Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-67-2024.pdf
PDF · 116.04 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/67/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXX/X, štátny občan SR, zast.: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Bratislava, Žilinská 14, IČO: 47 232 757, proti žalovanej: F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., H. XX/XX, štátny občan SR, zast.: JUDr. Eva Fűkőová, advokátka, so sídlom Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 3, o odporovacej žalobe takto
r o z h o d o l :
U r č u j e s a, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanou F. E., I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, G. ako obdarovanou a F. J., I. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom H. XX, G. ako darkyňou, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v katastrálnom území: G., obec: G., okres: I. E., zapísaným na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra "C" evidovaný na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/ X o výmere 1120 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom XX, postavená na pozemku parcely registra "C" s parcelným č. XXXX/X, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby: Rodinný dom, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor č. K. XXXX/XXXX zo dňa 28.08.2024 - 130/2024, je voči žalobcovi právne neúčinná.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia právnej neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou ako obdarovanou a F. J. ako darkyňou. Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 16C/20/2021 zo dňa 24. augusta 2022, bola F. J. ako dlžníčka, ktorá je dcérou žalovanej zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 88.374,73 EUR s prísl. Voči rozhodnutia podala dlžníčka odvolanie. Podanou žalobou sa pritom žalobca domáhal zaplatenia sumy 122,231,32 EUR s príslušenstvom, ktorá pohľadávka žalobcu voči dlžníčke vznikla na základe záväzkovo-právneho vzťahu, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, na základe investície žalobcu do nehnuteľnosti dlžníčky a tiež do jej životného štýlu za existencie právneho dôvodu (partnerský vzťah), ktorý následne odpadol (po rozpade partnerského vzťahu) - "vymáhateľná pohľadávka č. 1". V inom súdnom konaní, rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 10C/24/2023 zo dňa 31. októbra 2023, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/24/2024 zo dňa 11. júna 2024, právoplatným dňa 16.07.2024 a vykonateľným dňa 20.07.2024, bola dlžníčka zase zaviazaná vydať žalobcovi hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti patriacej v tom čase do výlučného vlastníctva dlžníčky. Súčasne bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody spôsobenej žalobcovi sumu 200,- EUR, ako aj na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, ktoré žalobcovi v tomto konaní vznikli. Tieto boli uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 10C/24/2023 zo dňa 23.08.2024 vyčíslené na
sumu 2.285,12 EUR (ďalej spolu pohľadávka vo výške 200,- EUR a pohľadávka vo výške 2.285,12 EUR aj ako "vymáhateľná pohľadávka č. 2"). Napriek vyššie uvedeným vymáhateľným pohľadávkam, dlžníčka dobrovoľne nepristúpila k ich splneniu (pohľadávka č. 2 bola už medzičasom aj exekučne vymáhaná). Dlžníčka pristúpila ku krokom, ktorých cieľom bolo zbavenie sa jej majetku najvyššej hodnoty, a síce domu, do ktorého rekonštrukcie investoval žalobca a ktorú pohľadávku si z tohto titulu vymáha v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 16C/20/2021. Toto konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené, čo však nebráni tomu, aby si vo vzťahu k tejto pohľadávke žalobca uplatňoval svoje právo odporovať voči právnemu úkonu dlžníčky, ktorý má za cieľ ukrátiť uspokojenie tejto pohľadávky. Týmto právnym úkonom je darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor č. K./XXXX zo dňa 28.08.2024 - 130/2024, a ktorou dlžníčka previedla na žalovanú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území: G., obec: G., okres: I. E., evidovaným Okresným úradom Rimavská Sobota, zapísaným na LV. XXXX ako:
