Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/98/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň: JUDr. Dominika Horváthová a Mgr. Ivana Šlesarová, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Jarmila Milatová, so sídlom Metodova 7, Bratislava, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX, I., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 11C/49/2025-16 zo dňa 19. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému ukladá nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe žalobcu proti žalovanému na ochranu osobnosti.

II. Žalobcovi sa ukladá podať proti žalovanému žalobu na ochranu osobnosti v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, II. výrokom nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, 2, , , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Vecne argumentoval, že žalobca návrh odôvodnil tým, že má obavu o svoj život a zdravie, keďže v priebehu krátkeho času bol už dvakrát fyzicky napadnutý žalovaným, ktorý mu spôsobil ublíženie na zdraví aj s následným liečením, čo bolo oznámené aj na polícii a voči žalovanému v súčasnosti prebieha vyšetrovanie na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave. Žalobca je bývalým manželom J. B., s ktorou má dcéru K.. S bývalou manželkou komunikácia prebieha bez problémov, a keďže bývalá manželka pracuje na čerpacej stanici D. K. L. H. L. A., žalobca tam príležitostne chodieva natankovať, a v prípade potreby porozprávať sa s bývalou manželkou o dcére. Bývalá manželka bola istý čas v partnerskom vzťahu so žalovaným, s ktorým však už od decembra 2024 nie sú spolu. Žalovaný odvtedy prenasleduje bývalú manželku. Dňa 11.04.2025 sa žalobca zastavil v čase okolo 23.30 hod. na čerpacej stanici D. K. L. H. aj spolu so svojim kamarátom, kde v tom čase pracovala aj bývalá manželka žalobcu. Žalobca čakal bývalú manželku pri pulte a v tom čase bol na čerpacej stanici prítomný aj žalovaný, ktorý sa začal žalobcu pýtať, čo tam robí. Žalobca mu odpovedal, že do toho ho nič nie je, a po odovzdaní vecí bývalej manželke žalobca odchádzal von, pričom žalovaný sa z ničoho nič za ním rozbehol a začal ho ťahať medzi stromy povedľa čerpacej stanice, a udrel žalobcu dvakrát päsťou do hlavy. Žalobca spadol na betónový chodník a udrel si hlavu. Podarilo sa mu vstať, ale následne sa mu zatočila hlava a spadol hlavou opäť na betónový chodník a stratil vedomie. Podľa informácií, ktoré sa následne žalobca dozvedel, mu bola privolaná rýchla zdravotná pomoc, ktorá ho previezla do Fakultnej

nemocnice v Trnave, kde sa zotavoval do 14.04.2025, následne bol prepustený do domáceho liečenia s diagnostickým záverom „Otras mozgu” (napadnutie s použitím fyzickej sily), „vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice” a „povrchové poranenia inej časti hlavy”. V súčasnosti je na základe uvedeného incidentu vedené voči žalovanému vyšetrovanie na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Trnave pod sp. zn. ORPZ-TT-OPP3-2025/007347, kde je priebeh skutku žalovaného presne popísaný a ku ktorému boli políciou vyžiadané aj kamerové záznamy a výpovede svedkov. Práceneschopnosť žalobcu trvala od 12.04.2025 do 19.05.2025. Dňa 26.05.2025 sa žalobca zastavil v práci bývalej manželky na čerpacej stanici D. K. L. H. L. A. v čase o 16.40 hod., kam následne prišiel aj žalovaný a bezdôvodne ho napadol dvakrát päsťou do tváre a začal sa mu vyhrážať zabitím. Zo strany žalobcu bolo na žalovaného podané oznámenie na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Trnave, ktoré je vedené pod sp.zn. ORPZ-TT- OOP3-2025/009437. Žalobcovi sa aj v súčasnosti stáva, že keď vezie k bývalej manželke (matke) domov ich dcéru, žalovaný sa vyskytuje blízko bydliska jeho dcéry a naposledy sa bicykloval okolo auta žalobcu. Žalobca nevie predvídať reakcie a úmysly žalovaného, ktoré môžu viesť k ďalším fyzickým atakom voči jeho osobe zo strany žalovaného, ktorý podľa informácií tretích osôb býva často pod vplyvom drog a bol aj súdne trestaný. Z dôvodu, že žalovaný dvakrát fyzicky napadol žalobcu, pričom prvé napadnutie si vyžiadalo nielen hospitalizáciu, ale aj dobu liečenia vyše mesiaca (od 12.04.2025 do 19.05.2025) a žalobcovi sa aj slovne vyhrážal smrťou, pričom uvedené incidenty sú riešené aj prostredníctvom polície, je potrebné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko situácia žalobcu je naliehavá, vyžadujúca neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu, ktorá môže mať vplyv na život a zdravie žalobcu. Účelom neodkladného opatrenia má byť eliminácia kontaktu so žalovaným, ktorý ohrozuje život, telesnú a duševnú integritu žalobcu. Žalobca sa domáha uloženia zákazu priblíženia žalovaného na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov k jeho osobe z dôvodu vylúčenia fyzickej konfrontácie žalobcu a žalovaného a aj z hľadiska možnej včasnej vizuálnej identifikácie žalobcu a žalovaného za účelom vyhnutiu sa priblíženia, nakoľko žalobca sa bojí o svoj život a zdravie.

