nakoľko žalobkyňa požadovala priznať nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia SZČO a žalobkyňa ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky nebola povinne nemocensky poistená SZČO a ani žalobkyni z takéhoto poistenia neplynula ochranná lehota, tak jej tento nárok prvostupňový orgán nepriznal. Následne žalovaná v druhom stupni, nakoľko z odvolania žalobkyne vyplynulo, že si chcela uplatniť nárok na nemocenské z dobrovoľného nemocenského poistenia, posúdila nárok na nemocenské aj z dobrovoľného nemocenského poistenia, no nakoľko však ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky nebola žalobkyňa ani dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, tak dospela k záveru, že ani z tohto poistenia nárok na nemocenské žalobkyni nevzniká.
27. V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporným v podstate to, či je možné na osobu, ktorá nesplnila zákonné podmienky na prihlásenie sa na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale platby do Sociálnej poisťovne platila, lebo bola v domnení, že dobrovoľne nemocensky poistená je, hľadieť ako na osobu dobrovoľne nemocensky poistenú.
28. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné skonštatovať, že predmetnú spornú skutočnosť je potrebné posúdiť z hľadiska príslušných zákonných ustanovení (uvedené v IV. časti odôvodnenia tohto rozsudku) a nie podľa nejakých domnienok účastníkov konania. V tejto súvislosti treba taktiež poznamenať, že tvrdenia žalobkyne, ktoré opisujú jej dostavenie sa na prvostupňový orgán (v súvislosti so vznikom jej živnostenského oprávnenia a informovania sa vo veci vzniku povinnosti platiť poistné na povinné sociálne poistenia SZČO) nie sú absolútne žiadnym spôsobom v konaní preukázané (ide o ničím nepodložené tvrdenia, ktoré žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala) a z hľadiska posúdenia tejto veci sú teda irelevantné.
29. Správny súd má v prejednávanej veci za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské a jeho výplatu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 21.08.2019, pričom k tomuto dňu žalobkyňa nebola povinne nemocensky poistená SZČO, pretože toto poistenie jej vzniklo až dňa 01.10.2019 a nebola ani dobrovoľne nemocensky poistená, nakoľko predmetné dobrovoľné
nemocenské poistenie jej zaniklo dňa 31.01.2012 zo zákona – žalobkyni z týchto poistení neplynula ani ochranná lehota. Ďalej správny súd uvádza, že na to, aby žalobkyni v januári 2018 vzniklo aj dobrovoľné nemocenské poistenie, tak bola žalobkyňa povinná splniť si registračnú povinnosť, a teda podať v zmysle § 23 ZSP príslušnú prihlášku na dobrovoľné poistenie, čo však neurobila – správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že na splnenie zákonných podmienok na vznik dobrovoľného nemocenského poistenia nepostačuje len začatie platenia odvodov do Sociálnej poisťovne, ale je nutné splniť aj všetky ďalšie zákonné podmienky (aj spomínané podanie príslušnej prihlášky). To, že Sociálna poisťovňa prijímala platby žalobkyne bez právneho dôvodu a nevrátila ich žalobkyni v lehote 30 dní od zistenia tejto skutočnosti, nezakladá dôvod, na základe ktorého by mohlo dôjsť k vzniku dobrovoľného nemocenského poistenia a ani nijakým spôsobom nekonvaliduje zjavné nesplnenie zákonom vyžadovanej podmienky na vznik dobrovoľného poistenia (správny súd taktiež konštatuje, že predmetné platby neboli ani uhrádzané z účtu žalobkyne, ale z účtu manžela, pričom doba ich vrátenia bola ovplyvnená aj nedostatočnou komunikáciou žalobkyne s prvostupňovým orgánom – preplatok bol preto žalobkyni vrátený až dňa 04.06.2020).
30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s prihliadnutím najmä na zákonné ustanovenia (uvedené v IV. časti odôvodnenia tohto rozsudku) správny súd má za to, že žalobkyňa zákonnú podmienku nároku na nemocenské nesplnila, v dôsledku čoho je možné konštatovať, že správne orgány vo veci rozhodli správne, keď žalobkyni nárok na nemocenské, ktorý si uplatnila pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 21.08.2019, nepriznali. Správny súd taktiež konštatuje, že zodpovednosť za nesplnenie zákonnej podmienky nároku na nemocenské (žalobkyňou) nemožno prenášať na správne orgány – za nesplnenie predmetnej zákonnej podmienky nároku na nemocenské zodpovedá výlučne žalobkyňa. Správny súd nedetegoval v postupe a rozhodovaní správnych orgánov žiadny rozpor so zákonom.
31. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovanej a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov, súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).