Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoEk-14-2025.pdf
PDF · 92.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-48Er/3769/2009
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, sp. zn. EX 7892/23, v konaní o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 26. februára 2025, č. k. K2-48Er/3769/2009-26 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (I., II.). O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 40,82 eur do 15 dní od doručenia uznesenia (III.).
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 13259/09 zo dňa 18.08.2009, na podklade ktorého sa oprávnený domáhal peňažného plnenia v dôsledku porušenia povinnosti povinnej plniť riadne a včas, zo záväzkového právneho vzťahu strán založeného úverovou zmluvou č. 9130752 (ďalej len „úverová zmluva“) uzavretou medzi oprávneným ako veriteľom a žalovanou v hmotnoprávnom postavení dlžníka, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 20.000,- Sk (663,87 eur), ktorý sa povinná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 19.120,- Sk (634,66 eur), celkovo tak sumu 39.120,- Sk (1.298,54 eur), a to v 12. mesačných splátkach po 3.260,- Sk (108,21 eur), počnúc dňom 20.07.2008. 3. Súd prvej inštancie skôr než pristúpil k rozhodnutiu vo veci, posúdil možnosť prednostného použitia osobitnej právnej úpravy týkajúcej sa starých exekúcií obsiahnutých v zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo vzťahu k zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, pričom dospel k záveru, že dôvody na zastavenie exekúcie upravené v osobitnom predpise (ZoUNEK) nemožno použiť, keďže vo veci bola vykonaná posledná úhrada dňa 13.11.2023.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a ods. 4 písm. r), § 54 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, § 1 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 45
ods. 1 až 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 58 ods. 1, § 57 ods. 2 a ods. 1 písm. g), § 200 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z., súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Na ich základe posúdil vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, z ktorého sa veriteľ ako oprávnený zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi (povinnej) úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Súd prvej inštancie preskúmal inkorporovanú rozhodcovskú doložku v úverovej zmluve, ktorou rozhodcovský súd založil svoju právomoc a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, keďže sa jedná o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, do ktorej boli údaje o úvere vpisované ručne a ku ktorej boli pripojené všeobecné obchodné podmienky, čím došlo k výraznému narušeniu rovnováhy strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy reálne vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keďže veriteľ už vopred zvolil konkrétny rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky navodzuje dojem, že zmluvné strany sa dohodli, že spory budú riešené dohodou strán, alebo pred vopred určeným rozhodcovským súdom alebo všeobecným, no v konečnom dôsledku si toto právo výberu ponechal veriteľ a donútil spotrebiteľa – povinnú vzdať sa budúceho práva dohodnúť sa na riešení sporov a nepodmienečne sa podrobiť konaniu, ktoré veriteľ vyvolá. Súd prvej inštancie mal tiež pochybnosti o tom, či bol spotrebiteľ riadne poučený o rozhodcovskej doložke a oboznámený so znením záverečných ustanovení zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami pred podpisom zmluvy pre ich značný rozsah, predpokladanú časovú tieseň ako aj tým, že samotný text obchodných podmienok je písaný veľmi husto a neprehľadne. Oprávnený vsunutím rozhodcovskej doložky do záverečných ustanovení vopred pripravovanej formulárovej zmluvy využil nepozornosť spotrebiteľa a vnútil mu neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu postupom, ktorý je podľa súdu prvej inštancie v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka ale aj dikciou zákona o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovský súd podľa názoru súdu prvej inštancie nemal vo veci právomoc rozhodnúť pre rozhodcovskú doložku, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, vo veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
5. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 40,82 eur s odôvodnením, že vyúčtované trovy exekúcie sú v súlade s Vyhláškou č. 288/1995 Z.z. Vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného a výška uplatnených trov exekúcie súdnym exekútorom bola dôvodná, súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie tak, že oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie. 6.1. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní namietal, že úverová zmluva predstavuje spotrebiteľskú úverovú zmluvu, keďže sa zmluvné strany dohodli na tom, že právne vzťahy vyplývajúce z úverovej zmluvy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, a navyše preto, že úverová zmluva má povahu absolútneho obchodu. Odvolateľ v odvolaní súdu prvej inštancie zároveň vytkol nesprávne vyhodnotenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky dôvodiac, že tá je písaná čitateľným písmom a bola zmluvnými stranami dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Odvolateľ v tomto smere vychádzal z úvahy, podľa ktorej, v čase uzavretia zmluvy o úvere, Občiansky zákonník nezakazoval použitie „nevýhradnej rozhodcovskej doložky“ umožňujúcej každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, preto rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Podľa odvolateľa, dlžník (povinná) podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavila svoju vôľu byť viazaná aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, keďže tie sú nielen formálne ale aj materiálne neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, čomu nasvedčuje to, že sú vyhotovené na spojenom hárku papiera spolu s úverovou zmluvou.