3. Okresný súd sa oboznámil s návrhom vrátane príloh (Lekárska prepúšťacia správa zo dňu 14.04.2025, formulár Lekárska prepúšťacia správa zo dňu 14.04.2025, Lekársky záznam zo dňa 25.04.2025, Odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 13.06 2025, Potvrdenie o oznámení zo dňa 26.05.2025) a dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ho zamietnuť. V prejednávanej veci nebolo možné mať tvrdené násilie, resp. hrozbu násilia, zo strany žalovaného voči žalobcovi za jednoznačne osvedčené. Žalobca nepredložil relevantné objektívne dôkazy o násilí zo strany žalovaného dňa 12.04.2025 a dňa 26.05.2025 voči nemu, pričom trestné oznámenie (aj to len pre skutok zo dňa 26.05.2025) za objektívny dôkaz považovať nemožno, keďže tento zachytáva iba subjektívne tvrdenie oznamovateľa (uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 26Co/109/2024). Za osvedčené okresný súd nemal, že by existovali závažné dôvody domnievať sa, že by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobcu zo strany práve žalovaného. Žalobca predovšetkým neosvedčil priebeh incidentu zo dňa 12.04.2025, ani incidentu zo dňa 26.05.2025, pričom trestné oznámenie ani lekárske správy takým osvedčením bez ďalšieho nie sú. Vzhľadom na uvedené nebolo možné mať za osvedčené, že by telesná alebo duševná integrita žalobcu bola ohrozená práve zo strany žalovaného, ale uvedené zostalo iba v rovine subjektívneho tvrdenia žalobcu. Žalobca ani netvrdil ani neosvedčil, že by ho žalovaný vyhľadával, že by sa snažil o kontakt s ním, ale podľa vyjadrenia žalobcu to bol práve žalobca, kto sa dostavil na miesto, kde sa dostavuje aj žalovaný. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až o mesiac neskôr od druhého tvrdeného napadnutia (k napadnutiu zo strany žalovaného voči žalobcovi malo prísť 12.04.2025 a 26.05.2025), preto návrhu chýba potrebná naliehavosť. Žalobca pritom ani netvrdil ani neosvedčil, že by zo strany žalovaného dochádzalo odvtedy k ďalším kontaktom, alebo k snahe o kontakt, a preto nebola osvedčená bezprostrednosť hroziaceho zásahu do práv žalobcu. Vzhľadom na uvedený časový odstup od rozhodujúcich skutočností, na ktorých žalobca stavia svoj návrh, bez osvedčenia, že by sa žalovaný snažil o ďalší kontakt so žalobcom, tu potom nejde o bezprostredne hroziacu ujmu žalobcovi uvedenou situáciou, a preto tu nemožno konštatovať nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle . Neboli preukázané základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia (okrem toho, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity), a síce nebola preukázaná naliehavosť a dôvodnosť úpravy pomerov medzi stranami (princíp opodstatnenosti), ale ani primeranosť účinkov neodkladného opatrenia (princíp proporcionality).

4. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol okresný súd podľa ustanovenia v spojení s a CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, z čoho by vyplýval nárok žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom

rozsahu. Keďže však žalovanému žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu neupravuje, vo výroku II. uznesenia s poukazom na ustanovenie (princíp racionálneho zákonodarcu) žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol zmenu vyhovením návrhu s poukazom na , h) . Argumentoval tým, že fyzické napadnutie žalobcu žalovaným, ktorého sa žalovaný dopustil dňa 11.04.2025 je riešené OR PZ v Trnave pod č. ORPZ- TT-OPPJ-2025/007347 a príslušnú dokumentáciu z vyšetrovania predmetného skutku doloží po nazretí do spisu na OR PZ v Trnave, ktoré je pre 2 mesačnú neprítomnosť vyšetrovateľky naplánované na 14.07.2025. Fyzický útok žalovaného na žalobcu dňa 11.04.2025 skončil hospitalizáciou žalobcu v nemocnici s otrasom mozgu a vyžiadal si dobu liečenia s práceneschopnosťou vyše mesiaca od 12.04.2025 do 19.05.2025. Po opakovanom bezdôvodnom fyzickom útoku žalovaného na žalobcu dňa 26.05.2025 je tento skutok opätovne riešený OR PZ v Trnave pod č. ORPZ-TT-OOPJ-2025/009437. Skutočnosť, že sa žalovaný nachádzal dňa 11.04.2025 na pracovisku bývalej manželky žalobcu, žalobca zistil až neskôr, ale nepredpokladal, že by to mohlo mať za následok útok na jeho osobu, keďže dovtedy sa nič také nestalo. Pri druhom útoku žalovaný ani nebol prítomný na pracovisku bývalej manželky žalobcu, a prišiel tam až následne, keď sa žalobca nachádzal pri pulte a zozadu žalobcu napadol, pričom žalobca nemal ani vedomosť, že medzitým žalovaný prišiel dovnútra čerpacej stanice a vôbec ho nevidel. Uvedený incident sprevádzali aj vyhrážky žalovaného adresované žalobcovi, že „si ho nájde, príde za ním do D. a zabije ho“. Išlo o dva nekontrolovateľné a nepredvídateľné útoky žalovaného na žalobcu, ktoré sa odohrali s krátkym časovým odstupom a v rôznych časoch. Keďže konanie a správanie sa žalovaného nemožno predvídať a narušilo bežne zaužívaný vzťah a komunikáciu bývalých manželov, ako aj žalobcu a jeho dcéry, pričom žalobca má vzhľadom na dva útoky žalovaného dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, ako aj život a zdravie svojej bývalej manželky a dcéry, požiadal o bezodkladnú úpravu pomerov súd. Konštatovanie okresného súdu v odsekoch 16, 17, 18 nezodpovedá skutkovým okolnostiam, nakoľko v predmetnej veci fyzického napadnutia je jednoznačné, že skutku sa dopustil žalovaný, je o tom vedené konanie na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave pod sp. zn. ORPZ- TT-OPPJ-2025/007347, ktoré bolo 2 mesiace pre neprítomnosť vyšetrovateľky prerušené a nebolo možné sa k akýmkoľvek dokladom týkajúcim sa uvedeného skutku žiadnym iným spôsobom dostať. Vyšetrovateľka nastúpila do práce 30.06.2025 a najbližší možný termín, ktorý bol žalobcovi umožnený na nahliadnutie do spisu a získanie príslušných dokladov bol určený na 14.07.2025. Z lekárskych správ s určitosťou vyplýva, že žalobca bol napadnutý druhou osobu, ktorá mu spôsobila zranenia. Konanie vedené na OR PZ v Trnave preukazuje, že žalobcu napadol žalovaný, čo doloží po nahliadnutí do spisu (14.07.2025) a okresný súd má možnosť si vyžiadať príslušnú dokumentáciu i priamo z uvedeného spisu OR PZ v Trnave. Nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, že neexistujú závažné dôvody, pre ktoré je možné sa domnievať, že by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobcu zo strany práve žalovaného. Naopak vedené konanie na OR PZ v Trnave, výpovede svedkov, ako aj lekárske správy preukazujú napadnutie žalobcu práve žalovaným. V odseku 19 okresný súd nesprávne vyhodnotil tvrdenie žalobcu o tom, ako sa útoky na osobu žalobcu odohrali. Žalobca nevyhľadáva žalovaného a ani sa nedostavuje na miesta, kde sa dostavuje žalovaný, nakoľko s bývalou manželkou sú rozvedení niekoľko rokov a ich stretnutia sa v prípade potreby vždy prevažne realizovali na pracovisku bývalej manželky. Žalobca žalovaného nevyhľadával a na miesto incidentu sa dostavil tak, ako kedykoľvek predtým. Pri prvom incidente (11.04.2025) sa žalovaný nachádzal na uvedenom mieste, ale žalobca nemal žiadne podozrenie, že by mohol byť objektom útoku žalovaného. Pri druhom incidente dňa 26.05.2025 sa žalovaný na mieste pracoviska bývalej manželky žalobcu ani nenachádzal a prišiel tam až následne, keď tam už žalobca bol a napadol ho od chrbta. Preto záver okresného súdu, že práve žalobca sa dostavuje na miesto, kde sa dostavuje žalovaný, je úplne v rozpore s realitou, keďže žalobca nemá vedomosť, kde a kedy sa žalovaný dostavuje a kde nie. Nie je a nikdy nebolo zámerom žalobcu vyhľadávať, resp. stretnúť sa so žalovaným. Žalobca podal návrh 19.06.2025 a napadnutý bol druhýkrát žalovaným 26.05.2025, čiže nejde o dobu takmer mesiac. Žalob druhom napadnutí necítil zdravotne najlepšie a následne sa chcel dostať aj k dôkazom zo spisu OR PZ v Trnave, čo mu však pre neprítomnosť vyšetrovateľky nebolo umožnené. Naďalej má obavu, že môže byť zo strany žalovaného kedykoľvek násilne napadnutý, bojí sa o svoj život a život svojej dcéry, a nie je možné predvídať, kedy žalovaný opätovne na žalobcu zaútočí, keďže žalobca veľakrát videl žalovaného v okolí miesta bydliska jeho dcéry, keď po dcéru išiel za účelom jej prevzatia v rámci stretávania sa s ňou alebo ju išiel zaviezť späť a žalovaný sa vozil okolo nich na bicykli, počas toho, čo žalobca s dcérou kráčali spolu peši k jej bydlisku. Žalobca nevedel, či žalovaný na nich zaútočí alebo nie, a preto naďalej pretrváva bezprostredná obava hroziaceho zásahu do práv žalobcu, keďže žalovaný sa sám vyjadril, že

