Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Sas/3/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX/XX, XXX XX A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 696 015 6929 0 zo dňa 21.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 696 015 6929 0 zo dňa 03.11.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok z 08.09.2023 s prihliadnutím na dobu výkonu služobného pomeru zaradenú do kategórie funkcií a to podľa ustanovenia a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa , a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že žiadosťou zo dňa 08.09.2023 žalobkyňa požiadala o priznanie starobného dôchodku od 15.10.2023, t.j. odo dňa dovŕšenia veku 54 rokov. Konštatoval, že podľa zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek žalobkyne v súčasnosti nie je známy, dôchodkový vek poistencov narodených v kalendárnom roku 1967 a neskôr bude ustanovený opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že inak je dôchodkový vek ustanovený v § 274 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Jedným z týchto nárokov je možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom. V súlade s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bol posúdený dôchodkový vek žalobkyne s prihliadnutím na ustanovenie , a o sociálnom zabezpečení. Prvostupňový správny orgán citoval ustanovenia , a zákona o sociálnom zabezpečení a uzavrel, že v období od 01.09.1988 do 31.03.1991 a od 01.10.1992 do 31.12.1999 žalobkyňa získala dobu zamestnania zaradenú do I. kategórie funkcií a od 01.01.2000 do 30.06.2009 získala dobu zamestnania zaradenú do III. pracovnej kategórie. Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa až e) zákona o sociálnom zabezpečení je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nesplnila podmienku nároku na znížený dôchodkový vek podľa , zákona o sociálnom zabezpečení, jej žiadosť o priznanie starobného dôchodku k 15.10.2023 bola zamietnutá.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala, že žalovaná nevzala do úvahy celkovú dobu poistenia, teda dobu poistenia získanú vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ako aj dobu poistenia získanú v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Žiadala pre nárok na starobný dôchodok započítať aj dobu služobného pomeru a poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 a iné rozsudky. Namietala aj, že pre nárok na starobný dôchodok jej nebola zhodnotená doba evidencie nezamestnaných občanov od 01.04.1991 do 30.09.1992 a doba, kedy bola poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01.01.2015 do 31.12.2015 a od 15.02.2018 do 09.07.2018. Napokon namietala, že pre dôchodkový vek jej nebola zohľadnená výchova detí.

4. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako príslušného odvolacieho orgánu rozhodnutím č. 696 015 6929 0 zo dňa 21.03.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že podľa ustanovenia a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa , a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok zo dňa 08.09.2023 zamietol.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že po preskúmaní spisovej dokumentácie a prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné zmeniť v časti odôvodnenie. Zopakoval, že žalobkyňa si žiadosťou zo dňa 08.09.2023 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 15.10.2023, t.j. k veku 54 rokov, že jej dôchodkový vek v súčasnosti nie je známy a že dôchodkový vek poistencov narodených v kalendárnom roku 1967 a neskôr bude ustanovený opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník. Inak je dôchodkový vek ustanovený v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú a jedným z týchto nárokov je možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom. Odvolací orgán konštatoval, že v súlade s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bol posúdený dôchodkový vek žalobkyne s prihliadnutím na ustanovenia § 21, § 132 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení. Citoval § 21 ods. 1, § 21 ods. 2 a § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení.

6. Odvolací orgán uviedol, že podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave zo dňa 29.07.2009 bol žalobkyni priznaný od 01.07.2009 výsluhový dôchodok podľa , pričom pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobkyni zhodnotená doba výkonu služby od 01.09.1988 do 31.03.1991 v I. kategórii funkcií, od 01.10.1992 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 30.06.2009 v III. pracovnej kategórii. Z uvedeného vyplýva, že v I. kategórii funkcií vykonávala žalobkyňa službu v rozsahu 3590 dní, t. j. 9 rokov a 305 dní. Pretože v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií nezískala najmenej 20 rokov a nebola z tohto zamestnania prevedená alebo uvoľnená z dôvodov uvedených v a e) , nárok na starobný dôchodok žalobkyni podľa uvedeného zákona nevznikol.

7. Z § 21 ods. 2 vyplýva, že žene sa posudzuje nárok na starobný dôchodok podľa len vtedy, ak je to pre ňu výhodnejšie ako posúdenie nároku na starobný dôchodok podľa uvedeného zákona. Z toho vyplýva, že nárok na starobný dôchodok sa žene posudzuje alternatívne, buď podľa alebo podľa uvedeného zákona podľa toho, čo je pre ňu výhodnejšie a nie súčasne aj podľa , aj podľa . Posúdenie nároku ženy na starobný dôchodok súčasne podľa oboch ustanovení zákon nedovoľuje. Súčasne odvolací orgán považoval za potrebné uviesť, že nárok na starobný dôchodok žene podľa je možné posúdiť len vtedy, ak tieto podmienky žena splnila počas platnosti tohto ustanovenia súčasne za účinnosti , ktorý bol ustanovením zrušený.

8. Odvolací orgán ďalej uviedol, že ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neumožňuje aplikovať § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení na posúdenie nároku na starobný dôchodok žene, ktorá dovŕšila dôchodkový vek za účinnosti zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení umožňuje aplikovať § 21 ods. 1, § 132 a § 174 zákona o sociálnom

zabezpečení poistencom, ktorí získali zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií.

9. Odvolací orgán poukázal na § 132 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení a konštatoval, že žalobkyňa nesplnila podmienku nároku na starobný dôchodok ani podľa § 132 ods. 1 tohto zákona, pretože nezískala dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov.

10. V ďalšom texte odvolací orgán citoval § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení a konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobkyňa získala dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií v rozsahu 9 rokov a 305 dní, nárok na starobný dôchodok jej nevznikol ani podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečení. Pretože žalobkyňa k 15.10.2023 nedosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, jej žiadosť bola zamietnutá.

