Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_112Pc-46-2025.pdf
PDF · 94.89 KB
Case nature
Area
Subarea
112Pc/46/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci účastníkov konania – manželky A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, právne zastúpená advokátskou kanceláriou EQUIDEM – advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hornopotočná 1, Trnava v mene ktorej koná JUDr. Ing. Dušan Grman, advokát a manžela D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o návrhu manželky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného na manželku, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh manželky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania
o d ô v o d n e n i e :
1. Manželka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.07.2025 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo a plnoleté dieťa B. E. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého F. B. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že deti budú v osobnej starostlivosti matky po dobu dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych týždňov, následne budú v osobnej starostlivosti otca po dobu ďalších dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych týždňov, pričom tento režim sa bude pravidelne striedať a výmena detí sa uskutoční vždy v nedeľu do 18:00 hod., pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak a aby súd otca zaviazal prispievať na výživu detí aj počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti sumou 300,00 Eur mesačne na maloletého F. B. B., nar. XX.XX.XXXX a sumou 200,00 Eur mesačne na B. E. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom uvedené výživné je určené na dorovnanie životnej úrovne detí počas obdobia, keď sa nachádzajú v starostlivosti matky, a je splatné vždy do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, vopred na účet navrhovateľky. Konanie vo veci návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k deťom sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 112P/129/2025. Súčasťou návrhu zo dňa 08.07.2025 bol aj návrh manželky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží manželovi povinnosť prispievať na výživu manželky sumou 1 000,00 Eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci. Návrh manželky na vydanie neodkladného opatrenia vo veci výživného na manželku súd vylúčil na samostatné konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 112Pc/46/2025.
2. Manželka svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo medzi navrhovateľkou a odporcom bolo uzavreté dňa 5. júna 2009 v E. a je zapísané v matrike mesta E., zväzok 7, ročník 2009, strana 5, pod č. 24. Z manželstva pochádzajú dve deti - B. E. B. a F. B. B.. Na základe výslovnej dohody sa navrhovateľka od začiatku manželstva výlučne starala o domácnosť a deti, zatiaľ čo odporca zabezpečoval všetky finančné prostriedky. Pravidelne jej v hotovosti poskytoval mesačne viac ako 1 500 EUR , čo postačovalo na chod domácnosti aj na úhradu osobných potrieb. Rodina si žila nadštandardne - absolvovali niekoľko dovoleniek ročne, vlastnili viacero áut a disponovali finančnými rezervami. Uviedla, že manžel je podnikateľ, ktorý vlastní a prevádzkuje kúpalisko v Koplotovciach a spoločnosť zameranú na predaj peliet a brikiet. Jeho aktuálny životný štýl a finančné rozhodnutia podľa nej svedčia o nadštandardnej životnej úrovni, čo potvrdzuje aj jeho nedávne konanie, keď bezodplatne previedol motorové vozidlo Mercedes Sprinter v hodnote 12 200,00 Eur na svojho syna
z prvého manželstva, predal osobné motorové vozidlo Jaguar za 18 500,00 Eur, zakúpil luxusné osobné motorové vozidlo Audi e-tron 50 v hodnote minimálne 40 000,00 Eur, ktoré eviduje na svoju obchodnú spoločnosť, finančne zabezpečuje svoju súčasnú priateľku vrátane úhrady bežných výdavkov a opravy auta, pričom spolu pravidelne trávia víkendy v luxusných lokalitách, ako je napríklad Lomnický štít. Po tom, čo navrhovateľka zistila neveru manžela, došlo k výraznej zmene v jeho správaní voči nej. Manžel jej prestal poskytovať hotovosť ako to bolo bežné počas celého manželstva a namiesto toho jej dal k dispozícii bankomatovú kartu k svojmu osobnému účtu, pričom vyjadril, že chce mať kontrolu nad tým, ako navrhovateľka míňa finančné prostriedky. Tento krok výrazne obmedzil jej slobodu nakladania s financiami. Dňa 17. júna 2025 jej však manžel bez varovania kartu zablokoval, čím ju ponechal úplne bez akéhokoľvek prístupu k spoločným finančným prostriedkom, ktoré sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň sa ju snažil prinútiť k podpisu zmluvy o pôžičke, v ktorej by vystupoval ako dlžník a navrhovateľka ako spoludlžníčka. Keďže s obsahom zmluvy nesúhlasila, reakciou manžela bolo aj odobratie osobného motorového vozidla Audi e-tron 50, ktoré síce patrí jeho spoločnosti, no počas trvania manželstva ho bežne využívala navrhovateľka na zabezpečenie potrieb rodiny, ako aj k blokácii bankomatovej karty. Rozpad manželstva nastal v dôsledku mimomanželského pomeru manžela, čo viedlo k nenapraviteľnému rozvratu manželského spolužitia. Manželia už nežijú v spoločnej domácnosti a komunikujú výlučne kvôli deťom. Dôvera medzi manželmi bola nenávratne narušená, manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú aj osobnú funkciu a neexistuje reálna perspektíva obnovenia manželského spolužitia. Navrhovateľka žiadala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým sa manželovi uloží povinnosť