si žalobcu nájde a zabije ho, čo osvedčuje nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca nemá žiadnu zákonnú možnosť ako ochrániť svoju telesnú a duševnú integritu pred žalovaným, len vydaním neodkladného opatrenia, ktoré zabráni žalovanému kontakt s jeho osobou a predíde tým akejkoľvek konfrontácii, ktorá by mohla mať vplyv na život a zdravie žalobcu.

6. Dňa 15.07.2025 žalobca doručil písomnosti - Úradný záznam OR PZ v Trnave zo dňa 12.04.2025 na č.l. 33, Záznam o podaní vysvetlenia podľa o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov zo dňa 25.04.2025 vo veci ORPZ-TT-OPP3-2025/007347 na č.l. 34, uznesenie OR PZ v Trnave zo dňa 11.07.2025 vo veci ČVS: ORP-992/TT-TT-2025.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s / ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( v spojení s ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúocesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie postupom podľa zmenil.

9. Žalobca sa návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia: Žalovanému sa zakazuje priblížiť sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalobcu predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak I. výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, II. výrokom nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

11. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

12. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

18. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

19. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, ods. 2 súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

20. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

21. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

22. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

23. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

24. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

25. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti (na základe čoho súd z nich pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

26. Požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odôvodňuje žalobca tým, že žalovaný dvakrát fyzicky napadol žalobcu, pričom prvé napadnutie si vyžiadalo nielen hospitalizáciu, ale aj dobu liečenia vyše mesiaca (od 12.04.2025 do 19.05.2025) a žalobcovi sa aj slovne vyhrážal smrťou, pričom uvedené incidenty sú riešené aj prostredníctvom polície, situácia žalobcu je naliehavá, vyžadujúca neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu, ktorá môže mať vplyv na život a zdravie žalobcu.

27. V zmysle citovaného ustanovenia predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

28. Je potrebné zdôrazniť, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Riadne dokazovanie súd v zmysle a nasl. nevykonáva a o návrhu je povinný rozhodnúť v zákonnej lehote do 30 dní od jeho doručenia. V danom prípade predpokladom pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia bolo, aby navrhovateľ osvedčil splnenie dvoch základných podmienok, a to jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán ( ) a zároveň osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( ).

29. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a

zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

30. Podľa nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

31. Podľa , 2 každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

32. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

33. Podľa (ďalej len „“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

34. Obsah neodkladného opatrenia podľa vychádza zo znenia článku 3. 1. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach „ochranné opatrenie“ je akékoľvek rozhodnutie bez ohľadu na jeho názov, nariadené vydávajúcim orgánom členského štátu pôvodu v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero nasledujúcich povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita tejto inej osoby: zákaz alebo úprava vstupu na miesto, kde má chránená osoba pobyt, kde pracuje, alebo ktoré pravidelne navštevuje alebo kde sa pravidelne zdržiava; zákaz alebo úprava kontaktu s chránenou osobou akýmkoľvek spôsobom vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov; zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

35. Účelom neodkladného opatrenia podľa je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu, na rozdiel od prvoinštančného súdu, žalobca v danom prípade existenciu takejto hrozby zo strany žalovaného osvedčil, keď predložil listiny svedčiace o tom, že žalovaný sa voči jeho osobe mal dopustiť násilného konania. Definície násilia sú rozdielne, ale spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete.