11. K odvolacej námietke, ktorou žalobkyňa poukazovala na rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2022, odvolací orgán uviedol, že právny názor uvedený v tomto rozsudku Sociálna poisťovňa, ústredie akceptovala, pretože nárok žalobkyne na znížený dôchodkový vek posudzovala podľa rozsahu doby služby, ktorú získala v I. kategórii funkcií. Pre nárok na starobný dôchodok žalobkyňa preukázala získanie celkovo 29 rokov 259 dní obdobia dôchodkového poistenia zo všeobecného aj osobitného systému, avšak k veku 54 rokov, t. j. k 15. októbru 2023, jej nárok na starobný dôchodok nevznikol.

12. K námietke žalobkyne o nehodnotení obdobia v evidencii nezamestnaných občanov od 01.04.1991 do 30.09.1992 odvolací orgán uviedol, že v rámci odvolacieho konania bolo vykonané zisťovanie na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde bolo zistené, že žalobkyňa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.04.1991 do 30.09.1992, avšak ani po zhodnotení uvedeného obdobia žalobkyni nevznikol nárok na starobný dôchodok.

13. Pre nárok na starobný dôchodok nebolo žalobkyni zhodnotené obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov od 03.01.2017 do 14.02.2018 a od 01.11.2020 do 30.11.2020, nakoľko uvedené obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení.

14. K námietke žalobkyne ohľadom nehodnotenia obdobia od 01.01.2015 do 31.12.2015 a od 15.02.2018 do 09.07.2018, kedy uviedla, že bola poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba, odvolací orgán uviedol, že bolo vykonané v rámci odvolacieho konania zisťovanie prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin, žalobkyni nevznikla povinnosť platiť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie za uvedené obdobie, nakoľko za tieto obdobia nepodala daňové priznanie. Zároveň zo živnostenského registra Slovenskej republiky vyplýva, že v jeho evidencii nie je evidované žiadne živnostenské oprávnenie žalobkyne a v uvedenom období nebola vedená ako samostatne zárobkovo činná osoba. Odvolací orgán poukázal na § 15 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že obdobia od 01.01.2015 do 31.12.2015 a od 15.02.2018 do 09.07.2018, ktoré žalobkyňa žiadala zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok, nie je možné hodnotiť, pretože podľa § 60 zákona o sociálnom poistení nie sú obdobím dôchodkového poistenia.

Správna žaloba, žalobné body

15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia a navrhovala toto rozhodnutie podľa , d), e) zrušiť a vec podľa vrátiť Sociálnej poisťovni, generálnemu riaditeľovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať žalobkyni náhradu trov konania. Má zato, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem upravujúcich nárok na starobný dôchodok v súbehu s výsluhovým dôchodkom na zistený skutkový stav a nezohľadnenie aplikovateľných rozhodnutí ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky. Zároveň namietala, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne vyhodnotenie dôkazov.

16. V správnej žalobe žalobkyňa zhrnula priebeh administratívneho konania a poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.01.2016, sp. zn. 9So/74/2014. Žalobkyňa namietala, že výroková časť napadnutého rozhodnutia je zmätočná, poukázala pritom na výrok prvostupňového rozhodnutia a výrok napadnutého rozhodnutia a argumentovala, že nie je zrejmé, prečo odvolací orgán uviedol, že mení rozhodnutie prvého stupňa, nakoľko pri použití logického a gramatického výkladu sa jedná o totožný výrok predmetných rozhodnutí a zmena sa týka výlučne odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

17. Žalobkyňa poukazovala na to, že vznik nároku na starobný dôchodok upravuje jednak zákon o sociálnom poistení (č. ) a vznik nároku na výsluhový dôchodok pre príslušníkov ozbrojených zborov upravuje zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (č. ). Jednotlivé systémy sociálneho poistenia je potrebné odlišovať. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o služobnom pomere zo dňa 03.03.2017 bola doba trvania služobného pomeru žalobkyne od 01.09.1988 do 31.03.1991 a od 01.10.1992 do 31.12.1999 zaradená do I. kategórie funkcií, následne od 01.01.2000 do 31.12.2003 do III. kategórie funkcií a od 01.01.2004 do 30.06.2009 bez zaradenia. Výsluhový dôchodok bol žalobkyni priznaný rozhodnutím zo dňa 29.07.2009, pričom na tento nárok jej bolo zhodnotených 19 celých rokov služobného pomeru, keďže služobný pomer žalobkyne trval 19 rokov a 4 mesiace. Zo služobného pomeru bola žalobkyňa prepustená z organizačných dôvodov do zálohy, a teda nie na vlastnú žiadosť. Pre výpočet výšky výsluhového dôchodku jej bola podľa účinného v dobe vzniku nároku na výsluhový dôchodok vypočítaná doba podľa ustanovenia zhodnotená v trvaní 24 rokov a 8 mesiacov, t. j. 24 ukončených rokov. Žalobkyňa namietala, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý upravuje dobu poistenia v osobitnom systéme, avšak nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný dôchodok a v tejto súvislosti poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.08.2021, sp. zn. 9So/138/2011. Žalobkyňa má zato, že žalovaná pri vydaní rozhodnutia a aplikovaní a zákona o sociálnom poistení a , a zákona o sociálnom zabezpečení postupovala nesprávne, používajúc pritom gramatický výklad zákona, v dôsledku čoho dobu poistenia v čase služobného pomeru žalobkyne hodnotila reštriktívne, nezapočítajúc tzv. zvyškovú dobu, ktorá žalobkyni nebola zhodnotená pre výpočet nároku na výsluhový dôchodok. Žalobkyňa je toho názoru, že aj na túto tzv. zvyškovú dobu musí žalovaná prihliadať, v opačnom prípade by došlo k diskriminácii osoby žalobkyne, nakoľko táto zvyšková doba 251 dní nebola zohľadnená, hoci sa jedná o preukázateľne odpracované časové obdobie. Žalobkyňa uviedla, že zákona o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme ) a poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.08.2012, sp. zn. 7So 138/2011.

18. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala aj to, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevysporiadal s námietkou vznesenou v odvolaní o tom, že Sociálna poisťovňa mala pri posudzovaní nároku žalobkyne na starobný dôchodok skúmať jednak pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku, čím osobitný systém sociálneho zabezpečenia ozbrojených zborov nesporne je a zároveň je potrebné vziať na zreteľ aj skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu aj počas jeho trvania právna úprava mala komplexne zabezpečovať výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká služby. Zároveň žalobkyňa uvádzala, že odpracovanie požadovanej doby zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie zachováva len nárok na skorší odchod do dôchodku, stanovenie výšky dôchodku sa vykonáva podľa súčasných predpisov. Ak by zachovanie nárokov na priznanie dôchodku poistencov, ktorí boli poistení v dvoch systémoch a ktorí nedosiahli požadovanú dobu poistenia vo všeobecnom systéme, a síce 15 rokov, bolo viazané len na odpracovanie príslušného počtu rokov v zamestnaniach zaradených do zvýhodnených kategórií (I., resp. II. kategória zamestnaní), dochádzalo by takýmto spôsobom k značnému znevýhodneniu tých poistencov, ktorí majú dobu poistenia kratšiu ako 15 rokov. Takýto spôsob by znamenal horšie zaobchádzanie ako pri poistencoch, ktorí boli poistení v zahraničí a v tuzemskom všeobecnom systéme boli poistení len krátko. Žalobkyňa tiež poukazovala na svoju námietku uvedenú v odvolaní, týkajúcu sa údajov jej civilného

zamestnania v období od roku 2012 do roku 2019 a teda, že tieto v osobnom liste dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia, absolútne absentujú bez bližšieho zdôvodnenia, v dôsledku čoho žalobkyňa namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

19. Žalobkyňa poukazovala na náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, namietala, že pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie a tiež je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Správny orgán musí reagovať aj na odvolacie námietky účastníka konania. Jedným z predpokladov činnosti správneho orgánu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu verejnej správy a to z hľadiska požiadavky zrozumiteľnosti správneho aktu a požiadavky na určitú kvalitu a kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých, čo napadnuté rozhodnutie podľa žalobkyne nenapĺňa.

20. Záverom žalobkyňa argumentovala, že v dôsledku rozsiahlej aplikačnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky došlo aj k zmene zákonnej úpravy podmienok nároku na čiastkový starobný dôchodok pre poberateľov výsluhových dôchodkov a to . V zmysle tejto novely zákona majú nárok na čiastkový starobný dôchodok aj poberatelia výsluhových dôchodkov, ktorí nesplnili podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia, nakoľko sa zhodnotí celkový počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktorý získali v dôchodkovom systéme Sociálnej poisťovne ako aj v tzv. osobitnom systéme. Uvedené vyplýva zo znenia zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.01.2023 a k tomuto žalobkyňa citovala aj vybrané časti dôvodovej správy.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

21. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe, v znení jeho doplnenia, žiadala, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Žalovaná stručne poukázala na priebeh konania, citovala § 65 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení a uviedla, že žalobkyňa sa narodila v roku 1969, vychováva 2 deti, avšak dôchodkový vek žalobkyne v súčasnosti nie je známy. Pretože žalobkyňa k 15.10.2023 nedosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, bola jej žiadosť o starobný dôchodok z 08.09.2023 zamietnutá aj odvolacím správnym orgánom správne napriek zmene - doplneniu obdobia dôchodkového poistenia hodnotiteľného na dôchodkové účely.

23. Z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 29.07.2009 vyplýva, že žalobkyni bol od 01.07.2009 priznaný výsluhový dôchodok podľa , pričom pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu jej bola zhodnotená doba výkonu služby od 01.09.1988 do 31.03.1991 v I. kategórii funkcií, od 01.10.1992 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 30.06.2009 v III. pracovnej kategórii. Z uvedeného vyplýva, že v I. kategórii funkcií žalobkyňa získala 3590 dní, t. j. 9 rokov a 305 dní. Celkový rozsah doby služby, na ktorý žalobkyňa v správnej žalobe poukazuje, žalovaná nespochybňuje, zdôrazňuje však okolnosť, že nie celú dobu služby žalobkyňa získala v I. alebo II. kategórii funkcií. Pretože v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií nezískala žalobkyňa najmenej 20 rokov a nebola z tohto zamestnania prevedená alebo uvoľnená z dôvodov uvedených v a e) , nárok na starobný dôchodok jej podľa v spojení s v zníženom dôchodkovom veku, t. j. vo veku 54 rokov, nevznikol.

24. Pre nárok na starobný dôchodok žalobkyňa preukázala získanie celkovo 29 rokov a 259 dní obdobia dôchodkového poistenia, ako vo všeobecnom tak aj v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, avšak k 15. októbru 2023, vo veku 54 rokov, jej nárok na starobný dôchodok nevznikol.