6.2. Oprávnený svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na nesprávnosť právneho posúdenia veci uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. V odvolaní oprávneným formálne označený a tiež citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod oprávneným materiálne a preto ani procesne účinne uplatnený. Pre úplnosť je potrebné v tejto súvislosti poznamenať, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok odvolací súd v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p. prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu
k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
7. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
9. Podľa § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety C.s.p.).
12. Odvolací súd sa v prvom rade stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom a za správny považuje jeho záver, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. K tomuto záveru súd prvej inštancie dospel, na podklade toho, že úverová zmluva bola uzavretá medzi veriteľom, t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie a spotrebiteľom, resp. povinnou, ktorej bol ako fyzickej osobe poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom sa veriteľ zaviazal spotrebiteľovi poskytnúť úver a spotrebiteľ sa zaviazal tieto peňažné prostriedky a celkové náklady spojené s poskytnutým úverom vrátiť a uhradiť. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu odvolateľa, že spotrebiteľská ochrana je v tomto zmluvnom vzťahu vylúčená z dôvodu, že sa zmluvné strany zaviazali spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah z hľadiska, či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by súd prvej inštancie nepristúpil k aplikácii ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, povinnej by ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá zákonná ochrana, ktorá jej z právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv prislúcha.
13. Odvolací súd v tomto smere podotýka, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ, resp. povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy), nemohla vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.
14. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
15. Exekučný pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky (zmluvy), ak je exekučným titulom v konaní rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky (zmluvy), čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/135/2012 zo dňa 5. decembra 2012, ktorými konštatoval, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu do zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či k jej uzavretiu došlo platne.
16. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR 13259/09 zo dňa 18.08.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.09.2009 a vykonateľnosť dňa 24.09.2009. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka v zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere uzavretej dňa 20.06.2008 medzi oprávneným a povinnou. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky súdom prvej inštancie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná. Podľa nazerania odvolacieho súdu, povinná podpisom zmluvy o úvere jednoznačne neprejavila svoju vôľu byť viazaná aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, a to napriek tomu, že sú podľa tvrdenia odvolateľa, formálne aj materiálne súčasťou úverovej zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka na prvý pohľad nielenže splýva s ostatnými štandardnými ustanoveniami tejto zmluvy ale ťažko možno predpokladať, že by si povinná bola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie dojednanie rozhodcovskej doložky, a to najmä pre jej predtlačenú formu, ktorej obsah nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Odvolací súd zároveň pripúšťa, že vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bol upravený aj odlišný spôsob riešenia sporov tak, aby formálne vyhovel ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keďže dlžníkovi bolo umožnené obrátiť sa na všeobecný súd. Avšak v prípade, ak by si veriteľ ako oprávnený uplatnil svoje práva na rozhodcovskom súde, bolo povinnosťou povinnej sa rozhodcovskému konaniu podriadiť, a to bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo indikuje sťažený prístup povinnej ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd procesným postupom podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).