- pozemok parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X o výmere 1120 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a - stavba so súpisným číslom XX, postavená na pozemku parcely registra "C" s parcelným č. XXXX/X, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby: Rodinný dom. Vzhľadom na uvedené tým, že dlžníčka previedla svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú, ukrátila uspokojenie vymáhateľných pohľadávok žalobcu, predovšetkým pohľadávky č. 1, ktorú ten voči dlžníčke stále eviduje ako nesplatenú. Výška vymáhateľnej pohľadávky č. 1 totiž mohla byť nepochybne uspokojená len v prípade predaja nehnuteľností patriacich pôvodne dlžníčke. Dlžníčka pritom tento úkon vykonala po tom, ako sa stalo rozhodnutie súdu vo vzťahu k vymáhateľnej pohľadávke č. 2 spôsobilým exekučným titulom, avšak súčasne potom, čo došlo k výmazu záložného práva v prospech banky (Slovenskej sporiteľne) z listu vlastníctva, ktoré viazlo na týchto nehnuteľnostiach toho času ešte vo vlastníctve dlžníčky (predmetné je možné vidieť v náhľade listu vlastníctva z roku 2022). Skôr teda ani nemohla majetok previesť na inú osobu. Nakoľko je žalovaná matkou dlžníčky, t. j. je jej blízkou osobou, zákon konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa žalovaná poznala. Žalovaná - matka dlžníčky žije spolu s dlžníčkou v predmetnej nehnuteľnosti aj so synom dlžníčky, vnukom žalovanej. Na tomto mieste vo vzťahu k pojmu vymáhateľná pohľadávka žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. decembra 1999 sp. zn. 3 Cdo 102/99, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2001 pod č. 44 (R 44/2001), ktorý uvádza, že: zákonnému pojmu "vymáhateľná pohľadávka" zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.
2. Žaloba žalobcu bola zaslaná žalovanej na vyjadrenie. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zaslala súdu dňa 22.04.2025 písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že do doručenia listín z Krajského súdu v Banskej Bystrici, nemala vedomosť o existencii týchto rozhodnutí (pohľadávka č.1, pohľadávka č.2), kde po doručení listín z odvolacieho súdu mala zdravotné ťažkosti, nakoľko listiny boli pre ňu nesmierne prekvapivými, nakoľko sa jedná o rodinný dom, ktorý patril celý život rodine žalovanej, pričom žalovaná v minulosti prepísala rodinný dom na svoju dcéru v dobrej viere, len z dôvodu, že tá mala u nej bývať v tom čase s batoľaťom a manželom (nie žalobcom), kde v tom čase si rodinný dom vyžadoval rekonštrukciu (strecha, okná a iné), na ktorú žalovaná nemala finančná zdroj, kde len z dôvodu lepšej úverovateľnosti jej dcéry bol rodinný dom prepísaný len formálne na údajnú dlžníčku a následne bol zaťažený záložným právom. Žalovaná uviedla, že napriek kamarátskemu vzťahu so svojou dcéru, si jej dcéra svoje záležitosti rieši sama, avšak už po doručení týchto listín je žalovaná oboznámená s týmito rozhodnutiami. Žalovaná k pohľadávke č.2 dodala, že tá bola urovnaná v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie jej dcérou. Žalovaná k údajnej pohľadávke č.1 uviedla, že tá je predmetom súdneho konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn.16C/20/2021 analogicky sa nejedná o vymáhateľnú pohľadávku žalobcu ako údajného veriteľa. Žalovaná preto nesúhlasí s interpretáciu žalobcu o vymáhateľnosti pohľadávky v podanej žalobe, tú považuje za nesprávnu, spornú nehnuteľnosť nadobudla s ťarchou, t.j. záložným právom záložného veriteľa E. E., z uvedeného žalovanej nie zrejmé, ako by za daného stavu mohol byť žalobca ukrátený na svojich právach, tobôž za stavu kedy má zakaždým prednosť záložný veriteľ pri akomkoľvek speňažovaní, pričom sa jedná o rodinný dom v k.ú. G. postavený pred narodením údajnej dlžníčky, t.j. sa jedná o nehnuteľnosť, ktorej trhová hodnota nie je vysoká. Žalovaná dodáva, že nemôže byť pravdivé tvrdenie ani o snahe jej dcéry zmenšiť svoj majetok, nakoľko prevodom došlo len k navráteniu vlastníckych práv, s tým, že ak by žalovaná neplnila v zmysle úverovej zmluvy, došlo by k výkonu záložného práva či by bol vlastníkom nehnuteľnosti ktokoľvek.
