Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-7Sa-80-2021.pdf
PDF · 100.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-7Sa/80/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, sudcom Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX C., proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/7963 zo dňa 24.06.2021, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, číslo UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2021/7963 zo dňa 24.06.2021 z r u š u j e a vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava (ďalej ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutím číslo: BA3/OPPNKŤZP/PČ_BA_I_-_III/SOC/2021/154252-3 zo dňa 03.02.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 15.12.2020 o vyhotovenie parkovacieho preukazu.
2. Podkladom prvostupňového rozhodnutia bol lekársky posudok prvostupňového orgánu zo dňa 29.01.2021, podľa ktorého bola žalobcovi určená miera funkčnej poruchy 50 % podľa časti VI. bodu 4. písm. b) „Zrak. Slabozrakosť (V 6/60 – 6/18) - dospelí“ prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“) so záverom, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 zákona o peňažných príspevkoch (podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch sa parkovací preukaz vyhotoví fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ak z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18).
3. Žalobca sa dňa 15.04.2021 odvolal voči prvostupňovému rozhodnutiu a doložil lekársku správu zo dňa 28.01.2021.
4. Posudkový lekár prvostupňového orgánu, na základe lekárskej správy doloženej k odvolaniu, opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu a dňa 07. 05. 2021 vydal lekársky posudok, v ktorom uviedol, že
lekársky nález z 28.01.2021, priložený k odvolaniu, nemení lekársky posudok zo dňa 29.01.2021, ktorý zostáva naďalej v platnosti v plnom rozsahu, pretože sa nejedná o úplnú alebo praktickú slepotu, a teda žalobca nespĺňa kritériá na vystavenie parkovacieho preukazu. Z dôvodu, že v posudzovaní ťažkého zdravotného postihnutia nedošlo k zmene ovplyvňujúcej posudzovanie, prvostupňový orgán zotrval na svojom prvostupňovom rozhodnutí. Prípisom zo dňa 11.05.2021 bola spisová dokumentácia žalobcu odstúpená žalovanému, ako odvolaciemu orgánu, o čom bol žalobca upovedomený.
5. V odvolaní žalobca nesúhlasil s tvrdením, že nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z. z. Vidí len na ľavé oko do vzdialenosti cca 15 centimetrov, je prakticky slepý. Domnieva sa, že spĺňa podmienky priznania parkovacieho preukazu. Mal za to, že zákonodarca dáva širšie možnosti posudzovania praktickej či úplnej slepoty, ako si v jeho prípade vykladal správny orgán. Trápia ho každodenné silné bolesti hlavy a trpí závratmi. Jeho integrácia do bežnej spoločnosti je značne sťažená. Z uvedených dôvodov žiada o prehodnotenie rozhodnutia.
6. Žalovaný preskúmal podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako „správny poriadok“) prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, odvolanie a spisový materiál vzťahujúci sa na vec a konanie doplnil ďalším lekárskym posudkom. Po preskúmaní dospel žalovaný k záveru, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo v súlade s právnymi predpismi platnými v čase jeho vydania, preto nemal v odvolacom konaní právny dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, na základe čoho prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.
7. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nemá v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18. tohto zákona, a preto nespĺňa rozhodujúcu zákonom stanovenú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu.
8. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že posudkový lekár žalovaného pri hodnotení záverov zohľadnil všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii prvostupňového orgánu. Po posúdení aktuálneho nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu, s prihliadnutím na diagnózy, objektivizovaný klinický stav neposkytuje také údaje, ktoré by dokumentovali, že má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 zákona o peňažných príspevkoch. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia postupoval samostatne a nezávisle od zistení a hodnotení prvostupňového orgánu a vydal nový posudok.
II.
Žaloba
9. Žalobca poukazuje predovšetkým na to, že v lekárskom posudku A. E. F. zo dňa 09.06.2021, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia, sa uvádza, že trpí praktickou slepotou ľavého oka, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že spĺňa podmienku pre pridelenie parkovacieho preukazu podľa prílohy č. 18 zákona o peňažných príspevkoch. Žalobca ďalej namieta, že v predmetnom posudku je uvedené, že je dispenzarizovaný pre slabozrakosť pravého oka, avšak on má prakticky slepé ľavé oko. Má za to, že uvedená chyba vznikla v dôsledku nepozorného a neporiadneho preštudovania lekárskych nálezov. Výslovná zákonná formulácia prílohy č. 18 – praktická slepota, úplná slepota, podľa jeho názoru, otvára širšie možnosti posudzovania praktickej slepoty, nie len nasledovanie zaužívaných stereotypov. Pridelovanie parkovacích preukazov iba osobám s diagnostikovanou obojstrannou slepotou považuje za nespravodlivé a v rozpore s účelom samotného zákona. Domnieva sa, že zo strany žalovaného boli ignorované jeho závažné zdravotné a existenčné dôvody a nebolo dodržané právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti.
10. Žalobca tiež namieta, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nereagoval na jeho námietky, preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nepreskúmateľné. Taktiež sa domnieva, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je v rozpore s ustanovením § 46 a § 47 správneho poriadku.