37. V predmetnej veci sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. vo forme zákazu pre žalovaného priblížiť sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, pričom okresný súd navrhované neodkladné opatrenie nenariadil. Zákaz, resp. obmedzenie priblíženia

sa na určitú vzdialenosť v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je určitou formou zásahu do osobných slobôd žalovaného, ktorý zásah je podmienený osvedčením skutočnosti, že zakázaným správaním (tu priblížením sa) by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená. Túto skutočnosť (ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity) žalobca podľa odvolacieho súdu osvedčil, keď predložil listinné dôkazy, a to lekársku prepúšťaciu správu z Kliniky úrazovej chirurgie a ortopédie o hospitalizácii v období od 12.04.2025 do 14.04.2025, lekársku prepúšťaciu správu zo dňa 14.04.2025, správu o kontrole zo dňa 25.04.2025, odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky zo dňa 13.06.2025 (žalobca bol práceneschopný od 12.04.2025 do 19.05.2025), potvrdenie o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 26.05.2025 zo strany E. F. (ORPZ- TT-OPP3-2025/009437), úradným záznamom ORPZ v Trnave zo dňa 12.04.2025 (podľa ktorej dňa 11.04.2025 hliadka spozorovala žalobcu a žalovaného, ktorý mal žalobcu udrieť otvorenou dlaňou do oblasti tváre, na miesto bola privolaná RZP, ktorá žalobcu previezla do nemocnice s podozrením na otras mozgu), Záznam o podaní vysvetlenia B. L. zo dňa 25.04.2025 (ktorý na OO PZ Trnava uviedol, že dňa 11.04.2025 žalovaný chybil žalobcu ťahal ho z vnútorných priestorov čerpacej stanice, dvakrát udrel žalobcu zovretou päsťou do oblasti hlavy, žalobca padol hlavou na betónovú dlažbu, potom čo sa postavil, mu dal žalovaný facku, po ktorej žalobca znova spadol na betónovú dlažbu). Zároveň už v návrhu tvrdil, že v súvislosti s napadnutím dňa 26.05.2025 sa žalovaný žalobcovi vyhrážal zabitím. Žalovaný tvrdenia žalobcu ako ani skutočnosti osvedčované žalobcom založenými listinnými dôkazmi v konaní pred odvolacím súdom nespochybnil (teda postupom podľa nepoprel), preto odvolací súd mal za to, že tieto sú nesporné ( ).

38. Neodkladné opatrenie podľa ust. je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, ktoré vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

39. Dôvodná však bola odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom závere súdu prvej inštancie, keďže žalobca osvedčil ohrozenie svojej telesnej integrity zo strany žalovaného, fyzickým útokom dňa 11.04.2025 a dňa 26.05.2025, v prvom prípade s dôsledkom hospitalizácie v nemocnici a následnej práceneschopnosti (od 12.04.2025 do 19.05.2025). Fyzickú agresivitu osvedčuje úradný záznam zo dňa 12.04.2025 (č.l. 33), ako aj záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 25.04.2025 (č.l. 34). Osvedčená tak bola vysoká miera rizika ohrozenia žalobcu, vzhľadom na nepredvídateľné správanie žalovaného (napr. fyzické útoky žalovaného smerujúce voči žalobcovi ako slovné vyhrážanie sa). Na základe uvedeného mal odvolací súd hodnoverne osvedčené ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobcu žalovaným (aj postupom podľa ). Žalobca podľa odvolacieho súdu v danom type konania osvedčil dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (vo veci samej), ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana (život a zdravie), ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

40. Je potrebné uviesť, že procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu, nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny a zákonný. V posudzovanej veci bolo osvedčené (keďže sa vyžaduje osvedčenie relevantných skutočností, nie ich preukázanie), že k neželanému správaniu žalovaného reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie závisí iba od individuálnej vôle jeho samotného.