25. Žalovaná uviedla, že zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahuje na poistencov, ktorým sa podľa zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný výsluhový dôchodok. Takýmto poistencom vznikne nárok na znížený dôchodkový vek podľa , alebo len za podmienok tam ustanovených. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa získala v služobnom pomere dobu dôchodkového poistenia so zaradením zamestnania v I. kategórii funkcií v rozsahu 9 rokov 305 dní,

uvedená okolnosť nezaložila nárok na znížený dôchodkový vek (54 rokov), preto sa na ňu nevzťahujú nároky vyplývajúce z ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení a nie je možné aplikovať zovšeobecnený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

26. V závere svojho vyjadrenia žalovaná konštatovala, že s ostatnými námietkami žalobkyne sa vysporiadala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde časti námietok bolo vyhovené a odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo zmenené doplnením novopreukázaných skutkových okolností, avšak ani tieto neznamenali zmenu v spôsobe rozhodnutia o dôchodkových nárokoch žalobkyne a žiadosť o starobný dôchodok žalobkyne z 08.09.2023 bola naďalej pre nesplnenie podmienky dosiahnutia dôchodkového veku zamietnutá.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

27. V replike žalobkyňa namietala, že vo veci nie je sporné, že žalobkyňa sa domáha priznania nároku na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 54 rokov, t. j. od 15.10.2023. Poukázala na to, že vychovala 2 deti, plnila teda aj dôležité rodinné povinnosti spojené s ich výchovou, čo je aspekt relevantný nielen z právneho, ale aj z morálneho hľadiska a výchova detí by sa mala odzrkadliť v práve žalobkyne na primerané zníženie dôchodkového veku. Žalobkyňa namietala tvrdenie žalovanej o tom, že jej dlhoročné služobné pôsobenie aj mimo I. kategórie funkcií vylučuje nárok na znížený dôchodkový vek a namietala, že nároky kladené na zamestnanca, fyzické a psychické podmienky, ktorým bola vystavená počas služby aj v III. kategórii, boli porovnateľné s podmienkami I. kategórie funkcií. Išlo o náročné pracovné prostredie so zvýšeným rizikom, preto považuje za opodstatnené, aby táto doba služby bola zohľadnená pri posudzovaní nároku na zníženie dôchodkového veku. Žalobkyňa sa tiež domnieva, že žalovaná pri posudzovaní nároku nesprávne interpretovala ustanovenia zákona, keď nezohľadnila celkový čas výkonu služby ako dôkaz o dlhodobom prínose a nasadení v prospech štátu. Žalobkyňa považuje za nespravodlivé a nesúladné s princípmi rovnakého zaobchádzania, ak sa jej doba služby na základe formálneho zaradenia do III. kategórie pre účely starobného dôchodku nezohľadňuje. Podmienky výkonu služby by mali byť posúdené komplexne, nielen formálne, ale aj s prihliadnutím na skutočné pracovné nároky a povahu pracovnej činnosti, ktorú žalobkyňa v danej funkcii vykonávala. Žalovaná tak podľa žalobkyne pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok nezhodnotila pracovné zaťaženie v širšom kontexte náročnosti jeho podmienok. Prechod do III. kategórie možno podľa žalobkyne interpretovať ako obmedzenie v kariérnom raste. Tým, že musela prijať toto preradenie, jej boli nepriamo upreté výhody plynúce zo zotrvania v I. kategórií, čo je prípad diskriminácie na základe podmienok, ktoré žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Žalobkyňa uviedla, že z dôvodu utajovaných skutočností nemôže konkrétne pomenovať funkciu, ani špecifikovať presnú povahu vykonávanej práce, avšak jej zaradenie do III. kategórie bolo formálne a neodzrkadľovalo reálnu povahu a náročnosť pracovnej pozície žalobkyne. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že svoju službu začala s vojenskou hodnosťou rotmajster, čo svedčí o náročnosti a dôležitosti zverených úloh. Tesne pred skončením pracovného pomeru jej bola pridelená nižšia hodnosť, pričom táto zmena nebola založená na výkonnostných výsledkoch žalobkyne, ale na zámere zamestnávateľa znížiť stavy a zníženie hodnosti sa uskutočnilo s cieľom obmedziť nároky žalobkyne a znížiť jej platové ohodnotenie, čo malo v konečnom dôsledku dopad aj na jej dôchodkové zabezpečenie. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že skutkový stav nebol žalovanou dostatočne zistený, právne posúdenie nároku nebolo zákonne realizované, preto zotrvala na podanej žalobe.

28. Žalovaná k replike žalobkyne, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 16.12.2024, dupliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

29. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa , preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a to postupom podľa bez nariadenia pojednávania, nakoľko obaja účastníci konania súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a výslovne nežiadali nariadenie pojednávania a nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania

podľa . Po preskúmaní veci podľa a nasl. , aj pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci, pričom žalobcom je fyzická osoba a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa , správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa zamietnuť.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.08.2025.

31. Podľa o sociálnom poistení v znení relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „“), tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanvažuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

33. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

35. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník znížený o a) 6 mesiacov, ak poistenec vychoval jedno dieťa, b) 12 mesiacov, ak poistenec vychoval dve deti, c) 18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí.

36. Podľa § 65 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.

37. Podľa § 65 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, príslušný ročník je rok narodenia osôb narodených v rovnakom kalendárnom roku.

38. Podľa § 65 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým zverejní neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník a ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník. Všeobecne záväzným právnym predpisom podľa prvej vety sa v kalendárnom roku zverejňuje neupravený všeobecný dôchodkový vek a ustanovuje všeobecný dôchodkový vek len pre jeden ročník.

39. Podľa § 65 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis podľa odseku 8 v kalendárnom roku, ktorý šesť kalendárnych rokov predchádza kalendárnemu roku, v ktorom osoby narodené v príslušnom ročníku dovŕšia všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník.

40. Podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odseky 12 až 14 neustanovujú inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

41. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

43. Podľa , e) o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“), rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, d) v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, alebo e) v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v a b) preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie.

44. Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

45. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.

46. Podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň a) 53 rokov, ak vychovala päť alebo viac detí, b) 54 rokov, ak vychovala tri alebo štyri deti, c) 55 rokov, ak vychovala dve deti, d) 56 rokov, ak vychovala jedno dieťa, alebo e) 57 rokov, pokiaľ pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie odseku 1; pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok sa prihliada na deti uvedené v § 9 ods. 1 písm. e) a na deti, ktoré vychovala ako pestúnka v osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti.

47. Podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

48. Podľa § 132 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje podľa počtu vychovaných detí, pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie.

49. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

50. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.

51. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým tento ako príslušný odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že podľa § 65 a § 274 zákona o sociálnom poistení a podľa § 21, § 132 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok zo dňa 08.09.2023 zamietol.

52. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo a nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že žalobkyňa je na základe rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65306026704203/4- VúSZ/OVZ zo dňa 29.07.2009 poberateľkou výsluhového dôchodku od 01.07.2009. Podľa potvrdenia o služobnom pomere Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 03.03.2017 doba služobného pomeru žalobkyne trvala od 01.09.1988 do 14.07.1989 v náhradnej službe zaradenej do I. kategórie funkcií, od 15.07.1989 do 31.03.1991 v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií, od 01.10.1992 do 31.12.1999 v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií, následne od 01.01.2000 do 31.12.2003 v služobnom pomere zaradenom do III. pracovnej kategórie a od 01.01.2004 do 30.06.2009 bez kategórie. Spolu ide o 19 rokov a 4 mesiace služby, z toho 9 rokov a 305 dní vo zvýhodnenej (I.) kategórii funkcií. Doba náhradnej služby a služobného pomeru v trvaní 19 skončených rokov bola žalobkyni zohľadnená pre nárok na výpočet sumy výsluhového dôchodku. Dňa 08.09.2023 žalobkyňa požiadala o priznanie starobného dôchodku od 15.10.2023, t. j. k dovŕšeniu veku 54 rokov.

53. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplývajú dve zákonné podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok a to získanie zákonom požadovaného obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutie dôchodkového veku. Žalobkyňa svoju žalobnú argumentáciu primárne zamerala na otázku získania počtu rokov dôchodkového poistenia, no po preskúmaní obsahu písomných podaní účastníkov konania a najmä napadnutého rozhodnutia správny súd ustálil, že predmetom sporu resp. dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok nebolo to, že by žalobkyňa nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, ale to, že nesplnila podmienku dosiahnutia dôchodkového veku.

54. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe poukazovala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/74/2014, 9So/138/2011 a 7So/138/2011. Všetky tieto rozsudky súviseli s prípadmi, kde žalobcovia boli poberateľmi výsluhového dôchodku, získali však aj obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, požiadali o starobný dôchodok a Sociálna poisťovňa im pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok nezohľadnila dobu služby s odôvodnením, že uvedená doba im bola zohľadnená pre nárok na výsluhový dôchodok. V uvedených rozsudkoch Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval tak, ako to citovala aj žalobkyňa v tu posudzovanej veci, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia v zmysle sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, avšak nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný dôchodok. V žalobkyňou uvádzaných rozsudkoch tiež bolo najvyšším súdom konštatované, čo zdôrazňovala žalobkyňa, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení v tam prejednávaných prípadoch dochádzalo k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Žalobkyňa tiež v správnej žalobe namietala, že ustanovenie zákona o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru a ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme.

55. K uvedeným námietkam žalobkyne správny súd uvádza, že nijako nespochybňuje právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v žalobkyňou uvádzaných rozsudkoch a správny súd sa s týmto právnym názorom plne stotožňuje, avšak v prípade žalobkyne k takému postupu žalovanej ako v žalobkyňou namietaných rozsudkoch nedošlo. Ako už bolo ustálené rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, v prípadoch poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia sčasti vo všeobecnom a sčasti v osobitnom systéme sociálneho poistenia, platí, že pri rozhodovaní o ich nárokoch na starobný dôchodok (a rovnako tak aj na predčasný starobný dôchodok) na účely priznania starobného dôchodku (aj predčasného starobného dôchodku) je potrebné do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa . Poistencovi sa teda pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zohľadnia všetky obdobia dôchodkového poistenia bez ohľadu na to, v ktorom systéme boli získané a bez ohľadu na to, do ktorej pracovnej kategórie boli zaradené. V takýchto prípadoch sa najskôr vypočíta teoretická suma starobného dôchodku v čase vzniku nároku na starobný dôchodok, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), t.j. aj doba zohľadnená pre priznanie výsluhového dôchodku a takto vypočítaný dôchodok sa následne kráti v zmysle Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke , koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku.

56. Správny súd však zdôrazňuje, že v tu posudzovanom prípade žalobkyne žalovaná neopomenula zohľadniť žalobkyni pri posudzovaní jej nároku na starobný dôchodok dobu služby, ktorá založila žalobkyni nárok na výsluhový dôchodok. Aj z napadnutého rozhodnutia, aj z osobného listu dôchodkového poistenia tvoriaceho jeho neoddeliteľnú prílohu, nepochybne vyplýva, že žalovaná pri vydávaní napadnutého rozhodnutia všetky doby poistenia žalobkyni zohľadnila a to aj obdobia získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj obdobia získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a teda celú dobu služby. Spolu v oboch systémoch tak žalobkyňa získala 29 rokov a 259 dní obdobia dôchodkového poistenia.

57. Dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok však bolo nedosiahnutie dôchodkového veku, nie nezískanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Podmienku doby poistenia žalobkyňa splnila, avšak ku dňu, od ktorého žiadala priznať starobný dôchodok (k dovŕšeniu veku 54 rokov) nedosiahla dôchodkový vek. Žalobná argumentácia žalobkyne tak smeruje k niečomu, čo žalovaná nerozporovala a napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore so žalobkyňou citovanými právnymi názormi konštatovanými najvyšším súdom v žalobkyňou uvádzanej judikatúre.

