Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_53C-55-2025.pdf
PDF · 115.05 KB
Case nature
Subarea
53C/55/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV právnej veci žalobkyne: I. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. Z. XXX/ XXX, F., zastúpená: JUDr. Janou Juchovou, advokátkou, so sídlom Trnavská cesta 60, Bratislava proti žalovanému : E. L., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom: M. Z. XXX/XXX, F., o nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Súd ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať na pracovisko navrhovateľky, do prevádzky spoločnosti Nails Pro Lab s.r.o., IČO: 53264304 v nebytovom priestore- administratíva v nehnuteľnosti súpisné č. XXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom, okres F. K., obec: F.-C., katastrálne územie: W.. II. Súd u k l a d á žalovanému úplný zákaz kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.
III. Súd z a k a z u j e žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby
IV. Súd p o u č u j e strany, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán súd zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj p o u č u j e žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, v ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej pozícii, predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
V. Žalobkyni proti žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 29.07.2025 domáhala voči žalovanému vydania a neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP, konkrétne, aby nevstupoval na pracovisko žalobkyne, aby ju nekontaktoval osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a žiada pre žalovaného aj zákaz priblíženia k žalobkyni a to na vzdialenosť 50 metrov s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby. 2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa nasledovne tým, že odišla od odporcu, resp. zo spoločnej domácnosti dňa 07.05.2025. V súčasnosti robí kroky smerujúce k ich rozvodu. Žalovaný túto skutočnosť nevie prijať. Na jednej strane deklaruje záujem zmierlivo ukončiť ich spolužitie. Na strane druhej sa žalobkyni vyhráža, aby si svoje konanie dobre rozmyslela, a to pod hrozbou násilia. Žalovaný žalobkyňu obťažuje početnými správami a telefonátmi, ktoré nevyhodnocuje ako nebezpečné, napriek tomu, že ju obťažujú a vyvolávajú v nej strach. Obavu žalobkyne o svoj život a zdravie vyvoláva najmä to, že žalovaný ju neustále vyhľadáva a zdržiava sa v jej blízkosti. Koná tak napriek tomu, že má vedomosť o tom, že si to nepraje. Žalovaný prenasleduje žalobkyňu
na všetkých miestach kde sa pohybuje (cestou do práce, v práci, alebo pred bytom, v ktorom žije). Navyše obmedzil žalobkyňu aj na osobnej slobode a vyhráža sa jej smrťou. Z dôvodnej obavy o svoj život a zdravie žiada súd o urýchlené poskytnutie ochrany a to vzhľadom k tomu, že žalovaný ohrozuje fyzickú integritu žalobkyne. Žalobkyňa a žalovaný majú ruské štátne občianstvo a obaja majú udelený dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky .Manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX a na území Slovenskej republiky žili v spoločnej domácnosti na adrese W. T. L. X, F.. Žalobkyňa sa v súčasnosti snaží rozviesť so žalovaným. Dňa 07.05.2025 odišla zo spoločnej domácnosti. Odo dňa, kedy odišla od žalovaného , tento ju začal v nadmernej intenzite kontaktovať, resp. obťažovať textovými a hlasovými správami, cez aplikáciu WhatsApp a Telegram, neustále jej volá, od 07.05 - 17.07.2025 jej volal navrhovateľke 128 krát. Preukazuje tým preto najmä rozsah, resp. intenzitu tohto konania žalovaného. Žalovaný žalobkyňu neustále vyhľadáva a zdržiava sa v jej okolí. Intenzita násilného a nátlakového konania zo strany žalovaného voči žalobkyni sa zvyšuje. Žalovaný prenasleduje žalobkyňu v práci, kde pracuje ako kozmetička na adrese V. XX, F. v spoločnosti W. T. N. L.. C.. I... a správa sa tam agresívne. Žalovaný dotknutý salón neustále navštevuje a žalobkyňu vyčkáva pred vchodom. Žalobkyňa sa preto musí v práci skrývať, aby žalovaný nevedel, že sa tam nachádza. V tomto jej pomáhajú ostatní zamestnanci. Častokrát jej pomáhajú opustiť pracovisko zadným vchodom. Žalovaný týmto žalobkyni fakticky znemožňuje vykonávať svoje zamestnanie. V tejto súvislosti predkladá súdu čestné prehlásenie majiteľky dotknutého salónu, v ktorom je podrobne popísané (aj agresívne) správanie sa žalovaného a vyplýva to aj z doplnenia trestného oznámenia. Dňa 13.07.2025 bola žalobkyňa na adrese, kde s o žalobcom spolu žili. Zdržiavala sa tam preto, lebo varila jedlo pre syna odporcu, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý. Žalobca sa v ten deň vrátil z C., požiadal ju , aby ostala na večeru, s čím súhlasila. Žalovaný sa začal správať agresívne keď spolu začali hovoriť o rozvode. Uviedol, že nedovolí, aby sa rozviedli. Následne jej nedovolil opustiť byt. Zamkol a skryl kľúče. Následne žalobkyni vzal kľúče od bytu, kam sa presťahovala, ako aj mobilný telefón. Neskôr žalobkyňu pustil. Dňa 15.07.2025 ju žalovaný prenasledoval cestou do práce, pričom jej z auta ukazoval prstom, aby nastúpila do vozidla, čo odmietla. Žalovaný a sa presunul pred salón, kde pracuje. Ona mala vedomosť o tom, že sa tam nachádza, nakoľko jej kolegyne odoslali fotografiu). V práci ju ale čakala zákazníčka, preto sa rozhodla, že tam pôjde. Keď žalovaný videl, že prichádza do práce, vystúpil z vozidla a následne ju proti jej vôli „natlačil do auta“, pričom ju držal za krk. Z tohto vozidla žalobkyňu odmietol pustiť von. V tejto súvislosti predkladá aj