prispievať jej počas trvania manželstva výživným vo výške 1 000,00 Eur mesačne, splatným vždy do 10. dňa v mesiaci. Tento príspevok je nevyhnutný na zabezpečenie základných životných potrieb navrhovateľky, ktorá počas manželstva na základe výslovnej dohody s manželom nevykonáva zárobkovú činnosť a stará sa výlučne o domácnosť, pričom momentálne nemá žiadny vlastný príjem Napriek tomu, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na bankovom účte manžela boli nadobudnuté počas trvania manželstva a patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, manžel navrhovateľke znemožnil akýkoľvek prístup k týmto prostriedkom - dňa 17. júna 2025 jej zablokoval bankomatovú kartu k účtu, prostredníctvom ktorej jej dovtedy poskytoval finančné prostriedky. Hoci existuje právna argumentácia, že finančné prostriedky na účte nadobudnuté počas manželstva sú súčasťou BSM, súdna judikatúra dlhodobo akcentuje, že manželia majú rovnaké právo nakladať s týmito prostriedkami. Vzhľadom na formálne vedenie účtu na meno manžela však nie je možné bez jeho súhlasu alebo rozhodnutia súdu navrhovateľke prístup jednostranne zabezpečiť. Preto jediným efektívnym spôsobom ochrany jej práv je v tomto štádiu vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa jej prizná pravidelný príspevok, zodpovedajúci jej životnej úrovni počas manželstva. Správanie manžela po odhalení mimomanželského pomeru možno podľa nej kvalifikovať ako psychologický nátlak a formu ekonomického a psychického násilia. Z komunikácie medzi manželmi (zaznamenanej v korešpondencii prostredníctvom aplikácie Messenger) vyplýva, že manžel opakovane a sústavne zdôrazňuje navrhovateľke, že „si zaslúži", aby znášala dôsledky svojho rozhodnutia, používa manipulatívne vyjadrenia typu „vychutnaj si, čo robíš" alebo „keď máš na právnika, máš aj na pokutu", žiada úhrady za pokuty za firemné auto, ktoré navrhovateľka už nemá k dispozícii, pričom jej súčasne zablokoval prístup k spoločným finančným prostriedkom, snaží sa navrhovateľku prinútiť k uzavretiu mimosúdnej dohody o majetkovom vyrovnaní, ktorá jej nepriznáva spravodlivý podiel na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), túto „dohodu" navyše podmieňuje ďalším finančným a majetkovým nátlakom (odňatie auta, zamedzenie prístupu k financiám, návrhy typu „vezmi si audinu za 25 tisíc plus 125 tisíc Eur a buď rada"), a to všetko napriek tomu, že manželstvo nebolo doposiaľ právoplatne rozvedené a BSM stále trvá, teda akákoľvek dohoda o vysporiadaní BSM je v tejto fáze právne neplatná a bez účinkov. Manžel takýmto správaním porušuje zásadu rovnosti medzi manželmi a účelovo zneužíva svoje ekonomické a faktické postavenie na úkor navrhovateľky. Podľa navrhovateľky ide o jasný prípad psychického a ekonomického nátlaku, ktorým sa manžel snaží dosiahnuť predčasné a pre navrhovateľku nevýhodné majetkové vyrovnanie, a to bez právneho základu a v rozpore s dobrými mravmi.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2). 7. Podľa § 328 ods. 1,2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2). 8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 10. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení jej rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. 11. V zmysle § 366 CMP výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných, osobných a životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb. 12. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením. 13. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Osvedčenie nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine. 14. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného, a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. 15. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. 16. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). 17. Zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádza z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť na súd. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je potom druhý manžel. Pri určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd potom povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí zistiť len výšku príjmov oprávneného a povinného manžela, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom a podobne. Zároveň je súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť, prípadne aj otázkou osobnej starostlivosti o deti. 18. Súd konštatuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Súd pripomína, že neodkladné opatrenie, tak ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Pri určení výživného formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 366 CMP umožňuje takýmto spôsobom nariadiť platenie výživného výlučne len v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb oprávnenej osoby. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov osoby oprávnenej a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery a kritériá rozhodné pre určenie výživného sú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb osoby oprávnenej. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je teda rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávnenej osoby, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. 19. Zo skutkového stavu osvedčeného manželkou spolu s pripojenými listinami vyplýva, že účastníci konania sú manželia. Z manželstva pochádzajú dve deti, a to plnoletá B. E. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletý F. B. B., nar. XX.XX.XXXX.
