Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-2001-2023.pdf
PDF · 77.27 KB
Case nature
Subarea
32Ek/2001/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Československá obchodní banka a. s., IČO 000 01 350, so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, právne zast.: JUDr. Pavel Novák, usadený euroadvokát, IČO 42 264 928, so sídlom AK Fazuľová 6372/1, 811 07 Bratislava, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o vymoženie 23.314,84 CZK s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom, JUDr. Martinom Petrovičom, so sídlom Kósu-Schoppera 133/8, 048 01 Rožňava, pod sp. zn. 413EX 641/23, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/2001/2023 zo dňa 21.02.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov sťažnostného konania.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 21.02.2024 rozhodnutie, ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3, § 61n ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
2/ Návrh povinnej považoval za nedôvodný. Tvrdenie povinnej, že sa z dôvodu pandémie COVID, v dôsledku ktorej musela ukončiť svoje podnikanie, dostala do nepriaznivej finančnej situácie a z dôvodu svojej nemajetnosti nemohla pokračovať v riadnom plnení dlhu oprávnenému, považoval vyšší súdny úradník za nepodstatné pre posudzovanie začatej exekúcie. Novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 nastala zmena v otázke posudzovania nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie. Kým podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 obligatórne rozhodoval o zastavení exekúcie v prípadoch nemajetnosti povinného súd, od 01.04.2017 toto rozhodovanie prešlo do kompetencie súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Súdny exekútor tak v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sa v prípade exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Proti takému upovedomeniu Exekučný poriadok pripúšťa podanie námietok účastníkov konania, pričom exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu za predpokladu, že námietky podané neboli. Posúdenie nemajetnosti povinnej a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora. Ten po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinnej môže dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie, ak nebol zistený majetok alebo príjmy povinnej, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora,
v čoho dôsledku súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa exekúcia zastavuje.
3/ Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto v predmetnej veci mu neprináleží rozhodovať o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že zo strany súdneho exekútora nemajetnosť povinnej nebola preukázaná a to jednak aj z dôvodu, že zákonná lehota piatich rokov odo dňa začatia exekúcie, t.j. odo dňa 05.09.2023, kedy bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi, ani objektívne uplynúť nemohla, vyšší súdny úradník nevyhovel návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.
4/ Pre úplnosť, k poznámke povinnej, že nemala čas na rozmyslenie pri podpísaní zmluvy na prípadné zváženie tohto záväzku, vyšší súdny úradník dodal, že nejde o skutočnosť, ktorá by bola schopná privodiť zastavenie exekúcie. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vedená exekúcia, je uznesenie o schválení zmieru, ktorým povinná uznala nárok oprávneného a preto jej námietka, že zmluva bola uzatváraná v nejakej časovej tiesni až v exekučnom konaní, je irelevantná. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia len tých skutočností, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v konaní, ktorého výsledkom je vydanie exekučného titulu.
5/ Nakoľko povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší súdny úradník podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinná si nárok na ich náhradu neuplatnili.
3/ Proti rozhodnutiu podala povinná sťažnosť. Postup súdu považovala za nesprávny z dôvodu, že neprihliadal na vážne okolnosti plynúce z dlhodobej nemajetkovosti v období pandémie COVID-19, ktoré jej vážne bránili a stále bránia v tom, aby jej finančná situácia umožnila pokračovať v splácaní záväzku voči ČSOB a.s.. Ako následok tejto exekúcie by sa aktuálne nemohla uchádzať o prácu na území Slovenskej republiky bez toho, aby bol potenciálny zamestnávateľ informovaný, resp. inštruovaný o zrážkach zo mzdy. Tento proces považovala za nesprávny, pretože ide o potenciálny predaj informácií o jej súkromí a s tým spojenými záležitosťami tretím stranám, a to bez jej súhlasu. Ako človek, ktorý dlhodobo žil a pracoval v zahraničí, nemá v dôsledku napadnutého uznesenia možnosť, ani podmienky na to, aby sa kvôli aktuálnym okolnostiam na území SR riadne začlenila do pracovného a súkromného života. Na základe vyššie uvedených skutočností sa teda domáhala toho, aby bolo jej návrhu na zastavenie exekúcie vyhovené, resp. aby súd na okolnosti uvedené v pôvodnej žiadosti prihliadal na jej dlhodobú nemajetnosť v súvislosti v pandémiou COVID-19. Zároveň, aby jej bola ako občianke SR umožnená riadna integrácia do pracovného života bez začlenenia tretích strán do tohto procesu, t.j. aby jej v prípade zamestnania sa na Slovensku neboli vykonané zrážky do mzdy v akomkoľvek rozsahu. Tiež, aby jej bolo umožnené zvyšnú čiastku záväzku voči ČSOB a.s., v prípade majetnosti splatiť iným spôsobom ako zrážkami zo mzdy, resp. aby ju v prípade zamestnania sa v SR súd oslobodil od takého spôsobu vykonania exekúcie, pri ktorom sa súkromné informácie predávajú tretím stranám prostredníctvom zrážok zo mzdy. V súvislosti s týmto exekučným konaním si uplatnila náhradu trov exekúcie.