kamerové záznamy, ktoré vyhotovila na svoj mobilný telefón a písomný preklad rozhovoru medzi ňou a žalovaným. Z kamerového záznamu je však aj bez prekladu zrejmé násilné konanie odporcu a obmedzovanie osobnej slobody žalobkyne. V tejto súvislosti žalobkyňa dňa 15.07.2025 podala trestné oznámenie a v celom rozsahu odkazuje na jeho znenie. Dňa 16.07.2025 žalobkyňa žalovanému telefonicky oznámila, že sa s ním už viac nechce stretnúť. Žalovaný bol v telefóne agresívny, uviedol, že žalobkyňu zabije a nebojí sa ani toho, ak pôjde do väzby. V tejto súvislosti doplnila trestné oznámenie a v celom rozsahu poukazuje na jeho obsah. Zároveň predkladá nahrávku v časti, kde sa jej žalovaný vyhráža, pre krátkosť času rovnako len s jej písomným prekladom. Žalobkyňa zo 16.07.2025 na 17.07.2025 spala u kamarátky vo U., cez svoj mobil však vie sledovať polohu auta žalovaného. Dňa 17.07.2025 ráno o 6:00 hod. zistila, že tento sa nachádza pred jej bytom. Prenajímateľ jej dňa 17.07.2025 písal, či je v poriadku, nakoľko celý deň v byte zvonil zvonček. Tiež jej poslal fotografie od susedov, z ktorých je zrejmé, že žalovaný nalepil nálepky na dvere bytu žalobkyne, začal obťažovať aj jej susedov. Prenajímateľ uviedol, že v prípade, ak to neskončí, bude musieť žalobkyni vypovedať nájomnú zmluvu. V tejto súvislosti doplnila trestné oznámenie a v celom rozsahu poukazuje na jeho obsah. Uviedla, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, 1092 s.) Oproti právam odporcu pri podaní takéhoto návrhu stoja práva obete v tomto prípade navrhovateľky, ktorá má právo nebyť vystavená násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe. Ide o základné ľudské právo, ktoré vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi
ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Poukázala na skutočnosť, že hoci pojem násilie nie je upravený v žiadnom platnom právnom predpise, za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Ako vyplýva z predmetných ustanovení aj súdnej praxe, pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP musí mať súd osvedčenú možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity, pričom účelom ustanovenia je zabrániť akejkoľvek forme rodovo podmieneného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako je napr. fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy neprimeraného nátlaku. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity súd vyhodnocuje na základe predložených dôkazov (predovšetkým listinných dôkazov). Je postačujúce ak sa súdu osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (napr. rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp. zn. 25Co/24/2021 zo dňa 10.05.2021). Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Vo veci ešte uviedla, že žalobkyňa je veľmi zasiahnutá konaním odporcu a má strach a obavy. Je pritom zrejmé, že intenzita správania žalovaného voči nej sa postupne len stupňuje. Žalovaný je voči žalobkyni opakovane agresívny, prenasleduje a obťažuje na rôznych miestach, vyhráža sa jej, neustále jej volá, píše jej a snaží sa ju kontaktovať na rôznych sieťach. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, žalobkyňa žiada pre žalovaného u vydať neodkladné opatrenie aby nevstupoval na pracovisko navrhovateľky, aby navrhovateľku nekontaktoval osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a žiada pre odporcu aj zákaz priblíženia k navrhovateľke a to na vzdialenosť 50 metrov Podľa názoru žalobkyne rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení tak ako ho navrhuje nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného, nakoľko je potrebné chrániť osobnú a psychickú integritu žalobkyne. 3. Žalobkyňa predložila k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nasledovné listiny: Sobášny list, Nájomná zmluva, Video zmeškaných hovorov, z ktorého je zrejmé obťažovanie odporcom, Čestné prehlásenie z 24. 7. 2025, Fotografia odporcu, Kamerové záznamy - násilne vtiahnutie do vozidla a obmedzovanie osobnej slobody navrhovateľky, Trestné oznámenie z 15.07.2025,, Doplnenie trestného oznámenia z 18.07.2025, Audio Nahrávka z 16.07.2025 - vyhrážanie (+ preklad),Videá polohy motorového vozidla, Fotografie a Správy od prenajímateľa. 4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť aby, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 13. Podľa § 329 ods. 1 CSP veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Podľa § 332 ods. 1 a 2 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 16. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 17. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 18. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 19. Súd uvádza, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu, ako navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či existujú skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, t.j. nie hypotetická, pričom chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. 20. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010). 21. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. 22. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nárok preukázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli aspoň osvedčené, teda nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Inými slovami, z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený. 23. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda: a) či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c)či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti), d) či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti), e) či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 24. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia(výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. 25. Pri vydaní neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP, musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ neodkladného opatrenia spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (svedka incidentu), písomnou, elektronickou, alebo telefonickou komunikáciou a podobne. 26. Zákaz približovania sa na určenú vzdialenosť alebo iba obmedzené približovanie k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita, je formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého účelom je eliminovať kontakt páchateľa napr. domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z fyzického násilia s jeho obeťou. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi a dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. 27. Po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu dôvodný. 28. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobkyne sú dané, pretože sú splnené podmienky, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom priblíženia pripadá do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k fyzickým útokom, hrozbám fyzickým násilím, prenasledovaniu alebo inému závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej integrity. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila, že sú tu závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená jej telesná a duševná integrita, osobná sloboda a bezpečnosť, ako osoby navrhujúcej neodkladné opatrenie. Súd vychádzajúc z listinných dôkazov má za to, že žalobkyni sa podarilo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a existenciu
nebezpečenstva bezprostredne jej hroziaceho, a to najmä s poukazom na obsah podaného trestného oznámenia a jeho doplnenie, čestné vyhlásenie majiteľky kozmetického salónu, v ktorom žalobkyňa pracuje, prepis rozhovoru so žalovaným, z ktorých vyplýva, že žalovaný má nepredvídateľné až agresívne správanie, neprimerane obťažuje žalobkyňu osobne aj na pracovisku, čím zasahuje do výkonu práce žalobkyne. žalovaný žalobkyňu prenasleduje a obťažuje ju aj telekomunikačnými prostriedkami ( početné telefonické volania, sociálne siete). Súd má za osvedčené, že ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného nie je iba hypotetické. Súd berúc do úvahy doterajšie správanie žalovaného, ktoré je intenzívne a nepredvídateľné, považuje za dôvodnú obavu (strach) žalobkyne z pokračovania a možného stupňovania útokov na jej osobu s tým, že nemožno vylúčiť ani hrozbu fyzického násilia. V tejto súvislosti súd poukazuje na agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni, ktoré sa odohralo dňa 15.07.2025 v dôsledku ktorého podala trestné oznámenie, ako aj jeho doplnenie v súvislosti s agresívnym správaním žalovaného v telefonickom kontakte. Takéto správanie žalovaného značne zasahuje do telesnej i duševnej integrity žalobkyne, dostatočne osvedčujú obavu žalobkyne a odôvodňuje potrebu uložiť žalovanému aj zákaz priblíženia sa k žalobkyni, ktorý má aj preventívny charakter, aby jeho konanie prípadne nevyústilo do napr. fyzického útoku na jej osobu. Preto súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti nevstupovať na pracovisko žalobkyne, zákazu kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, ako aj zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby vyhovel, keď žalobkyňa dostatočne osvedčila a nevyhnutnú potrebu úpravy pomerov strán sporu, nakoľko z predložených listinných dôkazov vyplýva dôvodnosť a opodstatnenosť jeho nariadenia. Ide o efektívnu ochranu žalobkyne a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. 29. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Telesná a duševná integrita fyzickej osoby je ohrozená predovšetkým akýmkoľvek násilím (nátlakom). Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Chránenej osobe má byť preto v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá efektívna súdna ochrana. Nech už je pojem násilia definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou či už fyzickou alebo psychickou a úmyselným konaním násilníka a súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie, jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie ohrozenia telesnej, duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. To znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce, pričom postačuje, že je osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná. 30. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vydal neodkladné opatrenie v rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 31. Súd neuložil žalobkyni povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 CSP podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že samotné nariadené neodkladné opatrenie postačuje na zabezpečenie plnohodnotnej ochrany žalobkyne. Súčasne súd poučil strany v zmysle § 334 CSP, že nariadené neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, a poučil žalovaného vo výroku aj v zmysle § 337 ods. 2 CSP. 32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník 33. Podľa § 255 ods.1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Pri rozhodovaní o trovách konania v tomto prípade platí, že súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a teda žalobkyňa mala v konaní plný úspech. Z uvedeného dôvodu žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konaní v rozsahu 100% 35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.