58. Pokiaľ ide o dôchodkový vek žalobkyne, správny súd konštatuje, že dôchodkový vek je len jeden. Podľa § 65 ods. 3 zákona o sociálnom poistení všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c zákona o sociálnom poistení. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa všeobecný dôchodkový vek znižuje podľa počtu vychovaných detí. Podľa § 65 ods. 8 zákona o sociálnom poistení Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým zverejní neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník a ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník. Všeobecne záväzným právnym predpisom podľa prvej vety sa v kalendárnom roku zverejňuje neupravený všeobecný dôchodkový vek a ustanovuje všeobecný dôchodkový vek len pre jeden ročník. Podľa § 65 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis podľa odseku 8 v kalendárnom roku, ktorý šesť kalendárnych rokov predchádza kalendárnemu roku, v ktorom osoby narodené v príslušnom ročníku dovŕšia všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník.

59. Žalobkyňa sa narodila v roku 1969. Ku dňu uvedenému v žiadosti žalobkyne (ani ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia) jej všeobecný dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení ešte nebol známy. Platí však, že poistenci, ktorí v minulosti vykonávali prácu resp. funkciu zaradenú do zvýhodnenej pracovnej kategórie, majú za splnenia zákonných podmienok nárok na zníženie dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa ku dňu, od ktorého žiadala priznať starobný dôchodok, nedosiahla dôchodkový vek podľa , tento ešte ani nebol opatrením ministerstva ustanovený. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa vykonávala počas doby služby aj funkcie patriace do tzv. zvýhodnenej (I.) kategórie, bolo potrebné posúdiť jej dôchodkový vek, resp. možnosť zníženia jej dôchodkového veku aj podľa ustanovení o sociálnom zabezpečení. Uvedené správne orgány aj urobili, avšak ani podľa tejto právnej úpravy dôchodkový vek žalobkyni k dosiahnutiu 54 rokov veku nevznikol.

60. Zníženie dôchodkového veku upravovali v zákone o sociálnom zabezpečení ustanovenia § 21, § 132 a § 174.

61. Z dikcie ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že žene sa posudzuje nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 tohto zákona len vtedy, ak je to pre ňu výhodnejšie ako posúdenie nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení. Žene sa teda nárok na starobný dôchodok posudzuje alternatívne buď podľa § 21 ods. 2 alebo podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení podľa toho, čo je pre ňu výhodnejšie, nie súčasne podľa oboch ustanovení. Na tomto mieste je ale potrebné zdôrazniť, že nárok ženy na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení je možné posúdiť len vtedy, ak tieto podmienky žena splnila počas platnosti uvedeného ustanovenia a súčasne za účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý bol ustanovením § 294 zákona o sociálnom poistení zrušený. Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení totiž upravovalo vtedajší všeobecný dôchodkový vek ženy s prihliadnutím na výchovu detí. Pri posudzovaní možnosti zníženia dôchodkového veku s prihliadnutím na vykonávanie zamestnaní (služby) patriacich do I. resp. II. kategórie je možné postupovať len podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení.

62. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení totiž neumožňuje aplikovať § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení na posúdenie nároku na starobný dôchodok žene, ktorá dovŕšila dôchodkový vek až za účinnosti zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení upravovalo všeobecný dôchodkový vek ženy, ak pre ňu nebolo výhodnejšie posudzovanie nároku podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení umožňuje aplikovať len § 21 ods. 1, § 132 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré sa vzťahujú k osobám, ktoré získali dobu poistenia v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií. Ide totiž o prechodné ustanovenie zákona, ktoré zaručilo osobám, ktoré v období, kedy existovali pracovné kategórie, vykonávali zamestnania (resp. službu) zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií), aby im boli nároky z takéhoto zaradenia do zvýhodnenej kategórie zachované.

63. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach. Je nepochybné, že nejde o prípad žalobkyne, táto nezískala uvedený počet rokov v zákonom určených zamestnaniach (nevykonávala zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach) a teda nárok podľa tohto bodu zákonného ustanovenia jej nevznikol. Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení sa zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) pracovnej kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Je zrejmé, že písmeno a) § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení sa tak vôbec na žalobkyňu nevzťahuje, pretože jej služba sa nehodnotí ako zamestnanie v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení a žalobkyňa ani nezískala potrebný počet rokov v takom zamestnaní. Pokiaľ ide o ostatné body § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, tieto vyžadujú najmenej 15 rokov, resp. najmenej 20 rokov odpracovaných vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, čo tiež žalobkyňa nespĺňa. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vyplýva, že doba služby žalobkyne síce trvala spolu 19 rokov a 4 mesiace, avšak z toho v I. kategórii funkcií žalobkyňa získala dobu služby len v rozsahu 3590 dní, t. j. 9 rokov a 305 dní. Ostatné obdobia služby boli zaradené do III. pracovnej kategórie resp. boli bez zaradenia do pracovnej kategórie (v období, kedy pracovné kategórie už neexistovali). Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení ale zohľadňuje len doby zamestnania (služby) vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, t. j. v I. alebo II. kategórii. Nárok na starobný dôchodok žalobkyni tak podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení nevznikol.

64. Podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa § 132 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje podľa počtu vychovaných detí, pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie. Žalobkyňa nesplnila podmienky pre zníženie dôchodkového veku ani podľa ustanovenia § 132 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože nezískala dobu služby zaradenú do I. pracovnej kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov (vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií získala len 9 rokov a 305 dní), resp. ani nedosiahla zákonom požadovaný vek.

65. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Žalobkyňa v tu posudzovanej veci nesplnila podmienky ani podľa jedného z citovaných písmen § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Nezískala ani potrebnú dobu služby vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, ani nedosiahla vek požadovaný predmetnými zákonnými ustanoveniami.

66. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa síce splnila podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, čo nerozporovala ani žalovaná a žalovaná správne do obdobia dôchodkového poistenia započítala aj dobu služby žalobkyne (teda zohľadnila žalobkyni aj celé obdobie poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia), avšak žalobkyňa k dátumu, od ktorého požadovala

priznať starobný dôchodok, t. j. k dosiahnutiu veku 54 rokov dňa 15.10.2023, nedosiahla dôchodkový vek a to ani všeobecný dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, ani nesplnila podmienky pre zníženie dôchodkového veku, teda pre skorší odchod do dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení pri zohľadnení jej doby služby vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Ustanovenia § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a ustanovenia § 21, § 132 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení tak boli v prípade žalobkyne aplikované správne.

67. K námietke žalobkyne, že jej žalovaná nezohľadnila zvyškovú dobu 251 dní, správny súd uvádza, že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože podľa osobného listu dôchodkového poistenia tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia, ako aj zo samotného napadnutého rozhodnutia, je zrejmé, že všetky hodnotiteľné doby poistenia, či už získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia alebo v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a to bez ohľadu na to, či uvedené doby boli alebo neboli zohľadnené pre nárok na výsluhový dôchodok a bez ohľadu na kategóriu, do ktorej boli zaradené, boli žalobkyni pri výpočte rokov obdobia dôchodkového poistenia žalovanou zohľadnené. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že žiadosť žalobkyne nebola zamietnutá pre nezískanie potrebnej doby poistenia, resp. pre nezapočítanie doby poistenia získanej v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale z dôvodu nedosiahnutia dôchodkového veku.

68. K námietke žalobkyne o tom, že sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala s odvolacou námietkou žalobkyne ohľadom diskriminácie poistencov, ktorí vo všeobecnom systéme neodpracovali 15 rokov, správny súd uvádza, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí zohľadnila žalobkyni do obdobia poistenia aj dobu služby, teda nijako žalobkyňu nediskriminovala a v napadnutom rozhodnutí uvádzala, že žalobkyni boli zohľadnené aj doby poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Žalovaná nepožadovala od žalobkyne získanie 15 rokov doby poistenia vo všeobecnom systéme. Uvedená námietka žalobkyne tak bola tiež nedôvodná.

69. K námietke žalobkyne o tom, že sa žalovaná nevysporiadala s odvolacou námietkou žalobkyne ohľadom nezohľadnenia obdobia dôchodkového poistenia – civilného zamestnania žalobkyne od roku 2012 do roku 2019 a že tieto obdobia absentujú v osobnom liste dôchodkového poistenia tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia, správny súd uvádza, že uvedená námietka je nedôvodná. Žalovaná na strane 4 napadnutého rozhodnutia náležite vysvetlila, ktoré obdobia od roku 2012 do roku 2019 hodnotila a ktoré nie a vysvetlila aj z akého dôvodu. Rovnako sa vysporiadala aj s námietkami žalobkyne ohľadom dôb vedenia žalobkyne v evidencii nezamestnaných.

70. Obdobie vedenia žalobkyne v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.04.1991 do 30.09.1992 bolo v odvolacom konaní zhodnotené (na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia), no ani po zhodnotení uvedeného obdobia nárok na starobný dôchodok žalobkyni nevznikol. Ďalšie obdobia vedenia v evidencii nezamestnaných občanov od 03.01.2017 do 14.02.2018 a od 01.11.2020 do 30.11.2020 neboli zhodnotené, pretože uvedené obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení.

71. K obdobiu od 01.01.2015 do 31.12.2015 a od 15.02.2018 do 09.07.2018, kedy mala byť žalobkyňa podľa jej tvrdenia poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba, žalovaná v napadnutom rozhodnutí popísala, že v rámci odvolacieho konania bolo vykonané zisťovanie prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a to pobočky Martin, pričom bolo zistené, že žalobkyni v danom období nevznikla povinnosť platiť povinné nemocenské a dôchodkové poistenia za uvedené obdobie, nakoľko nepodala za tieto obdobia daňové priznanie. Teda, ak žalobkyňa nedosiahla vymeriavací základ v zmysle príslušných ustanovení zákona a nevznikla jej tak povinnosť podať daňové priznanie a nevznikla jej tak ani povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie a toto nebolo zaplatené, žalovaná nepochybila, keď uvedené obdobia do doby poistenia nepočítala.

72. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalovaná sa náležite vysporiadala s odvolacou námietkou žalobkyne a žalobkyňa ani len netvrdila (ani v žiadosti o starobný dôchodok, ani v neskorších svojich podaniach v priebehu administratívneho konania, dokonca ani v súdnom konaní), že by v rokoch 2012 až 2019 mala získať ešte nejaké ďalšie obdobia dôchodkového poistenia, ktoré by bolo potrebné zohľadniť, resp. s ktorými sa žalovaná nevysporiadala.

73. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na novelu zákona o sociálnom poistení – a dôvodovú správu k tomuto zákonu, správny súd len opakovane poukazuje na to, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí zohľadnila žalobkyni pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok aj obdobie poistenia získané v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia (teda celú dobu služby) a nijako nespochybňovala získanie zákonom požadovaného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia u žalobkyne na vznik nároku na starobný dôchodok, ani nepožadovala od žalobkyne získanie 15 rokov odpracovaných v civilnom zamestnaní (teda doby poistenia získanej vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia), ale dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobkyne bolo nedosiahnutie dôchodkového veku k dátumu 15.10.2023 (k veku 54 rokov). Postup žalovanej tak nijako neodporoval novele zákona a dôvodovej správe, na ktorú žalobkyňa v správnej žalobe poukazovala.

74. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietanú zmätočnosť výroku napadnutého rozhodnutia v tom smere, že odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zmenil, no napriek tomu žiadosť žalobkyne o priznanie starobného dôchodku aj tak zamietol, správny súd uvádza, že nejde o vadu napadnutého rozhodnutia, ktorá by mala mať za následok jeho zrušenie. Uvedený postup bol uplatnený z dôvodu, že odvolací orgán oproti prvostupňovému rozhodnutiu zohľadnil žalobkyni aj ďalšie obdobie dôchodkového poistenia

- obdobie vedenia žalobkyne v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.04.1991 do 30.09.1992, preto rozhodnutie zmenil, no napriek takto novopreukázaným, resp. novozohľadneným obdobiam žalobkyňa naďalej nesplnila zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, preto jej žiadosť bola opätovne zamietnutá.

75. K námietke žalobkyne o tom, že vychovala dve deti a námietke o nezohľadnení výchovy detí pre nárok na starobný dôchodok, správny súd uvádza, že ani pri zohľadnení výchovy detí žalobkyňou, ktorá to výchova nebola v konaní sporná, žalobkyni z dôvodov už vyššie uvedených nevznikol nárok na starobný dôchodok k požadovanému dňu pre nedosiahnutie dôchodkového veku. Ani pri znížení dôchodkového veku za výchovu detí, tento nárok žalobkyňa k 15.10.2023 vzhľadom na už vyššie uvedené nedosiahla. Po dosiahnutí dôchodkového veku, keď si žalobkyňa podá novú žiadosť o priznanie starobného dôchodku, jej žalovaná v súlade so zákonom výchovu detí zohľadní.

76. Žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie. Vo výroku sa uvádzajú ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorých sa rozhodlo, v odôvodnení sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Sú z neho zrejmé dôvody, ktoré viedli odvolací správny orgán k prijatiu konkrétneho záveru. Ustanovenia právnych predpisov boli správne aplikované a skutkový stav veci bol náležite zistený s prihliadnutím na jednotlivé námietky a tvrdenia žalobkyne a odvolací orgán sa aj vysporiadal so všetkými v odvolaní uvádzanými námietkami žalobkyne. To, že žalobkyňa má na vec samu iný názor než žalovaná, nezakladá vadu nepreskúmateľnosti či nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia.

77. Na záver, k námietke žalobkyne uvádzanej v jej replike, o tom, že hoci jej práca v ozbrojených zložkách, ktorá bola zaradená do III. pracovnej kategórie, bola podľa fyzickej a psychickej náročnosti obdobná práci zaraďovanej do I. kategórie funkcií, správny súd poukazuje na to, že podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. V danom prípade nejde o žiadnu z výnimiek podľa . Teda správny súd v tu posudzovanej veci nie je súdom skutkovým a je viazaný stavom v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho súdu je zrejmé, že žalobkyňa námietku o nesprávnom zaradení jej služby do konkrétnej kategórie funkcií v priebehu administratívneho konania nevzniesla. Takúto argumentáciu žalobkyňa neuvádzala ani v priebehu konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ani v odvolaní či neskôr v priebehu odvolacieho administratívneho konania. Žalovaná tak nemala dôvod a ani možnosť preverovať skutkový stav veci v súvislosti s nastolenou námietkou. Uvedenú námietku žalobkyňa neuviedla ani v správnej žalobe, po prvýkrát ju uviedla až v replike. Síce dôvody žaloby v tomto prípade možno rozširovať alebo meniť až do rozhodnutia správneho súdu a správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie aj nad rámec žalobných bodov, avšak správny súd nemôže nahrádzať zisťovanie skutkového stavu a vykonávať dokazovanie o skutkových okolnostiach, ktoré neboli počas administratívneho konania žalobkyňou vôbec namietané/rozporované, skutkovým stavom je správny súd viazaný. Podľa zákona o sociálnom poistení je fyzická osoba uplatňujúca si nárok na dávku a nárok na výplatu

dávky na základe písomnej žiadosti, povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Hoci uvedená povinnosť žiadateľov o dávku podľa správneho súdu nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti riadne zisťovať skutkový stav veci v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia, avšak ak žiadateľ o dávku určitú skutočnosť ani len netvrdí, nemožno vyčítať Sociálnej poisťovni, že danú skutočnosť nepreveruje. Inými slovami povedané, ak by žalobkyňa v priebehu administratívneho konania aspoň tvrdila (hoci možno nevedela sama preukázať), že jej služba či zamestnanie bolo nesprávne zaradené do tej-ktorej pracovnej kategórie (kategórie funkcií), bolo by povinnosťou žalovanej sa s uvedenou námietkou vysporiadať, prípadne aj vykonať na to potrebné zsiťovanie/dokazovanie. Keďže však v danom prípade žalobkyňa ani len netvrdila nesprávnosť zaradenia určitej pracovnej pozície do niektorej z pracovných kategórií (kategórie funkcií) a nevzniesla v tomto smere žiadnu námietku počas celého administratívneho konania, žalovaná nepochybila, ak sa uvedenou skutočnosťou nezaoberala a už vôbec takúto činnosť nemôže nahrádzať správny súd.

78. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

79. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a nasl. tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa (a contrario) právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Keďže žaloba žalobkyne bola týmto rozsudkom zamietnutá, žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože takýto postup sa podľa uplatní len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd takéto podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a : (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie, e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3 uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c) opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440

sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a / (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený advokátom (/ ).