Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_54P-169-2024.pdf
PDF · 80.28 KB
Case nature
Area
Subarea
54P/169/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Gomolovou, vo veci starostlivosti vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov – matky: C. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o. so sídlom Framborská 253/21, Žilina, a otca: D. C. nar. X.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, F., G. H., v konaní o návrhu otca na úpravu styku, takto
r o z h o d o l :
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.XX.XXXX nasledovného znenia:
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. A. 500,- eur mesačne vopred k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/189/2020-98 zo dňa 28.05.2021 v časti úpravy vyživovacej povinnosti otca na mal. A..
III.Súd konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom zastavuje .
IV.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 02.10.2024 sa otec domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by upravil jeho styk s maloletou A. a to každý víkend v párnom týždni roka v čase od piatka od 13.00 hod do nedele do 18.00 hod. Zároveň uviedol návrh osobitnej úpravy styku. V návrhu uviedol tvrdenia, podľa ktorých mu matka bránila v styku s maloletou A., bráni stretávaniu sa maloletej A. s jeho rodinou.
2. V písomnom vyjadrení k návrhu matka označila návrh otca za nedôvodný, navrhla tento zamietnuť. Popísala doterajšie stretávanie sa otca s maloletou s tým, že posledné stretnutie bolo 27.07.2022.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/189/2020-98 zo dňa 28.05.2021 bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia boli oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 300 eur mesačne, styk otca s maloletou upravený nebol, bol ponechaný na vzájomnú dohodu rodičov.
5. Rodičia sa zúčastnili informatívnych stretnutí na súde, kde im bolo ponúknuté stretávanie otca s maloletou za asistencie odbornej osoby - psychologičky v Centre Návrat v Žiline. Rodičia túto možnosť využili, pričom podľa záverečnej správy z vykonávania opatrení v Centre Návrat v Žiline zo dňa 13.06.2025 sa situácia na strane rodičov zmenila, rodičia dokážu spoločne komunikovať v prospech najlepšieho záujmu maloletej A..
6. Na nasledujúcom informatívnom stretnutí otec zobral svoj návrh na úpravu styku s maloletou späť, navrhol konanie zastaviť, pričom matka súhlasila so späťvzatím návrhu otca, rovnako tak kolízna opatrovníčka. Zároveň rodičia predložili súdu rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 500 eur mesačne vopred k rukám matky a to vždy 15. dňa v mesiaci. Na informatívnom stretnutí navrhli rodičovskú dohodu schváliť.
7. Na základe dispozitívneho úkonu otca a súhlasu matky a kolízneho opatrovníka so späťvzatím návrhu súd konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletou dcérou v súlade s ustanovením § 29 CMP zastavil pri konštatovaní, že nezistil, že by bolo potrebné v konaní pokračovať.
8. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo č. 36/2005 Z.z. na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
16. Právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je založená na rovnakom postavení rodičov dieťaťa. Obaja tak majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine).
17. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho
rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Rozsudky o výživnom sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom úpravy v § 78 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).
18. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, vzájomná dohoda a spolupráca pri výchove dieťaťa predstavujú najvhodnejšie riešenie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Takáto spolupráca rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého rodiča upredností. Dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností podlieha schváleniu súdom. Súd dohodu schváli, ak je v záujme maloletého dieťaťa.
19. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa uplynuli viac ako 4 roky, maloletá A. navštevovala materskú školu, v súčasnosti je žiačkou základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Matka pri poslednom určovaní výživného pracovala ako SZČO, bývala v rodinnom dome, ktorý jej patril. V uvedenom rodinnom dome naďalej býva, je na materskej dovolenke, pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. Amande, poberá rodičovský príspevok 473 eur mesačne + prídavky na 2 deti 120 eur mesačne. Otec v čase posledného určovania výživného pracoval ako živnostník v zahraničí. V súčasnosti pracuje ako riaditeľ obchodnej spoločnosti, pričom má aktívnu živnosť a jeho priemerný čistý mesačný príjem je v sume 3000 eur. Z uvedeného vyplýva, že od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú Adelku došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti tak, ako sa rodičia dohodli, nakoľko zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa špecifikovaným na informatívnom stretnutí, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Z uvedených dôvodov súd rodičovskú dohodu schválil.
20. Nakoľko týmto rozhodnutím došlo k zmene pôvodného rozsudku o výške vyživovacej povinnosti otca na maloletú dcéru, súd túto zmenu vyjadril v rozsudku.
21. Výrok o trovách konania medzi jeho účastníkmi sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 a § 55 CMP, o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Rodičia nemajú právo podať odvolanie proti tej časti rozsudku, ktorým súd schválil ich rodičovskú dohodu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.