41. Dokazovanie relevantných rozhodujúcich skutočností (nie osvedčovanie najvýznamnejších skutočností) sa potom vykonáva v konaní vo veci samej, keďže neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť žalobcom uplatnený žalobou. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o neodkladnom opatrení, dokazovanie sa nevykonáva v rozsahu vyžadujúcom v základnom konaní vo veci samej. Postačujúce je dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska hmotného a procesného práva.

42. Vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovaného nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov v zmysle ust. (I. výrok), odvolací súd uvádza, že považuje takéto obmedzenie za dôvodne uložené s poukazom na možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity

žalobcu, pričom vzdialenosť 5 metrov odvolací súd považuje za primeranú a dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť aj v súvislosti s okolnosťami bežného života. Žalobca podľa odvolacieho súdu dostatočne osvedčil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia vo forme uloženia povinnosti žalovaného nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, nakoľko jeho telesná alebo duševná integrita môže byť konaním žalobcu ohrozená.

43. Doba trvania neodkladného opatrenia je obmedzená právoplatnosťou konania vo veci samej, s poukazom na princíp proporcionality a vyváženú ochranu práv a oprávnených záujmov strán konania.

44. Podľa súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Žalovaná má možnosť využitia aj tejto právnej ochrany.

45. V posudzovanej veci žalobca teda osvedčil ohrozený nárok, ktorému sa má poskytnúť procesnoprávna ochrana, v dôsledku zásahu žalovaného do osobnostných práv žalobcu (podľa má fyzická osoba právo na ochranu osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ale aj súkromia). Z dôvodu osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keďže bol osvedčený predpoklad pokračovania žalovaného v neoprávnených zásahoch do osobnostných práv žalobcu, bol daný dôvod na úpravu pomerov strán konania neodkladným opatrením. Zákonom stanovené podmienky, z vyššie uvedených dôvodov, boli splnené pre uloženie navrhovaného zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobcovi za stanovených podmienok (na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s potrebnou výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe žalobcu proti žalovanému na ochranu osobnosti).

46. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uložil nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom konaní a správnom konaní, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe žalobcu proti žalovanému na ochranu osobnosti.

47. Podľa žalobcovi bola uložená povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, keďže neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Žalobca je preto povinný podať proti žalovanému žalobu na ochranu osobnosti v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (podľa vo výroku uznesenia odvolací súd uviedol strany konania a predmet konania vo veci samej). Vecná súvislosť s hmotnoprávnym nárokom podľa ust. a nasl. ( v znení neskorších predpisov) bola daná.

48. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

49. Pri preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, vylúčené je to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

50. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

51. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

52. Ak prvoinštančný súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, teda sa rozhodne vychádzať len z tvrdení navrhovateľa v návrhu a ním predložených dôkazov, povinný môže uplatniť prostriedky procesnej obrany, teda napríklad poprieť tvrdenia navrhovateľa a predniesť svoje vlastné tvrdenia v odvolaní ( v spojení s ). Ak tak urobí, nepôjde o neprípustné novoty, pretože ich odvolateľ bez svojej

viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (/ ). Nemôže však ísť o skutočnosti, ktoré nastali po vydaní uznesenia prvoinštančného súdu ( v spojení s ).

53. S poukazom na uvedené nemohol odvolací súd síce prihliadnuť na dôkaz predložený žalobcom v odvolacom konaní – uznesenie OR PZ v Trnave zo dňa 11.07.2025 ČVS: ORP-992/TT-TT-2025 o začatí trestného stíhania vo veci prečinu výtržníctva (v súvislosti fyzickým napadnutím žalobu dňa 11.04.2025), ktorý v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie neexistoval. Avšak prípustnou novotou boli dôkazy predložené žalobcom, a to úradný záznam OR PZ v Trnave zo dňa 12.04.2025 a Záznam o podaní vysvetlenia B. L. zo dňa 25.04.2025, ktoré už v čase rozhodovania okresného súdu existovali, pričom žalobca v súlade s náležite odôvodnil ich neuplatnenie pred súdom prvej inštancie.

54. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vyporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku z daného pravidla predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Ak pri neodkladnom opatrení pred začatím konania nepodá navrhovateľ žalobu v súdom určenej lehote podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne následne súd v uznesení, ktorým neodkladné opatrenie zruší v zmysle , pre márne uplynutie lehoty na podanie žaloby. Týmto uznesením sa konanie končí. Po jeho právoplatnosti rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník súdu prvej inštancie (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1115).

55. Z dôvodu, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nebolo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí ( v spojení s ), odvolací súd o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania nerozhodoval ( ).

56. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).