3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej v ktorom uviedol, že popiera tvrdenie žalovanej, že svoj dom prepísala v minulosti na svoju dcéru F. J., údajne len formálne. Toto účelové tvrdenie žalovaná súdu nijako nepreukázala. Pravdou je, že dom, ktorého vlastníčkou bola dlžníčka, jej nebol žalovanou darovaný, naopak, dlžníčka si ho od žalovanej kúpila v roku 2008 (čomu nasvedčuje nadobúdací titul uvedený v LV č. XXXX zo dňa 25.08.2022, kedy ako vlastníčka nehnuteľnosti figurovala ešte dlžníčka) s úmyslom, aby ho už natrvalo mala vo vlastníctve a užívala ho s tým, že žalovanej sľúbila, že zo získaného úveru najprv vyplatí svojho brata (syna žalovanej), a to podľa veľkosti podielu, ktorý by na neho pripadol v prípade smrti žalovanej titulom dedičstva po nej. Aj na tento účel bol aj napokon použitý prvý úver dlžníčky, ktorý získala od banky po nadobudnutí domu do vlastníctva. Je však preukázané, že dlžníčka nadobudla nehnuteľnosť kúpnou zmluvou, pričom spätný prevod na žalovanú sa v roku 2024 uskutočnil formou darovacej zmluvy, čo len nasvedčuje skutočnosti, že dlžníčka sa mala v úmysle zbaviť svojho majetku z obavy, ako napokon skončí konanie o zaplatenie sumy 122.231,32 EUR s prísl. Ak by tomu tak nebolo, dlžníčka by dom žalovanej nikdy nedarovala, eventuálne by ho jedine predala, pričom žalovaná by jej riadne zaň zaplatila kúpnu cenu. Dom má totiž toho času dôsledkom rekonštrukcie vyššiu hodnotu, než tomu bolo v čase pôvodného prevodu zo žalovanej na dlžníčku (rok 2008). Navyše ak by to bolo tak, ako sa snaží prezentovať žalovaná, o spätný prevod by požiadala už skôr a nie až tesne potom, čo bola žalobcovi prvostupňovým súdom priznaná pohľadávka č. 1 (právoplatne neskončené konanie) a exekučným titulom priznaná pohľadávka č. 2. Uvedené len potvrdzuje fakt, že sa jednalo o účelový prevod majetku dlžníčky na žalovanú s cieľom ukrátiť uspokojenie splatných a vymáhateľných pohľadávok žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaná vo vyjadrení k žalobe nijako nepreukázala, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Samo tvrdenie žalovanej, že ona sama dlžníčku požiadala o spätný prevod vlastníckeho práva na jej osobu, nie je postačujúce na preukázanie neznalosti úmyslu dlžníčky. Navyše jednalo sa o prevod titulom darovacej zmluvy, na ktorý nebol dôvod o to viac, že žalovaná pôvodne dom na dlžníčku nepreviedla darovacou zmluvou, ale formou kúpnej zmluvy. Rekonštrukcia bola financovaná výlučne žalobcom, ako to ten preukazuje v konaní o zaplatenie 122.231,32 EUR s prísl., ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/20/2021. Napokon na tomto konaní bola žalovaná aj vypočutá, pričom počas výsluchu uviedla, že ona si ani nepamätá, čo všetko sa v dome rekonštruovalo a súčasne mala úplne mylnú predstavu o sume vynaloženej na rekonštrukciu domu napriek tomu, že mala prostredníctvom dlžníčky (svojej dcéry) k dispozícii prehľadný súpis výdavkov počas priebehu tejto rekonštrukcie (ktorý bol samozrejme odsúhlasený dlžníčkou - bývalou družkou žalobcu). Z tohto dôvodu nie je pravdivé ani tvrdenie žalovanej, že by o spätný prevod požiadala dlžníčku (svoju dcéru) už počas spolužitia dlžníčky so žalobcom. Uvedené tvrdenie nijako nepreukázala, z dôvodu čoho by naň súd nemal absolútne prihliadať. Argument žalovanej, že na dome viazne ťarcha - záložné právo záložného veriteľa E. E., dôsledkom čoho má tento veriteľ prednosť pri akomkoľvek speňažovaní majetku, nie je relevantný. Totiž samotný prevod domu na žalovanú by v konečnom dôsledku (ak by bola odporovacia žaloba zamietnutá) mohol viesť k absolútnemu vylúčeniu žalovaného z uspokojenia svojej pohľadávky v prípade exekúcie predajom domu alebo v prípade výkonu záložného práva bankou. V opačnom prípade, ak by dlžníčka dom nepreviedla na žalovanú a nezbavovala sa takto svojho majetku, resp. ak by bol tento prevod uznaný za neúčinný, reálna nádej na uspokojenie pohľadávky žalobcu by zostala naďalej zachovaná aj za stavu, že na nehnuteľnosti viazne záložné právo banky.