11. Žalobca doložil k žalobe očný lekársky nález od A. G. zo dňa 8.9.2021. Predložený lekársky nález dokumentuje videnie (vízus) žalobcu: Pravé oko (V o.dx.): 0,7 Ľavé oko (V o.sin.): 0,05 A. G. odporúča menovanému okuliarovú korekciu na čítanie a do diaľky na šoférovanie, pri dlhodobej práci s počítačom odporúča umelé slzy.
III.
Konanie pred správnym súdom
12. Na základe výzvy súdu zo dňa 29.12.2021, žalovaný poskytol svoje vyjadrenie zo dňa 27.01.2022, v ktorom uviedol, že sa s tvrdeniami žalobcu nestotožňuje. Pri vydávaní napadnutého rozhodnutia mal žalovaný vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a pre vydanie rozhodnutia mal predložené všetky dôležité skutočnosti. Napadnuté rozhodnutie obsahuje podľa žalovaného všetky zákonné náležitosti. V odôvodnení boli zhrnuté a zhodnotené všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Odôvodnenie tak poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. So všetkými námietkami žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal.
13. V závere svojho vyjadrenia k žalobe považoval žalovaný za potrebné uviesť, že oči sú párovým orgánom a presne tak sa aj posudzujú. Keď fyzická osoba príde o jedno oko, či už postihnutím zraku praktickou slepotou, úplnou slepotou alebo jeho odstránením z rôznych dôvodov, nepovažuje sa za slepú, je vidiaca. Videnie sa hodnotí vždy podľa lepšie vidiaceho oka. Prakticky slepou alebo slepou je vtedy, keď obidve oči sú prakticky slepé alebo slepé. Ďalej sa posudzuje vidiace oko podľa videnia s korekciou. Keď fyzická osoba dokáže s okuliarmi čítať a šoférovať, nie je slepá. V prílohe k vyjadreniu priložil žalovaný aj stanovisko posudkového lekára k žalobe zo dňa 24.01.2022.
14. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznal.
15. K vyjadreniu žalovaného poskytol súdu svoje vyjadrenie dňa 16. marca 2022 aj žalobca, v ktorom spochybňuje závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako aj v podanom vyjadrení. Žalobca upresnil, že okrem praktickej slepoty ľavého oka, má zníženú funkčnosť aj pravého oka, ktoré je aj po operácii v máji 2012 a následnej reoperácii v novembri 2015, podľa jeho ošetrujúcej očnej lekárky, funkčné len na cca 65 – 70 %. Na základe uvedeného žalobca spochybňuje závery lekárskeho posudku A. E. F. zo dňa 09.06.2021, podľa ktorého žalobca netrpí zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 18 zákona o peňažných príspevkoch. V prílohe č. 18 zákona o peňažných príspevkoch je totiž uvedená „praktická slepota a úplná slepota“, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že zákon nevyžaduje, aby sa jednalo o praktickú slepotu obidvoch očí, tak ako to uvádza A. E. F. v jej lekárskom posudku.
16. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril dňa 05., resp. 3. mája 2022, kde uviedol, že svoje rozhodnutie považuje napriek tvrdeniam žalobcu za zákonné, pričom uvádza, že v zákone nie je potrebné uvádzať, že sa vyžaduje praktická alebo úplná slepota obidvoch očí, keďže oči sú párovým orgánom a podľa toho sa aj posudzujú – videnie sa hodnotí vždy podľa lepšie vidiaceho oka. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil aj lekársky posudok z 03.05.2022, z ktorého záveru vyplýva, že žalobca nemá praktickú ani úplnú slepotu oboch očí, má predpísané okuliare, ktoré má nosiť na blízko, aj do diaľky. Žalobca je plne orientovaný, v dokumentácii nie je udaná porucha vitálnych funkcii, ani kontinencie. Žalobca nemá obmedzenie v mobilite, preto nie je oprávnený používať parkovací preukaz.
17. Žalobca v reakcii na uvedené vyjadrenie žalovaného zaslal novú lekársku správu zo dňa 04. júna 2022, v ktorej poukazuje na diagnostikovanie sivého zákalu a ďalšie zhoršenie videnia pravým okom.
18. Žalovaný dňa 17.01.2024 k podaniu žalobcu zo dňa 04. júna 2022 poskytol súdu stanovisko, v ktorom poukázal na to, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia zo dňa 24.06.2021, pričom lekárska správa predložená žalobcom je z 27.05.2022. Keďže je na rozhodnutie súdu podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia, predložená lekárska správa je pre rozhodnutie súdu v tejto veci irelevantná. Žalovaný na záver zopakoval, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správneho orgánu, ktorý jeho vydaniu predchádzal považuje za zákonný.
IV.
Relevantné právne predpisy
19. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
20. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
21. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 22. Podľa § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, príslušný orgán vyhotoví fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak (a) z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18, (b) podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
V.
Právne posúdenie správneho súdu
23. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.