4/ Oprávnený sa k sťažnosti povinnej nevyjadril.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. V nej povinná opakovane poukazovala na svoju nemajetnosť, ktorá jej bráni v splatení záväzku voči oprávnenému.
10/ Vyšší súdny úradník správne posúdil, že nemajetnosť povinnej, resp. jej finančná tieseň, nie je žiadnym z dôvodov zastavenia exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Otázka vážneho zásahu exekúcie do majetkovej sféry povinného je s exekúciu vždy imanentne spojená, avšak táto skutočnosť nie je dôvodom pre nepripustenie exekúcie. V prípadoch zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa nových pravidiel v exekučných konaniach začatých po 31.03.2017 už nerozhoduje súd (ako tomu bolo podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), ale samotný súdny exekútor podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku v prípade exekúcie vedenej voči fyzickej osobe, vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie. Nemenej podstatným je, že uvedené ustanovenie určuje dobu, po uplynutí ktorej tak súdny exekútor môže urobiť. Exekúciu vedenú na majetok fyzickej osoby súdny exekútor zastaví, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Na základe uvedeného by tak bolo v rozpore so zákonom, ak by súd exekúciu pre nemajetnosť povinnej zastavil.
11/ Pokiaľ povinná v sťažnosti tiež žiadala, aby bola exekúcia (v prípade jej majetnosti) vykonávaná inak ako zrážkami zo mzdy, súd musí poukázať na § 64 Exekučného poriadku, podľa ktorého spôsob vykonania exekúcie určuje súdny exekútor. Ten podľa druhu majetku (príjmov), ktoré u povinného zistí, ako aj výšky vymáhanej pohľadávky, zvolí najvhodnejší (najefektívnejší) spôsob vykonania exekúcie. Akými spôsobmi môže exekútor exekúciu vykonať, definuje § 63 Exekučného poriadku, pričom súhlas povinného na vykonanie zvoleného spôsobu exekúcie zákon nevyžaduje. Exekúciu zrážkami zo mzdy podľa § 66 a nasl. Exekučného poriadku, môže u povinného vykonať vtedy, ak povinný pracuje, pričom na poskytnutie údajov povinného platiteľovi mzdy je zmocnený zákonom. Z dôvodu, že výkon (samotná realizácia) exekúcie je v rukách súdneho exekútora, ktorý na tento účel zisťuje majetkové pomery povinného, ani nie je v možnostiach exekučného súdu (ktorý nemá prehľad o majetkových pomeroch povinného v priebehu exekúcie) uložiť exekútorovi, akým spôsobom má exekúciu vykonávať. Povinná zároveň neuviedla, či disponuje iným majetkom, z ktorého by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená, a teda či by do úvahy prichádzal aj iný spôsob vykonávania exekúcie ako zrážkami zo mzdy. Súd musí tiež dodať, že povinná má možnosť pohľadávku uhradiť (poukázaním dlžnej sumy na účet súdneho exekútora) bez toho, aby exekútor pristúpil k výkonu exekúcie zrážkami zo mzdy, pričom okrem pohľadávky oprávneného je povinná uhradiť i trovy exekúcie (§ 199d ods. 1, § 199c ods. 4 Exekučného poriadku).
12/ Vzhľadom na vyššie uvedené, sudca sťažnosť povinnej ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
13/ O trovách sťažnostného konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov sťažnostného konania (výrok II. tohto uznesenia), keďže žiadnemu z nich trovy podľa § 199a Exekučného poriadku nevznikli - oprávnený sa v sťažnostnom konaní nevyjadril a povinná nebola úspešná (ani jej nevznikli výdavky za právne zastúpenie podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).