4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 06.08.2025. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil neúčasť žalobcu na pojednávaní z pracovných dôvodov. Žalovaná a jej právna zástupkyňa sa dostavili osobne.
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pripája k tvrdeniam uvedeným v písomnej žalobe, ako i v písomnom vyjadrení. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1VCdo/1/2022. Vymáhateľná pohľadávka, ktorá je v žalobe označená č. 1 v súčasnosti existuje. K tvrdeniam protistrany uviedol, že tieto nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, pretože aj keď žalovaná tvrdí, že sa jedná o rodinný majetok, k nadobudnutiu týchto nehnuteľností dcérou žalovanej došlo na základe kúpnej zmluvy a následne dcéra žalovanej tieto nehnuteľnosti darovala žalovanej. Poukázal na obdobie, kedy došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, bolo to v období, keď vymáhateľná pohľadávka, ktorá je žalobe označená č.2 a v súčasnosti je už plne uhradená, bola rozsudkom KS v Banskej Bystrici priznaná - potvrdené rozhodnutie OS Rimavská Sobota. Jedná sa o rozhodnutie KS zo dňa 11.06.2024, ktoré sa stalo právoplatným v spojení s rozhodnutím OS Rimavská Sobota dňa 16.07.2024, uznesenie OS Rimavská Sobota o priznaní trov tohto konania je zo dňa 23.08.2024 a vklad darovacej zmluvy bol povolený dňa 28.08.2024.
6. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že zotrvávajú na písomnom vyjadrení zo dňa 17.04.2025, k tvrdeniam protistrany o nepreukázaní skutočností, že predmetné nehnuteľnosti boli rodinným majetkom žalovanej, uviedla, že je pravdou, že došlo v danom prípade k uzavretiu kúpnej zmluvy, avšak jednalo sa o zastretý právny úkon a to z toho dôvodu, že do rodinného domu po smrti manžela žalovanej sa nasťahovala jej dcéra spolu s bývalým manželom a malým dieťaťom, dom bolo potrebné rekonštruovať a preto, aby boli poskytnuté zo strany bankovej inštitúcie finančné prostriedky vo vyššej sume, bolo im odporučené uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalovaná finančné prostriedky za kúpu týchto nehnuteľností nikdy nevidela, tieto boli použité na rekonštrukciu rodinného domu, poukázala na tú skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom E. E., keďže dcéra žalovanej uzavrela zmluvu o splátkovom úvere, pričom tieto nehnuteľnosti boli použité ako záloh. Jedná sa o záložnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetné nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom až do roku 2044 a žalobca z toho dôvodu ani uspokojený by nemohol byť. Poukázala aj na to, že dcéra žalovanej iný majetok nezaťažený záložným právom na žalovanú nepreviedla, ani na inú osobu. K vymáhateľnej pohľadávke v konaní, ktoré ešte v súčasnosti prebieha, uviedla, že zatiaľ je otázne, či sa v pravom slova zmysle jedná o vymáhateľnú pohľadávku, nakoľko zákon nepozná majetkové vyporiadanie medzi druhom a družkou, akého sa žalobca v konaní domáha.