24. Správny súd v Bratislave teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.
25. Z napadnutých rozhodnutí a ich podkladov v podobe lekárskych posudkov, správny súd ustálil skutkový stav tak, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré spočíva v praktickej slepote ľavého oka a v oslabenom videní oka pravého. Takto zistený skutkový stav nebol v tejto veci rozporovaný.
26. Predmetom sporu v tejto veci bolo posúdenie uvedeného skutkové stavu, či žalobca spĺňa zákonné podmienky pre vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch.
27. Podľa uvedeného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch (v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia), bolo podmienkou pre vyhotovenie parkovacieho preukazu fyzickej osobe jej ťažké zdravotné postihnutie, pričom táto osoba, (i) podľa právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze, trpí niektorým zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 18 tohto zákona a (ii) podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
28. Jedným zo zdravotných postihnutí uvedených v prílohe č. 18 zákona o peňažných príspevkoch je aj praktická slepota alebo úplná slepota (bez špecifikácie, či sa má toto postihnutie týkať jedného alebo obidvoch očí).
29. Žalobca v súvislosti s posúdením jeho nároku na vyhotovenie parkovacieho preukazu, v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v podanej žalobe, opakovane poukázal na skutočnosť (vyplývajúcu z lekárskych posudkov žalovaného), že trpí praktickou slepotou ľavého oka. Tým, že
zákon neuvádza ako podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu praktickú slepotu obidvoch očí, žalobca podľa jeho názoru splnil uvedenú podmienku, a preto mu nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu patrí.
30. Po preskúmaní prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný sa s uvedeným argumentom žalobcu vo svojich rozhodnutiach nijakým spôsobom nevysporiadal.
31. Argument žalobcu pritom správny súd vyhodnotil ako relevantný, nakoľko § 17 zákona o peňažných príspevkoch, v znení účinnom do 30.06.2018, špecifikoval, ako podmienku pre nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu, praktickú slepotu oboch očí. Pokiaľ teda zákonodarca v predchádzajúcom znení zákona považoval za potrebné špecifikovať, že sa má jednať o postihnutie obidvoch očí a nasledujúca verzia (účinná v čase vydania napadnutého rozhodnutia) túto špecifikáciu opomenula, nie je možné bez ďalšej úvahy prijať záver žalovaného, že praktická slepota jedného oka nezodpovedá postihnutiu uvedenému v zákone. Gramatický výklad zákona o peňažných príspevkoch v čase vydania napadnutého rozhodnutia totiž argument žalobcu pripúšťal.
32. Úlohou žalovaného v tejto veci bolo teda v napadnutom rozhodnutí jednoznačne objasniť, na základe akej správnej úvahy vyhodnotil žalobcovu diagnózu ako nedostatočnú pre vyhotovenie parkovacieho preukazu.
33. Správny súd podotýka, že lekársky posudok má slúžiť ako podklad k rozhodnutiu žalovaného, a je úlohou žalovaného (nie posudkového lekára), aby diagnózu, určenú v lekárskom posudku, uviedol do súvisu s právnymi predpismi, upravujúcimi vznik nároku, podmieneného touto diagnózou.
34. Rozhodnutie správneho orgánu, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, ako aj správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, rovnako tak aj chýbajúca argumentácia ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania je v rozpore s § 47 odst. 3 Správneho poriadku a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (viď judikatúru Nejvyššího správního soudu, napr. rozsudok zo dňa 22.01.2004, č. j. 4 Azs 55/2003-51, ako aj konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutia publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky R 29/1996, R 33/2006 a R 3/2014).
35. Správny súd eviduje snahu žalovaného absenciu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nahradiť vo vyjadrení k žalobe, správny súd však preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup žalovaného pred jeho vydaním, preto doplnenie dôvodov rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
36. Tento právny názor rovnako nachádza oporu v ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok zo dňa 18.03.2016, sp. zn. 10Sza/6/2016, rozsudok zo dňa 21.06.2016 sp. zn. 10Sza/13/2016). Uvedená judikatúra je ustálená v názore, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu. Ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia. Takáto aktivita by presahovala rámec preskúmavacej právomoci súdu, a zároveň by zasahovala do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom. Pokiaľ totiž súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia, resp. skutkové a právne úvahy, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané, robí tak výlučne cez odôvodnenie tohto rozhodnutia, a nie prostredníctvom obsahu administratívneho spisu, resp. dôvodov doplňujúcich, ktorými žalovaná dodatočne dopĺňa chýbajúce dôvody v rozhodnutí.
37. Keďže sa žalovaný v napadnutom, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že žalobca netrpí zdravotným postihnutím podľa prílohy č. 18 zákona o peňažných príspevkoch, pričom nespresnil, aká správna úvaha ho k takémuto záveru viedla, správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
38. Na základe vyššie uvedených skutočností teda správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
39. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi nárok žalobcu na vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní a vysporiada sa s relevantnou argumentáciou žalobcu v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu, ktorým je žalovaný viazaný.
40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).