20. V danej veci navrhovateľka uviedla, že od začiatku manželstva sa výlučne starala o domácnosť a deti, zatiaľ čo manžel zabezpečoval všetky finančné prostriedky a pravidelne jej v hotovosti poskytoval mesačne viac ako 1 500,00 Eur, čo postačovalo na chod domácnosti aj na úhradu jej osobných potrieb. Uviedla, že po zistení nevery manžela jej prestal poskytovať hotovosť a dal jej k dispozícii bankomatovú kartu, pričom však dňa 17. júna 2025 zablokoval kartu, čím ju mal ponechať bez prístupu k spoločným finančným prostriedkom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila skutočnosťou, že momentálne nemá žiadny príjem.
21. Pri skúmaní rovnakej životnej úrovne nejde o mechanickú rovnosť medzi manželmi. Treba zistiť osobné, rodinné, majetkové pomery manželov, tiež odôvodnené potreby oprávneného pokiaľ ide o povahu jeho práce, spôsob života, zdravotný stav manželov a iné závažné okolnosti, ktorými je možné určiť odôvodnenosť a rozsah vyživovacej povinnosti manžela, ktorý podal návrh na určenie výživného. Preto nestačí ani pri nariaďovaní neodkladného opatrenia zistiť iba príjem obidvoch manželov, prípadne ich majetkové pomery. V každom konkrétnom prípade je potrebné, aby skutkový stav bol zistený dostatočne. Preto nemožno len na základe tvrdenia navrhovateľky, bez overenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného oparenia, uložiť povinnému povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky. Navrhovateľka bola povinná preukázať, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi manželmi, ako účastníkmi tohto konania, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
22. Z lustrácie príjmov manželky v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že manželka počas trvania manželstva pracovala, hoci v návrhu uviedla, že počas manželstva nepracovala, pričom v mesiacoch marec 2025 až jún 2025 bola zamestnaná v spoločnosti Fortessa, s.r.o., s vymeriavacím základom v mesiaci marec
2025 vo výške 1 714,29 Eur, v mesiaci apríl a máj 2025 vo výške 1 800,00 Eur. Súd lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že manželka aktuálne poberá nemocenskú dávku vo výške 134,40 Eur.
23. V danom prípade súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia. Manželka uviedla dôvody na nariadenie výživného v nevyhnutnej miere iba vo všeobecnej rovine bez uvedenia jej nevyhnutných výdavkov. Dôvodom na určenie výživného v nevyhnutnej miere nemôžu byť ani skutočnosti týkajúce sa celkovej životnej úrovne manželov, príjem manžela a jeho majetkových pomerov.
24. Pokiaľ ide o skutočnosť, že manželka je aktuálne práceneschopná a poberá nemocenskú dávku vo výške 134,40 Eur, ktorú súd zistil lustráciou v Sociálnej poisťovni, pričom manželka súdu túto skutočnosť neuviedla, súd konštatuje, že manželka súdu neosvedčila, že nie je schopná hradiť svoje výdavky z dôvodu, že je práceneschopná. Výživné v nevyhnutnej miere odôvodnila len skutočnosťou, že doposiaľ nepracovala, manžel jej prispieval sumou 1 500,00 Eur mesačne, zamedzil jej prístup k bankovému účtu. V tomto smere súd marginálne uvádza, že manželka neuviedla súdu dôvody, pre ktoré nie je schopná dosahovať príjem, t.j. neuviedla skutočnosti, ktoré jej bránia zamestnať sa a dosahovať príjem vrátane zdravotných dôvodov. Manželka rovnako nešpecifikovala svoje nevyhnutné výdavky. Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd dodáva, že nároky manželky a posúdenie právne relevantných kritérií pre dôvodnosť a určenie výšky výživného na manželku môžu byť predmetom dokazovania vo veci samej, t.j. v konaní vedenom na základe návrhu na výživné pre manželku, ktorý návrh doposiaľ manželka nepodala.
25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP. (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).