7. K vyjadreniu právnej zástupkyne žalovanej právny zástupca žalobcu uviedol, že aj keď existuje záložná zmluva, na základe ktorej existuje záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam, to nevylučuje vymáhateľnosť pohľadávky a radšej mať zabezpečenú založenú pohľadávku, ako žiadnu. Taktiež k tvrdeniu žalovanej o tom, že kúpna zmluva bola fiktívna, jednalo sa v danom prípade o protiprávny úkon a tvrdenie žalovanej o tom, že nemala vedomosť o existujúcich pohľadávkach svojej dcéry, sa zdajú priam komické vzhľadom k tomu, že čo sa týka pohľadávky č. 1., v tomto konaní bola navrhnutá na vypočutie ako svedkyňa už v roku 2021 a pri pohľadávke č. 2. bola riadne aj vypočutá a bola vyhodnotená ako nedôveryhodná svedkyňa, ktorá vypovedala spontánne aj k veciam, ku ktorým jej neboli kladené ani otázky.
8. Právna zástupkyňa žalovanej k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu uviedla, že tá skutočnosť, že žalovaná bola navrhnutá na vypočutie ako svedkyňa v konaní v roku 2021, nesvedčí o tom, že o tomto konaní vedomosť mala, v konaní, ktoré je už právoplatne skončené a to týkajúce sa pohľadávky č.2., ktorá už neexistuje, bola vypočutá, mala o tom vedomosť, avšak to ani nikdy netvrdila, že o tom vedomosť nemala, jednalo sa o vydanie vecí.
9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že ona o tejto veci ani nevedela, darovacia zmluva bola uzavretá v lete, prišiel rozsudok, tak ona na dcéru aj nakričala, aby jej vrátila čo je jej. Keď sa dozvedela o tých 120.000,00 Eur, vtedy na dcéru nakričala, aby jej vrátila nehnuteľnosti naspäť, pretože ona dovtedy vedela len o 8.000,00 Eur. Tieto skutočnosti predtým s dcérou nepreberala, len keď prišlo rozhodnutie v decembri roku 2024, bolo to pred sviatkami. Prišli jej dve veľké obálky rozhodnutia KS v Banskej Bystrici.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, právnej zástupkyne žalovanej a žalovanej, ako i oboznámením sa so žalobou, celým obsahom spisu 8C/67/2024 tunajšieho súdu, náhľadom LV č. XXXX, výpisom z LV č. XXXX pre okres I. E., Obec G., katastrálne územie G., rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.konania 16C/20/2021 zo dňa 24.08.2022, rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.konania 10C/24/2023 zo dňa 31.10.2023, uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č.konania 10C/24/2023 zo dňa 23.08.2024, rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.konania 14Co/24/2024 zo dňa 11.06.2024, uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č.konania 8C/67/2024 zo dňa 05.11.2024, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, odvolaním žalobcu voči tomuto uzneseniu zo dňa 25.11.2024, vyjadrením žalovanej k odvolaniu zo dňa 08.01.2025, uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.konania 14Co/107/2024 zo dňa 22.01.2025, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.konania 8C/67/2024 potvrdené, listinami Exekútorského úradu Banská Bystrica, súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta z čl.95-96 spisu o ukončení exekúcie a vyúčtovaní vymoženej pohľadávky exekučného titulu rozhodnutia súdu 10C/24/2023 a 14Co/24/2024, uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.konania 13Co/9/2023 zo dňa 30.08.2024, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.konania 16C/20/2021 zo dňa 30.08.2024 zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, vyjadrením žalovanej k žalobe zo dňa 17.04.2025, výpisom z LV č.XXXX pre okres I. E., Obec G., katastrálne územie G. zo dňa 07.07.2008 a dňa 22.04.2025, výpismi z LV č.XXXX, XXXX pre okres I. E., Obec G.,
katastrálne územie G. zo dňa 22.04.2025, listinou o určení súpisného čísla zo dňa 01.08.2021, čestným vyhlásením žalovanej zo dňa 01.08.2021, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovanej zo dňa 29.05.2025 a listinami, ktoré boli predložené žalovanou na dnešnom pojednávaní a to záložná zmluva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 02.12.2019, fotodokumentácia predmetných nehnuteľností pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii, kúpna zmluva zo dňa 23.06.2008, platobný príkaz na úhradu zo dňa 21.05.2025, ktorým boli zo strany dcéry žalovanej uhradené súdne trovy sp. značka 10C/24/2023 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
11. Dňa 26.10.2021 podal žalobca na Okresný súd Rimavská Sobota žalobu, ktorou sa domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 122.231,32 Eur s prísl., ktorú odôvodnil tým, že so žalovanou žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka a počas tohto obdobia žalobca poskytol žalovanej túto finančnú čiastku či už v podobe finančnej hotovosti alebo zaplatenia rôznych prác súvisiacich najmä s rekonštrukciou jej rodinného domu. Toto konanie je vedené pod č. 16C/20/2021, vo veci Okresný súd Rimavská Sobota rozhodol rozsudkom zo dňa 24.8.2022 tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 88.374,73 Eur s prísl. a vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol. Voči tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 13Co/9/2023 zo dňa 30.08.2024 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Predmetná vec doposiaľ právoplatne skončená nie je.
12. V inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 10C/24/2023 sa žalobca domáhal od žalovanej vydania hnuteľných vecí ako i zaplatenia sumy 200,-Eur titulom náhrady škody. Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom zo dňa 31.8.2023 rozhodol tak, že žalobu o vydanie hnuteľných vecí v časti zastavil a žalobe o vydanie hnuteľných vecí v časti vyhovel a taktiež zaviazal žalovanú zaplatiť 200,- Eur titulom náhrady škody ako i na zaplatenie plnej náhrady trov konania. Voči tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní 14Co/24/2024 rozsudkom zo dňa 11.6.2024 rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota potvrdil a uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Okresný súd Rimavská Sobota dňa 23.8.2024 vydal uznesenie ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie trov prvoinštančného ako i odvolacieho konania žalobcovi v sume 2.285,12 Eur. Pohľadávka žalovanej voči žalobcovi titulom tohto súdneho konania je v čase rozhodovania súdu plne uhradená.
13. Z náhľadu LV č. XXXX pre obec G., katastrálne územie G., okres I. E. zo dňa 25.08.2022 súd zistil, že F. J., I. E., nar. XX.X.XXXX, H. XX/XX, G. je vlastníkom predmetných nehnuteľností v celosti, t.j. v 1/1 a ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva K. XXXX/XXXX-XXX/XXXX.
14. Z výpisu z LV č. XXXX pre obec G., katastrálne územie G., okres I. E. zo dňa 27.09.2024 súd zistil, že F. E., I. F., nar. XX.X.XXXX, H. XX/XX, G. je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe Darovacej zmluvy K. XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 28.8.2024 - XXX/XXXX v celosti t.j. v 1/1.
15. Podľa § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
16. Podľa § 42b ods. 1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
17. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
18. V zmysle uznesenia NS SR zo dňa 17.05.2022 spisová značka 1VCdo/1/2022 "Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní". Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné a vykonateľné súdneho rozhodnutie ale ide o pohľadávku, ktorá je vymáhateľná v zmysle možností jej uplatnenia na súde v základnom konaní.
19. Pre určenie toho, voči akým úkonom je možné odporovať, je rozhodujúce to, či týmto úkonom dochádza k prevodu majetkových hodnôt na tretiu osobu. V zmysle zákona dôvodmi, za ktorých je možné právnemu úkonu odporovať, sú: a/ pohľadávka veriteľa je vymáhateľná, b/ právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch, c/ právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa, d/ právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky.
20. Súd mal preukázané, že v súčasnosti prebieha pred Okresným súdom Rimavská Sobota 16C/20/2021, v ktorom sa žalobca domáha od dcéry žalovanej zaplatenia sumy pôvodne 122.231,32 Eur s prísl. Toto konanie doposiaľ právoplatne skončené nie je. Súd je toho názoru, že v danom prípade sa jedná o vymáhateľnú pohľadávku v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca ako veriteľ sa podanou žalobou domáhal v súlade s § 42a ods. 2 OZ ochrany pred právnym úkonom dlžníčky v prebiehajúcom súdnom konaní, ktorá sa zbavila svojho majetku za účelom, aby sa z tohto majetku nemohol uspokojiť jej veriteľ. K predmetnému právnemu úkonu - darovacej zmluve , došlo medzi osobami blízkymi v zmysle § 116 OZ , keďže obdarovaná t. j. žalovaná je matkou darkyne a k tomuto úkonu došlo v období posledných troch rokoch. K uzavretiu darovacej zmluvy, došlo v období, keď existujúca vymáhateľná pohľadávka, ktorá je v žalobe označená č.1 bola predmetom konania č.16C/20/2021 pred OS Rimavská Sobota, priznaná v časti zaplatenia sumy 88.374,73 Eur pôvodne rozsudkom OS Rimavská Sobota a z dôvodu odvolania žalovanej predložená na rozhodnutie KS Banská Bystrica. Ďalšia vymáhateľná pohľadávka, ktorá je v žalobe označená č.2 a v súčasnosti je už plne uhradená, jedná sa o rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. konania XXXXX/XXXX zo dňa 31.10.2023, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.konania 14Co/24/2024 zo dňa 11.06.2024. Uznesenie OS Rimavská Sobota o priznaní trov tohto konania je zo dňa 23.08.2024. Vklad darovacej zmluvy bol povolený dňa 28.08.2024.
21. Rovnako mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že v dôsledku tejto darovacej zmluvy sa zmenšil majetok darkyne, keďže sa jednalo o bezodplatný prevod a darovacia zmluva môže ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.
22. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 42a ods. 2 OZ z ktorého vyplýva, že odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ (žalobca). Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117 OZ) alebo v prospech týchto osôb. V tomto prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie je podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníka.
23. Žalobca si žalobou zo dňa 11.10.2024 uplatnil odporovateľnosť právneho úkonu darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 28.08.2024, čiže v trojročnej lehote. Pohľadávka žalobcu voči dlžníčke je vymáhateľná v súčasnosti vo vyššie uvedenom konaní. Žalobca si odporovateľnosť právneho úkonu uplatnil voči matke dlžníčky. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení ako i na pojednávaní uviedla, že o pohľadávkach svojej dcéry voči žalobcovi vedomosť nemala, dozvedela sa to len v čase, keď jej boli doručené listiny z krajského súdu. Toto jej tvrdenie súd vyhodnotil ako účelové vzhľadom k tomu, že žalovaná žila a aj v súčasnosti žije so svojou dcérou - darkyňou v spoločnej domácnosti, po ukončení družského vzťahu jej dcéry so žalobcom sú vedené viaceré súdne spory medzi nimi pred okresným súdom, žalovaná bola vypočutá ako svedkyňa v konaní 10C/24/2023 pred Okresným súdom v
Rimavskej Sobote, kde v bode 19. rozsudku je vyhodnotená jej výpoveď ako nevierohodná pre negatívny vzťah k žalobcovi a o výsledok tohto konania sa žalovaná určite zaujímala a ako aj sama uviedla, keď sa dozvedela o sume 120.000 Eur, na dcéru nakričala, aby jej vrátila nehnuteľnosť. Súd je toho názoru, že sa v danom prípade jednoznačne jedná o vzťah blízkych osôb, ide o vzťah rodinný a ujmu, ktorú by dcéra žalovanej utrpela, by žalovaná dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Z toho dôvodu bolo dôkazné bremeno na žalovanej, aby preukázala, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa s poukazom na ustanovenie § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka, avšak vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná toto dôkazné bremeno neuniesla. Darovacou zmluvou došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky. Z toho dôvodu súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.
24. Pre úplnosť súd uvádza, že vo svojom rozhodnutí sa nezaoberal všetkými tvrdenými skutočnosťami strán sporu, pretože svoje rozhodnutie oprel o vyššie uvedené skutočnosti.
25. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3).